Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
170/372438.11affc.pdf
PDF · 102.06 KB
No categories available
4Cdo/158/2007
Najvyšší súd 4 Cdo 158/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po nebohej poručiteľke J. Š.,
rodenej P., narodenej X., naposledy bytom T., zomrelej dňa X. so zanechaním závetu,
o návrhu navrhovateľky A. B., bývajúcej v T., v dovolacom konaní zastúpenej advokátom
JUDr. M. Š., advokátska kancelária B., o povolenie obnovy dedičského konania, vedenej na
Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 20 D 1742/2006, o dovolaní navrhovateľky proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 31. januára 2007 sp.zn. 9 CoD 89/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením zo 4. septembra 2006 č.k. 20 D 1742/2006-25
nepovolil obnovu konania v dedičskej veci po nebohej J. Š., rodenej P., narodenej X.,
zomrelej X., ktorej sa navrhovateľka domáhala na základe predloženej fotografie,
geometrického plánu zo dňa 1.8.1991 a kópie pozemkovej mapy zo dňa 9.7.1991.
S prihliadnutím aj na závery uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorý rozhodoval
o poslednom odvolaní navrhovateľky dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
povolanie obnovy konania v dedičskej veci po poručiteľke J. Š. v zmysle ustanovenia § 228
ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Trnave uznesením z 31. januára 2007 sp.zn. 9 CoD 89/2006
na odvolanie navrhovateľky uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh
navrhovateľky o obnovu dedičského konania po nebohej poručiteľke J. Š., rodenej P., r.č.
X., naposledy bytom T., zomrelej dňa X. v T. so zanechaním závetu, ktoré bolo vedené pred
Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 11D/1693/97 zamietol a o trovách rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Zhodne s názorom súdu prvého stupňa
dospel k záveru, že novoobjavená archívna fotografia, či už samostatne, prípadne v spojení
s geometrickým plánom a kópiou katastrálnej mapy, nie je takým dôkazom, ktorý by bol
spôsobilý privodiť pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Novoobjavená
archívna fotografia, i keď nebola predložená v pôvodnom dedičskom konaní, nemôže mať
bezprostredný vplyv a dopad na určenie predmetu závetu. Nemôže totiž nič zmeniť
na správnosti výkladu vôle poručiteľky uskutočnenej v predchádzajúcom dedičskom konaní.
K výroku svojho rozhodnutia uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa zmenil len z dôvodu,
že okresný súd formuloval výrok v rozpore s ustanovením § 234 ods. 1 O.s.p. Inak považoval
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala včas dovolanie navrhovateľka. Navrhla
rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedla, že krajský súd zmenil uznesením
vo svojej výrokovej časti uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie proti nemu je preto
prípustné podľa § 239 ods. 1 O.s.p. Okrem toho prípustnosť dovolania vyvodzovala aj
z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Uviedla, že postupom prvostupňového súdu
v predchádzajúcom dedičskom konaní v roku 2003, jej bola odňatá možnosť konať pred
súdom a to z dôvodu, že ju súd neoboznámil s vyjadrením zákonných dedičov zo dňa
17.02.2003, ktorý bol ich vyjadrením k jej odvolaniu voči prvostupňovému rozhodnutiu.
Neumožnil jej tak vyjadriť sa k jeho obsahu, čím došlo aj k porušeniu základnej zásady
občianskeho procesu a to zásady rovnosti strán. Súd totiž nezabezpečil týmto postupom
účastníkom konania v rozpore s § 18 O.s.p. rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Navrhovateľke neumožnil vyjadriť sa ku všetkému, čo sa v konaní udialo, čím zároveň došlo
aj k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že odvolací
súd, ako aj súd prvého stupňa, vec nesprávne právne posúdili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podala účastníčka konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel
pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,
podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia
Dovolanie je zásadne prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109
ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá O.s.p.). Dovolanie je
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2
písm.a/ O.s.p.) alebo ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo ak ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Záver o prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p. nie je možné vyvodiť
len z toho, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho uznesenia, resp. či formálne odôvodnil
svoje uznesenie odkazom na ustanovenie § 220 O.s.p. (ako tomu bolo v posudzovanej veci).
V zmysle tohto zákonného ustanovenia je prípustnosť dovolania založená na rozdielnosti
(odlišnosti) uznesenia odvolacieho súdu v porovnaní s uznesením súdu prvého stupňa.
O rozdielnosť ide v takom prípade, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli
posúdené oboma súdmi rozdielne. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúce uznesenie odvolacieho
súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozhodnutia, (či
ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci), prípadne
ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri
rozhodnutí postupoval (či rozhodol podľa § 219 O.s.p. alebo § 220 O.s.p.). Za zmenu
uznesenia súdu prvého stupňa odvolacím súdom možno považovať len také rozhodnutie,
ktorým odvolací súd po vecnej stránke zmeňuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a nahrádza
ho svojím iným (rozdielnym) rozhodnutím o veci.
V posudzovanej veci, v ktorej predmetom konania bol návrh navrhovateľky na obnovu
konania, súd prvého stupňa rozhodol tak, že obnovu konania nepovolil, t.j. návrhu nevyhovel.
Odvolací súd síce vo výroku rozhodnutia uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa
zmeňuje, návrh na obnovu však zamietol, t.j. návrhu takisto nevyhovel. Z uvedeného je
zrejmé, že napriek použitej formulácii o zmene uznesenia, odvolací súd v porovnaní
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, rozhodol o podanom návrhu úplne rovnako. Ako to
vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia, uznesenie okresného súdu „zmenil“ len z dôvodu
jeho nesprávnej formulácie tak, aby výrok bol v súlade s ustanovením § 234 ods. 1 O.s.p. Inak
považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne.
Navrhovateľka teda napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré treba
považovať za uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Keďže
nejde o prípad uvedený v ustanovení § 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p., prípustnosť jej dovolania
bolo potrebné posudzovať podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
V posudzovanej veci odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p. preto neprichádza do úvahy. Nejde
ani o prípady, v ktorých by bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, resp. o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky. Dovolanie preto nie je prípustné ani podľa § 238 ods. 2
písm.b/ a c/ O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných
vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j.,
či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Dovolací súd nezistil, že by konanie pred odvolacím súdom trpelo niektorou z nich.
Dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.
Pokiaľ dovolateľka tvrdila, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale v inom,
než tomto konaní (v predchádzajúcom dedičskom konaní), treba uviesť, že odňatie možnosti
konať pred súdom znamená taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní
využiť procesné oprávnenia, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vylúčenie
účastníka konania z realizácie jeho procesných práv musí teda nastať v dôsledku nesprávneho
postupu súdu v určitom konkrétnom konaní. To znamená, že odňatie možnosti konať pred
súdom sa vždy viaže na určitú, konkrétnu vec. Účastník konania môže uvedenú vadu
s úspechom uplatňovať len vtedy, ak nastala v tom konaní, ktoré účastník dovolaním napáda
(v danom prípade vo veci obnovy konania). Pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle
§ 237 písm.f/ O.s.p. nie je preto právne významné tvrdenie účastníka o odňatí možnosti konať
pred súdom, ku ktorému malo dôjsť v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní. Nič
totiž navrhovateľke nebránilo, využiť právo podať tento mimoriadny opravný prostriedok
proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu, v tomto predchádzajúcom konaní.
Dovolací súd sa preto v rámci skúmania prípustnosti dovolania námietkou
navrhovateľky spočívajúcou v tom, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, ale v inom,
než tomto konaní, nezaoberal.
Keďže v prejednávanej veci dovolanie navrhovateľky smerovalo proti uzneseniu
odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je a neboli zistené
ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej
dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta
prvá O.s.p.) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia
krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože účastníkom v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. novembra 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová