Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/101/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B.,

proti povinnému M. F., bývajúcemu v H., pre vymoženie 4 143 Sk s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní oprávnenej proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. októbra 2007, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Žiline

z 31. októbra 2007 sp. zn. , uznesenie Okresného súdu Martin z 20. augusta

2007 sp. zn. – 25 a uznesenie Okresného súdu Martin z 27. marca 2008

sp. zn. – 49 a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor JUDr. P. M., so sídlom Exekútorského úradu v L. požiadal písomným

podaním z 16. mája 2007 Okresný súd Martin o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre

vymoženie 4 143 Sk a trov exekúcie na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu –

právoplatného a vykonateľného platobného výmeru z 12. februára 2002 č. 2002-0505-

00031/1S a právoplatného a vykonateľného platobného výmeru z 22. februára 2005 č. 2005-

0200-00804/IS vydaných združenou zdravotnou poisťovňou S., pobočka D. a Ž., ktorými

bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok na poistnom v

sumách 2 423 Sk a 1 720 Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučné

tituly, fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 26. júla 2005 medzi združenou

zdravotnou poisťovňou S., a V., a.s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej

30. decembra 2005 medzi V., a.s., a S., a.s., s výpisom z prílohy č. 1 k tejto zmluve a overenú

fotokópiu plnomocenstva pre pôvodnú zástupkyňu oprávnenej.

Okresný súd Martin uznesením z 20. augusta 2007 č. k. – 25 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom

úrade pod sp. zn. EX 1859/2007 zamietol. Toto rozhodnutie odôvodnil zistením, že nebol

preukázaný prechod práva zo subjektu, ktorému bolo právo priznané exekučným titulom na

oprávneného, keď nemal za preukázaný ani predchádzajúci prechod vymáhanej pohľadávky,

zdôrazniac, že nebola pripojená príloha č. 1, v ktorej sa špecifikujú jednotlivé postupované

pohľadávky, ako originál alebo overená fotokópia.

Krajský súd v Žiline na odvolanie oprávnenej uznesením z 31. októbra 2007 sp. zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako aj s jeho právnym

názorom, že oprávnená nepreukázala, že na ňu prešlo právo z exekučného titulu. Uviedol,

že oprávnená bola povinná predložiť k návrhu na vykonanie exekúcie originál zmluvy

o postúpení predmetnej pohľadávky, prípadne overenú fotokópiu, keďže iba tieto listiny

možno považovať za listiny verejné, neoverená fotokópia nespĺňa potrebu preukázania

prechodu práv a povinností z exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala,

že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu ako aj prvostupňovému súdu, že spochybnil jej

postavenie ako oprávnenej v exekučnom konaní, keďže podľa ich názoru k návrhu na

vykonanie exekúcie predložené dokumenty kvalifikovaným spôsobom nepreukazujú prechod

práva z exekučného titulu. Poukázala nato, že (Exekučný poriadok)

a ani neukladajú účastníkovi exekučného konania povinnosť

preukázať práva originálom alebo listinou overenou oprávneným orgánom a že

predpokladom spôsobilosti listiny byť dôkazom nie je jej predloženie v origináli alebo ako

overenej kópii a navyše prechod práva možno preukázať aj inak než len predložením zmluvy

o postúpení pohľadávok.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( v spojení s

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

preskúmal uznesenie odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s p.).

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho

súdu v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy, lebo

nejde o zmeňujúce uznesenie ( ), ale o potvrdzujúce uznesenie, ktoré

však nespadá do niektorej z kategórií potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2

písm. a/ až c/

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v ustanovení § 237

písm. a/ až g/ , ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu)

odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo

závažných v ňom vymenovaných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania

vymenované v až e/ a neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli

v dovolacom konaní najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom súdov

nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania (oprávneného) konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. ).

Právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia považuje sa za integrálnu súčasť

súdnej ochrany v zmysle . K porušeniu práva

môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Nevyhnutným dôsledkom právoplatného uznesenia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je totiž zastavenie

exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (ďalej len EP). Nesprávnym

rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa teda

oprávnenému v konečnom dôsledku odopiera právo na výkon vykonateľného rozhodnutia,

čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej exekučnej veci odvolací súd ani súd prvého

stupňa splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora neposúdili správne.

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento

návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu ( § 40 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ( § 44 ods. 1

EP ).

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.

Proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného

než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa

preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak

nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností

vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci povinní bez zbytočného odkladu písomne

oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou

prevod alebo prechod práv alebo povinností (§ 37 ods. 3 prvá až tretia veta EP).

Podľa § 38 ods. 1 EP exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh

toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia [ § 37 ods. 3 (ďalej len oprávnený) ].

V zmysle § 39 ods. 1 EP návrh na výkon exekúcie má okrem iného obsahovať prípadne

označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak (§ 251 ods. 4

prvá veta).

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 prvá

veta ).

Podľa prvá veta za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov,

fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo

včítane toho, čo uviedli účastníci ( ).

V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 1 EP po podaní žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Najmä

skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti (§ 39 ods. 1 EP), či je

k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o vykonateľnosti ( § 42 EP ), či je

exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnení a povinní osobami uvedenými

v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané

právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená

povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie exekúcie prechod ( prevod ) práva

alebo povinnosti a či na preukázanie toho svojho tvrdenia predkladá (označuje) dôkaz, či

oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom,

z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka, alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil

splnenie vzájomnej povinnosti, zároveň preskúma aj splnenie všeobecných podmienok

konania v zmysle V štádiu exekučného konania, keď rozhoduje o žiadosti

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vychádza súd z tvrdení oprávneného

uvedených v návrhu a z exekučného titulu. V prípade oprávneným tvrdeného prechodu práv

alebo povinností z exekučného titulu skúma v tomto štádiu konania aj to, či k prechodu práv

alebo povinností došlo, vychádza však v tomto smere z údajov oprávneného o prechode práv

a povinností, ak tento údaj je osvedčený ( preukázaný ) čo aj len súkromnou listinou, ktorá nie

je originálom (napr. fotokópiou zmluvy o postúpení pohľadávok s výpisom z prílohy k tejto

zmluve). Takto pre dané štádium exekučného konania dostatočne preukázaný ( osvedčený )

prechod práv alebo povinností z exekučného titulu môže byť, pravdaže, následne

spochybnený povinným v námietkach proti exekúcii (kde napr. povinný spochybnil pravosť

predloženej súkromnej listiny o prechode práv alebo povinností), prípadne v konaní

o zastavenie exekúcie. Uvedené osvedčenie prechodu práv alebo povinností z exekučného

titulu pre účely konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie teda v žiadnom prípade

nemôžu zabrániť prípadnej účinnej obrane povinného založenej na námietke, že k prechodu

práv alebo povinností z exekučného titulu nedošlo, to znamená, že exekučný súd sa takouto

otázkou - ak sa medzi účastníkmi stane spornou - bude musieť dôkazne zaoberať (tu už

úroveň osvedčenia stačiť nebude).

Tieto závery, podľa ktorých tvrdenia oprávneného o prechode práv alebo povinností

z exekučného titulu postačí v štádiu konania o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

osvedčiť súkromnou listinou, možno odvodiť z porovnania jednotlivých ustanovení

Exekučného poriadku v ich vzájomných súvislostiach so zreteľom na povahu a účel

jednotlivých štádií exekučného konania, najmä však z legislatívneho vývoja – zo zmien

v právnej úprave vzťahujúcej sa k požiadavkám na preukázanie prechodu práv alebo

povinností z exekučného titulu, keď platná úprava Exekučného poriadku na rozdiel od

minulosti už nevyžaduje osobitne kvalifikované listiny na preukázanie tohto prechodu.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej t. j.

do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu. Pripojenie takejto listiny bolo procesným predpokladom

riadneho návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý súd skúmal pri rozhodovaní o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Od účinnosti uvedenej novely

Exekučného poriadku od požiadavky na takto kvalifikované listiny upustil a tým sa aj

podstatne odklonil od právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia , ktorá

v súvislosti s výkonom rozhodnutia naďalej vyžaduje preukázanie prechodu povinnosti alebo

práva listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, ako aj od vlastného ustanovenia

§ 43 ods. 2, ktoré vyžaduje preukázať splnenie tejto povinnosti pripojením listiny vydanej

alebo overenej oprávneným orgánom. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe

ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po

vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, stanovil zákonodarca požiadavku, aby účastníci

doložili listinu preukazujúcu prevod alebo prechod práv alebo povinností, a to v origináli

alebo osvedčenej fotokópii listiny (§ 37 ods. 4 EP v znení do 30. novembra 2006), avšak od

účinnosti novely vykonanej t. j. od 1. decembra 2006 už formu

takejto listiny neupravuje, teda ani v tomto prípade ako nutnú podmienku nevyžaduje jej

predloženie v origináli alebo osvedčenej fotokópii. Od 1. septembra 2005 oprávnený (ten,

kto podal návrh na vykonanie exekúcie) nemá zákonom stanovenú povinnosť preukazovať

prechod alebo prevod práv alebo povinností z exekučného titulu, ku ktorému malo dôjsť

pred začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným

orgánom ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie, zákon už neurčuje

(nevymedzuje) dôkazné prostriedky, ktorými môže oprávnený pre účely konania o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie osvedčiť svoje tvrdenie o právnom nástupníctve.

Vychádzajúc z princípu dôvery v platné právo môže oprávnený na preukázanie prechodu

alebo prevodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu predložiť nielen originál listiny

alebo jej osvedčenú fotokópiu, ale postačí, ak predloží čo aj len neoverenú fotokópiu listiny.

V predmetnej exekučnej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod

práva z exekučného titulu právnym úkonom, a to postúpením pohľadávky, pričom na

preukázanie svojho tvrdenia predložila dôkazy – kópie zmlúv o postúpení pohľadávok

s výpisom z prílohy č. 1 zmluvy. Pokiaľ odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa

dospel k záveru o rozpore návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom z dôvodu nepreukázania

prechodu práva na oprávnenú, majúc za to, že takýto prechod nemožno doložiť neoverenými

súkromnými listinami (fotokópiami listín), nerozhodol vecne správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce a rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a

ods. 3 ). Zároveň v súlade s ustanovením zrušil aj

uznesenie Okresného súdu Martin z 27. marca 2008 č. k. –49, ktorým bolo

rozhodnuté o zastavení exekúcie, aj keď toto uznesenie nebolo priamo napadnuté dovolaním

oprávnenej. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo totiž nevyhnutným procesným dôsledkom

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého

stupňa o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 44

ods. 3 EP, v zmysle ktorého ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd

exekúciu aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Výrok o zastavení exekúcie má preto povahu závislého výroku v zmysle ustanovenia § 242

ods. 2 písm. b/ a nebolo dôležité, že netvorí súčasť dovolaním napadnutého

rozhodnutia, ale je obsahom samostatného uznesenia ( R 73/2004 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: