Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/118/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v B., proti

žalovanému V., zastúpenému JUDr. I., advokátom v P., o zaplatenie 127 673 Sk

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 6. júna 2008 sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 21. januára 2008 č.k. -132 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127 673 Sk so 6 % úrokom z omeškania od

1. marca 2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 48 323,50 Sk, všetko v lehote

15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že zamestnanec žalovaného

16. augusta 2004 motorovým vozidlom žalovaného zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo

k poškodeniu motorového vozidla T., a že žalobca (keďže vozidlo žalovaného nemalo

uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla)

poskytol z poistného garančného fondu poškodenej T. plnenie vo výške 127 673 Sk. Žalobca

si preto dôvodne voči žalovanému uplatnil náhradu tohto plnenia podľa § 24 ods. 7 zák. č.

; žalovaným vznesenú námietku premlčania (vzhľadom na dátum dopravnej

nehody - 16. augusta 2004 a dátum podania návrhu na súd - 11. júla 2005) a rovnako aj

tvrdenie žalovaného o spoluzodpovednosti poškodenej (vzhľadom na jednoznačný výsledok

šetrenia v priestupkovom konaní, ktoré prebehlo v spojitosti s dopravnou nehodou) posúdil

len ako účelovú námietku, resp. obranu. Výrok o úrokoch z omeškania oprel o ustanovenie §

517 ods. 2 Obč. zák. a výrok o náhrade trov konania o

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom zo

6. júna 2008 sp. zn. , potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške

12 247 Sk na účet zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zrušil

uznesenie Okresného súdu Prešov z 29. februára 2008 č.k. -139 o povinnosti

žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa

( ) odôvodnil tým, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil vykonané dôkazy

a tiež správne vec právne posúdil a to aj vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu v spore a vo

vzťahu k neopodstatnenosti žalovaným vznesenej námietky premlčania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, v ktorom navrhol

napadnutý rozsudok v časti, ktorou potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol

o trovách konania, ako i rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré videl v tom, že

neúspešne navrhoval, aby súd v rámci dokazovania skúmal aj mieru zavinenia vodičky T.,

ktorá utrpela škodu, a tvrdil, že neskúmaním miery zavinenia tejto vodičky, resp.

nevykonaním navrhovaných dôkazov bolo porušené právo podľa § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1

Ďalej mal za to, že súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nesprávne právne vec

posúdili, pretože na daný prípad neaplikovali správne ustanovenie

(namietajúc, že nárok žalobcu vzhľadom na možnosť náhrady škody z poistnej zmluvy

týkajúcej sa prívesu žalovaného, keď ku škode došlo zrážkou práve s prívesom, nie je

dôvodný).

Žalobca vo vyjadrení navrhol dovolanie žalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Uviedol, že škoda bola spôsobená prevádzkou jazdnej súpravy (ťahač + náves) a zavinená

nesprávnou jazdou vodiča tohto ťahača, pričom má pôvod v prevádzke ťahacieho vozidla

(motorového vozidla poháňaného motorickou silou), nakoľko ťahač určoval smer a ťažnú

(motorickú) silu návesu, ktorý bol k ťahaciemu vozidlu riadne pripojený a na ťahači celkom

závislý.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním

len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok. Ak dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Dovolanie je tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Žalovaným napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z uvedených

rozsudkov, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo

svojom rozsudku (výroku) nevyslovil prípustnosť dovolania, a napadnutému rozsudku

odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu (od právneho názoru ktorého

sa odvolací súd preto ani nemal možnosť odchýliť).

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až

e/ a písm. g/ neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom

odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (žalovaného) pred súdom

konať ( ). K tejto vade malo dôjsť tým, že odvolací súd, resp. aj súd

prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy zamerané na skúmanie miery

zavinenia vodičky T..

O procesnú vadu v zmysle citovaného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať

práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, napr. predniesť svoje návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. Zo spisu

nevyplýva, že by dovolateľovi bolo odňaté niektoré z týchto, resp. ďalších procesných práv.

Nevykonaním navrhnutého dôkazu súd však žiadne procesné právo dovolateľa neporušil,

keďže nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom konania nie je postupom, ktorým by

súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe

(porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov

budú vykonané pre zistenie skutkového stavu, na základe ktorého potom rozhodne o veci

samej, patrí totiž výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (, ).

Ak niektorý dôkaz súd nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým

záverom a teda v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom ( ).

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávne hodnotenie dôkazov, nejde o dôvod, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania podľa Neprípustnosť takéhoto dôvodu je daná

charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 druhá

veta ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov preto v žiadnom prípade nezakladá

vadu v zmysle

Pokiaľ žalovaný v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/

), je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná vada

konania v zmysle ), samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalovaného boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny

právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené

procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť

vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalovaný namieta.

Pokiaľ dovolateľ namieta nesprávnosť rozsudku odvolacieho súdu aj v časti o trovách

odvolacieho konania, treba uviesť, že dovolanie smeruje v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré

je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však povahu uznesenia a túto povahu

nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci súvisí a je v ňom zahrnuté (§ 167

ods. 1 ). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú

upravené v ustanovení a Prípustnosť dovolania podľa

v predmetnej veci (proti rozhodnutiu o trovách odvolacieho konania) neprichádza do úvahy;

nejde tu o uznesenie, ktoré je uvedené v , a ani o niektoré z potvrdzujúcich

uznesení vymenovaných v až c/ , a podľa

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide - okrem iného - o uznesenie o trovách konania

(dovolanie proti takémuto uzneseniu je teda podľa citovaného ustanovenia vždy vylúčené).

Keďže vo vzťahu k tomuto výroku existencia vady konania v zmysle

v dovolacom konaní nevyšla najavo, nie je dovolanie proti tomuto výroku prípustné ani podľa

tohto ustanovenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie žalovaného proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa z 21. januára 2008

č.k. -132, a rozhodol o trovách odvolacieho konania, v súlade s § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ), dovolací súd však žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretože v dovolacom konaní žiadnu náhradu trov konania si neuplatnil ( ),

keď trovy konania mu zjavne ani nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková