Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ba0/371803.99109f.pdf
PDF · 90.97 KB
No categories available
7Sžso/52/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Sžso 52/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. A. M., bytom v D., B.
ul. č. X. zastúpeného JUDr. J. V., advokátom v N., H. č. X, proti žalovanému Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v D., Námestie slobody č. 1, o žiadosti o oslobodenie od súdneho
poplatku v konaní o preskúmanie rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 15. mája 2008, č. k.
20S/19/2007-53, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 15. mája 2008,
č. k. 20S/19/2007-53, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Žiline uznesením z 15. mája 2008, č. k. 20S/19/2007-53, nepriznal
žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 00044/2007 z 11. septembra 2007, v spojení s rozhodnutím č. 00044 z 31. júla
2007, o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. V odôvodnení uviedol, že podľa
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch /ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“/ nie
je od povinnosti zaplatiť súdny poplatok oslobodené konanie ani žalobca, ktorý žiada
preskúmať rozhodnutie orgánu verejnej správy týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru. Žalobca preto má povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 2 000 Sk.
Krajský súd skúmal aj žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa
§ 138 Občianskeho súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/, ktorá bola obsiahnutá v žalobe.
Po zhodnotení príjmovej, majetkovej aj osobnej situácie žalobcu s prihliadnutím aj na výšku
súdneho poplatku, krajský súd zistil, že žalobca nesplňuje podmienky pre oslobodenie
od súdneho poplatku.
Včas podaným odvolaním žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého
stupňa a vrátil vec krajskému súdu na nové konanie. Namietal, že krajský súd vec nesprávne
právne posúdil. Tvrdil, že predmetom konania je určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru, ktoré je obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí o rozviazaní jeho
štátnozamestnaneckého pomeru, a preto je oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za
návrh podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch. Poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. novembra 2007, č. k. 6 Sžo 154/2007, v ktorom
súd priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v obdobnom prípade.
Pokiaľ ide o majetkové pomery žalobca namietal, že krajský súd neúplne zistil
skutkový stav, nakoľko jeho súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery odôvodňujú
priznanie oslobodenia od všetkých súdnych poplatkov. Spoluvlastnícke práva k osobnému
motorovému vozidlu, 3 – izbovému bytu a garáži podľa názoru žalobcu nemožno považovať
za nadštandardné majetkové pomery.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 OSP/ preskúmal
napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní /§ 212 ods. 1 OSP/ a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Zo spisu vyplýva, že žalobca sa svojou pôvodnou žalobou domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2
písm. a) a § 126 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe. V žalobe zároveň
poukázal na to, že toto konanie je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2
písm. d) zákona o súdnych poplatkoch a zároveň žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov
Právne vzťahy týkajúce sa povinnosti platiť súdne poplatky upravuje zákon
o súdnych poplatkoch, ktorý v § 4 výslovne ustanovuje vecné a osobné oslobodenie
od povinnosti platiť súdne poplatky.
Uvedené zákonné ustanovenie však neobsahuje vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov v konaní o žalobe, ktorej predmetom je rozhodnutie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru, ani osobné oslobodenie žalobcu v takomto konaní.
Odvolací súd zdôrazňuje, že pracovný pomer a štátnozamestnanecký pomer nie sú
totožné právne vzťahy. Ich obsah nie je rovnaký a je upravený v dvoch samostatných
zákonoch, preto nemožno žalobcovi priznať oslobodenie od povinnosti platiť súdny poplatok
podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ by sa oslobodenie od
povinnosti platiť súdne poplatky malo vzťahovať aj na konanie vo veciach súdneho
prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúce sa ukončenia štátnozamestnaneckého
pomeru, muselo by takéto oslobodenie byť priamo uvedené v zákone.
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého
zákon o súdnych poplatkoch nemožno používať analogicky.
Individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 OSP môže súd priznať,
ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Pre posúdenie možnosti priznania takéhoto oslobodenia
súd zisťuje osobné, majetkové a zárobkové pomery, pričom berie do úvahy všetky
individuálne okolnosti daného prípadu, vrátane výšky súdneho poplatku, aby nedošlo
k situácii, že neschopnosťou účastníka konania zaplatiť neúmerne vysoký súdny poplatok
dôjde k porušeniu jeho práva v prístupe na súd.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že krajský súd dôsledne zisťoval majetkové aj
osobné pomery žalobcu, pričom vzal do úvahy aj výšku súdneho poplatku. V odvolaní
žalobca neuvádza ďalšie dôvody, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia krajského
súdu o skutočnosti, že osobné, majetkové a zárobkové pomery umožňujú žalobcovi zaplatiť
poplatok za podanie žaloby vo výške 2 000 Sk.
Odvolací súd ešte uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 27. novembra 2007, č. k. 6 Sžo 154/2007, na ktoré poukázal žalobca, riešilo otázku
priznania oslobodenia od súdneho poplatku podľa § 138 OSP a osobné, majetkové
a zárobkové pomery účastníka hodnotil v konkrétnej veci na základe iných skutkových
okolností.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rovnako, ako súd prvého stupňa zistil, že
v preskúmavanej veci neboli dané podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline potvrdil podľa § 219 OSP ako vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto uznesenia, lebo žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovaný si náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. novembra 2008 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová