Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sž/65/2008

Najvyšší súd -30

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD.

v právnej veci navrhovateľky: M. – S., s.r.o., B., zastúpená: A. Z. Z., s.r.o., T., proti odporkyni:

Rada pre vysielanie a retransmisiu, Kolárska č. 6, Bratislava, o opravnom prostriedku proti

rozhodnutiu odporkyne č. zo dňa 03.06.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. zo dňa

03.06.2008 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Opravným prostriedkom doručeným súdu dňa 23.07.2008 žiadala navrhovateľka

preskúmať rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 03.06.2008, ktorým za porušenie

povinnosti upravenej v o vysielaní a retransmisii

a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej

len ) tým, že dňa 15.12.2007 o cca 19.02 hod odvysielala navrhovateľka

v rámci programu Televízne noviny príspevok informujúci o úmrtí dvoch skialpinistov

v Západných Tatrách, ktorý spôsobom svojho spracovania svojim obsahom zasiahol

do základných práv zobrazenej osoby, za čo uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/

sankciu – pokutu určenú podľa

vo výške 500 000,-- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že navrhovateľka bola sankcionovaná za zásah

do ľudskej dôstojnosti a základného práva a slobody matky jedného zo skialpinistov,

ktorý zahynul počas túry v Západných Tatrách, ktorá sa skončila veľkým nešťastím. Dvoch

skialpinistov na trase do Smutného sedla zasypala lavína. V predmetnom príspevku boli

odvysielané zábery na matku mŕtveho skialpinistu, ktorá bola rozrušená, plakala a z obsahu

príspevku odporkyňa usúdila, že aj napriek tomu, že išlo o pomerne krátky záber matky

zosnulého, spôsob spracovania v tejto časti príspevku (mikrofón redaktora umiestnený priamo

pri tvári plačúcej matky skialpinistu), bol mimoriadne dehonestujúci a zároveň medializáciou

reakcie matky skialpinistu na správu o jeho smrti, hrubým spôsobom zneužila mimoriadne

dramatický a tragický okamih jej života na tvorbu bulvárneho spravodajského príspevku,

čo v žiadnom prípade nemožno považovať za akceptovateľné.

Proti predmetnému rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka,

uvádzajúc, že je večnou otázkou spravodajstva, či dať prednosť tomu, aby televízia v čo najväčšej

miere priniesla divákom skutočné zábery v priebehu udalostí, alebo aby selektovala zábery,

ktoré im sprostredkuje. Emotívne zábery v primeranom rozsahu majú veľmi silný vplyv

na diváka a v konečnom dôsledku dokáže byť silným impulzom na to, aby sa títo častejšie

zamýšľali nad neadekvátnym, zľahčujúcim, konzumným a ľahkovážnym spôsobom života.

Zábery, v ktorých sa vyskytlo snímanie tváre matky zomrelého neboli podľa navrhovateľky

samoúčelné, prezentovali v nevyhnutnej miere s dôrazom na zachovanie akceptovateľnej roviny,

zobrazeanie smutnej a drsnej reality súkromia dotyčnej osoby s akcentom na preventívno-

výchovný prvok. V celkovom vyznení príspevku tvorili tieto zábery minimálnu časť a neboli

tým najemotívnejším prvkom príspevku. Celková dĺžka príspevku bola 1,53 minúty, z toho detail

matky bol v dĺžke 3-5 sekúnd v jednom zábere.

S poukazom na uvedené, keďže štát má zakázané vytvárať prekážky v prístupe

k informáciám, ktoré sa týkajú verejného záujmu, osobitne, ak ich vyhľadávajú novinári,

a verejnosť má právo byť informovaná, dospela navrhovateľka k záveru, že posúdenie obsahu

odvysielaného príspevku posúdila odporkyňa nesprávne. Rozhodnutie odporkyne považuje

za nedôvodné a nepreskúmateľné.

Navrhovateľka ďalej namietala povinnosť odôvodnenia uloženia sankcie s poukazom

na článok 6 odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R/91/1 o administratívnom trestaní

zo dňa 13.02.1991, ktorý zároveň pripúšťa absenciu dôvodu pri správnych deliktoch menšej

závažnosti. Na druhej strane ukladanie sankcií má význam tak represívny ako aj preventívny.

Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia

k samotnému uloženiu sankcie. Dôvody, ktoré uviedla odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia

v súvislosti s výškou uloženej sankcie sú podľa navrhovateľky založené len na výklade

správneho uváženia, avšak nemajú podklad v skutkovom stave veci. Navrhovateľka nesúhlasí

s uvedením rozsahu a dosahu vysielania, ktorý navrhovateľka ďalej neodôvodňuje,

keďže vychádza zo záveru, že tento je daný automaticky územným pokrytím vysielania

vysielateľa, rovnako ako dôvod uvádza mieru zavinenia, opäť bez bližšieho odôvodnenia, dôvodí

len predchádzajúcimi rozhodnutiami v obdobnej veci. Navrhovateľka je však názoru, že každé

konkrétne eventuálne porušenie treba hodnotiť samostatne, nie vo vzťahu k iným porušeniam

zákona prihliadajúc na dané okolnosti celej veci. Z uvedených dôvodov považuje celé

odôvodnenie uloženej výšky sankcie za nepreskúmateľné.

Zároveň namietla, že odporkyňa pri posudzovaní druhu a výšky sankcie postupuje

v súlade s neplatným znením zákona, keďže citované znenie

použité v odôvodnení rozhodnutia je znenie, ktoré bolo platné do 31.03.2006. S poukazom

na vyššie uvedené argumenty žiada navrhovateľka najvyšší súd, aby rozhodnutie odporkyne

č. zo dňa 03.06.2008 v celom rozsahu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

K opravnému prostriedku sa vyjadrila odporkyňa uvádzajúc, že obsahovou dominantou

príspevku odvysielaného v programe Televízne noviny bola informácia o tragickom nešťastí

v Západných Tatrách, pri ktorom zahynuli dvaja skialpinisti. Obrazová časť príspevku bola

tvorená predovšetkým zábermi priamo zo Západných Tatier. Okrem týchto záberov boli v menšej

miere odvysielané zábery z priestorov domu, v ktorom žila matka jedného zo zomrelých

skialpinistov. Na tomto mieste jej bolo v prítomnosti televíznej kamery oznámené úmrtie syna,

pričom navrhovateľka odvysielala aj bezprostrednú reakciu matky na túto správu. Podľa názoru

odporkyne oznamovanie úmrtia skialpinistu netvorilo z kvantitatívneho hľadiska zanedbateľnú

časť predmetného príspevku, pretože vo vyjadrení redaktora v mieste bydliska matky, boli

odvysielané emotívne reakcie susedy, ako aj dve vyjadrenia matky mŕtveho skialpinistu,

pričom jednu z nich obsahovalo aj jej bezprostrednú emotívnu reakciu na správu o úmrtí syna.

Podľa názoru odporkyne z odvysielaného príspevku nebolo priamo zrejmé, kto informáciu

o tragickej smrti matke nebohého poskytol, usudzuje , že prvotným zdrojom tejto informácie bol

redaktor. Časť príspevku obsahoval bezprostredný emotívny šok matky na smrť jej syna a bola

z hľadiska informovania verejnosti nadbytočná. Nemohla sledovať iný cieľ, ako priniesť divákom

senzačné a autentické zábery negatívnych ľudských emócií. Postup spracovania tejto časti

príspevku považuje odporkyňa za mimoriadne dehonestujúci, čím navrhovateľka hrubým

spôsobom zneužila mimoriadne dramatický a tragický okamih života matky skialpinistu

na tvorbu bulvárneho spravodajského príspevku, čo v žiadnom prípade odporkyňa nepovažuje

za akceptovateľné. Na základe uvedeného dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľka

odvysielaním predmetného príspevku zasiahla do základného práva dotknutej matky a to práva

na ochranu súkromia. V tomto prípade nešlo o sprostredkovanie informácie vo verejnom záujme,

ktorá by výlučne mala byť predmetom spravodajstva, a zobrazenie predmetných záberov

nemohol sledovať iný cieľ ako vyvolanie senzácie a negatívnych emócií u divákov. Zásah

do súkromia dotknutej osoby bol uskutočnený nad zákonom dovolený rámec tzv. spravodajskej

licencie a bol teda neoprávnený.

Ako vyplýva z dikcie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z

Slovenskej republiky, slobodu prejavu je možné obmedziť na základe kumulatívneho plnenia

troch podmienok. Obmedzenie musí vyplývať zo zákona, musí byť nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti a musí sledovať legitímny cieľ. zakotvila ako legitímny cieľ obmedzenia

slobody prejavu, taxatívne ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku

a o ochranu verejného zdravia a mravnosti. Z uvedeného podľa odporkyne vyplýva, že obmedziť

slobodu prejavu je možné len z dôvodu ochrany verejného záujmu, ako aj ochrany individuálnych

záujmov. Z uvedených dôvodov bolo obmedzenie slobody prejavu v podobe vyvodenia

deliktuálnej zodpovednosti voči navrhovateľke zo strany odporkyne nevyhnuté v demokratickej

spoločnosti, pretože odôvodňovalo naliehavú sociálnu potrebu a sledovalo legitímny cieľ

spočívajúci v ochrane individuálnych, právom chránených záujmov dotknutej osoby, a to právo

na ochranu súkromia.

S poukazom na uvedené navrhla odporkyňa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,

aby rozhodnutie odporkyne č. zo dňa 03.06.2008 potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne, na základe podaného opravného prostriedku, preskúmal rozhodnutie

odporkyne podľa v spojení s

z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom administratívneho

spisu č. 46-PgO/O-636/2008 ako aj s písomnými podaniami účastníkov, po vypočutí zástupcov

účastníkov konania na pojednávaní dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je

dôvodný.

Podľa programová služba a všetky jej zložky nesmú

spôsobom svojho spracovania a svojim obsahom zasahovať do ľudskej dôstojnosti a slobôd

iných.

Podľa za porušenie povinnosti uloženej

týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá sankciu – pokutu.

Podľa rada uloží pokutu vysielateľovi

televíznej programovej služby od 100 000 Sk do 5 000 000 Sk, ak vysiela programy a iné časti

programovej služby, ktorých obsah je v rozpore s povinnosťami podľa § 19.

Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že navrhovateľka odvysielala dňa 15.12.2008 o cca 19:02 hod. v rámci programu Televízne

noviny príspevok informujúci o úmrtí dvoch skialpinistov v Západných Tatrách, ktorý spôsobom

svojho spracovania a svojim obsahom zasiahol do základných práv ním zobrazenej osoby tým,

že v predmetnom príspevku odvysielala okrem záberov priamo zo Západných Tatier aj zábery

z priestorov domu, v ktorom žila matka jedného zomrelých skialpinistov. Tu jej bolo oznámené

úmrtie jej syna, pričom navrhovateľka odvysielala bezprostrednú reakciu matky na túto správu.

Uvedeným sa navrhovateľka dopustila zásahu do práva na ochranu súkromného života matky

zomrelého skialpinistu.

Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že vzťahy medzi rodičmi

a ich deťmi nepochybne patria do intímnej sféry týchto osôb a tvoria súčasť ich súkromného

života. Zdôraznila, že následky najmä emocionálneho charakteru, ktoré vyvoláva úmrtie osoby

patriacej medzi najbližšie osoby, je nesporne potrebné zahrnúť do sféry práva na ochranu

súkromného a rodinného života a to bez prítomnosti televíznych kamier a mikrofónov. Senát

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa s uvedenou argumentáciou odporkyne v plnom

rozsahu stotožnil, a rovnako konštatuje, že uvedený príspevok nad rámec informácie nevyhnutnej

na pochopenie obsahu, obsahoval aj zábery na matku zomrelého skialpinistu, zábery

na jej bezprostrednú reakciu po tom, ako sa dozvedela informáciu o úmrtí svojho syna.

Uvedeným postupom zasiahla navrhovateľka nesporne do chránených základných práv a slobôd,

ktoré garantuje ako aj medzinárodné dohovory, ktorými je

Slovenská republiky v oblasti dodržiavania základných ľudských práv a slobôd viazaná.

Senát sa rovnako stotožnil aj s argumentáciou odporkyne, že dodržiavanie a ochrana

základných ľudských práv a slobôd je jedným z hlavných znakov moderného právneho štátu

a miera ich ochrany je jedným z indikátorov stupňa vyspelosti demokracie, pričom slovenský

právny poriadok v plnom rozsahu akceptuje ochranu základných ľudských práv a slobôd.

V takýchto prípadoch je podľa názoru senátu prítomnosť televíznych kamier nadbytočná

a nežiaduca.

Výšku uloženej pokuty považuje senát najvyššieho súdu za náležite zdôvodnenú, sankcia

bola uložená v rámci zákonného rozpätia, možno konštatovať, že v dolnej hranici zákonného

rozpätia, pričom je súdu z jeho rozhodovacej činnosti známy prípad, keď navrhovateľka bola

sankcionovaná v inom prípade, rovnako za porušenie povinnosti vyplývajúcej jej z ustanovenia

(napr. vec ) a z uvedených dôvodov dospel k záveru,

že je potrebné v súlade s napadnuté rozhodnutie odporkyne v celom rozsahu

potvrdiť.

K námietke navrhovateľky, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa použila

nepresnú citáciu ust. súd konštatuje, že uvedená námietka bola

dôvodná, bolo zistené, že odporkyňa v odôvodnení uviedla citáciu § 64 ods. 2 v znení účinnom

do 31.03.2006, avšak vo vzťahu k ustanoveniu § 19, na ktoré sa citácia § 64 ods. 2 citovaného

zákona odvoláva, nebolo nesprávnym uvedením neúčinného ustanovenia dotknuté. K zmene

prišlo najmä v odkaze na ustanovenie § 16. S poukazom na uvedené túto nesprávnosť súd vzal

na vedomie a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia na ňu prihliadol, avšak v kontexte

s ust. v spojení s pri preskúmavaní postupu správneho

orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správny orgánom, ktoré mohli mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia/, na uvedenú vadu rozhodnutia neprihliadol,

keďže nemala v konečnom dôsledku zásadný vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia

odporkyne.

O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s

tak, že nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, keďže v konaní nemala úspech.

POUČENIE: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. novembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková