Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sža/28/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky

Reisenauerovej v právnej veci navrhovateľa: O. S., nar. X. štátny príslušník Ukrajiny,

naposledy bytom v zahraničí: Č., ul H. S., U., t. č. PT R., proti odporcovi: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU- 2021/PO-Ž/2007 zo dňa 3. decembra 2007, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 23 zo

dňa 2. apríla 2008 takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. - 23 zo dňa 2. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. ČAS: MU-2021/PO-Ž/2007 zo dňa 3. decembra 2007, ktorým odporca podľa ustanovenia

a o azyle a zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) neudelil navrhovateľovi azyl,

§ 20 ods. 4 mu neposkytol doplnkovú ochranu a rozhodol, že v jeho prípade neexistuje

prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa a

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom

do 31.12.2007, ďalej len zákon o pobyte cudzincov) na Ukrajinu. Účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

Krajský súd sa stotožnil so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľa nie sú splnené

podmienky pre udelenie azylu, doplnkovej ochrany a pre rozhodnutie o prekážkach

vyhostenia do krajiny pôvodu podľa osobitného zákona. Krajský súd dospel k záveru,

že odporca v napadnutom rozhodnutí správne a dostatočným spôsobom zistil a vyhodnotil

skutkový stav veci. Stotožnil sa s názorom odporcu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal

opodstatnenosť ani existenciu obáv a ani prenasledovanie z dôvodu prenasledovania

z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine.

K otázke neudelenia azylu uviedol, že obavy navrhovateľa z pomsty otca

na Slovensku zavraždeného priateľa navrhovateľa, ktorý smrť svojho syna spája s osobou

navrhovateľa, i keď nie je možné vylúčiť strach navrhovateľa z návratu na Ukrajinu, nie je

možné považovať takýto dôvod za relevantný pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle.

Na viac krajský súd poukázal na to, že navrhovateľ nevyhľadal ochranu u príslušných

štátnych orgánov krajiny svojho pôvodu. Preto ak odporca konštatoval, že navrhovateľ

nesplnil zákonom predpokladané podmienky pre udelenie azylu, rozhodol v súlade

so zákonom.

Za vecne správne považoval krajský súd aj rozhodnutie odporcu o neudelení

doplnkovej ochrany, pretože okolnosti uvádzané navrhovateľom počas konania nemožno

hodnotiť ako vážne dôvody pre domnienku, že by navrhovateľovi v prípade jeho návratu

do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie charakterizované zákonom o azyle (§ 2 písm. f/

zákona o azyle).

Krajský súd sa napokon stotožnil aj so závermi a zisteniami odporcu o tom,

že v prípade navrhovateľa neboli zistené skutočnosti brániace jeho návratu do krajiny pôvodu

z dôvodov ustanovených v § 58 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol, že rozsudok

krajského súdu považuje za predčasne vydaný, keďže mu nebola zabezpečená možnosť riadne

sa obhajovať, nakoľko sa pojednávalo bez tlmočníka a obsahu pojednávanej veci nerozumel.

Navrhovateľ uviedol, že neovláda slovenský jazyk, preto nemohol súdu uviesť dôvody

a dôkazy, na základe ktorých sa nemôže vrátiť na Ukrajinu.

Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie

odporcu navrhol zrušiť v celom rozsahu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V doplnku k odvolaniu, ktorý navrhovateľ doručil krajskému súdu dňa 20.10.2008,

navrhovateľ uviedol že má obavy z prenasledovania zo strany mafie a domnieva sa, že tieto

obavy sú vzhľadom na situáciu na Ukrajine opodstatnené. Poukázal na to, štát nie je schopný

poskytnúť účinnú pomoc a ochranu osobám, ktoré sa v takejto situácii ocitli. Krajskému súdu

vyčítal, že sa nezaoberal otázkou, či sa v danom prípade nejedná o prenasledovanie z dôvodu

príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Rovnako vyčítal krajskému súdu, že sa nezoberal

možnosťou udelenia doplnkovej ochrany z dôvodu jeho obáv z prenasledovania mafiou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že navrhol napadnutý rozsudok

potvrdiť ako vecne správny. Zopakoval argumenty pre ktoré rozhodol negatívne o žiadosti

o udelenie azylu, doplnkovej ochrany ako aj ohľadne výroku o neexistencii prekážok

administratívneho vyhostenia podľa osobitného zákona. Zdôraznil, že navrhovateľ v odvolaní

neuviedol žiaden konkrétne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv

na správnosť napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že navrhovateľ už niekoľko rokov žije

na území SR, kde si vytvoril určité osobné zázemie, čo nasvedčuje tomu, že jeho snaha

o získanie azylu je motivovaná len ekonomickými dôvodmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 18.11. 2008 ( a ).

Podľa § 8 písm. a/ zákona o azyle a (v znení účinnom do 31.12.2007) ministerstvo

udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu

opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských

dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu,

alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd

(písm. b/).

Podľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny

pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí(ods.1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky

uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa §13c ods. 1 ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži

doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany

podľa § 15b ods. 1 písm. d/, vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka

administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. 9a)

Podľa § 58 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne

vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti,

náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo

v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo

trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený

trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť

uložený.

Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho

sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť

štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo

pre Slovenskú republiku (ods. 2).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok

taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť

preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti

k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd

a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania

azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neudelení azylu

navrhovateľovi na území SR, o neposkytnutí doplnkovej ochrany a rozhodnutie o tom,

že neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona

o pobyte cudzincov, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelenie azylu navrhovateľovi na území

Slovenskej republiky nepreukázaním opodstatnenosti obáv z prenasledovania z rasových,

národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov

alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, tak ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie

z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu, (správy o dodržiavaní ľudských práv na Ukrajine vydané Úradom

pre demokraciu, ľudské práva a prácu MZV USA za roky 2004, 2005, 2006 a informácie

z internetovej stránky BusinessInfo cz.) z ktorých stručne popísal spoločensko-politickú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na posúdenie žiadosti navrhovateľa v súvislosti

s dôvodom, pre ktorý žiadal udeliť azyl a na možné riziká návratu navrhovateľa do krajiny

pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu (z dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 18.9.2007)

vyplynulo, že navrhovateľ ako dôvod žiadosti uviedol, že po návrate na Ukrajinu, začiatkom

roka 2003 začal mať problémy s otcom zavraždeného A. L., s ktorým pracoval na stavbe

na Slovensku a ktorý bol neskôr zavraždený v rodinnom dome v Bratislave. Z vraždy bol

obžalovaný, (neskôr právoplatne oslobodený súdmi SR). Otec zavraždeného prostredníctvom

neznámych mužov žiadal od neho za vraždu syna peniaze, v rodnom meste bol dopichaný

nožom, asi dva týždne bol hospitalizovaný. Peniaze nemal a tak v roku 2003 odišiel na

Slovensko s cieľom zarobiť si peniaze. Potom sa vrátil na Ukrajinu, žil u maminej sestry. Jeho

otec si požičal 5000 USD a dal mu ich pre otca zavraždeného. Peniaze dal neznámemu

mužovi, ktorý mu povedal, že ak nechce zomrieť, bude musieť platiť pravidelne 5000 USD.

Druhú splátku nezaplatil, vyhýbal sa týmto ľuďom, býval u maminej sestry asi jeden rok.

V januári 2004 opustil Ukrajinu, pricestoval na Slovensko, žil u priateľky v Bratislave.

V roku 2005 bol zadržaný cudzineckou políciou a administratívne vyhostený. Proti

rozhodnutiu o vyhostení sa odvolal, ale nevie ako to dopadlo, bál sa, že ho zadrží polícia, tak

býval u priateľky a pracoval nelegálne na stavbách v Bratislave. Takto žil až do 2.2.2007,

kedy bol zadržaný políciou a kedy požiadal o azyl. Ďalším dôvodom pre ktorý žiadal

o udelenie azylu, bolo to, že neznámi muži pálkami rozbili jeho otcovi okná na jeho aute

a pýtali sa, kde sa zdržiava. Bolo to v lete 2003. Od zaplatenia prvej splátky ho títo muži

hľadali viac krát na adrese jeho bydliska. Na Slovensku má priateľku a dieťa, chcel

by si založiť rodinu. Má zdravotné problémy, psychické poruchy, ktoré nadobudol počas

zaistenia v Justičnom paláci, nevie sa zaradiť do života, lebo na Ukrajine má problémy.

Problémy má aj na Slovensku, nemôže legálne pracovať ani podnikať.

Podľa odporcu pre posúdenie uvedeného dôvodu však bolo rozhodujúce, posúdenie

dôveryhodnosti žiadateľa o azyl, keď nebolo možné opomenúť, že navrhovateľ podal žiadosť

o azyl pod inou identitou a ako dôvod žiadosti uviedol, že chce žiť na Slovensku so svojim

synom. Pri prvom pohovore uviedol, že na Slovensku žije s priateľkou A. V. a je otcom syna

A. V., nar. X., pričom pri doplňujúcom pohovore uviedol, že sa nejedná o jeho družku, ale len

o bývalú priateľku a nie je otcom uvedeného dieťaťa. Pre posúdenie jeho žiadosti bolo podľa

odporcu potrebné vychádzať aj z toho, že navrhovateľ sa na území SR zdržiaval bez

povolenia od februára 2004, pričom o azyl požiadal až 11.9.2007. Podľa odporcu navrhovateľ

takto podstatným spôsobom spochybnil vierohodnosť svojej žiadosti o azyl.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre udelenie doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné

skutkové zistenia.

Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť

azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu

na území Slovenskej republiky a navrhovateľovi azyl neudelil, nepochybil, a krajský súd

dôvodne považoval rozhodnutie odporcu z týchto dôvodov za zákonné.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú

celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom

ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu ja aplikovateľný v obmedzenom

rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto

inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou

spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť

prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle alebo

na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti

o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.

Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných

podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné

súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu až po 4 rokoch od údajného konfliktu

s neznámymi mužmi, ktorí ho fyzicky atakovali, vyhrážali sa mu, ak nezaplatí ďalšiu splátku

pre otca zavraždeného muža, z ktorého údajne pramenia jeho obavy a strach z návratu

do krajiny pôvodu a keďže navrhovateľ sa odvoláva na okolnosti, ktoré nenastali v dobe

bezprostredne predchádzajúcej podanej žiadosti, nebolo podľa odvolacieho súdu objektívne

možné na takýto dôvod prihliadnuť. Bez povšimnutia nemohla zaostať ani odporcom

rozpoznaná a v rozhodnutí náležitým spôsobom interpretovaná nedôveryhodnosť osoby

navrhovateľa z ktorej pri posudzovaní žiadosti odporca správne vychádzal. Na správnosť

záverov odporcu o nedôveryhodnosti navrhovateľa odvolací súd v podrobnostiach odkazuje,

pričom nad rámec vyššie úvahy odporcu k veci udáva, že konanie o azyl je osobité najmä

tým, že žiadateľ je spravidla v dôkaznej núdzi, nie je schopný podoprieť svoje vyhlásenia

dokladmi alebo inými dôkazmi, preto posúdenie dôveryhodnosti príbehu, ktorý predostiera

odporcovi závisí predovšetkým od posúdenia dôveryhodnosti jeho osoby, ktorú si odporca

o navrhovateľovi vytvára v priebehu celého administratívneho konania.

Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok

listinných dokladov a dokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými

by preukázal pravdivosť svojich tvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti

na celkové správanie navrhovateľa v priebehu administratívneho konania. Na preukázaní

pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o azyl, preto jeho vyhlásenia

musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o krajine pôvodu

a svojim konaním nesmie zadávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svoje osoby.

Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového

hodnotiaceho procesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti,

resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii

so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver

o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo

len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory

vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že rozpory vo výpovediach navrhovateľa

nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné, napokon navrhovateľ sám priznal

účelovosť zmeny údajov týkajúcich sa osobných pomerov (pôvodne žiadal o azyl pod menom

A. Š., nar. X., tvrdil, že je otcom maloletého A. V., nar. X. a že s jeho matkou žije v spoločnej

domácnosti, neskôr tvrdil, že A. V. je jeho bývalá priateľka a nie je otcom jej syna).

Nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa pre ich rozpornosť, objektívne znemožnila

odporcovi zistiť u navrhovateľa nielen podmienky pre udelenie azylu, ale aj podmienky

pre udelenie doplnkovej ochrany.

Nad rámec vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky udáva,

že za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie

života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom

problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ

politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa účinnej ochrany

svojich práv pred štátnymi orgánmi.

Táto skutočnosť nebola v konaní o udelenie azylu vyvrátená, preto

i za predpokladu, že tvrdenia navrhovateľa o údajných atakoch zo strany neznámych

mužov, ako reakcia na vraždu A. L., by boli pravdivé, neboli odvolacie námietky

navrhovateľa dôvodné, pretože navrhovateľ nepreukázal, že verejná moc v krajine

pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými útokmi

(vydieranie, fyzické útoky).

Podľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľ nenaplnil podmienky

pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil,

keď jeho rozhodnutie potvrdil, pretože jeho údajné konflikty a problémy s neznámymi

mužmi, nebolo možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú sa podľa vlastného

vyjadrenia so žiadosťou o poskytnutie ochrany ani neobrátil.

Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací

súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci nebolo ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd k záveru, že odporca aj v tej časti rozhodnutia, ktorou rozhodol o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka administratívneho vyhostenia na Ukrajinu podľa § 58

ods. 1 a 2 zákona o pobyte cudzincov náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval

citované ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky v podrobnostiach

na tento správny záver odkazuje. Je potrebné tiež zdôrazniť, že existenciu prekážky

vyhostenia podľa osobitného predpisu posudzoval odporca správne nie k dobe, kedy

navrhovateľ krajinu opustil, ale k dobe svojho rozhodnutia a v postupe odporcu a jeho

záveroch nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil.

K odvolacej námietke navrhovateľa, podľa ktorej krajský súd rozhodol predčasne

a neumožnil mu riadne sa obhajovať, nakoľko sa pojednávalo bez tlmočníka a obsahu

pojednávania neporozumel, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že krajský súd

výzvu na vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci a rozhodnutím bez nariadenia pojednávania,

(ktorá obsahovala aj výzvu, aby v prípade, že na ústnom pojednávaní trvá, aby oznámil ktorý

je jeho materinský jazyk, ktorému inému úradnému jazyku rozumie), doručoval

navrhovateľovi na adresu (bytom u N. M., S. 1, B.), ktorú navrhovateľ uviedol v opravnom

prostriedku a ktorú potvrdila dňa 22.5.2008 aj pracovníčka Migračného úradu MV SR.

Predmetnú výzvu bolo potrebné považovať za doručenú dňa 1.2.2008 uložením,

i keď sa adresát o uložení nedozvedel ( ) a keďže navrhovateľ v stanovenej

lehote ani do dňa rozhodnutia na výzvu nereagoval, platí zákonná domnienka, že proti takému

postupu nemá námietky. Krajský súd preto nepochybil, keď rozhodol vo veci bez nariadenia

pojednávania podľa . Z obsahu spisu totiž vyplýva, že navrhovateľ sa

do PT R. vrátil až dňa 3.4.2008, na adresu ktorú mu správne krajský súd rozsudok zo dňa

2.4.2008 doručoval.

V postupe krajského súdu preto odvolací súd nevidel také pochybenie, ktoré by malo

za následok namietanú nezákonnosť rozhodnutia, pretože takýto postup je v súlade s vyššie

citovanými ustanoveniami , na viac z opravného prostriedku navrhovateľa nevyplynulo,

že by navrhovateľ navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré by mali vplyv na zistenie skutkového

stavu veci odporcom (navrhovateľ totiž nenavrhoval vykonanie žiadnych dôkazov), pričom

odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie , z ktorého vyplýva,

že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ teda krajský súd vychádzal

zo skutkového stavu veci, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a dospel k záveru,

že rozhodnutie odporcu o neudelení azylu, doplnkovej ochrany a rozhodnutí o tom,

že u navrhovateľa neexistuje prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa osobitného

zákona boli za zákonné, nepochybil.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok krajského súdu potvrdil

ako vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a , tak, že navrhovateľovi, ktorý

nemal úspech vo veci právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 18. novembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu