Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ObdoV/41/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. H.CH., Š.X., T.,

zastúpeného JUDr. RNDr. P.K., advokátom, K.X., B., proti žalovanému D. družstvo, P.X.,

T., zastúpenému JUDr. D.K., advokátom, K.X., T., o návrhu na obnovu konania, vedenej na

Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2007 č. k. -81, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak,

že návrh na obnovu konania zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania 3 000,– Sk.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienkou dôvodu obnovy konania podľa

§ 228 ods. 1 písm. a/ je okrem možnosti privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie

vo veci, existencia skutočností, ktoré žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom

konaní. V tejto súvislosti však treba venovať pozornosť práve zisťovaniu nemožnosti použitia

takýchto skutočností, rozhodnutí alebo dôkazoch v pôvodnom konaní, pretože o nemožnosť

použitia v pôvodnom konaní pôjde iba v prípade, ak žalobca o tomto dôkaze nevedel, alebo

ho nemohol použiť bez svojej viny. Otázku viny, či neviny je treba riešiť podľa okolností

prípadu, pretože povaha obnovy konania, ako opravného prostriedku, ktorým je možné

napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu, je odôvodnenou požiadavkou na prísnejšie

posudzovanie a skúmanie okolností so zameraním, či žalobca prispel k tomu, aby bol

dosiahnutý účel konania a podľa toho je potrebné posudzovať i vinu, či nevinu, na základe

ktorej je potrebné o povolení obnovy rozhodnúť.

Odvolací súd zo spisu vedeného pod sp. zn. o povolenie obnovy,

ktorého žalobkyňa žiada zistiť, že dňa 15.02.2002 bol podaný návrh, v ktorom žalovaný

v postavení žalobcu žiadal uložiť žalobkyni v postavení žalovanej povinnosť zaplatiť čiastku

58 297,50 Sk s prísl., z dôvodu neuhradenia ceny za zhotovené dielo. Dňa 10.06.2003 bol

vo veci vydaný platobný rozkaz, ktorý Okresný súd Trnava doručoval účastníkom.

Od žalobkyne sa zásielka, ktorá obsahovala platobný rozkaz a kópiu návrhu a bola určená

do vlastných rúk, vrátila s poznámkou pošty „nezastihnutý“ a po uplynutí odbernej lehoty

pošta vrátila zásielku súdu. Okresný súd Trnava požiadal o doručenie platobného rozkazu KR

PZ v Trnave, ktoré zásielku tiež nedoručilo a prípisom zo dňa 21.08.2003 súdu oznámilo,

že podľa zistenia od susedov, sa menovaná na uvedenej adrese zdržuje, ale neotvára.

Vzhľadom na túto správu Okresný súd Trnava opätovne požiadal KR PZ v Trnave

o doručenie platobného rozkazu a kópie návrhu a dňa 02.11.2003 veliteľ motorizovanej

jednotky OPP KR PZ v Trnave súdu oznámil, že sa mu nepodarilo doručiť zásielku

menovanej, ale od nájomníkov v obytnom dome bolo zistené, že menovaná sa na tejto adrese

už dlhšiu dobu nezdržiava a lustráciou v evidencii nebola zistená žiadna jej iná adresa.

Súd prvého stupňa na základe tejto skutočnosti urobil dopyt na Mestský úrad v T.,

ktorý oznámil, že H.CH. – žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt na ulici Š. P. podľa

evidencie obyvateľov mesta T. Dotazom na Register obyvateľov Slovenskej republiky

v Banskej Bystrici súd zisťoval, či menovaná nemá zmenený trvalý pobyt, resp. či má

prechodný pobyt, z ktorého bola dňa 27.11.2003 súdu oznámené, že menovaná má adresu

trvalého pobytu tak, ako je uvedená v návrhu zo dňa 20.04.2001 a adresu prechodného pobytu

nemá evidovanú.

Okresný súd Trnava, ako súd konajúci, vo veci mal za to, že pobyt žalobkyne nie je

známy, preto jej uznesením č. k. -57 zo dňa 09.01.2003 ustanovil podľa § 29

ods. 2 opatrovníka a vytýčil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil i ustanovený

opatrovník. Súd po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dokladov a dôkazov,

po vypočutí účastníkov o veci rozhodol rozsudkom, ktorý bol doručený opatrovníčke

ustanovenej súdom H.CH. a uvedené rozhodnutie dňa 16.04.2004 nadobudlo právoplatnosť.

Podľa ustanoviť opatrovníka účastníkovi možno vtedy, ak jeho

pobyt nie je známy, a teda nemôže vykonávať osobne práva a povinnosti účastníka konania.

Predtým, než súd ustanovil účastníkovi opatrovníka, musí vykonať šetrenie na zistenie, či sú

dané predpoklady na tento postup v konaní a či nie je na mieste iné vhodné opatrenie, napr.

prerušenie konania a pod.

Súd prvého stupňa za účelom preukázania okolnosti neznámeho pobytu účastníčky

H.CH., s cieľom zabezpečiť ochranu jej práv a záujmov, sa opakovane pokúšal

prostredníctvom KR PZ v T. o doručenie platobného rozkazu a kópie návrhu, vykonal

šetrenie, a to dotazom na Mestský úrad v T., aby zistil adresu trvalého i prechodného pobytu

tejto účastníčky, rovnaký dotaz adresoval i na Register obyvateľov Slovenskej republiky,

napriek tomu pobyt H.CH. súdu zostal neznámy.

Postup a úkony súdu prvého stupňa, vykonané za účelom zistenia pobytu žalobkyne,

odvolací súd považoval za dostatočné k tomu, aby bolo možné konaštatovať, že prvostupňový

súd postupoval v súlade so zákonom a vyčerpal všetky možnosti na zistenie, či pobyt H.CH.

je skutočne neznámy a ž po tomto zistení rozhodol podľa o ustanovení

opatrovníka.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní vedenom

pod sp. zn. riadne zastúpená opatrovníkom, pre ustanovenie ktorého boli

splnené zákonné dôvody, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu, že sú tu skutočnosti a dôkazy,

ktoré bez svojej viny nemohla v pôvodnom konaní použiť. Z uvedeného dôvodu v tomto

prípade nie sú splnené podmienky vyžadované , na základe

ktorých by malo byť návrhu na povolenie obnovy konania vyhovené a povolenie obnovy

konania, ako opravného prostriedku, ktorým je možné napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu, neobstojí.

S poukazom na skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu a ich právne posúdenie,

odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil a návrh na obnovu

konania ako nedôvodný zamietol. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224

ods. 2 v spojení s a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku (§ 151

ods. 2 v znení zák. č. 723/2007 Z.z.).

Proti tomuto rozhodnutiu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil. V odôvodnení dovolania poukázala

na nesprávne uvedenie adresy žalobkyne v uznesení odvolacieho súdu, kde namiesto správnej

adresy Š. C. P, je uvedená adresa Š. S. P. Táto nesprávnosť je aj v adrese rozhodnutia vo veci

samej, čo podľa žalobkyne spochybňuje identifikáciu účastníka konania a možnosť

vykonateľnosti rozhodnutia. Z uvedených dôvodov navrhla odklad vykonateľnosti

rozhodnutia.

Prípustnosť dovolania odôvodnila zmenou rozhodnutia súdu prvého stupňa

a ustanovením , t.j., že účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá

možnosť konať pre súdom. Taktiež okolnosti, za ktorých bol ustanovený opatrovník,

zakladajú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za neúplné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.

V ďalších častiach dovolania žalobkyňa namietala procesný postup súdu prvého

stupňa, ktorý konal vo veci samej, pričom zdôraznila najmä vadu konania, týkajúcu

sa ustanovenia opatrovníka. Uviedla tiež, že konajúca opatrovníčka v konaní vo veci samej

nič nenamietala a nemala žiadny ústny prejav, v dôsledku čoho nebola žalobkyňa

plnohodnotne zastúpená. Ak by žalobkyňa mala možnosť použiť svoje dôkazy a skutočnosti,

pri ich správnom vykonaní by súdy museli dospieť k záveru, ktorý by bol v prospech

žalobkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa ( a nasl. ).

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému mu v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa ( ), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd buď v ňom vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej

stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak

b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, alebo ak

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, je preto

dovolanie prípustné.

Z ustanovenia vyplýva tiež, že dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Z ustanovenia možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu konania

rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých

prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci ( a ). Prípady,

v ktorých môže rozhodnúť súd aj bez pojednávania (teda výnimka z uvedeného pravidla),

taxatívne ustanovuje , môže ísť aj o prípad, keď zákon výslovne

ustanovuje, že návrh je neprípustný ( ). Ak sa však návrh opieral o dôvod uvedený

v , ale tvrdený dôvod nebol preukázaný, nešlo o neprípustnosť obnovy

v zmysle ustanovenia v spojení s , preto súd mohol návrh zamietnuť

iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní.

Ak odvolací súd zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných

podmienok na obnovu ( ) bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie

a naň účastníkov predvolal, išlo o vadu konania, pre ktorú musel odvolací súd na dovolanie

žalobkyne také uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Iný postup

odvolacieho súdu najvyšší súd považoval za odňatie možnosti dovolateľovi konať pred súdom

v zmysle ustanovenia

Pretože napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne, Najvyšší súd

Slovenskej republiky ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Z týchto dôvodov sa dovolací súd už nemohol zaoberať ostatnými námietkami

žalobkyne. K prípustnosti návrhu na obnovu konania sa žiada uviesť, že námietka žalobkyne,

spočívajúca v tom, že bola zastúpená opatrovníkom, v dôsledku čoho nemohla použiť dôkazy,

ak opatrovník, ktorý ju zastupoval, nemal byť ustanovený, pretože predpoklady pre takéto

opatrenie neboli splnené, je uplatniteľná riadnym opravným prostriedkom proti rozsudku

vydanému v konaní, ktorého obnovu žalobkyňa navrhla.

O trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu