Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bf4/371817.f79255.pdf
PDF · 105.47 KB
No categories available
7So/94/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky M. H., bytom v B. T. ul. č. X., zastúpenej JUDr.. Č.,
advokátom v B. D. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č.
8, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 13. februára 2008, č. k. 6Sd 4/07-38, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 13. februára 2008, č. k. 6 Sd 4/07-38, p o t v r d z u j e.
Účastníci nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. februára 2008, č. k. 6Sd 4/07-38, potvrdil
rozhodnutie odporkyne zo 16. augusta 2006 číslo X., v spojení s rozhodnutím z 1. februára
2007 číslo X., ktorým bola zamietnutá žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok
s odôvodnením, že nesplnila zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo podľa záverov posudkov
príslušných posudkových lekárov sociálneho poistenia nemá zníženú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a po doplnení dokazovania krajský súd
považoval uvedené rozhodnutia odporkyne za vecne správne.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala včas odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila
so zhodnotením svojho zdravotného stavu tak, ako bolo uvedené v rozhodnutí krajského súdu.
Tvrdila, že ani jeden posudkový lekár sa nezaoberal komplexným posúdením všetkých jej
zdravotných problémov a dôsledkami, ktoré jej spôsobuje kombinácia jednotlivých
zdravotných postihnutí. Poukázala na skutočnosť, že už v konaní pred súdom prvého stupňa
žiadala o ustanovenie objektívneho znalca, ktorý by posúdil jej zdravotný stav, avšak krajský
súd tento dôkaz odmietol vykonať. Tiež namietala, že nie je schopná vykonávať žiadnu prácu
napriek tomu, že sa snažila prostredníctvom Úradu práce Bratislava II, ale žiadnu prácu
nedostala. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jej žiadosti
vyhovel.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 250s v spojení s § 246c OSP/
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť.
Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/.
Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1, 2 , 4, 6 a 8 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia
a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na
povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac
o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posudzovali posudkoví lekári
sociálneho zabezpečenia na základe pripojenej zdravotnej dokumentácie a na základe
výsledkov odborných vyšetrení navrhovateľky.
Zo záverov posudku MUDr. K. M., posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne pobočky
v Bratislave z 21. novembra 2006, ale najmä zo záverov MUDr. D. K., posudkovej lekárky
Sociálnej poisťovne - ústredia v Bratislave zo 17. januára 2007 po doplnení 23. augusta 2007,
ktorá posúdila zdravotný stav navrhovateľky na základe jej osobného vyšetrenia na zasadnutí
komisie a na základe výsledkov odborných vyšetrení, predložených navrhovateľkou vyplýva,
že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu jej schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 25%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie
navrhovateľky bola určená choroba podporného a pohybového aparátu, pričom zistená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 25% podľa kap. XV.,
odd. G, pol. 41. 2. a) Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení platnom od 1. augusta
2006. Toto ochorenie predpokladá určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre zdravotné postihnutie, ktorým trpí navrhovateľka v rozpätí od 20% do 25%.
Posudková lekárka Sociálnej poisťovne - ústredia v Bratislave MUDr. D. K. hodnotila aj
jednotlivé lekárske správy, ktoré predložila navrhovateľka. Väčšina lekárskych správ
preukazovala ochorenia navrhovateľky v minulosti, nepoukazovala na jej súčasné zdravotné
ťažkosti. Z hľadiska posudzovania zdravotného stavu navrhovateľky ich posudková lekárka
nepovažovala za rozhodujúce. Za medicínsky významné pokladala len vyšetrenie ortopedické,
ktoré vyhodnotila už v posudku zo 17. januára 2007, rovnako ako odborný nález na chrbtici
navrhovateľky. Novšie lekárske správy však nepreukázali zhoršenie jednotlivých ochorení
navrhovateľky. Aj zo záverov tejto posudkovej lekárky vyplynulo, že na základe
predložených lekárskych správ a správ o vyšetreniach navrhovateľky nebolo možné
posudzovať pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ňu priaznivejším
spôsobom a opakovane konštatovala, že aj po zohľadnení nových lekárskych správ a nálezov
je pokles miery schopnosti vykonávať pracovnú činnosť u navrhovateľky 25%.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uvádzala, že jej ochorenie jej významne znemožňuje
spoločenské uplatnenie, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že posudková lekárka v rámci
rozpätia, uvedeného v Prílohe č. 4 zákona o sociálnej pomoci, pre zdravotné ťažkosti ktorými
navrhovateľka trpí, určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej
hranici, pričom ani prípadné navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10 % ktoré maximálne umožňuje § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, by
nemalo za následok splnenie zdravotnej podmienky pre priznanie invalidného dôchodku.
K námietkam týkajúcim sa nekomplexného a neobjektívneho posúdenia zdravotného
stavu navrhovateľky uvádzanými v odvolaním považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
odporkyňa pred rozhodnutím o žiadosti o invalidný dôchodok je povinná v spolupráci
so žiadateľom o dávku nad všetku pochybnosť zistiť zdravotný stav žiadateľa o dávku, a to na
základe odborných posudkov, ktoré pre ňu vypracovávajú posudkoví lekári.
Navrhovateľka v konaní nepredložila novšie lekárske správy, ale dôkazy alebo
tvrdenia, ktorými sa posudkoví lekári vo svojich záveroch nezaoberali a ktoré by mohli
spochybniť ich odborné závery.
Hoci navrhovateľka vyjadrila v konaní pochybnosti o správnosti záverov posudkov
posudkových lekárov, nenavrhla vykonať, ani nepredložila súdu žiadne také dôkazy, ktoré by
vzbudzovali pochybnosti o tom, že posudkoví lekári odporkyne postupovali zaujatým
spôsobom a neobjektívne, alebo že nezohľadnili pri posudzovaní jej zdravotných problémov
všetky predložené a aktuálne lekárske správy a nálezy.
Tvrdenie navrhovateľky na pojednávaní dňa 13. februára 2008, že je objednaná na
ďalšie vyšetrenie bez doloženia dôkazu o absolvovaní takéhoto vyšetrenia nie je samotné
spôsobilé vytvoriť reálny základ pre záver, že posudky posudkových lekárov sú neobjektívne.
Zdravotné ťažkosti, uvádzané v odvolaní boli posudkovým lekárom známe
a posudkoví lekári sa s ich obsahom aj dostatočne vyporiadali. Navrhovateľka k odvolaniu
nepredložila žiadne dôkazy svedčiace o tom, že by absolvovala vyšetrenie uvádzané na
pojednávaní pred krajským súdom dňa 13. februára 2008.
Posudky posudkových lekárov boli doložené závermi odborných lekárskych nálezov
a zohľadňovali aj navrhovateľkou namietané zdravotné ťažkosti a sú dostatočným podkladom
pre záver, že navrhovateľka zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok
nesplnila. Vykonanie ďalšieho dokazovania novým vyšetrením a posúdením zdravotného
stavu navrhovateľky preto odvolací súd nepovažoval za potrebné.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľky
nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 219 OSP
potvrdil.
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyňa nárok na ich náhradu nemá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 19. novembra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová