Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d9f/371968.94f7c3.pdf
PDF · 89.19 KB
No categories available
1Cdo/85/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 85/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. M., bývajúceho v B.,
zastúpeného JUDr. D. Š., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ Slovenskej republike –
Ministerstvu financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava, 2/ Slovenskej
republike – Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, Bratislava,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 17 C 159/2005,
o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. apríla 2008 sp.zn.
6 Co 397/07, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 4. júna 2007 č.k. 17 C 159/2005-53 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal zaplatenia sumy 250 700,-- Sk
s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa
zákona č. 58/1969 Zb. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. apríla 2008 sp.zn.
6 Co 397/07 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dovolaní predovšetkým poukázal
na § 30 ods. 1 zákona č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky a obom súdom nižšieho stupňa vytkol, že nevykonali podrobnú
analýzu zákonom zverených právomocí odporcom 1/, 2/, ktorá je dôkazom pre tvrdenia
žalobcu.
Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania
nevyslovil) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237
O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil
existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení
a ani samotný dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal.
I keď žalobca v dovolaní bližšie nešpecifikuje žiadny dovolací dôvod, z kontextu tohto
mimoriadneho opravného prostriedku možno vyvodiť, že dovolateľ zrejme namieta, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V tejto súvislosti
treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným
dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne
právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach
Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné a neboli zistené
(ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovaným 1/, 2/ v tomto konaní
žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová