Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/151/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Marianny Reiffovej v právnej veci navrhovateľa Ing. J. N., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Nové Mesto nad Váhom, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 21. februára 2007, č. -047 a č. -048, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. augusta 2007, č.k. -19, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 22. augusta 2007, č.k. -19 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa

21. februára 2007, č. -047, ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku navrátenia vlastníctva k pozemkom podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ) uplatneného Ing. J. N. tak, že navrhovateľovi sa nenavracia vlastníctvo k pozemku parc. č. X., zapísané vo vl. č. X. pre kat. úz. V., pre nesplnenie podmienok uvedených v zákona

č. , keďže kúpna zmluva zo dňa 22. septembra 1971 nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Napadnutým rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Novom Meste

nad Váhom č. -048 zo dňa 21. februára 2007 bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľovi sa nenavracia vlastníctvo k pozemku parc. č. X. zapísaná vo vl. č. X. 2 pre kat. úz. V., o výmere 230m , nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení a , pretože pozemok neprešiel na štát vyvlastňovacím rozhodnutím, ale na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. decembra 1974, ktorá nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté

rozhodnutia v rozsahu dôvodov odvolania bez pojednávania podľa , čo nie je v rozpore s verejným záujmom po spojení vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom a podľa ich potvrdil.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že pokiaľ sa

jedná o rozhodnutie zo dňa 21. februára 2007 č. -047 podľa jeho znalostí a prehlásení matky (K. V.), pracovníci MNV V. matku odviezli do Trenčína v septembri 1971 pod zámienkou riešenia jej sociálnych dávok, pričom ju doviezli na Štátne notárstvo v Trenčíne, kde ju pod hrozbami straty dôchodku, sociálnych dávok, prepustenia detí zo zamestnania prinútili podpísať notársku zápisnicu. Pritom ani na požiadanie nedostala kópiu tejto zápisnice a navrhovateľ ju nemal ako písomný doklad až do r. 2004. Nevýhodnými podmienkami boli skutočnosti, že tieto ideálne naše stavebné pozemky si nesmela ponechať, lebo robili na ňu nátlak už od r. 1967, nesmela ich predať za päťnásobne vyššiu cenu a dokonca čsl. štát jej nevyplatil žiadne finančné prostriedky za tieto pozemky.

Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie odporcu zo dňa 21. februára 2007, č. 2007/

00030/048 navrhovateľ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedol, že v prípade zmluvy zo dňa 9. decembra 1974 ide o účelovo vyrobený dokument, ktorý jeho matka nemohla podpísať, lebo pozemok bol už vyvlastnený a jednoznačne ani nepodpísala, čo sa dá zistiť jednoduchým porovnaním s podpisom jeho matky v notárskej zápisnici z 22. septembra 1971.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu

dôvodov odvolania podľa a v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho

priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo

rozhodnutie odporcu zo dňa 21. februára 2007, č. a 2007/00030/ 048 týkajúce sa reštitučného nároku navrhovateľa. V prípade napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 21. februára 2007, č. -047 navrhovateľ si včas uplatnil nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom parc. 2 2 č. X. – lúka o výmere 403m , parc. č. X. – lúka o výmere 380m a parc. č. X. – lúka 2 o výmere 388m po pôvodnej vlastníčke K. V. (podiel pôvodnej vlastníčky 1/1). Vlastníctvo k uvedeným pozemkom, podľa tvrdenia navrhovateľa, prešlo na čsl. štát na základe nanútenej kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok zo dňa 22. septembra 1971.

V prípade rozhodnutia žalovaného správneho orgánu zo dňa 21. februára 2007,

č. -048 je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na navrátenie

2

vlastníctva k pozemkom parc. č. X. o výmere 230m – roľa po pôvodnej vlastníčke K. V. (podiel pôvodnej vlastníčky ½). Vlastníctvo podľa tvrdenia navrhovateľa prešlo na čsl. štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady vyvlastňovacím rozhodnutím ONV Trenčín pod zn. Výst. 1776/68-330 zo dňa 5. mája 1969 pre účely výstavby družstevnej bytovky.

Je nepochybné, že v prípade rozhodnutia č. odporca si

zabezpečil podklady, a to najmä zmluvu, spísanú do notárskej zápisnice N 589/71, Nz 636/71 dňa 22. septembra1971, ktorá bola schválená Finančným odborom ONV Trenčín dňa 6. októbra 1971 pod zn. Fin. 920/71-práv. 4, ale nepodliehala registrácii štátneho notárstva, pretože išlo o prevod do socialistického vlastníctva (čl. 9 Inštrukcie Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 8 zo dňa 19. mája 1964 Zb., podľa ktorej registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu družstevných, spoločenských a iných socialistických organizácii a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo súkromného vlastníckeho vzťahu prevodcu k prevádzanej nehnuteľnosti).

V prípade rozhodnutia č. bola riešená parcela č. X., z ktorej

2

časť o výmere 230m prešla na čsl. štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. decembra 1974. Predmetná kúpna zmluva nepodliehala registrácii štátnym notárstvom a stala sa právoplatnou dňom jej schválenia Finančným odborom ONV v Trenčíne dňa 12. decembra 1974.

Krajský súd námietky navrhovateľa, ktoré uviedol v opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktorými v prípade rozhodnutia č. 2007/ 00030/047 spochybňoval platnosť resp. vôbec existenciu kúpnej zmluvy tvrdiac, že ju pôvodná vlastníčka nepodpísala, že neexistuje originál zmluvy, že nebola registrovaná štátnym notárstvom, že vlastníčke nebola uhradená kúpna cena, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že

v prípade rozhodnutia č. došlo k prevzatiu vlastníctva k pozemkom bez právneho dôvodu, k vyvlastneniu pozemkov bez vyplatenia náhrady považoval za nedôvodné, pričom sa dôsledne držal rozsahu návrhu navrhovateľa, v ktorom bolo správne rozhodnutie napadnuté vyššie uvedenými námietkami.

Vychádzal pritom predovšetkým z ustanovení , podľa

ktorého predpokladom navrátenia vlastníctva je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote (§ 5 ods. 1 zákona) u obvodného pozemkového úradu, spĺňala zákonné podmienky oprávnenej osoby (§ 2 ods.1, 2 zákona), aby k odňatiu došlo v rozhodnej dobe (§ 2 ods. 1 zákona), aby nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v ustanovení § 3 ods.1, 2 zákona.

Podľa názoru odvolacieho súdu je možné prihliadnuť na tieseň v zmysle § 3

ods. 1 písm. j) , ktorá bezprostredne vplývala na pôvodných vlastníkov v okamihu právneho úkonu smerujúceho k podpísaniu kúpnej zmluvy a tieseň ako subjektívny pocit musel vyplývať z objektívnych preukázateľných okolností.

Uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 22. septembra 1971 týkajúcej sa pozemkov

parc. č. X. v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ako správne uviedol krajský súd, v prípade rozhodnutia č. nebolo nijakým spôsobom preukázané.

Rovnako ani v prípade uzavretia zmluvy zo dňa 9. decembra 1974 –

rozhodnutie č. týkajúce sa pozemku parc. č. X.. Taktiež nebolo preukázané, že by k prechodu vlastníctva na štát došlo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia.

Správny orgán jednoznačne pri svojom rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom

nároku vychádzal z dostupných materiálov, pričom listiny získané v konaní boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského

súdu, že správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom konaní pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v súvislosti s posudzovaním tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom krajského súdu ako

i správneho orgánu, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na úspešné uplatnenie reštitučného nároku, t.j. že zmluvy boli uzavreté v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, resp. že k prechodu nehnuteľností na štát došlo v dôsledku vyvlastnenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny ( ), keď sa

stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a tak, že navrhovateľovi nepriznal ich náhradu, nakoľko nebol v konaní úspešný a odporcovi preto, že mu tieto nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. novembra 2008

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová