Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/214/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci

žalobcu Č., spol. s.r.o., P., zastúpeného Mgr. R. B., advokátom, so sídlom v B. proti

žalovanému v I. rade I. Š., nar. X, D. žalovanému v II. rade I. Š., nar. X, V. o zaplatenie

sumy 170 230 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v I. rade proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-47 Cb 86/94-172 zo dňa 10. decembra 2001, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému v I. rade

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v I. a II. rade povinnosť

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 39 547,35 Sk spolu s 0,05% úrokom

z omeškania denne zo sumy 2 380,42 Sk od 8. júla 1993 a zo sumy 37 167,35 Sk od 4. júna

1993 do zaplatenia. Žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 108 083,--

Sk spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 65 375,55 Sk od 08. júla 1993, zo

sumy 42 707,53 Sk od 4. júna 1993 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným v I.

a II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5 394,-- Sk

na náhradu trov konania. Žalovanému v I. rade uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi

14 230,-- Sk na náhradu trov konania. Žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal. V časti

žaloby, v ktorej došlo k späťvzatiu, nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov.

V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 756 807,-- Sk

spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne odo dňa splatnosti faktúr,

špecifikovaných v žalobe, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu odobratých

pohonných hmôt a služieb poskytnutých na základe zmluvy uzavretej dňa 17. apríla 1992

o sprostredkovaní služieb v medzinárodnej cestnej doprave osôb a vecí.

Súd dospel k záveru, že za čerpanie pohonných hmôt v zmysle uzatvorenej zmluvy

od jej začiatku až do 23. marca 1993 plne zodpovedal žalovaný v II. rade, ktorý však všetky

záväzky previedol podľa zmluvy o predaji podniku na žalovaného v I. rade. Podľa § 477 ods.

3 na prechod záväzku pri zmluve o predaji podniku sa nevyžaduje

súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Preto

súd na zaplatenie súm 135,66 DEM z faktúry č. 619082, čo kurzom 17,547 Sk/DEM platným

ku dňu prefakturácie predstavuje 2 380,42 Sk a 2 067,15 DEM z faktúry č. 615498, čo

predstavuje sumu 37 164,66 Sk, t.j. spolu 39 545,09 Sk, zaviazal žalovaného v I. a II. rade

spoločne a nerozdielne. Na zaplatenie časti sumy, vyúčtovanej faktúrou č. 619082 vo výške

3 725,74 DEM kurz 17,547, t.j. 65 375,55Sk a časť faktúry č. 615498 vo výške 2 375,28

DEM kurz 17,980, t.j. 42 707,53 Sk, t.j.- spolu 108 083,-- Sk, súd zaviazal žalovaného

v I. rade, ktorý k 23. marcu 1993 prevzal celý podnik žalovaného v II. rade, ktorému bolo

následne aj zrušené živnostenské oprávnenie.

Súd priznal žalobcovi z priznaných istín aj úroky z omeškania v uplatnenej výške

0,05% denne, keďže podľa zmluvy boli dohodnuté úroky vo výške 0,07% denne.

Žalobca v žalobe neuviedol, podľa akého kurzu vykonal prepočet súm fakturovaných

v DEM. Uviedol iba, že vychádzal z kurzu platného ku dňu podania žaloby. Súd pri svojom

výpočte vychádzal z kurzu ku dňu prefakturácie tak, ako to bolo zakotvené v zmluve č. 90306

čl. 4.2. Vo zvyšku bola preto žaloba zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Na odvolanie obidvoch žalovaných odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

vo vzťahu k žalovanému v II. rade zmenil tak, že žalobu zamietol pre premlčanie uplatneného

nároku a žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške

5 394,-- Sk. Odvolanie žalovaného v I. rade odmietol ako oneskorene podané podľa § 218

ods. 1 písm. a/ s tým, že mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania

vo výške 5 520,-- Sk.

Na dovolanie žalovaného v I. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok

odvolacieho súdu v časti, napadnutej dovolaním žalovaného v I. rade zrušil a vec v tomto

rozsahu vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval, že postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie

žalovaného v I. rade pre jeho oneskorené podanie, mu bola odňatá možnosť konať pred

súdom podľa

Žalovaný v I. rade v odvolaní uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí,

pretože zmluvu o odbere pohonných hmôt so žalobcom neuzavrel. Pohonné hmoty nečerpal

on, ale zamestnanci. Ďalej uviedol, že od 10. februára 2002 je práceneschopný, v dôsledku

čoho sa nemohol zákonným spôsobom brániť proti napadnutému rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po prejednaní

veci podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

v I. rade nie je dôvodné.

Predmetom sporu je zaplatenie ceny pohonných hmôt, odobratých žalovanými v I.

a II. rade na základe zmluvy č. 90306, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade

dňa 17. apríla 1992, hodnota ktorých bola vyúčtovaná faktúrami, špecifikovanými v žalobe.

Skutočnosť, že pohonné hmoty boli v žalobcom uvedenom rozsahu prevzaté žalovaným

v I. a II. rade, nebola v konaní spochybnená.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa 22. marca 1993 bola medzi

žalovaným v I. a žalovaným v II. rade uzavretá zmluva o predaji podniku podľa § 476

, na základe ktorej žalovaný v II rade ako predávajúci odplatne

previedol na žalovaného v I. rade ako kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým veciam,

všetky práva a iné majetkové hodnoty, slúžiace na prevádzkovanie podniku. Žalovaný v II.

rade sa zaviazal prevziať všetky záväzky súvisiace s predávaným podnikom a zaplatiť kúpnu

cenu.

Z ustanovenia vyplýva, že dňom účinnosti

zmluvy o predaji podniku na kupujúceho zo zákona prechádzajú všetky práva a záväzky,

spojené s predávaným podnikom, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku a obsah. Súd

prvého stupňa preto s poukazom na zmluvu o predaji podniku zo dňa 22. marca 1993 dôvodne

konštatoval povinnosť žalovaného v I. rade zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku.

Neobstojí ani námietka žalovaného v I. rade, podľa ktorej mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom prvého stupňa, pretože bol od 2. februára 2002 práceneschopný, keďže sa

zúčastnil pojednávania, konaného dňa 7. decembra 2001 a rovnako aj pojednávania, konaného

dňa 10. decembra 2001, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Keďže žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. novembra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová