Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9e8/365719.f34b9b.pdf
PDF · 100.12 KB
No categories available
3Obo/214/2007
Najvyšší súd 3 Obo 214/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci
žalobcu Č., spol. s.r.o., P., zastúpeného Mgr. R. B., advokátom, so sídlom v B. proti
žalovanému v I. rade I. Š., nar. X, D. žalovanému v II. rade I. Š., nar. X, V. o zaplatenie
sumy 170 230 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v I. rade proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. Z-2-47 Cb 86/94-172 zo dňa 10. decembra 2001, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo vzťahu k žalovanému v I. rade
p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v I. a II. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 39 547,35 Sk spolu s 0,05% úrokom
z omeškania denne zo sumy 2 380,42 Sk od 8. júla 1993 a zo sumy 37 167,35 Sk od 4. júna
1993 do zaplatenia. Žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 108 083,--
Sk spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 65 375,55 Sk od 08. júla 1993, zo
sumy 42 707,53 Sk od 4. júna 1993 do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaným v I.
a II. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 5 394,-- Sk
na náhradu trov konania. Žalovanému v I. rade uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi
14 230,-- Sk na náhradu trov konania. Žalovaným súd náhradu trov konania nepriznal. V časti
žaloby, v ktorej došlo k späťvzatiu, nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu
z účastníkov.
V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 756 807,-- Sk
spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne odo dňa splatnosti faktúr,
špecifikovaných v žalobe, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanému cenu odobratých
pohonných hmôt a služieb poskytnutých na základe zmluvy uzavretej dňa 17. apríla 1992
o sprostredkovaní služieb v medzinárodnej cestnej doprave osôb a vecí.
Súd dospel k záveru, že za čerpanie pohonných hmôt v zmysle uzatvorenej zmluvy
od jej začiatku až do 23. marca 1993 plne zodpovedal žalovaný v II. rade, ktorý však všetky
záväzky previedol podľa zmluvy o predaji podniku na žalovaného v I. rade. Podľa § 477 ods.
3 Obchodného zákonníka na prechod záväzku pri zmluve o predaji podniku sa nevyžaduje
súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Preto
súd na zaplatenie súm 135,66 DEM z faktúry č. 619082, čo kurzom 17,547 Sk/DEM platným
ku dňu prefakturácie predstavuje 2 380,42 Sk a 2 067,15 DEM z faktúry č. 615498, čo
predstavuje sumu 37 164,66 Sk, t.j. spolu 39 545,09 Sk, zaviazal žalovaného v I. a II. rade
spoločne a nerozdielne. Na zaplatenie časti sumy, vyúčtovanej faktúrou č. 619082 vo výške
3 725,74 DEM kurz 17,547, t.j. 65 375,55Sk a časť faktúry č. 615498 vo výške 2 375,28
DEM kurz 17,980, t.j. 42 707,53 Sk, t.j.- spolu 108 083,-- Sk, súd zaviazal žalovaného
v I. rade, ktorý k 23. marcu 1993 prevzal celý podnik žalovaného v II. rade, ktorému bolo
následne aj zrušené živnostenské oprávnenie.
Súd priznal žalobcovi z priznaných istín aj úroky z omeškania v uplatnenej výške
0,05% denne, keďže podľa zmluvy boli dohodnuté úroky vo výške 0,07% denne.
Žalobca v žalobe neuviedol, podľa akého kurzu vykonal prepočet súm fakturovaných
v DEM. Uviedol iba, že vychádzal z kurzu platného ku dňu podania žaloby. Súd pri svojom
výpočte vychádzal z kurzu ku dňu prefakturácie tak, ako to bolo zakotvené v zmluve č. 90306
čl. 4.2. Vo zvyšku bola preto žaloba zamietnutá.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie obidvoch žalovaných odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
vo vzťahu k žalovanému v II. rade zmenil tak, že žalobu zamietol pre premlčanie uplatneného
nároku a žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
5 394,-- Sk. Odvolanie žalovaného v I. rade odmietol ako oneskorene podané podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že mu uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 5 520,-- Sk.
Na dovolanie žalovaného v I. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
odvolacieho súdu v časti, napadnutej dovolaním žalovaného v I. rade zrušil a vec v tomto
rozsahu vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie
žalovaného v I. rade pre jeho oneskorené podanie, mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalovaný v I. rade v odvolaní uviedol, že s rozsudkom súdu prvého stupňa nesúhlasí,
pretože zmluvu o odbere pohonných hmôt so žalobcom neuzavrel. Pohonné hmoty nečerpal
on, ale zamestnanci. Ďalej uviedol, že od 10. februára 2002 je práceneschopný, v dôsledku
čoho sa nemohol zákonným spôsobom brániť proti napadnutému rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po prejednaní
veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
v I. rade nie je dôvodné.
Predmetom sporu je zaplatenie ceny pohonných hmôt, odobratých žalovanými v I.
a II. rade na základe zmluvy č. 90306, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v II. rade
dňa 17. apríla 1992, hodnota ktorých bola vyúčtovaná faktúrami, špecifikovanými v žalobe.
Skutočnosť, že pohonné hmoty boli v žalobcom uvedenom rozsahu prevzaté žalovaným
v I. a II. rade, nebola v konaní spochybnená.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, dňa 22. marca 1993 bola medzi
žalovaným v I. a žalovaným v II. rade uzavretá zmluva o predaji podniku podľa § 476
Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalovaný v II rade ako predávajúci odplatne
previedol na žalovaného v I. rade ako kupujúceho vlastnícke právo ku všetkým veciam,
všetky práva a iné majetkové hodnoty, slúžiace na prevádzkovanie podniku. Žalovaný v II.
rade sa zaviazal prevziať všetky záväzky súvisiace s predávaným podnikom a zaplatiť kúpnu
cenu.
Z ustanovenia § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že dňom účinnosti
zmluvy o predaji podniku na kupujúceho zo zákona prechádzajú všetky práva a záväzky,
spojené s predávaným podnikom, bez ohľadu na právny dôvod ich vzniku a obsah. Súd
prvého stupňa preto s poukazom na zmluvu o predaji podniku zo dňa 22. marca 1993 dôvodne
konštatoval povinnosť žalovaného v I. rade zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku.
Neobstojí ani námietka žalovaného v I. rade, podľa ktorej mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom prvého stupňa, pretože bol od 2. februára 2002 práceneschopný, keďže sa
zúčastnil pojednávania, konaného dňa 7. decembra 2001 a rovnako aj pojednávania, konaného
dňa 10. decembra 2001, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.
Keďže žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, neboli mu priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. novembra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová