Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/76/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci

žalobcu: T., s.r.o., N., zastúpený: JUDr. Ľ. S., advokát, Š. proti žalovanému: Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Mierová č. 23, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 23663/2005 zo dňa 16.10.2006 a o odvolaní proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č.k. -74 zo dňa 27.05.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -74 zo dňa 27.05.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 23663/2005 zo dňa 16.10.2006,

ktorým žalovaný podľa o správe daní a poplatkov

a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len

), potvrdil rozhodnutie Colného úradu Bratislava zn. -5238

zo dňa 02.05.2005. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, postupu žalovaného

a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali

v medziach zákona, rešpektujúc ústavné a zákonné práva žalobcu, pričom aj v procesnom

postupe správnych orgánov sa nevyskytli také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť

vydaných rozhodnutí. V odôvodnení poskytnutá skutková i právna analýza výroku

rozhodnutia, v nej uvedené skutočnosti, ktoré boli predpokladom rozhodnutia, použitá

správna úvaha, ako aj vyrovnanie sa s vyjadreniami účastníka konania k podkladu

rozhodnutia, boli správne. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že uzatvorením zmluvy

o predaji a zmluvy o prenájme, chcel žalobca obísť o spotrebnej dani

z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, ďalej len ,

a tým sa vyhnúť zodpovednosti za porušenie daňových predpisov. U žalobcu boli vykonané

miestne zisťovania ešte v jeho ďalších troch prevádzkach, kde taktiež bolo zistené, že sa tam

nachádzali spotrebiteľské balenia cigariet, označené kontrolnou známkou podľa doterajších

predpisov, ktoré bolo možné predávať najneskôr do 30.9.2004, inak sa považovali

za neoznačené v zmysle uvedeného zákona. Vo všetkých týchto prípadoch žalobca dodatočne

predložil kúpne a nájomné zmluvy, uzavreté s tromi rôznymi osobami, ktoré podľa neho

zabezpečené spotrebiteľské balenie cigariet kúpili a následne si ich uskladnili v priestore

2

1 m, ktorý si na základe nájomnej zmluvy prenajali od žalobcu. Žalovaný toto konanie

žalobcu vyhodnotil ako účelové. Kúpna zmluva bola colnému úradu predložená až dňa

24.03.2005 a pani B. vo svojej výpovedi, uvedenej v zápisnici zo dňa 23.05.2005 uviedla, že

žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrela. Nájomná zmluva bola colnému úradu predložená až

dňa 27.05.2005 a podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi žalobcom

a prenajímateľom – H., má právo žalobca predmet nájmu prenajať ďalším fyzickým alebo

právnickým osobám výlučne po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Takýto

písomný súhlas žalobca k nájomnej zmluve s pani B. nepredložil. V zmysle smernice Rady

92/12/EHS je držba poníma v širšom meradle a to ako pojem vzťahujúci sa na akúkoľvek

faktickú moc nad vecou – tovarom, podliehajúcim spotrebnej dani, preto držiteľom takéhoto

tovaru je ktokoľvek, kto má takýto tovar u seba a teda námietku žalobcu ohľadne držby

považoval z uvedených dôvodov krajský súd za právne bezpredmetnú.

Proti rozsudku krajského súdu sa odvolal žalobca uvádzajúc, že bol na svojich právach

ukrátený, pretože prvostupňový súd sa nevysporiadal s argumentmi a tvrdeniami žalobcu

uvedenými v žalobe, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že neboli

vzaté v úvahu bez akéhokoľvek relevantného zdôvodnenia a súd sa stotožnil s tvrdeniami

žalovaného len na podklade domnienok a hypotéz. Žalobca je názoru, že odstránil

pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a že nie je daný zákonný dôvod,

aby tovar prepadol v prospech štátu. Zdôraznil, že vlastníkom zabezpečeného tovaru nie je

žalobca, ale pani B., ktorá predmetné cigarety riadne nadobudla od žalobcu na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 26.09.2004 ako konečná spotrebiteľka pre vlastnú spotrebu, pričom bola

vystavená žalobcom faktúra č. 2004/2 a následne bola zaplatená dohodnutá kúpna cena,

o čom žalobca vystavil príjmový pokladničný doklad zo dňa 30.09.2004. Predmetné cigarety

nemal žalobca ani v držbe, pretože sa nachádzali v priestoroch, ktoré si pani B. prenajala od

žalobcu. Podľa žalobcu je neprijateľné, aby prvostupňový súd z celej výpovede pani B.

vytrhol z kontextu len jednu vetu a na základe tejto bez akéhokoľvek ďalšieho posúdenia

zvyšku jej výpovede dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá nebola. Je pochopiteľné, že

vzhľadom na dlhší časový odstup si pani B. nemusela pamätať všetky okolnosti súvisiace

s kúpou predmetných spotrebiteľských balení cigariet. V tomto prípade k platnému uzavretiu

kúpnej zmluvy došlo bez existencie písomnej kúpnej zmluvy už dňa 26.09.2004, pretože

nevyžaduje pre platnosť zmluvy jej písomnú formu.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný, ako aj prvostupňový súd nesprávne vyložili pojem

držba, pretože žalobca predmetné spotrebiteľské balenia cigariet v držbe vzhľadom

na absenciu splnenia základných predpokladov, nemohol mať a ani nemal, keďže s poukazom

na nájomnú zmluvu uzavretú s pani B. ich fakticky neovládal, nijakým spôsobom s nimi

nenakladal, ani nemal vôľu mať ich pre seba. Zároveň uviedol, že ani

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ani predmetná smernica Rady 92/112/EHS zo dňa

25.02.1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich

spotrebným daniam, na ktoré sa žalovaný odvoláva, neobsahujú zákonnú definíciu pojmu

držba a ani z výkladu jednotlivých ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že by pod

pojmom držba bolo nutné rozumieť niečo iné, ako to definuje v platnom

znení. V tomto prípade však prvostupňový súd napriek vyššie uvedenému odôvodneniu

uviedol, že držba je ponímaná v širšom zmysle ako pojem vzťahujúci sa na akúkoľvek moc

nad vecou – tovarom, podliehajúcim spotrebnej dani. Žalobca má za to, že rozhodnutie

prvostupňového súdu z uvedeného dôvodu vychádza tiež z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

O zabezpečení predmetného tovaru nebola zamestnancami správcu dane spísaná

žiadna zápisnica, čo považuje žalobca za neprípustné. Uvedené konanie považuje za zásah

štátnych orgánov do práv daňových subjektov a za porušenie všeobecne záväzných právnych

predpisov. Zamestnancami správneho orgánu došlo k zásadnému pochybeniu, títo postupovali

v rozpore s ust. 14a ods. 1 v spojení s a o správe

daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov

a preto považuje žalobca postup správneho orgánu v tomto prípade za nezákonný. Na uvedené

prvostupňový súd neprihliadol, naopak konštatoval, že správne orgány v konaní postupovali

v medziach zákona, rešpektujúc ústavné a zákonné právo žalobcu, pričom aj v procesnom

postupe správnych orgánov sa nevyskytli vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť

vydaných rozhodnutí.

Žalobca upresnil, že zo strany žalovaného nebol vyzvaný na predloženie súhlasu

prenajímateľa na prenajatie predmetného priestoru ďalším fyzickým alebo právnickým

osobám podľa uzavretej nájomnej zmluvy.

S poukazom na uvedené je žalobca názoru, že rozsudok prvostupňového súdu

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňový súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný konal nad rámec zákona,

takéto konanie je neakceptovateľné a neprípustné a preto žalobca navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný tak, že kúpnu zmluvu zo dňa 26.09.2004

ako aj nájomnú zmluvu zo dňa 30.09.2004 z hľadiska 4 Z.z. považuje

za irelevantné, považuje ich za neplatné, teda nevyvolávajúce žiadne právne účinky

a má za to, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2004 nenadobudla pani B. vlastnícke

právo k predmetným spotrebiteľským baleniam cigariet a teda jej vlastnícke právo nebolo

konaním prvostupňového colného úradu, ako aj konaním žalovaného porušené.

Pani B. v Zápisnici o podaní vysvetlenia zn. 1855/2005 zo dňa 23.05.2005 uviedla, že

podpis na predmetnej kúpnej zmluve je jej, hoci si vzhľadom na dlhší časový odstup si

nepamätá, že by uzatvorila aj písomnú zmluvu, ale zároveň jednoznačne potvrdila, že

predmetné cigarety si od žalobcu kúpila a riadne za ne zaplatila. Žalovaný zdôraznil, že

z predmetnej zápisnice vyplýva, že pani B. na otázku: „Čo viete uviesť k nákupu cigariet

v celkovej hodnote 869 401,-- Sk od spoločnosti T., s.r.o.?“, odpovedala: „So spoločnosťou

T., s.r.o. som žiadnu zmluvu neuzavrela, dňa 30.09.2004 som sa dosta-vila do predajne

spoločnosti T., s.r.o., tu mi vystavili faktúru a zaplatila som v hotovosti. Vzhľadom na

množstvo cigariet som si ich nemohla hneď odviesť.“ Po predložení písomnej kúpnej zmluvy

zo dňa 26.09.2004 colným úradom pani B. odpovedala: „Podpis na zmluve je môj,

nepamätám sa na to, kedy sme túto zmluvu uzatvárali, je to dávno, ale podpis na nej je môj.“

Žalovaný uviedol, že uvedená výpoveď pani B. považuje za účelovo vykonštruovanú

s jediným cieľom, vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie daňových povinností. Je minimálne

neštandardné, a vzbudzujúce pochybnosti, ak fyzická osoba pri sebe nosí hotovosť takmer

1 000 000,-- Sk a kupuje za ňu také množstvo cigariet na osobnú spotrebu. Z uvedenej

výpovede pani B. je podľa žalovaného zrejmé, že jej tvrdenia sú účelové, pretože na prvú

otázku odpovedala, že žiadnu zmluvu neuzatvorila, ale až na otázku, pri ktorej jej správca

dane predložil kúpnu zmluvu potvrdila, že podpis je jej, že zmluva bola uzavretá.

Žalovaný v tomto prípade postupoval podľa ust. ,

pričom neposudzoval platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy, iba sa snažil v zmysle

materiálnej pravdy zistiť všetky skutočnosti pre objektívne posúdenie veci. Žalovaný ďalej

uviedol k námietke žalobcu, že nevyzval žalobcu na predloženie súhlasu od jeho prenají-

mateľa toľko, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,

čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti dôležité pre daňové

konanie a teda žalovaný nebol povinný takýto súhlas od prenajímateľa prevádzky zaobstarať

a to aj vzhľadom na skutočnosť, že podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej

medzi žalobcom a H., konkrétne článok II. bod 5 zmluvy, podľa ktorého žalobca je oprávnený

dať predmet nájmu (prevádzka žalobcu) do nájmu ďalším fyzickým alebo právnickým

osobám výlučne po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa a preto mal takýto súhlas žalobca

predložiť správcovi dane pri miestnom zisťovaní, čo žalobca neurobil a žalovaný uvedené

opomenutie vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako ďalšiu

skutočnosť, ktorá potvrdzuje názor žalovaného, že nájomná zmluva zo dňa 30.09.2004 (ako aj

kúpna zmluvy zo dňa 26.09.2004) bola uzatvorená za účelom obísť

K námietke žalobcu, že ani a ani smernica Rady 92/12/EHS

neobsahujú zákonnú definíciu pojmu držba a ani z výkladu ich jednotlivých ustanovení nie je

možné vyvodiť záver, že držbou sa rozumie niečo iné ako to definuje ,

žalovaný uvádza, že zo smernice Rady 92/12/EHS, ktorá bola podľa Prílohy č. 1 k zákonu

č. prebraná do tohto zákona, predovšetkým z odseku 9 úvodných ustanovení,

kde okrem iného je uvedené, že akékoľvek odosielanie a držba tovarov za účelom dodávať

alebo zásobovať obchodníka, ktorý samostatne podniká v inom členskom štáte, než je štát,

v ktorom sú tovary uvoľnené na spotrebu, je predpokladom pre vznik zdanenia spotrebnou

daňou v inom členskom štáte. Uvedené ustanovenie obsahuje síce určitú špeciálnu úpravu,

ale skutočnosť, že pojem držba je tu vymedzený takto široko (akákoľvek držba), je dôležitým

výkladovým ukazovateľom pri aplikácii jednotlivých ustanovení týkajúcich sa držby nielen

v tejto smernici ale aj v 4 Z.z., ktorý predmetnú smernicu čiastočne

prevzal. Žalovaný je názoru, že pojem držba tak, ako sa používa v sfére verejného práva,

nemožno stotožňovať s pojmami obsiahnutými v súkromnoprávnej úprave Občianskeho

zákonníka a je potrebné ich vysvetľovať ako faktické ovládanie veci, odhliadnuc

od akýchkoľvek ďalších pohnútok alebo úmyslov.

K námietke žalobcu, že o zabezpečení predmetných spotrebiteľských balení cigariet

nebola spísaná žiadna zápisnica a ani žiadna mu nebola odovzdaná, žalovaný uviedol,

že tieto tvrdenia sú nepravdivé, pretože správca dane spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní

zn. MZ/K./04/01 zo dňa 01.10.2004, súčasťou, ktorej bol aj zoznam zabezpečených

spotrebiteľských balení cigariet (ďalej len SBC). Zrejme chybou zamestnancov správcu dane

však v uvedenej zápisnici chýba formulka, že daňový subjekt svojim podpisom potvrdzuje

prevzatie odpisu predmetnej zápisnice, avšak takýto odpis bol žalobcovi odovzdaný

a teda žalobca mal možnosť sa s predmetnou zápisnicou oboznámiť o čom svedčí

aj skutočnosť, že žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu Colného úradu Bratislava

o zabezpečení predmetných SBC túto zápisnicu cituje.

Žalovaný dal do pozornosti súdu, že Colný úrad v Bratislave vykonal u žalobcu

viackrát miestne zisťovanie a to v prevádzke T. K. K., N., ale tiež v prevádzke hraničný

prechod J., pričom bolo zistené, že v prevádzkach sa nachádzajú SBC označené kontrolnou

známkou podľa doterajších predpisov, ktoré bolo možné predávať najneskôr do 30.09.2004,

inak sa považovali ako neoznačené podľa

S poukazom na uvedené navrhol žalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.

-74 zo dňa 27.05.2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a o odvolaní rozhodol podľa veta prvá v spojení

s veta druhá a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

Z obsahu pripojeného súdneho spisu ako aj administratívneho spisu odvolací súd zistil,

že dňa 01.10.2004 bolo vykonané miestne zisťovanie v prevádzkarni žalobcu

na N., pričom bolo konštatované v Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. M2/K./04/01, že

v predmetnej prevádzke boli predávané spotrebiteľské balenia cigariet považované za

neoznačené kontrolnou známkou v zmysle , a .

Z tohto dôvodu colný úrad zabezpečil podľa v spojení s §

14a tovar podľa prílohy zápisnice. Z obsahu zápisnice ďalej vyplynulo,

že zo strany žalobcu sa predmetnej kontroly zúčastnila M. U., rod. T., predavačka. Z obsahu

zápisnice vyplýva, že poučené osoby nepodali vyjadrenie ani námietky vo veci. Súčasťou

predmetnej zápisnice je aj zoznam zabezpečeného tovaru.

Dňa 05.10.2004 vydal Colný úrad Bratislava rozhodnutie zn. -520194,

ktorým žalobcovi zabezpečil SBC v rozsahu uvedenom v predmetnom rozhodnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 29.10.2004, pričom dňa 08.04.2005

vydalo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán, rozhodnutie

zn. 59401/2004, ktorým potvrdilo rozhodnutie správcu dane o zabezpečení tovaru

zn. -520194. Následne dňa 02.05.2005 vydal Colný úrad Bratislava rozhodnutie

zn. -5238 zo dňa 02.05.2005 o prepadnutí tovaru, ktoré bolo rozhodnutím

Colného riaditeľstva č. 23663/2005 zo dňa 16.10.2006 potvrdené.

V tejto veci sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého

rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -74 zo dňa 27.05.2008. Dôvody

uvedené v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu považuje za správne v celom rozsahu

a to jednak z hľadiska zisteného skutkového stavu, ako aj z hľadiska právneho posúdenia veci

a z uvedených dôvodov nepriznal úspech odvolaniu žalobcu. V tomto prípade je podľa

odvolacieho súdu nesporné, že dňa 01.10.2004 v prevádzke žalobcu (na N.) sa nachádzalo

15676 kusov spotrebiteľských balení cigariet, ktoré boli označené kontrolnou známkou podľa

dovtedajších predpisov, ktoré bolo možné predávať najneskôr do 30.09.2004. Po tomto

dátume označené spotrebiteľské balenia cigariet sa považujú za neoznačené (§ 44 ods. 23

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších zmien

a doplnkov).

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní vyplynulo, že proti obsahu zápisnice o miestnom

zisťovaní, ktorá bola spísaná v prevádzke žalobcu dňa 01.10.2004, neboli žiadne vyjadrenia,

alebo námietky proti jej obsahu vznesené. Z tohto dôvodu sa súd stotožnil s argumentáciou

krajského súdu v napadnutom rozsudku aj v tej časti, že žalobca v tomto konaní neuniesol

dôkazné bremeno, keďže v daňovom konaní je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu

– žalobcu ( ), pričom žalobca v tomto konaní podľa názoru

odvolacieho súdu dôkazné bremeno neuniesol, keďže jednak zo zápisnice o miestnom

zisťovaní vyplýva, že námietky alebo tvrdenia, ktoré neskôr uvádzal žalobca, jeho

zamestnankyňa – predavačka nepredložila na mieste kontroly, neuviedla ich do zápisnice

o miestnom zisťovaní. Tvrdenia, že prišlo k odpredaju uvedených SBC ešte dňa 26.09.2004,

na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca ako predávajúci s kupujúcou pani B.,

2

rovnako, že menovanej prenajal 1mz podnikateľských priestorov, ktoré žalobca mal

v prenájme na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavrel žalobca

s prenajímateľom H.,N., B., uviedol žalobca až následne a účelovo, pri čom, ale z obsahu

zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplynulo, že v článku II. bod 5 sa účastníci zmluvy

dohodli, že nájomca (žalobca) má právo predmet nájmu prenajať ďalším fyzickým

alebo právnickým osobám výlučne po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa.

Písomný súhlas žalobca v správnom, ani súdnom konaní nepredložil a ani v tejto časti

dôkazné bremeno neuniesol.

Na záver Najvyšší súd SR konštatuje, že žalobca porušil

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, keďže v kontrolovanej prevádzke – predajni

žalobcu T. sa nachádzali SBC označené kontrolnou známkou podľa doterajších predpisov,

ktoré bolo možné predávať najneskôr do 30.09.2004, pričom po tomto dátume takto označené

SBC sa považovali za neoznačené ( v znení účinnom do

30.11.2004).

Podľa v znení účinnom do 31.10.2004, ak colný úrad

zistí predaj alebo držbu cigariet neoznačených na spotrebiteľskom balení cigariet kontrolnou

známkou, uloží predávajúcej osobe pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo

tabakových výrobkov zvýšenú o 5 000,-- Sk, najmenej však 10 000,-- Sk.

Podľa § 41 ods. 6 citovaného zákona colný úrad tabakové výrobky podľa ods. 3

a cigarety podľa ods. 5 zabezpečí. Takto zabezpečené tabakové výrobky prepadnú v prospech

štátu a colný úrad je povinný ich zničiť.

V tomto prípade bolo nesporné, že v prevádzke žalobcu sa nachádzali neoznačené

SBC, čím boli naplnené znaky pojmu držba tak, ako vyplývajú z Prílohy č.1 zákona

č. a z výkladu pojmu držba vo verejnom práve. Podporne v tomto prípade

poukazuje aj na poslednú vetu citovaného § 41 ods. 6. Žalobca skladoval neoznačené cigarety

vo svojej prevádzke (nepredložil relevantný dôkaz o opaku) a preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky konštatuje, že colné orgány v danom prípade postupovali zákonne,

keď v rozhodnutí colného úradu uvedené SBC prepadajú v prospech štátu. Pojem držba tak,

ako ho upravuje Smernica Rady 92/12/EHS je držba ponímaná v širšom zmysle slova

ako pojem vzťahujúci sa na akúkoľvek faktickú moc nad vecou – tovarom podliehajúcim

spotrebnej dani. Preto držiteľom takéhoto tovaru je ktokoľvek, kto má takýto tovar u seba.

Dodatočné predloženie kúpnej a nájomnej zmluvy považuje odvolací súd za účelové,

keďže predavačka, ktorá v danej prevádzke predávala a bola prítomná pri miestnom zisťovaní

colných orgánov dňa 01.10.2004, neuviedla do zápisnice skutočnosť, že v priestoroch

prevádzky sa nachádzajú cigarety v hodnote vyše 800 000,-- Sk, ktoré nepatria prevádzko-

vateľovi obchodu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s

ods. 1 a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v odvolacom

konaní, nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. novembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková