Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a8f/375694.6571f1.pdf
PDF · 91.09 KB
No categories available
6Obdo/43/2008
Najvyšší súd 6Obdo 43/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., spol. s.r.o., J., IČO: X.,
zast. JUDr. R., advokátom so sídlom D. proti žalovanému: R., Z., IČO: X., o zaplatenie
1 885,-- Sk s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Rob 19/07-
27, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 7. júla 2008, č.k.
14Cob 14/2008-35, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Žilina uznesením z 27. februára 2008, č.k. 19Rob 19/07-27 konanie
zastavil podľa ust. § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.
Krajský súd v Žiline uznesením zo 7. júla 2008, č.k. 14Cob/14/2008-35 ako súd
odvolací, rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa
stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že daná vec je obchodnoprávny spor, a preto
prvostupňový súd postupoval správne, keď žalobcovi dovyrúbil súdny poplatok za návrh
podľa zák. č. 71/1992 Zb. - Sadzobníka súdnych poplatkov položky 2a a následne konanie
podľa § 10 ods. 1 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie a navrhol, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 7. júla 2008, č.k. 14Cob/14/2008 a uznesenie
Okresného súdu Žilina z 27. februára 2008, č.k. 19Rob 19/07-27 zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje v súlade s ust. § 237 písm. f/ O.s.p., t.j.,
že dovolateľovi bola napadnutými rozhodnutiami ako účastníkovi konania odňatá možnosť
konať pred súdom o jeho návrhu na zaplatenie istiny 1 885,-- Sk s prísl., pretože súd konanie
o tomto návrhu žalobcu zastavil bezdôvodne.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané v lehote uvedenej v ustanovení § 240 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní
veci v zmysle ust. § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak trpí vadami
uvedenými v tomto ustanovení pod písm. a) až g).
Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 237 písm. f) O.s.p., t.j.,
že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca za takýto postup
súdu považuje konanie súdu - zastavenie konania podľa ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb.
v platnom znení pre nezaplatenie súdneho poplatku v predpísanej výške za podaný návrh.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom
za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť
o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred
súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Pod pojmom
postup súdu treba rozumieť nielen postup senátu, resp. samosudcu, ale aj súhrnnú faktickú
činnosť iných zamestnancov súdu. O odňatie možnosti konať pred súdom ide vtedy,
ak odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad podľa
§ 214 ods. 2, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal, ak odvolací súd vo veci
rozhodol bez toho, že by bola dodržaná zákonom stanovená lehota na prípravu pojednávania
a pod.
Dovolací súd dospel k názoru, že dovolateľovi konaním, ako súdu prvého stupňa, tak
aj odvolacieho súdu, nebola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom,
spočívajúca v práve z objektívneho hľadiska právne a skutkovo argumentovať k vecnej
a procesnej stránke rozhodovanej veci, pretože nezaplatenie súdneho poplatku takéto kritéria
nespĺňa.
Dovolací súd skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. a konštatoval, že v predmetnej veci uznesenie súdu prvého stupňa nebolo zmenené
uznesením odvolacieho súdu; odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil
prípustnosť dovolania, nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia a ani nejde o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že z hľadiska ust. § 239 O.s.p. a ani
ust. § 237 O.s.p. nie je v tejto veci dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné.
Z uvedeného vyplýva, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu, bez toho aby sa zaoberal
vecou z hľadiska ust. § 241 ods. 2 písm. c) O.s.p. odmietol podľa ust. § 243b ods. 4 O.s.p.
a ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.
O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 4,
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., t.j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní.
Žalovanému, ktorý mal úspech v konaní, ich náhradu nepriznal, keďže v tomto štádiu
konania mu žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2008
JUDr. Anna Marková v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.