Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
58e/368987.b5ec17.pdf
PDF · 93.92 KB
No categories available
1Cdo/140/2008
Najvyšší súd 1 Cdo 140/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P. bytom Ž., zastúpenej JUDr.
J., advokátom v Ž., proti žalovaným: 1/A., bytom Ž. 2/ I., bytom Ž., o ochranu osobnosti,
ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 13 C 482/1997, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 5. marca 2008 sp. zn. 7Co 97/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina rozsudkom z 10. marca 2006 č.k. 13 C 482/1997- 584 návrh,
ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd uložil právnemu predchodcovi žalovaných Ľ. povinnosť
zdržať sa tvrdení uvedených vo viacerých písomnostiach, presne špecifikovaných; súčasne
žiadala, aby by mu bola uložená povinnosť svoje tvrdenia ako nepravdivé odvolať a verejne
sa jej ospravedlniť zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.
Krajský súd v Žiline na základe odvolania žalobkyne rozsudkom z 5. marca 2008 sp. zn.
7Co 97/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov celého konania.
V odôvodnení svojho rozsudku sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa aj jeho
právnym posúdením veci. Dospel zhodne k záveru, že žaloba nemohla byť úspešná pre
nedostatok pasívnej legitimácie označeného žalovaného v danom konaní, keď všetky podania,
ktoré mali podľa tvrdenia žalobkyne zasiahnuť do jej osobnosti difamujúcim spôsobom,
pochádzali od ĽBD Ž., teda od iného subjektu ako žalovaného.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie dovolania
uviedla, že žalovaný ako člen predstavenstva ĽBD bol zodpovedný za svoje vyjadrenia,
v čase keď listy vznikli bolo predstavenstvo ĽBD nefunkčné, a preto oba súdy nesprávne
rozhodli.
Žalovaní, ktorí ako právni nástupcovia po pôdnom žalovanom, zomrelom dňa 23.4.2008
vstúpili do jeho práv a povinností z titulu univerzálnej sukcesie s k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože podľa § 236 ods. O.s.p.
dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon
pripúšťa.
Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa (§ 236 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku ).
Z ustanovenia § 238 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie je
prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej (ods.1), proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odchýlil odvolací súd od
právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods.2) a proti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa za predpokladu, že
odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (ods.3 ).
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený, a preto je prípustné dovolanie len za podmienok
uvedených v ustanovení § 238 ods. 2 a 3 O.s.p. V preskúmavanej veci tieto však naplnené
neboli.
Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom alebo uznesením, pripúšťa
ustanovenie § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných, v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, o nedostatok spôsobilosti byť účastníkom
konania, o nedostatok riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o nedostatok
zákonom predpísaného spôsobu začatia konania, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a o
prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
K žiadnej z vymenovaných vád v preskúmavanom konaní nedošlo.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, nesprávne posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného, tá je z
hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Nezakladá žiadnu z vád vymenovaných
v ustanovení § 237 O.s.p. Nesprávne posúdenie pasívne legitimovaného účastníka súvisí
s nesprávnym posúdením veci ( § 241 ods.2 písm. c/ O.s.p.), ktoré je však spôsobilým
dovolacím dôvodom, iba v prípade, ak je dovolanie prípustné.
Keďže dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by založili prípustnosť dovolania podľa
§ 237 a § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., bolo potrebné tento opravný prostriedok odmietnuť podľa
§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Vzhľadom na to Najvyšší súd
Slovenskej republiky, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa zaoberať
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im však ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne v tomto štádiu
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. novembra 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta