Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/93/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej,

v právnej veci žalobcu: RNDr. J. H., nar. X., bytom B., zastúpený advokátom JUDr. P. A.,

Advokátska kancelária v B., proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa

18. decembra 2006, č. , o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -40 zo dňa 13. februára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 13. februára 2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že týmto rozhodnutím

bol ukrátený na svojich právach v dôsledku porušenia o štátnej službe

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon

o štátnej službe). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

v napadnutom rozhodnutí. Považoval ich za skutkovo správne a v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného krajský súd zistil, že vláda

SR uznesením č. 854/2006 zo dňa 11.10.2006 odvolala žalobcu z funkcie vedúceho

služobného úradu žalovaného dňom 11.10.2006 a dňom 12.10.2006 vymenovala do tejto

funkcie JUDr. J. T.; rozhodnutím č. OÚ-4969/2006 zo dňa 12.10.2006 novovymenovaná

vedúca služobného úradu žalovaného ukončila štátnozamestnanecký pomer žalobcu podľa §

40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe dňom 12.10.2006, najneskôr dňom doručenia

rozhodnutia, s odôvodnením, že žalobca uznesením vlády bol odvolaný z funkcie vedúceho

služobného úradu, nebol zaradený na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké

miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad

takéto miesto nemá a štátny zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné

štátnozamestnanecké miesto a nedohodol sa so služobným úradom inak, čím boli splnené

zákonné podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods.

2 písm. b/; na základe odvolania žalobcu proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu vedúca

služobného úradu žalovaného na základe návrhu poradnej odvolacej komisie rozhodnutím č.

zo dňa 18.12.2006 odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie

zo dňa 12.10.2006 potvrdila.

Pred posúdením jednotlivých námietok žalobcu uvedených v žalobe sa krajský súd

zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorej nedostatok žalovaný

namietal a k tejto otázke zaujal názor, že správnym orgánom, ktorý vo veci skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodol v poslednom stupni, je Úrad geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky a skutočnosť, že z hľadiska funkčnej príslušnosti

zákon zveruje oprávnenie rozhodovať vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

vedúcemu služobného úradu žalovaného a jeho rozhodnutie na základe žaloby súd

preskúmava, nie je dôvodom na spochybnenie procesného postavenia žalovaného

ako subjektu s pasívnou legitimáciou, s poukazom na to, že vedúci služobného úradu

žalovaného nemá sám postavenie správneho orgánu rozhodujúceho v poslednom stupni

a je len organizačným útvarom funkčne príslušným na rozhodnutie v predmetnej veci.

Námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe, a ktorými namietal nezákonnosť

rozhodnutia a postupu žalovaného, krajský súd považoval za nedôvodné.

Konštatoval, že pokiaľ ide o kolíziu ustanovení § 10 ods.2 a § 10 ods. 9 zákona

o štátnej službe, je zrejmé že legislatívnou chybou pri prijímaní ,

ktorým bol s účinnosťou od 1.6.2006 novelizovaný zákon o štátnej službe, bola v ustanovení

v § 10 ods. 9 tohto zákona ponechaná kompetencia predsedovi Úradu pre štátnu službu

odvolať z vymedzených dôvodov vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad,

napriek tomu, že o organizácii činnosti vlády

a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení bol Úrad pre štátnu

službu ku dňu 31.5.2006 zrušený. Súčasne poukázal na to, že v zmysle uvedenej novely

zákona o štátnej službe však bola ponechaná predsedovi Úradu pre štátnu službu

kompetencia odvolať vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad len

za predpokladu, že zákon o štátnej službe neustanoví inak, pričom tento zákon inak ustanovil

v § 10 ods. 2.

Pri posudzovaní zákonnosti postupu žalovaného po prijatí uznesenia vlády o odvolaní

žalobcu krajský súd považoval za podstatnú skutočnosť, že uznesenie vlády existovalo a bolo

žalobcovi riadne oznámené. Konštatoval, že pri uplatňovaní právomoci odvolať žalobcu

ako vedúceho úradu žalovaného vláda SR nemá postavenie správneho orgánu, ktorého

rozhodnutie by malo za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, keďže

nejde o rozhodnutie vydané v zmysle ustanovení správneho poriadku, ale o štátnomocenský

(politický) akt, ktorý je záväzný okamihom jeho prijatia. V intenciách uvedeného názoru

posúdil aj oprávnenosť vedúcej služobného úradu na konanie vo veci skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu.

K námietke žalobcu ohľadne porušenia jeho práva na inú právnu ochranu nezávislým

a nestranným orgánom, ku ktorému malo dôjsť tým, že o jeho odvolaní proti prvostupňovému

rozhodnutiu rozhodol ten istý orgán, ktorý toto rozhodnutie vydal, uviedol, že vedúca

služobného úradu pri rozhodovaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu

postupovala podľa § 126 zákona o štátnej službe, pričom skutočnosť, že na základe uznesenia

vlády o odvolaní a vymenovaní vedúceho služobného úradu žalovaného striedala v tejto

funkcii žalobcu, nemá žiaden vplyv na to, že realizovala právomoci stanovené zákonom,

s poukazom na to, že zákon v ustanovení § 138 ods. 1 jasne stanovuje kompetenciu vedúceho

služobného úradu rozhodovať o odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam, v zmysle

ktorého rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať zasadnutie poradnej odvolacej komisie

a vypracovanie jej stanoviska, ktoré je podkladom pre rozhodnutie odvolacieho orgánu.

Konštatoval, že v uplatnení tohto zákonného postupu nevidel žiadne porušenie práv žalobcu

na právnu ochranu garantovanú .

Žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v konaní neúspešný.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Žiadal,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného

zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval

za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citoval právne

normy ustanovené v § 8 ods. 3, § 10 ods. 2, 9, § 40 ods. 2, písm. b/, § 125 ods. 1, 2, § 126,

, účinného od 1.6.2006 a právne normy

ustanovené v § 3 ods. 1, 3, § 9 ods. 2, § 51 ods. 1, 3 § 58 ods. 1, § 61 ods. 1, 2 zákona

č. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). Uviedol, že vláda SR,

predsedníčka Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, vedúca služobného úradu ÚGKK SR

nepostupovali dôsledne podľa týchto ustanovení. Poukázal na to, že vláda SR je správny

orgán a na riešenie vzťahov vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe platia ustanovenia

Správneho poriadku, preto pre oznámenie rozhodnutia vlády platí § 51 tohto zákona. Uviedol,

že za danej situácie vedúca služobného úradu nebola oprávnená na vydanie rozhodnutia

o ukončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj, že v jeho prípade neboli splnené

podmienky na ukončenie tohto pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe.

Rozhodnutie vlády SR o jeho odvolaní z funkcie vedúceho služobného úradu ÚGKK SR

považoval za nulitný právny akt, pretože podľa zákona o štátnej službe nebola oprávnená

na takéto rozhodnutie. Nesúhlasil s výkladom žalovaného ako aj súdu prvého stupňa

ustanovenia § 10 ods. 2 a § 10 ods. 9 zákona o štátnej službe. Namietal nesprávnosť právneho

názoru súdu prvého stupňa ohľadne vymenovania JUDr. J. T. do funkcie vedúceho

služobného úradu, majúce za následok, že rozhodnutie zo dňa 12.10.2006 č. OÚ-4969/2006 je

nulitné a súdna prax už len z dôvodu právnej istoty takéto rozhodnutie zrušuje. Ďalšie

pochybenie v danej veci videl v tom, že o odvolaní podanom proti rozhodnutiu zo dňa

12.10.2006 rozhodol tej istý orgán, ktorý vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie, ktorým

postupom bolo porušené jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným orgánom

garantované Listinou základných práv a slobôd () a SR ().

V tejto súvislosti poukázal na to, že ak o odvolaní rozhoduje ten istý orgán nie je zaručená

jeho nestrannosť a nezávislosť, o to skôr, že vedúca služobného úradu v tejto funkcii ho

menila a v prípade jeho úspechu by bolo ohrozené jej zotrvanie vo funkcii. Ďalej poukázal na

to, že vedúca služobného úradu je vylúčená z prejednania odvolania aj podľa § 9 Správneho

poriadku.

Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázal na to,

že žalobca v odvolaní opakovanie uviedol iba tie skutočnosti, ktoré uviedol aj v žalobe,

s ktorými sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysporiadal. Stotožnil sa v celom

rozsahu s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku krajského súdu. Nesúhlasil s dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. 246c ods. 1

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie

mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru,

že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

a odvolanie žalobcu zamietol, ktorými rozhodnutiami bol skončený štátnozamestnanecký

pomer žalobcu podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a súčasne

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam

prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil

zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného a v rámci tohto konania posúdenie zákonnosti rozhodnutia

a postupu správneho orgánu prvého stupňa, ktorými rozhodnutiami bol skončený

štátnozamestnanecký pomer žalobcu v intenciách zákona o štátnej službe.

Podľa ,

v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí

štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: nezaradenia odvolaného

vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu

(§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym

zamestnancom nedohodne inak, pričom sa poskytne predstavenému náhrada vo výške

dvojnásobku jeho funkčného platu; vedúcemu úradu a predstavenému, ktorý bol odvolaný

podľa § 31 ods. 2, sa poskytne náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu,

Podľa , funkcie,

do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odsekov 3 a 5,

sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Výkon

politickej funkcie sa považuje za výkon verejnej funkcie.

Podľa , , vedúci

služobného úradu (ďalej len "vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší

predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť

len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej

službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením

a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade,

s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo

predstavený v politickej funkcii.

Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva

vláda na návrh príslušného ministra. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým

je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho

príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad,

ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a) nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,

b) nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných

dôvodov,

c) vedúci úradu písomne požiada o uvoľnenie,

d) minister alebo vedúci ostatného orgánu štátnej správy predloží písomný návrh

na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný

ústredný orgán štátnej správy, alebo

e) zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.

Podľa o organizácii činnosti vlády

a organizácii ústrednej štátnej správa v znení na čele ostatných

ústredných orgánov štátnej správy uvedených v § 21 písm. d/ až i/ je predseda, ktorého

vymenúva a odvoláva vláda. Predseda je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde.

Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe konanie vo veciach

štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce

vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní( o správnom

konaní, ďalej len Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 126 zákona o štátnej službe orgánom príslušným na konanie

a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby

a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe odvolacím orgánom je vedúci úradu,

ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

Podľa § 32 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom

nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci

postupovali v intenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia sú skutkovo správne

a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo

a právne správne, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odvolací súd taktiež považoval námietky žalobcu, z dôvodu ktorých považoval

rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov o skončení jeho

štátnozamestnaneckého pomeru za nezákonné, pretože rozhodnutie vlády SR ako aj

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nulitným právnym aktom a bolo porušené

jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným orgánom garantované Listinou

základných práv a slobôd () a SR, za nedôvodné a stotožnil sa s právnym

názorom súdu prvého stupňa.

Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobca bol

do funkcie vedúceho služobného úradu ÚGKK SR vymenovaný rozhodnutím Úradu

pre štátnu službu č. ÚŠS-18693/2004 zo dňa 7. apríla 2004 a ešte predtým na ÚGKK SR

nastúpil v zmysle § 25 zákona dňa 1.12.2002 do funkcie riaditeľa kancelárie predsedníčky

ÚGKK SR; uznesením vlády SR č. 854/2006 zo dňa 11.10.2007 bol žalobca odvolaný

z funkcie vedúceho služobného úradu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej

republiky dňom 11.10.2006 a odvolací dekrét mu bol doručený dňa 13.10.2006; uznesením

vlády SR č. 854/2006 zo dňa 11.10.2007 bola J. T. vymenovaná do funkcie vedúcej

služobného úradu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňom

12.10.2006; vedúca služobného úradu ÚGKK SR rozhodnutím č. OÚ-4969/2006 zo dňa

12.10.2006 podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe skončila so žalobcom

štátnozamestnanecký pomer dňom 12.10.2006, najneskôr dňom doručenia, s odôvodnením, že

žalobca uznesením vlády bol odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu, nebol zaradený

na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej

služby a na tú istú funkciu z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a štátny

zamestnanec nesúhlasil s trvalým preložením na iné voľné štátnozamestnanecké miesto

a nedohodol sa so služobným úradom inak; na základe odvolania žalobcu proti tomuto

prvostupňovému rozhodnutiu vedúca služobného úradu žalovaného na základe návrhu

poradnej odvolacej komisie rozhodnutím č. zo dňa 18.12.2006 odvolanie

žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12.10.2006 potvrdila.

Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/

zákona o štátnej službe je nezaradenie odvolaného vedúceho úradu na vykonávanie

štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú

istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá alebo

sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, teda, že po odvolaní štátneho zamestnanca

z funkcie vedúceho úradu, nebolo možné ho zaradiť na vykonávanie štátnej služby

na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu

z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemal, alebo odvolaný vedúci úradu ponúkané

miesto služobným úradom odmietol.

Zo skutkových okolností v danej veci teda vyplýva, že žalobca bol odvolaný z funkcie

vedúceho služobného úradu žalovaného uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 854/2006

zo dňa 11.10.2006 a dňom 12.10.2006 na základe tejto skutočnosti bol s ním skončený

štátnozamestnanecký pomer podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe, pretože

ponúknuté miesto štátnej služby služobným úradom odmietol, pričom služobný úrad

iné voľné zodpovedajúce miesto štátnej služby nemal. Služobný úrad v danej veci postupoval

v súlade s citovanými ustanovenia zákona o štátnej službe a platným spôsobom so žalobcom

skončil štátnozamestnanecký pomer, pretože žalobca bol Vládou Slovenskej republiky

odvolaný z funkcie vedúceho služobného úradu, ktorá funkcia podľa § 5 ods. 3, 4 zákona

o štátnej službe v spojení s je politickou funkciou,

a takéto odvolanie je jedným zo základných predpokladov pre skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/.

Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že vláda je správny orgán a na riešenie

vzťahov vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe platia ustanovenia Správneho poriadku

a preto pre oznámenie rozhodnutia vlády platí § 51 tohto zákona.

Podľa článku č. 108 Vláda Slovenskej republiky je

vrcholným orgánom výkonnej moci.

Podľa článku č. 119 písm. m, r/ vláda rozhoduje v zbore

o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených

zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o ďalších otázkach, ak to ustanoví

zákon.

Podľa článku č. 122 ústredné orgány štátnej správy

a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.

ustanovuje postavenie Vlády Slovenskej republiky

ako vrcholný orgán výkonnej moci. Vláda Slovenskej republiky nie je orgánom verejnej

správy a preto pre jej konanie a rozhodovanie neplatia ustanovenia Správneho poriadku,

z ktorých dôvodov pokiaľ vláda v zmysle svojej právomoci vyplývajúcej jej z článku 119

písm. m/, r/ vymenúva alebo odvoláva štátnych funkcionárov v prípadoch

ustanovených zákonom, pre oznámenie rozhodnutia vlády o vymenovaní alebo odvolaní

štátneho funkcionára neplatí ustanovenie § 51 Správneho poriadku. Rozhodnutie vlády je

účinné okamihom jeho prijatia.

Nie je možné súhlasiť ani s názorom žalobcu, že rozhodnutie vlády je nulitným

právnym aktom, pretože podľa zákona o štátnej službe nebola oprávnená na takéto

rozhodnutie s poukazom na § 10 ods. 9 tohto zákona.

Zákonodarca v právnych normách § 10 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 3 zákona o štátnej

službe v znení , ktorým bol novelizovaný zákon o štátnej službe,

účinného od 1.6.2006 a v spojení s ustanovil oprávnenie

vláde vymenúvať a odvolávať vedúceho služobného úradu.

Vzhľadom k tomu, že vláda nie je orgánom verejnej správy a pokiaľ rozhodla

rozhodnutím o odvolaní alebo vymenovaní štátneho funkcionára, v danom prípade vedúceho

služobného úradu, podľa článku č. 119 písm. m/ , jej rozhodnutie nepodlieha súdnemu

prieskumu podľa ustanovení piatej časti upravujúcej správne

súdnictvo teda v zmysle ustanovení § a nasl. Z uvedených dôvodov v danej veci

bol právny záver súdu prvého stupňa o odvolaní žalobcu z funkcie vedúceho služobného

úradu a vymenovaní novej vedúcej služobného úradu žalovaného správny a odvolací súd

sa s ním stotožnil.

Taktiež bol správny postup súdu prvého stupňa, keď považoval za nedôvodnú

námietku žalobcu, ktorou namietal, že v danej veci nebol dodržaný postup dvojinštančnosti

konania, čím bolo porušené jeho právo na inú právnu ochranu nezávislým a nestranným

orgánom. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím č. OÚ-4969/2006

zo dňa 12.10.2006 rozhodoval ako orgán príslušný na konanie podľa § 125 ods. 1 v spojení

s § 126 zákona o štátnej službe vedúca služobného úradu - Úradu geodézie, kartografie

a katastra Slovenskej republiky a na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu

podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe o tomto odvolaní rozhodoval ako odvolací orgán

vedúca služobného úradu - Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie preskúmavaným rozhodnutím zo dňa

18.12.2006 č. , teda tvrdenie žalobcu, že v správnom konaní nebol

dvojinštančný postup zachovaný, nebolo preukázané.

Podľa článku 46 ods. 1 každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá bola uvedená

do právneho poriadku Slovenskej republiky ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia

Českej a Slovenskej federatívnej republiky č. každý sa môže domáhať

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených

prípadoch na inom orgáne.

Postup správnych orgánov oboch stupňov v danej veci bol v súlade s ustanoveniami

zákona o štátnej službe a Správneho poriadku, ktorý postup nie je ani v rozpore s článkom 46

ods. 1 a ani s článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd.

Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, ktorou namietal nezákonnosť

rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vedúca služobného úradu bola vylúčená z prejednania

odvolania aj s poukazom na § 9 Správneho poriadku.

Zo skutkových okolností administratívneho spisového materiálu vyplýva, že žalobca

námietku zaujatosti voči vedúcej služobného úradu v zmysle § 9 Správneho poriadku

v správnom konaní nevzniesol. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu

v konaní podľa piatej časti v zmysle je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, z ktorých

dôvodov odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, či nedošlo k porušeniu

zákona tým, že ho vydal zamestnanec žalovaného správneho orgánu, ktorý bol vylúčený

z prejednávania a rozhodovania danej veci, vzhľadom na jeho pomer k veci, k účastníkom

konania alebo ich zástupcom. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, že vedúca

služobného úradu striedala žalobcu vo funkcii vedúceho služobného úradu žalovaného, nie je

bez ďalšieho takou skutočnosťou, ktorá ba mala za následok spôsobiť pochybnosť o jej

nepredpojatosti so zreteľom na jej pomer k veci. Z uvedených dôvodov nie je možné

spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného.

Odvolací súd nemohol považovať za dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu, že vedúca

služobného úradu žalovaného nebola jeho osobným úradom s poukazom na ustanovenie § 8

ods. 3 , v zmysle ktorého osobným

úradom vedúceho služobného orgánu štátnej správy je osobný úrad Úradu vlády, pretože

z vyššie už uvedených dôvodov účinnosťou uznesenia vlády žalobca nezastával funkciu

vedúceho služobného úradu žalovaného a v konaní o skončenie jeho štátnozamestnaneckého

pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej službe novovymenovaná vedúca

služobného úradu bola jeho osobným úradom.

Žalobca na pojednávaní odvolacieho súdu vzniesol námietku nedostatku vecnej

príslušnosti krajského súdu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného

podľa . Napriek tomu, že žalobca touto námietkou rozšíril dôvody svojho

odvolania po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie v zmysle v spojení

s § 204 ods. 1, odvolací súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu

v rozsahu tejto námietky, a to vzhľadom k tomu, že jeho námietka smerovala voči vecnej

právomoci súdu na konanie a súd (aj odvolací) kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú

splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( ). Odvolací súd aj túto

námietku žalobcu považoval za nedôvodnú.

Podľa § 246 ods. 1, 2 O.sp. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne

príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný

a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy

a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky,

ak to ustanoví zákon,

b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným ústredný orgán

štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Zo zákonnej úpravy ustanovenej v , , ktorá upravuje vecnú

príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov

podľa piatej časti ustanovujúcej správne súdnictvo, vyplýva,

že vo všeobecnosti sú na konanie vecne príslušné krajské súdy, pokiaľ zákon neupravuje

inak. Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2

písm. a/, b/ vtedy, ak predmetom preskúmavacieho konania súdu je rozhodnutie a postup

ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie

Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon, alebo ide o konanie podľa štvrtej a piatej hlavy

piatej časti a žalovaným je ústredný orgán štátnej správy

alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Predmetom preskúmavacieho konanie v danej veci bolo rozhodnutie ústredného

orgánu štátnej správy ( ), avšak osobitný zákon, ktorým

je zákon o štátnej službe, a ani iný zákon neustanovuje právomoc Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutí a postupov vo veciach

vzniku, zmeny, alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Z uvedených dôvodov

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného v danej veci bol vecne

príslušný krajský súd podľa

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací

súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení

a s § 219 ods. 1 potvrdil.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c

ods. 1 O.s.p v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretože mu nevznikol právny

nárok na ich náhradu, v dôsledku jeho neúspechu v tomto konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. novembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu