Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/216/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S., a.s., T., IČO: X., zast.

JUDr. J., advokátom so sídlom F. proti žalovanému: 1/ O., š.p. „v likvidácii“, ul. S., 2/ Ing.

M., ul. M. a žalovanému 3/ P., ul. S., zastúpení JUDr. J., advokátom so sídlom R.,

o zaplatenie 1 358 414,-- Sk, na odvolanie žalovaného v 2/ a 3/ rade proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. decembra 2006, č.k. -250, a to do časti,

ktorou boli žalovaný v 2/ a 3/ rade zaviazaní na zaplatenie 829 000,-- Sk a 370 000,-- Sk,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici v napadnutej časti, ktorou bola

žalovanému v 2/ a 3/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 829 000,-- Sk a 370 000,-- Sk

a trovy konania, sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 13. decembra 2006, č.k.

250 konanie voči žalovanému 1/ zastavil, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

829 000,-- Sk a trovy konania vo výške 89 252,50,-- Sk, žalovanému 3/ uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 370 000,-- Sk a trovy konania vo výške 39 921,50,-- Sk.

Žalobu v časti uplatneného úroku z omeškania v sume 10,5% zamietol a konanie

v sume 159 314,-- Sk zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca sa žalobou

domáhal zaplatenia 1 358 414,-- Sk. Súd prvého stupňa uznesením z 29. apríla 1995 pripustil

zámenu účastníkov na strane žalobcu. Žalobca oznámil súdu, že pohľadávka, ktorá je

predmetom tohto súdneho konania prešla zmluvou o predaji časti podniku z 30. apríla 1999

na K., a.s. (predtým A., a.s.).

Prvostupňový súd uznesením z 15. novembra 1992 pripustil do konania na strane

žalovaného Ing. M. (žalovaný 2/) a Ing. P. (žalovaný 3/), keďže žalovaný 1/ vstúpil do

likvidácie a záväzky prešli na žalovaných 2/ a 3/.

Žalovaný 1/ bol vymazaný z obchodného registra 22. júna 1996 bez právneho

nástupcu.

Krajský súd rozsudkom č.k. zo 17. januára 1997 zaviazal žalovaného 2/

k úhrade 829 000,-- Sk a trov konania vo výške 27 168,-- Sk a žalovaného 3/ k zaplateniu

370 000,-- Sk a trov konania v sume 27 168,-- Sk, konanie voči žalovanému 1/ zastavil.

O odvolaní žalovaného 2/ a 3/ rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.

z 20. októbra 1999 tak, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vykonal

dokazovanie a zistil, že medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ bola uzatvorená kúpna zmluva

10. júna 1992, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť „Dom služieb 1202 s pozemkom

p.č. X. o výmere 479 m² v D. za kúpnu cenu 3 572 000,-- Sk“.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok z 13. januára 1993 vyplýva, že žalovaný 1/

postúpil pohľadávku v sume 370 000,-- Sk predstavujúcu nezaplatenú finančnú čiastku

z kúpnej ceny (kúpna zmluva z 10. júna 1992) na J..

Kúpnou zmluvou z 27. decembra 1991 žalovaný 1/ predal manželom K. nehnuteľnosť

č. 1672 1673, pričom manželia K. 29. júna 1992 túto nehnuteľnosť predali Ing. K..

Zmluvou o postúpení pohľadávky z 31. októbra 1992 oznámili manželia K.

žalovanému 1/, že povinnosť platby prechádza na Ing. K..

Dňa 13. januára 1993 Zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou medzi

žalovaným 1/ a žalovaným 2/ došlo k postúpeniu citovanej pohľadávky.

Žalobca vzal žalobu v sume 159 314,-- Sk späť a zotrval na žalobe vo výške

1 199 100,-- Sk.

Prvostupňový súd dospel k názoru, že v konaní nebolo preukázané započítanie

pohľadávok uplatnených žalobou a súd I. stupňa ani neakceptoval námietku žalovaných 2/

a 3/ o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, keďže táto vyplýva zo zmluvy o predaji časti

podniku z 30. apríla 1999.

Preto žalobe vyhovel.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a priznal ich náhradu

žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný 2/

a žalovaný 3/.

Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a žalobu zamietol a priznal mu trovy konania z týchto dôvodov:

Prvostupňový súd sa nevysporiadal s námietkou nedostatku aktívnej legitimácie

na strane žalovaného. Dňa 30. apríla 1999 bola predaná len časť podniku, a preto bolo

povinnosťou predávajúceho vyčleniť a špecifikovať pohľadávku, ktorá mala spôsobiť vznik

aktívnej legitimácie žalobcu.

Žalovaný 3/ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol a priznal mu trovy konania alebo ho zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Prvostupňový súd sa nezaoberal vznesenou námietkou aktívnej legitimácie žalobcu.

Má za to, že potom ako došlo k zámene účastníkov uznesením súdu prvého stupňa,

sp.zn. z 29. apríla 2005 žalobca nie je aktívne legitimovaný, pretože platne na

neho neprešla pohľadávka vo výške 370 000,-- Sk voči žalovanému 3/.

Zmluva o predaji podniku (§ 476 a nasl. Obch.zák.) rieši predaj podniku, resp. časť

(samostatnú) - § 487 Obch. zák. Dohoda strán o prevode iba niektorých aktív a pasív podniku

nepatriacich do samostatnej zložky nespôsobuje vznik zmluvy o predaji podniku a právne

účinky spojené s touto zmluvou nenastanú.

Prechod pohľadávok je upravený v § 477 ods. 2 Obch. zák. Prvostupňový súd

sa nezaoberal otázkou či nastali vôbec právne účinky spojené s touto zmluvou o predaji časti

podniku (30. apríla 1999).

Pohľadávka vo výške 370 000,-- Sk neprešla na žalobcu pri jej existencii v čase

uzatvorenia Zmluvy o predaji časti podniku, lebo nebola riadne individualizovaná. V prílohe

č. 7 Zmluvy o prevode časti podniku z 30. apríla 1999 je označený ako dlžník už neexistujúci

právny subjekt a suma 1 199 000,-- Sk sa nezhoduje so sumou uplatňovanou v tomto súdnom

konaní.

Namietol neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky z 13. januára 1993 a taktiež

poukázal na kompenzačnú námietku.

Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniam a navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil z týchto dôvodov:

Žalovaný v 3/ rade podal odvolanie oneskorene, a preto ho treba odmietnuť.

Odvolania žalobca považuje za účelové so snahou o popretie vecnej opodstatnenosti

žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania žalovaného 2/ a 3/ podľa ust. bez nariadenia pojednávania

v súlade s ust. a dospel k názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené

podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca J., š.p., Š. si žalobou došlou na súd prvého stupňa 27. februára 1992 uplatnil

voči O., š.p. D. pohľadávku vo výške 1 358 414,-- Sk titulom dodania tovaru na základe

objednávok v roku 1991, pričom žalobca predložil faktúry, ktorými vyfakturoval dodaný

tovar (č.l. 2-23) a pokusy o zmier (č.l. 24-40).

Je teda nesporné, že ide o záväzkový vzťah vzniknutý v roku 1991 a tento sa preto

riadi Hospodárskym zákonníkom.

Žalovaný 1/ uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky 13. januára 1993

tak, že žalovaný 1/ svoju pohľadávku vo výške 370 100,-- Sk, majúcu voči P., postúpil

žalobcovi (č.l. 42). Ide o pohľadávku vzniknutú neuhradením kúpnej ceny, ktorú mal

žalovaný 3/ zaplatiť žalovanému 1/.

Žalovaný 1/ kúpnou zmluvou z 27. decembra 1991 predal nehnuteľnosti uvedené v čl.

I manželom K. za cenu 829 000,-- Sk.

Manželia K. kúpnou zmluvou z 29. júna 1992 predali nehnuteľnosti kúpené od

žalovaného 1/ kupujúcemu Ing. M. za kúpnu cenu 829 000,-- Sk. Dňa 31. októbra 1992

manželia K. postúpili svoju pohľadávku voči Ing. K. vo výške 829 000,-- Sk na žalovaného

1/.

Žalovaný 1/ zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil pohľadávku vo výške

829 000,-- Sk žalobcovi dňa 13. januára 1993.

Súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka,

keď neskúmal návrh žalovaného 3/ na kompenzáciu vo vzťahu k Domu služieb v D. z 18.

decembra 1992 (č.l. 59). Rovnako sa nevysporiadal s námietkou žalovaného 2/, že dlžnú

sumu 829 000,-- Sk uhradil predávajúcim manželom K., a to ich vypočutím, resp. vypočutím

p. Ž..

Rovnako súd prvého stupňa nepostupoval v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR z 26. októbra 1999, č.k. -104 v otázke započítania pohľadávky (žalovaný 3/)

a zániku pohľadávky (žalovaný 2/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že prvostupňový súd sa nezaoberal ani

otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, keďže žalobca si uplatnil svoju pohľadávku z titulu

dodania tovaru, prvostupňový súd mu priznal právo na zaplatenie 829 000,-- Sk a 370 000,--

Sk titulom postúpenej pohľadávky, pričom súd prvého stupňa neskúmal a nemal ničím

podložené, čo bolo cieľom postúpenia pohľadávok. Z doposiaľ vykonaného dokazovania

sa preto javí, že žalobca má pohľadávku voči žalovanému 1/, ktorý zanikol výmazom

z obchodného registra za dodaný tovar a pohľadávku vo výške 829 000,-- Sk

voči žalovanému 2/ a 370 000,-- Sk voči žalovanému 3/, pričom v prílohe č. 7 k zmluve

o predaji časti podniku (č.l. 132) prešli na A., a.s. práva - pohľadávka vo výške 1 199 100,--

Sk voči O., D. Táto zmluva bola podpísaná 30. apríla 1999. Najvyšší súd Slovenskej

republiky pritom poukazuje na rozsudok súdu prvého stupňa, č.k. -68 zo 17.

januára 1997, ktorým bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené preto rozsudok súdu

I. stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa ust.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere

a následne vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3

).

Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom poukazuje na rozsudok súdu I. stupňa

zo 17. januára 1997, č.k. -68, ktorým konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavil,

pričom toto rozhodnutie sa v tejto časti stalo právoplatným.

Prvostupňový súd však v rozsudku z 13. decembra 2006, č.k. -250

opätovne zastavil konanie voči žalovanému 1/.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. novembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.