Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
39f/371491.a8c1eb.pdf
PDF · 142.36 KB
No categories available
3Sž/65/2008
Najvyšší súd 3 Sž 65/2008-30
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.
v právnej veci navrhovateľky: M. – S., s.r.o., B., zastúpená: A. Z. Z., s.r.o., T., proti odporkyni:
Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska č. 6, Bratislava, o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu odporkyne č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/17/2008 zo dňa
03.06.2008 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 23.07.2008 žiadala navrhovateľka
preskúmať rozhodnutie odporkyne č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008, ktorým za porušenie
povinnosti upravenej v § 19 ods. 1 zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii
a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej
len zák.č. 308/2000 Z.z.) tým, že dňa 15.12.2007 o cca 19.02 hod odvysielala navrhovateľka
v rámci programu Televízne noviny príspevok informujúci o úmrtí dvoch skialpinistov
v Západných Tatrách, ktorý spôsobom svojho spracovania svojim obsahom zasiahol
do základných práv zobrazenej osoby, za čo uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/
zák.č. 308/2000 Z.z. sankciu – pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zák.č. 308/2000 Z.z.
vo výške 500 000,-- Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka bola sankcionovaná za zásah
do ľudskej dôstojnosti a základného práva a slobody matky jedného zo skialpinistov,
ktorý zahynul počas túry v Západných Tatrách, ktorá sa skončila veľkým nešťastím. Dvoch
skialpinistov na trase do Smutného sedla zasypala lavína. V predmetnom príspevku boli
odvysielané zábery na matku mŕtveho skialpinistu, ktorá bola rozrušená, plakala a z obsahu
príspevku odporkyňa usúdila, že aj napriek tomu, že išlo o pomerne krátky záber matky
zosnulého, spôsob spracovania v tejto časti príspevku (mikrofón redaktora umiestnený priamo
pri tvári plačúcej matky skialpinistu), bol mimoriadne dehonestujúci a zároveň medializáciou
reakcie matky skialpinistu na správu o jeho smrti, hrubým spôsobom zneužila mimoriadne
dramatický a tragický okamih jej života na tvorbu bulvárneho spravodajského príspevku,
čo v žiadnom prípade nemožno považovať za akceptovateľné.
Proti predmetnému rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka,
uvádzajúc, že je večnou otázkou spravodajstva, či dať prednosť tomu, aby televízia v čo najväčšej
miere priniesla divákom skutočné zábery v priebehu udalostí, alebo aby selektovala zábery,
ktoré im sprostredkuje. Emotívne zábery v primeranom rozsahu majú veľmi silný vplyv
na diváka a v konečnom dôsledku dokáže byť silným impulzom na to, aby sa títo častejšie
zamýšľali nad neadekvátnym, zľahčujúcim, konzumným a ľahkovážnym spôsobom života.
Zábery, v ktorých sa vyskytlo snímanie tváre matky zomrelého neboli podľa navrhovateľky
samoúčelné, prezentovali v nevyhnutnej miere s dôrazom na zachovanie akceptovateľnej roviny,
zobrazeanie smutnej a drsnej reality súkromia dotyčnej osoby s akcentom na preventívno-
výchovný prvok. V celkovom vyznení príspevku tvorili tieto zábery minimálnu časť a neboli
tým najemotívnejším prvkom príspevku. Celková dĺžka príspevku bola 1,53 minúty, z toho detail
matky bol v dĺžke 3-5 sekúnd v jednom zábere.
S poukazom na uvedené, keďže štát má zakázané vytvárať prekážky v prístupe
k informáciám, ktoré sa týkajú verejného záujmu, osobitne, ak ich vyhľadávajú novinári,
a verejnosť má právo byť informovaná, dospela navrhovateľka k záveru, že posúdenie obsahu
odvysielaného príspevku posúdila odporkyňa nesprávne. Rozhodnutie odporkyne považuje
za nedôvodné a nepreskúmateľné.
Navrhovateľka ďalej namietala povinnosť odôvodnenia uloženia sankcie s poukazom
na článok 6 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R/91/1 o administratívnom trestaní
zo dňa 13.02.1991, ktorý zároveň pripúšťa absenciu dôvodu pri správnych deliktoch menšej
závažnosti. Na druhej strane ukladanie sankcií má význam tak represívny ako aj preventívny.
Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia
k samotnému uloženiu sankcie. Dôvody, ktoré uviedla odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia
v súvislosti s výškou uloženej sankcie sú podľa navrhovateľky založené len na výklade
správneho uváženia, avšak nemajú podklad v skutkovom stave veci. Navrhovateľka nesúhlasí
s uvedením rozsahu a dosahu vysielania, ktorý navrhovateľka ďalej neodôvodňuje,
keďže vychádza zo záveru, že tento je daný automaticky územným pokrytím vysielania
vysielateľa, rovnako ako dôvod uvádza mieru zavinenia, opäť bez bližšieho odôvodnenia, dôvodí
len predchádzajúcimi rozhodnutiami v obdobnej veci. Navrhovateľka je však názoru, že každé
konkrétne eventuálne porušenie treba hodnotiť samostatne, nie vo vzťahu k iným porušeniam
zákona prihliadajúc na dané okolnosti celej veci. Z uvedených dôvodov považuje celé
odôvodnenie uloženej výšky sankcie za nepreskúmateľné.
Zároveň namietla, že odporkyňa pri posudzovaní druhu a výšky sankcie postupuje
v súlade s neplatným znením zákona, keďže citované znenie § 64 ods. 2 zákona č.308/2000 Z.z.
použité v odôvodnení rozhodnutia je znenie, ktoré bolo platné do 31.03.2006. S poukazom
na vyššie uvedené argumenty žiada navrhovateľka najvyšší súd, aby rozhodnutie odporkyne
č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008 v celom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
K opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa uvádzajúc, že obsahovou dominantou
príspevku odvysielaného v programe Televízne noviny bola informácia o tragickom nešťastí
v Západných Tatrách, pri ktorom zahynuli dvaja skialpinisti. Obrazová časť príspevku bola
tvorená predovšetkým zábermi priamo zo Západných Tatier. Okrem týchto záberov boli v menšej
miere odvysielané zábery z priestorov domu, v ktorom žila matka jedného zo zomrelých
skialpinistov. Na tomto mieste jej bolo v prítomnosti televíznej kamery oznámené úmrtie syna,
pričom navrhovateľka odvysielala aj bezprostrednú reakciu matky na túto správu. Podľa názoru
odporkyne oznamovanie úmrtia skialpinistu netvorilo z kvantitatívneho hľadiska zanedbateľnú
časť predmetného príspevku, pretože vo vyjadrení redaktora v mieste bydliska matky, boli
odvysielané emotívne reakcie susedy, ako aj dve vyjadrenia matky mŕtveho skialpinistu,
pričom jednu z nich obsahovalo aj jej bezprostrednú emotívnu reakciu na správu o úmrtí syna.
Podľa názoru odporkyne z odvysielaného príspevku nebolo priamo zrejmé, kto informáciu
o tragickej smrti matke nebohého poskytol, usudzuje , že prvotným zdrojom tejto informácie bol
redaktor. Časť príspevku obsahoval bezprostredný emotívny šok matky na smrť jej syna a bola
z hľadiska informovania verejnosti nadbytočná. Nemohla sledovať iný cieľ, ako priniesť divákom
senzačné a autentické zábery negatívnych ľudských emócií. Postup spracovania tejto časti
príspevku považuje odporkyňa za mimoriadne dehonestujúci, čím navrhovateľka hrubým
spôsobom zneužila mimoriadne dramatický a tragický okamih života matky skialpinistu
na tvorbu bulvárneho spravodajského príspevku, čo v žiadnom prípade odporkyňa nepovažuje
za akceptovateľné. Na základe uvedeného dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľka
odvysielaním predmetného príspevku zasiahla do základného práva dotknutej matky a to práva
na ochranu súkromia. V tomto prípade nešlo o sprostredkovanie informácie vo verejnom záujme,
ktorá by výlučne mala byť predmetom spravodajstva, a zobrazenie predmetných záberov
nemohol sledovať iný cieľ ako vyvolanie senzácie a negatívnych emócií u divákov. Zásah
do súkromia dotknutej osoby bol uskutočnený nad zákonom dovolený rámec tzv. spravodajskej
licencie a bol teda neoprávnený.
Ako vyplýva z dikcie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z Ústavy
Slovenskej republiky, slobodu prejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho plnenia
troch podmienok. Obmedzenie musí vyplývať zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti a musí sledovať legitímny cieľ. Ústava zakotvila ako legitímny cieľ obmedzenia
slobody prejavu, taxatívne ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku
a o ochranu verejného zdravia a mravnosti. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že obmedziť
slobodu prejavu je možné len z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany individuálnych
záujmov. Z uvedených dôvodov bolo obmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia
deliktuálnej zodpovednosti voči navrhovateľke zo strany odporkyne nevyhnuté v demokratickej
spoločnosti, pretože odôvodňovalo naliehavú sociálnu potrebu a sledovalo legitímny cieľ
spočívajúci v ochrane individuálnych, právom chránených záujmov dotknutej osoby, a to právo
na ochranu súkromia.
S poukazom na uvedené navrhla odporkyňa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
aby rozhodnutie odporkyne č. RP/17/2008 zo dňa 03.06.2008 potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie
odporkyne podľa § 246 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 64 ods. 5 zák. č. 308/2000 Z.z.
z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho
spisu č. 46-PgO/O-636/2008 ako aj s písomnými podaniami účastníkov, po vypočutí zástupcov
účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je
dôvodný.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. programová služba a všetky jej zložky nesmú
spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a slobôd
iných.
Podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá sankciu – pokutu.
Podľa § 67 ods. 5 písm. e/ zákona č. 308/2000 Z.z. rada uloží pokutu vysielateľovi
televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti
programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.
Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,
že navrhovateľka odvysielala dňa 15.12.2008 o cca 19:02 hod. v rámci programu Televízne
noviny príspevok informujúci o úmrtí dvoch skialpinistov v Západných Tatrách, ktorý spôsobom
svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do základných práv ním zobrazenej osoby tým,
že v predmetnom príspevku odvysielala okrem záberov priamo zo Západných Tatier aj zábery
z priestorov domu, v ktorom žila matka jedného zomrelých skialpinistov. Tu jej bolo oznámené
úmrtie jej syna, pričom navrhovateľka odvysielala bezprostrednú reakciu matky na túto správu.
Uvedeným sa navrhovateľka dopustila zásahu do práva na ochranu súkromného života matky
zomrelého skialpinistu.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že vzťahy medzi rodičmi
a ich deťmi nepochybne patria do intímnej sféry týchto osôb a tvoria súčasť ich súkromného
života. Zdôraznila, že následky najmä emocionálneho charakteru, ktoré vyvoláva úmrtie osoby
patriacej medzi najbližšie osoby, je nesporne potrebné zahrnúť do sféry práva na ochranu
súkromného a rodinného života a to bez prítomnosti televíznych kamier a mikrofónov. Senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa s uvedenou argumentáciou odporkyne v plnom
rozsahu stotožnil, a rovnako konštatuje, že uvedený príspevok nad rámec informácie nevyhnutnej
na pochopenie obsahu, obsahoval aj zábery na matku zomrelého skialpinistu, zábery
na jej bezprostrednú reakciu po tom, ako sa dozvedela informáciu o úmrtí svojho syna.
Uvedeným postupom zasiahla navrhovateľka nesporne do chránených základných práv a slobôd,
ktoré garantuje Ústava Slovenskej republiky ako aj medzinárodné dohovory, ktorými je
Slovenská republiky v oblasti dodržiavania základných ľudských práv a slobôd viazaná.
Senát sa rovnako stotožnil aj s argumentáciou odporkyne, že dodržiavanie a ochrana
základných ľudských práv a slobôd je jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu
a miera ich ochrany je jedným z indikátorov stupňa vyspelosti demokracie, pričom slovenský
právny poriadok v plnom rozsahu akceptuje ochranu základných ľudských práv a slobôd.
V takýchto prípadoch je podľa názoru senátu prítomnosť televíznych kamier nadbytočná
a nežiaduca.
Výšku uloženej pokuty považuje senát najvyššieho súdu za náležite zdôvodnenú, sankcia
bola uložená v rámci zákonného rozpätia, možno konštatovať, že v dolnej hranici zákonného
rozpätia, pričom je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známy prípad, keď navrhovateľka bola
sankcionovaná v inom prípade, rovnako za porušenie povinnosti vyplývajúcej jej z ustanovenia
§ 19 zákona č. 308/2000 Z.z. (napr. vec 3 Sž 15/2008) a z uvedených dôvodov dospel k záveru,
že je potrebné v súlade s § 250q ods. 2 OSP napadnuté rozhodnutie odporkyne v celom rozsahu
potvrdiť.
K námietke navrhovateľky, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa použila
nepresnú citáciu ust. § 64 ods. 2 zák.č. 308/2000 Z.z. súd konštatuje, že uvedená námietka bola
dôvodná, bolo zistené, že odporkyňa v odôvodnení uviedla citáciu § 64 ods. 2 v znení účinnom
do 31.03.2006, avšak vo vzťahu k ustanoveniu § 19, na ktoré sa citácia § 64 ods. 2 citovaného
zákona odvoláva, nebolo nesprávnym uvedením neúčinného ustanovenia dotknuté. K zmene
prišlo najmä v odkaze na ustanovenie § 16. S poukazom na uvedené túto nesprávnosť súd vzal
na vedomie a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia na ňu prihliadol, avšak v kontexte
s ust. § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní postupu správneho
orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správny orgánom, ktoré mohli mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia/, na uvedenú vadu rozhodnutia neprihliadol,
keďže nemala v konečnom dôsledku zásadný vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia
odporkyne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP
tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní nemala úspech.
POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. novembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková