Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a2a/371443.c6e270.pdf
PDF · 142.82 KB
No categories available
1Sžo/93/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 93/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,
v právnej veci žalobcu: RNDr. J. H., nar. X., bytom B., zastúpený advokátom JUDr. P. A.,
Advokátska kancelária v B., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
18. decembra 2006, č. VSÚ-5181/2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 2S 52/2007-40 zo dňa 13. februára 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S 52/2007-40 zo dňa 13. februára 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím
bol ukrátený na svojich právach v dôsledku porušenia zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon
o štátnej službe). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní
zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného sa stotožnil s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí. Považoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom.
Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že vláda
SR uznesením č. 854/2006 zo dňa 11.10.2006 odvolala žalobcu z funkcie vedúceho
služobného úradu žalovaného dňom 11.10.2006 a dňom 12.10.2006 vymenovala do tejto
funkcie JUDr. J. T.; rozhodnutím č. OÚ-4969/2006 zo dňa 12.10.2006 novovymenovaná
vedúca služobného úradu žalovaného ukončila štátnozamestnanecký pomer žalobcu podľa §
40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe dňom 12.10.2006, najneskôr dňom doručenia
rozhodnutia, s odôvodnením, že žalobca uznesením vlády bol odvolaný z funkcie vedúceho
služobného úradu, nebol zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké
miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad
takéto miesto nemá a štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné
štátnozamestnanecké miesto a nedohodol sa so služobným úradom inak, čím boli splnené
zákonné podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods.
2 písm. b/; na základe odvolania žalobcu proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu vedúca
služobného úradu žalovaného na základe návrhu poradnej odvolacej komisie rozhodnutím č.
VSÚ-5181/2006 zo dňa 18.12.2006 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie
zo dňa 12.10.2006 potvrdila.
Pred posúdením jednotlivých námietok žalobcu uvedených v žalobe sa krajský súd
zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorej nedostatok žalovaný
namietal a k tejto otázke zaujal názor, že správnym orgánom, ktorý vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodol v poslednom stupni, je Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky a skutočnosť, že z hľadiska funkčnej príslušnosti
zákon zveruje oprávnenie rozhodovať vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
vedúcemu služobného úradu žalovaného a jeho rozhodnutie na základe žaloby súd
preskúmava, nie je dôvodom na spochybnenie procesného postavenia žalovaného
ako subjektu s pasívnou legitimáciou, s poukazom na to, že vedúci služobného úradu
žalovaného nemá sám postavenie správneho orgánu rozhodujúceho v poslednom stupni
a je len organizačným útvarom funkčne príslušným na rozhodnutie v predmetnej veci.
Námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe, a ktorými namietal nezákonnosť
rozhodnutia a postupu žalovaného, krajský súd považoval za nedôvodné.
Konštatoval, že pokiaľ ide o kolíziu ustanovení § 10 ods.2 a § 10 ods. 9 zákona
o štátnej službe, je zrejmé že legislatívnou chybou pri prijímaní zákona č. 231/2006 Z.z.,
ktorým bol s účinnosťou od 1.6.2006 novelizovaný zákon o štátnej službe, bola v ustanovení
v § 10 ods. 9 tohto zákona ponechaná kompetencia predsedovi Úradu pre štátnu službu
odvolať z vymedzených dôvodov vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad,
napriek tomu, že § 40c ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 231/2006 Z.z. bol Úrad pre štátnu
službu ku dňu 31.5.2006 zrušený. Súčasne poukázal na to, že v zmysle uvedenej novely
zákona o štátnej službe však bola ponechaná predsedovi Úradu pre štátnu službu
kompetencia odvolať vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad len
za predpokladu, že zákon o štátnej službe neustanoví inak, pričom tento zákon inak ustanovil
v § 10 ods. 2.
Pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného po prijatí uznesenia vlády o odvolaní
žalobcu krajský súd považoval za podstatnú skutočnosť, že uznesenie vlády existovalo a bolo
žalobcovi riadne oznámené. Konštatoval, že pri uplatňovaní právomoci odvolať žalobcu
ako vedúceho úradu žalovaného vláda SR nemá postavenie správneho orgánu, ktorého
rozhodnutie by malo za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, keďže
nejde o rozhodnutie vydané v zmysle ustanovení správneho poriadku, ale o štátnomocenský
(politický) akt, ktorý je záväzný okamihom jeho prijatia. V intenciách uvedeného názoru
posúdil aj oprávnenosť vedúcej služobného úradu na konanie vo veci skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu.
K námietke žalobcu ohľadne porušenia jeho práva na inú právnu ochranu nezávislým
a nestranným orgánom, ku ktorému malo dôjsť tým, že o jeho odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhodol ten istý orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, uviedol, že vedúca
služobného úradu pri rozhodovaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu
postupovala podľa § 126 zákona o štátnej službe, pričom skutočnosť, že na základe uznesenia
vlády o odvolaní a vymenovaní vedúceho služobného úradu žalovaného striedala v tejto
funkcii žalobcu, nemá žiaden vplyv na to, že realizovala právomoci stanovené zákonom,
s poukazom na to, že zákon v ustanovení § 138 ods. 1 jasne stanovuje kompetenciu vedúceho
služobného úradu rozhodovať o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam, v zmysle
ktorého rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať zasadnutie poradnej odvolacej komisie
a vypracovanie jej stanoviska, ktoré je podkladom pre rozhodnutie odvolacieho orgánu.
Konštatoval, že v uplatnení tohto zákonného postupu nevidel žiadne porušenie práv žalobcu
na právnu ochranu garantovanú ústavou.
Žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1
O.s.p.. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.
Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného
zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval
za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval právne
normy ustanovené v § 8 ods. 3, § 10 ods. 2, 9, § 40 ods. 2, písm. b/, § 125 ods. 1, 2, § 126,
§ 137 ods. 7, § 138 ods. 1 zákona č. 312/2006 Z.z. účinného od 1.6.2006 a právne normy
ustanovené v § 3 ods. 1, 3, § 9 ods. 2, § 51 ods. 1, 3 § 58 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). Uviedol, že vláda SR,
predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, vedúca služobného úradu ÚGKK SR
nepostupovali dôsledne podľa týchto ustanovení. Poukázal na to, že vláda SR je správny
orgán a na riešenie vzťahov vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe platia ustanovenia
Správneho poriadku, preto pre oznámenie rozhodnutia vlády platí § 51 tohto zákona. Uviedol,
že za danej situácie vedúca služobného úradu nebola oprávnená na vydanie rozhodnutia
o ukončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj, že v jeho prípade neboli splnené
podmienky na ukončenie tohto pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe.
Rozhodnutie vlády SR o jeho odvolaní z funkcie vedúceho služobného úradu ÚGKK SR
považoval za nulitný právny akt, pretože podľa zákona o štátnej službe nebola oprávnená
na takéto rozhodnutie. Nesúhlasil s výkladom žalovaného ako aj súdu prvého stupňa
ustanovenia § 10 ods. 2 a § 10 ods. 9 zákona o štátnej službe. Namietal nesprávnosť právneho
názoru súdu prvého stupňa ohľadne vymenovania JUDr. J. T. do funkcie vedúceho
služobného úradu, majúce za následok, že rozhodnutie zo dňa 12.10.2006 č. OÚ-4969/2006 je
nulitné a súdna prax už len z dôvodu právnej istoty takéto rozhodnutie zrušuje. Ďalšie
pochybenie v danej veci videl v tom, že o odvolaní podanom proti rozhodnutiu zo dňa
12.10.2006 rozhodol tej istý orgán, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým
postupom bolo porušené jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným orgánom
garantované Listinou základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Ústavou SR (čl. 46 ods. 1).
V tejto súvislosti poukázal na to, že ak o odvolaní rozhoduje ten istý orgán nie je zaručená
jeho nestrannosť a nezávislosť, o to skôr, že vedúca služobného úradu v tejto funkcii ho
menila a v prípade jeho úspechu by bolo ohrozené jej zotrvanie vo funkcii. Ďalej poukázal na
to, že vedúca služobného úradu je vylúčená z prejednania odvolania aj podľa § 9 Správneho
poriadku.
Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to,
že žalobca v odvolaní opakovanie uviedol iba tie skutočnosti, ktoré uviedol aj v žalobe,
s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysporiadal. Stotožnil sa v celom
rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi
uvedenými v odvolaní žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie
mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,
že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
a odvolanie žalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bol skončený štátnozamestnanecký
pomer žalobcu podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, a preto odvolací súd
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam
prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil
zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bol skončený
štátnozamestnanecký pomer žalobcu v intenciách zákona o štátnej službe.
Podľa § 40 ods. 2, písm. b/ zákona o štátnej službe znení zákona č. 231/2006 Z.z.
v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí
štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného
vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu
(§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym
zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške
dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný
podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu,
Podľa § 5 ods. 4, 6 zákona o štátnej službe znení zákona č. 231/2006 Z.z. funkcie,
do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5,
sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon
politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.
Podľa § 10 ods. 1, 2, 9 zákona o štátnej službe znení zákona č. 231/2006 Z.z. vedúci
služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší
predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť
len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej
službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením
a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade,
s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo
predstavený v politickej funkcii.
Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva
vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým
je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho
príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad,
ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
b) nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných
dôvodov,
c) vedúci úradu písomne požiada o uvoľnenie,
d) minister alebo vedúci ostatného orgánu štátnej správy predloží písomný návrh
na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný
ústredný orgán štátnej správy, alebo
e) zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.
Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správa v znení zákona č. 231/2006 Z.z. na čele ostatných
ústredných orgánov štátnej správy uvedených v § 21 písm. d/ až i/ je predseda, ktorého
vymenúva a odvoláva vláda. Predseda je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach
štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce
vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní( zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 126 zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie
a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby
a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru.
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu,
ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.
Podľa § 32 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom
nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci
postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia sú skutkovo správne
a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo
a právne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Odvolací súd taktiež považoval námietky žalobcu, z dôvodu ktorých považoval
rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov o skončení jeho
štátnozamestnaneckého pomeru za nezákonné, pretože rozhodnutie vlády SR ako aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nulitným právnym aktom a bolo porušené
jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným orgánom garantované Listinou
základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Ústavou SR, za nedôvodné a stotožnil sa s právnym
názorom súdu prvého stupňa.
Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobca bol
do funkcie vedúceho služobného úradu ÚGKK SR vymenovaný rozhodnutím Úradu
pre štátnu službu č. ÚŠS-18693/2004 zo dňa 7. apríla 2004 a ešte predtým na ÚGKK SR
nastúpil v zmysle § 25 zákona dňa 1.12.2002 do funkcie riaditeľa kancelárie predsedníčky
ÚGKK SR; uznesením vlády SR č. 854/2006 zo dňa 11.10.2007 bol žalobca odvolaný
z funkcie vedúceho služobného úradu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky dňom 11.10.2006 a odvolací dekrét mu bol doručený dňa 13.10.2006; uznesením
vlády SR č. 854/2006 zo dňa 11.10.2007 bola J. T. vymenovaná do funkcie vedúcej
služobného úradu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňom
12.10.2006; vedúca služobného úradu ÚGKK SR rozhodnutím č. OÚ-4969/2006 zo dňa
12.10.2006 podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe skončila so žalobcom
štátnozamestnanecký pomer dňom 12.10.2006, najneskôr dňom doručenia, s odôvodnením, že
žalobca uznesením vlády bol odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu, nebol zaradený
na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej
služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a štátny
zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné štátnozamestnanecké miesto
a nedohodol sa so služobným úradom inak; na základe odvolania žalobcu proti tomuto
prvostupňovému rozhodnutiu vedúca služobného úradu žalovaného na základe návrhu
poradnej odvolacej komisie rozhodnutím č. VSÚ-5181/2006 zo dňa 18.12.2006 odvolanie
žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.10.2006 potvrdila.
Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/
zákona o štátnej službe je nezaradenie odvolaného vedúceho úradu na vykonávanie
štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú
istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo
sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, teda, že po odvolaní štátneho zamestnanca
z funkcie vedúceho úradu, nebolo možné ho zaradiť na vykonávanie štátnej služby
na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu
z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemal, alebo odvolaný vedúci úradu ponúkané
miesto služobným úradom odmietol.
Zo skutkových okolností v danej veci teda vyplýva, že žalobca bol odvolaný z funkcie
vedúceho služobného úradu žalovaného uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 854/2006
zo dňa 11.10.2006 a dňom 12.10.2006 na základe tejto skutočnosti bol s ním skončený
štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, pretože
ponúknuté miesto štátnej služby služobným úradom odmietol, pričom služobný úrad
iné voľné zodpovedajúce miesto štátnej služby nemal. Služobný úrad v danej veci postupoval
v súlade s citovanými ustanovenia zákona o štátnej službe a platným spôsobom so žalobcom
skončil štátnozamestnanecký pomer, pretože žalobca bol Vládou Slovenskej republiky
odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu, ktorá funkcia podľa § 5 ods. 3, 4 zákona
o štátnej službe v spojení s § 22 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z.z. je politickou funkciou,
a takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/.
Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že vláda je správny orgán a na riešenie
vzťahov vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe platia ustanovenia Správneho poriadku
a preto pre oznámenie rozhodnutia vlády platí § 51 tohto zákona.
Podľa článku č. 108 Ústavy Slovenskej republiky Vláda Slovenskej republiky je
vrcholným orgánom výkonnej moci.
Podľa článku č. 119 písm. m, r/ Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore
o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených
zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o ďalších otázkach, ak to ustanoví
zákon.
Podľa článku č. 122 Ústavy Slovenskej republiky ústredné orgány štátnej správy
a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Ústava Slovenskej republiky ustanovuje postavenie Vlády Slovenskej republiky
ako vrcholný orgán výkonnej moci. Vláda Slovenskej republiky nie je orgánom verejnej
správy a preto pre jej konanie a rozhodovanie neplatia ustanovenia Správneho poriadku,
z ktorých dôvodov pokiaľ vláda v zmysle svojej právomoci vyplývajúcej jej z článku 119
písm. m/, r/ ústavy vymenúva alebo odvoláva štátnych funkcionárov v prípadoch
ustanovených zákonom, pre oznámenie rozhodnutia vlády o vymenovaní alebo odvolaní
štátneho funkcionára neplatí ustanovenie § 51 Správneho poriadku. Rozhodnutie vlády je
účinné okamihom jeho prijatia.
Nie je možné súhlasiť ani s názorom žalobcu, že rozhodnutie vlády je nulitným
právnym aktom, pretože podľa zákona o štátnej službe nebola oprávnená na takéto
rozhodnutie s poukazom na § 10 ods. 9 tohto zákona.
Zákonodarca v právnych normách § 10 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 3 zákona o štátnej
službe v znení zákona č. 231/2006 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon o štátnej službe,
účinného od 1.6.2006 a v spojení s § 22 ods. 4 zákona č. 575/2001 Z.z. ustanovil oprávnenie
vláde vymenúvať a odvolávať vedúceho služobného úradu.
Vzhľadom k tomu, že vláda nie je orgánom verejnej správy a pokiaľ rozhodla
rozhodnutím o odvolaní alebo vymenovaní štátneho funkcionára, v danom prípade vedúceho
služobného úradu, podľa článku č. 119 písm. m/ ústavy, jej rozhodnutie nepodlieha súdnemu
prieskumu podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne
súdnictvo teda v zmysle ustanovení §§ 244 a nasl. O.s.p. Z uvedených dôvodov v danej veci
bol právny záver súdu prvého stupňa o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho služobného
úradu a vymenovaní novej vedúcej služobného úradu žalovaného správny a odvolací súd
sa s ním stotožnil.
Taktiež bol správny postup súdu prvého stupňa, keď považoval za nedôvodnú
námietku žalobcu, ktorou namietal, že v danej veci nebol dodržaný postup dvojinštančnosti
konania, čím bolo porušené jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným
orgánom. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím č. OÚ-4969/2006
zo dňa 12.10.2006 rozhodoval ako orgán príslušný na konanie podľa § 125 ods. 1 v spojení
s § 126 zákona o štátnej službe vedúca služobného úradu - Úradu geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky a na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu
podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe o tomto odvolaní rozhodoval ako odvolací orgán
vedúca služobného úradu - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie preskúmavaným rozhodnutím zo dňa
18.12.2006 č. VSÚ-5181/2006, teda tvrdenie žalobcu, že v správnom konaní nebol
dvojinštančný postup zachovaný, nebolo preukázané.
Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá bola uvedená
do právneho poriadku Slovenskej republiky ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia
Českej a Slovenskej federatívnej republiky č. 23/1991 Zb. každý sa môže domáhať
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených
prípadoch na inom orgáne.
Postup správnych orgánov oboch stupňov v danej veci bol v súlade s ustanoveniami
zákona o štátnej službe a Správneho poriadku, ktorý postup nie je ani v rozpore s článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ani s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd.
Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť
rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vedúca služobného úradu bola vylúčená z prejednania
odvolania aj s poukazom na § 9 Správneho poriadku.
Zo skutkových okolností administratívneho spisového materiálu vyplýva, že žalobca
námietku zaujatosti voči vedúcej služobného úradu v zmysle § 9 Správneho poriadku
v správnom konaní nevzniesol. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu
v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v zmysle § 250i ods. 1 je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, z ktorých
dôvodov odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, či nedošlo k porušeniu
zákona tým, že ho vydal zamestnanec žalovaného správneho orgánu, ktorý bol vylúčený
z prejednávania a rozhodovania danej veci, vzhľadom na jeho pomer k veci, k účastníkom
konania alebo ich zástupcom. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že vedúca
služobného úradu striedala žalobcu vo funkcii vedúceho služobného úradu žalovaného, nie je
bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá ba mala za následok spôsobiť pochybnosť o jej
nepredpojatosti so zreteľom na jej pomer k veci. Z uvedených dôvodov nie je možné
spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Odvolací súd nemohol považovať za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu, že vedúca
služobného úradu žalovaného nebola jeho osobným úradom s poukazom na ustanovenie § 8
ods. 3 zákona o štátnej službe v znení zákona č. 231/2006 Z.z., v zmysle ktorého osobným
úradom vedúceho služobného orgánu štátnej správy je osobný úrad Úradu vlády, pretože
z vyššie už uvedených dôvodov účinnosťou uznesenia vlády žalobca nezastával funkciu
vedúceho služobného úradu žalovaného a v konaní o skončenie jeho štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe novovymenovaná vedúca
služobného úradu bola jeho osobným úradom.
Žalobca na pojednávaní odvolacieho súdu vzniesol námietku nedostatku vecnej
príslušnosti krajského súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
podľa § 246 ods. 2 O.s.p.. Napriek tomu, že žalobca touto námietkou rozšíril dôvody svojho
odvolania po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie v zmysle § 205 ods. 3 O.s.p. v spojení
s § 204 ods. 1, odvolací súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu
v rozsahu tejto námietky, a to vzhľadom k tomu, že jeho námietka smerovala voči vecnej
právomoci súdu na konanie a súd (aj odvolací) kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú
splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Odvolací súd aj túto
námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.
Podľa § 246 ods. 1, 2 O.sp. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne
príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy
a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,
ak to ustanoví zákon,
b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán
štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Zo zákonnej úpravy ustanovenej v § 246 ods. 1, 2 O.s.p., ktorá upravuje vecnú
príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo, vyplýva,
že vo všeobecnosti sú na konanie vecne príslušné krajské súdy, pokiaľ zákon neupravuje
inak. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2
písm. a/, b/ vtedy, ak predmetom preskúmavacieho konania súdu je rozhodnutie a postup
ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, alebo ide o konanie podľa štvrtej a piatej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a žalovaným je ústredný orgán štátnej správy
alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Predmetom preskúmavacieho konanie v danej veci bolo rozhodnutie ústredného
orgánu štátnej správy (§ 21 písm. d/ zákona č. 575/2001 Z.z.), avšak osobitný zákon, ktorým
je zákon o štátnej službe, a ani iný zákon neustanovuje právomoc Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutí a postupov vo veciach
vzniku, zmeny, alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z uvedených dôvodov
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v danej veci bol vecne
príslušný krajský súd podľa § 246 ods. 1 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,
že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, podľa názoru
odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1
a s § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c
ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu nevznikol právny
nárok na ich náhradu, v dôsledku jeho neúspechu v tomto konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 18. novembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu