Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/120/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Idy

Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky E. P. bytom v Č. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2008, č. k. -86, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 31. marca

2008, č. k. -86 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 5. decembra 2006 č. X. z r u š u j e a vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 31. marca 2008, č. k. -86, potvrdil

rozhodnutie odporkyne z 5. decembra 2006 č. X., ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení starobný dôchodok od 1. januára 2001 v sume 6 809 Sk mesačne, v čom bola zahrnutá i úprava podľa zákona č. 233/200 Z. z..

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že postup ako aj

rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné. Podľa názoru krajského súdu starobný dôchodok navrhovateľky bol vymeraný správne z I. pracovnej kategórie a vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1999, 2000, 1998, 1997, 1996, nakoľko navrhovateľka preukázala 25 rokov odpracovaných v I. pracovnej kategórii a 5 rokov v III. pracovnej kategórii. Dôchodok ku dňu vzniku nároku predstavoval 80 % priemerného mesačného zárobku.

Poukázal pritom na právny názor vyslovený v rozsudkoch Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 25. októbra 2004, č. k. a z 13. júla 2005, č. k. , ktorými boli zrušené predchádzajúce rozhodnutia odporkyne v danej veci.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila

s rozhodnutím súdu z dôvodu, že v konaní sa tak odporkyňa ako aj krajský súd neriadili dôsledne právnym názorom vysloveným vo vyššie uvedených rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a opätovne nerešpektovali jej žiadosť, aby jej prípad bol posudzovaný podľa § 14 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko na námornej lodi za polárnym kruhom odpracovala viac ako 10 rokov, a preto by mala byť preradená do tzv. zvýhodnenej I. kategórie.

Preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové

konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“)/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky je potrebné vyhovieť.

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky

a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely

dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podľa ods. 2 do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa

vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to podľa písm. e) aj zamestnania členov posádok námorných lodí.

Podľa § 21 ods. 1 občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný

najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14

ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.

Podľa ods. 2 žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej

25 rokov a dosiahla vek aspoň

a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov, pokiaľ pre ňu nie je výhodnejšie ustanovenie odseku 1; pri posudzovaní nároku ženy na starobný dôchodok sa prihliada na deti uvedené v § 9 ods. 1 písm. e) a na deti, ktoré vychovala ako pestúnka v osobitných zariadeniach pestúnskej starostlivosti.

Podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod 1 základná výmera starobného dôchodku tvorí 60%

priemerného mesačného zárobku, ak bol občan zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie.

Podľa ods. 2 k základnej výmere sa občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b)

od 21. roka zamestnania a ostatných od 26. roka zamestnania pripočítajú za každý rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2%, II. pracovnej kategórii 1,5% III. pracovnej kategórii 1% priemerného mesačného zárobku.

Podľa ods. 3 pre zvýšenie podľa odseku 2 sa hodnotí len doba zamestnania po

dosiahnutí veku 18 rokov do vzniku nároku na starobný dôchodok.

Podľa ods. 4 k základnej výmere sa podľa odseku 2 pripočíta najviac 25%

priemerného mesačného zárobku, a ak ide o občana, ktorý bol zamestnaný najmenej 10 rokov v zamestnaní I. pracovnej kategórie, najviac 30% priemerného mesačného zárobku. Tieto obmedzenia neplatia, ak ide o občana uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo o zvýšenie za dobu zamestnania uvedeného v § 14 ods. 2 písm. a).

Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte starobného dôchodku navrhovateľky, ktorá

odpracovala na námornej lodi za polárnym kruhom minimálne 25 rokov, ktorá práca je považovaná podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení za zamestnanie I.. kategórie, je potrebné postupovať podľa § 22 ods. 1 písm. a) bod. 1 tohto zákona.

Pokiaľ odporkyňa namietala, že takýto postup neumožňuje nariadenie vlády

č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, odvolací súd poukazuje na to, že toto tvrdenie nie je pravdivé.

Podľa § 1 tohto nariadenia do I. pracovnej kategórie sa na účely dôchodkového

zabezpečenia zaraďujú zamestnania, v ktorých sa za podmienok ustanovených zákonom vykonávajú práce uvedené v prílohe č. 1 časti I tohto nariadenia.

Podľa prílohy č. 1 časť I bod 5. zaradenie zamestnaní do I. pracovnej kategórie na

účely dôchodkového zabezpečenia odôvodňujú práce vykonávané členmi posádok námorných lodí.

Odporkyňa síce správne hodnotila dobu zamestnania navrhovateľky na námornej lodi

ako dobu zamestnania v I. pracovnej kategórii, avšak pri určení výšky dôchodku bola povinná uvedenú dobu hodnotiť ako dobu vykonávania zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii t. j. bez obmedzenia uvedeného v § 22 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení a až po takomto zohľadnení zamestnania jej dôchodok priznať.

Tento právny názor už Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil vo vyššie

uvedených rozhodnutiach, avšak odporkyňa sa ním dôsledne neriadila a na túto skutočnosť neprihliadol v napadnutom rozsudku ani krajský súd.

Naviac, ani krajský súd ani odporkyňa sa nevysporiadali s rozdielnym zistením počtu

odpracovaných rokov vyplývajúcich z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2005, č. k. .

A napokon odvolací súd upozorňuje na to, že rozhodnutie odporkyne je

nezrozumiteľné, zmätočné a čiastočne aj nepreskúmateľné, nakoľko v jeho odôvodnení chýbajú základné skutočnosti a výpočty, na základe ktorých odporkyňa dospela k záverom o výške starobného dôchodku navrhovateľky.

Tieto skutočnosti však krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

odporkyne prehliadol, s vyššie uvedenými nedostatkami a nezrovnalosťami sa nevysporiadal a preto z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s jeho rozhodnutím a uznal námietky navrhovateľky za dôvodné, nakoľko dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne nie je v súlade so zákonom.

Keďže súd prvého stupňa odvolaniu navrhovateľky nevyhovel a rozhodnutie

odporkyne potvrdil, postupoval odvolací súd podľa tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.

Vzhľadom na to, že podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nie je úlohou súdov

pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich činnosť najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu, zrušil odvolací súd napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, za účelom riadneho zistenia skutočného stavu doplní dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie aj náležite odôvodní.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko úspešnej navrhovateľke v konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 19. novembra 2008

JUDr. E. Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová