Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cdf/371558.9cab18.pdf
PDF · 106.3 KB
No categories available
3Sžhuv/1/2008
Najvyšší súd 3 Sžhuv 1/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu Ing. S. G., Csc., nar. X., bytom v S., právne zastúpeného JUDr. A. T.,
advokátkou so sídlom v K., proti žalovanému Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Ul. Jána Švermu č. 43, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚV 262-2003/ÚV 3777. II/137-2005 zo dňa
12.12.2005, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
23S/21/2006-40 zo dňa 12.12.2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 23S/21/2006-40 zo dňa 12.12.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PÚV 262-2003/ÚV 3777 II/137-2005 zo dňa
12.12.2005, ktorým bol v administratívnom konaní zamietnutý rozklad a potvrdené
23 Sžhuv 1/2008
rozhodnutie prvostupňového orgánu č. č. PÚV 262-2003/ÚV 3777–I/10-2005 zo dňa
01.03.2005 o výmaze úžitkového vzoru č. X. s názvom „O.“ podľa § 17 ods.1, písm. a/ zák.č.
478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že dospel k záveru, že z obsahu
podaného návrhu na výmaz možno vyvodiť, že návrh bol dostatočne vecne odôvodnený.
Z návrhu je zrejmé, že namietaná je nenovosť chráneného technického riešenia,
pričom navrhovateľ konkrétne popísal znenie nároku na ochranu úžitkového vzoru
a v ďalšom odseku uviedol, že tieto technické znaky boli preduverejnené zapísaným dizajnom
č. X. a X. a X. navrhovateľ tiež predložil dôkazy – údaje z registra dizajnov ÚPV SR vrátane
vyobrazenia dizajnu. Posúdenie toho, či vecné odôvodnenie návrhu je dostatočné vždy závisí
od posúdenia konkrétneho prípadu. Závisí tiež od zložitosti technického riešenia a chráneného
úžitkovým vzorom. Je nesporné, že v danom prípade sa jedná o pomerne nenáročné technické
riešenie chránené úžitkovým vzorom, pričom znaky ochrany sú viditeľné z vyobrazenia
dizajnu, t.j. predmetu chráneného dizajnom. V tomto smere sa súd stotožňuje so stanoviskom
žalovaného, že každému už zo samotného vyobrazenia výrobku chráneného dizajnom, a to aj
bez technického popisu je zrejmé, že výrobok chránený dizajnom vykazuje znaky technického
riešenia ktoré sú chránené neskôr zapísaným úžitkovým vzorom. Z vyobrazenia dizajnu je
zrejmé, že znaky ochrany, vymedzené v nárokoch na ochranu úžitkového vzoru sa nachádzajú
na povrchu výrobku a teda už z ich porovnania je zrejmé, že sa jedná o zhodné technické
riešenie alebo o technické ekvivalenty sledujúce ten istý účel. Keďže sa jedná o jednoduché
technické riešenie, postačuje také vecné zdôvodnenie predloženie dôkazového materiálu, ako
urobil navrhovateľ v podanom návrhu na výmaz. Z vyššie uvedených dôvodov, podľa názoru
súdu nebolo porušené ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o úžitkových vzoroch tak, ako tvrdil
žalobca, že navrhovateľ v návrhu neuviedol dostatočne vecné odôvodnenie a nepredložil
relevantné dôkazy. V ďalšom postupe úradu, ktorý konal o podanom návrhu navrhovateľa zo
dňa 18.08.2004 súd nezistil porušenie zákona.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.
Namietal, že Súd prvého stupňa nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy názor NS SR
vyjadrený v uznesení pod sp.zn. 4 SžoKS/89/2006 a to, že výmazom úžitkového vzoru
z registra úžitkových vzorov môže dôjsť v konkrétnom prípade k zásahu do práv majiteľa
úžitkového vzoru, najmä do jeho práv týkajúcich sa nároku na ochranu predmetného
úžitkového vzoru, ktorý vyplýva z ust. §1 zák. č. 478/1992 Zb. a § 14 ods. 1 zákona
č. 444/2002 Z.z. Žalobca namietal, že navrhovateľ vo svojej žiadosti, ani počas celého
konania neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný si sám dohľadal dôkazy, sám určil, čo je
podstatné pre jeho rozhodnutie a na základe toho rozhodol, nad rámec návrhu na výmaz
resp. celkom mimo návrhu na výmaz. Žalovaný ale v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov mal len vyhodnotiť predložené dôkazy, a vyvodiť z nich záver. Vecne odôvodnenie
navrhovateľa v návrhu na výmaz nepreukázalo jeho tvrdenie, že úžitkový vzor žalobcu
nespĺňa zákonnú požiadavku novosti. Odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že napadnuté i prvostupňové rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.02.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Uviedol, že prihlasovateľ riešenia obsiahnutého v prihláške úžitkového vzoru získava výlučné
práva majiteľa úžitkového vzoru zápisom do registra úžitkových vzorov vedenom na úrade.
Zápis do registra sa však v prípade úžitkových vzorov vykonáva len na základe
tzv. registračného princípu, t.j. pred zápisom úžitkového vzoru úrad preskúma len formálne
náležitosti prihlášky úžitkového vzoru uvedené v ustanovení § 8 zákona č. 478/1992 Zb.
a splnenie podmienok, ktoré sú uvedené v ustanoveniach § 2, § 3 a § 5 tohto zákona,
ktoré sa týkajú riešení vylúčených z ochrany úžitkovým vzorom. Podmienka novosti
a presiahnutia prostej odbornej spôsobilosti, podľa 1 a § 4 zákona č. 478/1992 Zb., nie je
úradom pred zápisom úžitkového vzoru do registra skúmaná. Práve z tohto dôvodu
predstavuje výmaz na návrh kohokoľvek, podľa ustanovenia § 17 zákona č. 478/1992 Zb.
významný inštitút tohto zákona. Zápisom úžitkového vzoru do registra tak dochádza
len k „podmienečnej“ ochrane pričom táto skutočnosť je prihlasovateľovi resp. majiteľovi
úžitkového vzoru známa (vyplýva z platnej právnej úpravy).
Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností a z dôkazov, ktoré navrhovateľ
výmazu uviedol a predložil, a len porovnal jednotlivé technické znaky úžitkového vzoru
č. X. a technické znaky obsiahnuté vo výrobku, ktorého priemyselný vzor (dizajn) je
chránený. Naopak, žalobca v konaní o výmaze nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré
by osvedčovali skutočnosť, že úžitkový vzor č. X. sa považuje za nový. K záveru, že nebolo
porušené ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 478/199 Zb., teda, že návrh na výmaz bol vecne
odôvodnený a boli predložené dôkazné prostriedky na podporu tvrdení v návrhu na výmaz
uvedených, dospel aj súd prvého stupňa.
Ďalej namietal, že výrobok, ktorého vonkajšia úprava je chránená priemyselným
vzorom (dizajnom), môže mať znaky technického riešenia, ktoré síce nie sú predmetom
ochrany dizajnom, ale reálne existujú Ak z predložených alebo navrhnutých dôkazných
prostriedkov tieto skutočnosti vyplývajú, je nutné ich považovať za relevantné aj vo vzťahu
k preukázaniu nenovosti úžitkového vzoru. Na preukázanie nenovosti technického riešenia
chráneného úžitkovým vzorom slúžia nie len také dôkazné prostriedky, ktoré obsahujú opis
konkrétneho technického riešenia, ale všetky dôkazné prostriedky, z ktorých je technické
riešenie zrejmé, pretože tvoria známy stav techniky. Žalovaný má teda za to, že nepochybil,
keď na základe podaného návrhu na výmaz hľadal zhodu medzi technickým riešením,
ktoré je evidentne zrejmé z výrobku chráneného priemyselným vzorom (dizajnom) č. X.
s technickým riešením chráneným úžitkovým vzorom č. X.. pretože aj priemyselný vzor
(dizajn) môže mať znaky technického riešenia. Na tieto znaky sa z hľadiska ochrany
priemyselným vzorom (dizajnom) síce neprihliada (§ 7 zákona č. 444/2002 o dizajnoch
v znení neskorších predpisov), avšak napriek tomu existujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
vec a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený na zistení
vady v procesnom postupe alebo rozhodnutia. Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená
znamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu
a následná aplikácia hmotnoprávneho predpisu (v danom prípade ust. § 17 ods. 1, písm. a/
zák.č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov boli vecne správne
a súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ktoré netreba v žiadnom
ohľade doplniť ani pozmeniť.
Žalobca v odvolacom konaní zopakoval dôvody už uvedené v žalobe. Súd potvrdzuje
správnosť názoru žalovaného, že zápisom úžitkového vzoru do registra tak dochádza
len k „podmienečnej“ ochrane pričom táto skutočnosť je prihlasovateľovi úžitkového vzoru
známa. Posúdenie otázky novosti patrí do správnej úvahy žalovaného a súd v zmysle § 245
ods. 2 O.s.p. preskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu
v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Súd z tvrdených
53 Sžhuv 1/2008
dôvodov žalobcu nezistil zjavné logické rozpory v úsudku ani porušenie základných pravidiel
správneho konania. Najvyšší súd nepovažuje za potrebné doplniť alebo pozmeniť rozhodnutie
žalovaného, preto sa s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
obmedzil na skonštatovanie dôvodov napadnutého rozsudku i dôvodov administratívnych
rozhodnutí.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 19. novembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková