Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/24/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu a J. Violy Takáčovej a J. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu

JUDr. F.P., bytom P., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, B., o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 422-2652-6020/2003 zo dňa 20. apríla 2004,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -66 zo dňa

13. decembra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.

-66 zo dňa 13. decembra 2007 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia č. 422-2652-6020/2003 zo dňa 20. apríla 2004, ktorým žalovaná

potvrdila rozhodnutie pobočky 7013-6327-6023/2003-69 zo dňa 30. septembra 2003

o predpísaní poistného na nemocenské poistenie v sume 14.812,–Sk za obdobie od 1. marca

1995 do 31. decembra 2000 a poistného na dôchodkové zabezpečenie v sume 7.700,–Sk

za obdobie od 1. januára 2000 do 31. júla 2000, spolu v sume 22.512,–Sk.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní

zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného sa stotožnil s dôvodmi uvedenými

v napadnutom rozhodnutí. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca vykonával činnosť

samostatne zárobkovo činnej osoby od 8. októbra 1991, teda odo dňa zápisu do zoznamu

komerčných právnikov a zložením sľubu, na základe licencie oprávňujúcej žalobcu

na poskytovanie právnej pomoci č. j. 986/1991 a tiež, že žalobca vykonával aj podnikateľskú

činnosť na základe živnostenského listu č. Žo 169/1994/V zo dňa 24. januára 1994 a že je

poberateľom starobného dôchodku od decembra 1992. Konštatoval, že žalobca bol ako držiteľ

živnostenského oprávnenia považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 4a

ods. 1 písm. b/ o sociálnom zabezpečení (ďalej len

Zb.) účinného do 31. decembra 2003 a ako takej mu podľa § 145a ods. 2 uvedeného zákona

vznikla účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení dňom vzniku

oprávnenia na vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti a zanikla dňom 31. decembra

2000 v zmysle v znení , pretože jeho

príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

za rok 1999 nebol vyšší ako 100.000,–Sk. Krajský súd mal takto za preukázané, že žalobca

za mesiac marec 1995 nezaplatil poistné na nemocenské poistenie správne a za obdobie

od 1. apríla 1995 do 31.decembra 2000 ho neuhradil vôbec a poistné na dôchodkové

zabezpečenie neuhradil od 1. januára 2000 do 31. júla 2000, čím porušil ustanovenia § 14

ods. 1 písm. b/, , a o Sociálnej

poisťovni (ďalej len )

K námietke žalobcu, že nemal žiaden príjem, uviedol, že s účinnosťou do 31. marca

1999 podľa vymeriavací základ poistného nemohol byť

nižší ako je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných

mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, pričom u žalobcu bol vymeriavací

základ pre určenie výšky poistného stanovený od 1. júla 1997 do 31. decembra 1997 vo výške

minimálnej mzdy v sume 2.700,–Sk a od 1. januára 1998 do 31. marca 1999 vo výške

3.000,–Sk, od 1. apríla 1999 bol vymeriavací základ 3.000,–Sk mesačne a od 1. januára 2000

najmenej 4.000,–Sk mesačne.

Krajský súd vyslovil záver, že žalovaná postupovala správne, keď neakceptovala

tvrdenia žalobcu doložené lekárskymi správami a nálezmi alebo potvrdeniami o liečbe

v zmysle , lebo tieto nie sú takými dokladmi, ktoré

by mohli byť zohľadnené pri predpísaní dlžného poistného za vyššie uvedené obdobia

a uviedol, že žalobcovi by bolo možné zohľadniť iba potvrdenie o práceneschopnosti vydané

jeho lekárom, ktorý mu dĺžku práceneschopnosti určil na to predpísaným potvrdením, ktoré

však žalobca nepredložil.

Z týchto dôvodov krajský súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1

zamietol.

O náhrade trov konania nerozhodoval, lebo žalobca si náhradu trov neuplatnil a podľa

výsledku konania by na náhradu trov ani nemal právo.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehota odvolal žalobca žiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajskému súdu vytýkal, že nerešpektoval záväznú úpravu dôvodových častí zrušujúcich

uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

7. novembra 2007 a zo dňa 23. januára 2006. Namietal tvrdenie krajského

súdu, že súhlasil s rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti, pretože v podaní zo dňa

10. decembra 2007 súhlasil len s tým, aby súd zadovážil doklady a uznesením rozhodol

o prejudiciálnej otázke dňa 13. decembra 2007, že administratívne rozhodnutie Obvodného

úradu K. I č. Žo 169/1994/V zo dňa 24.januára 1994 je nulitné a právne neúčinné

a na dôkaz pripojil aj svedeckú výpoveď MUDr.. S. P., ktorý v konaní pred živnostenským

úradom vystupoval ako zodpovedný zástupca. Krajskému súdu tiež vytýkal, že sa dostatočne

nezaoberal výpočtom poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Uviedol, že v tomto konaní vystupuje ako starobný dôchodca, no prvostupňové rozhodnutie

znelo na právny subjekt JUDr. F. P. and COMPANY, ktorý však nikdy právne nevznikol,

nezahájil výkon živnostenskej činnosti a preto nemal žiadne príjmy a ani nepodal daňové

priznanie. Dôvodil, že žalovaný bol povinný preukázať, že poštové zásielky pošta doručovala

adresátovi a že ich skutočne prevzal a to doručenkou, na ktorej by musel byť podpis právneho

subjektu s pečiatkou obsahujúcou názov tohto subjektu, ako to ustanovuje Obchodný

zákonník a živnostenský zákon. Uviedol, že odvolania nepodal ani J. P., komerčný právnik

a teda ich mohol podať len JUDr. P. – fyzická osoba, starobný dôchodca, ktorý však

na to nebol oprávnený, lebo nebol adresátom tohto rozhodnutia. Dodal, že v inej veci tých

istých účastníkov pred senátom krajského súdu pod predsedníctvom JUDr. B. preukázal, že

podpis na návratke pri doručovaní rozhodnutia žalovanej nie je jeho podpisom a tento senát

mal túto skutočnosť za preukázané, avšak v rozsudku sa touto otázkou nezaoberal. V ďalšom

poukázal na to, že na preukázanie svojej práceneschopnosti predložil 50 dokladov

o ústavných i kúpeľných liečbach, lekárske správy i kladenky o práceneschopnosti, ktoré

však krajský súd neakceptoval. Krajskému súdu tiež vytýkal, že nebral do úvahy ďalšie

nadväzujúce konania o preskúmanie rozhodnutí žalovanej. Namietal i postup v exekúciách

vedených proti nemu.

Žalovaná sa v podanom vyjadrení k odvolaniu stotožnila so závermi krajského súdu

a preto navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalobca neuviedol žiadne nové

právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Stotožnila sa so záverom krajského súdu, že žalobca nepredložil doklady – potvrdenia

o pracovnej neschopnosti vydané lekárom, ktorý by mu dĺžku práceneschopnosti určil

predpísaným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. v spojení

s ust. § 10 ods. 2 zákona preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu

predchádzalo v zmysle ust. § 246c v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.

Podľa o sociálnom zabezpečení sa

na účely sociálneho zabezpečenia za samostatne zárobkovo činné osoby považujú

b/ osoby, ktoré majú oprávnenie prevádzkovať živnosť,

c/ osoby, ktoré majú oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitných

predpisov, s výnimkou znalcov a tlmočníkov, ak vykonávajú činnosť podľa osobitného

predpisu, v konaní pred štátnymi orgánmi a orgánmi, na ktoré prešli úlohy štátnych orgánov.

V zmysle poznámky pod čiarou je takýmto osobitným predpisom napríklad zákon

Slovenskej národnej rady č. o advokácii v znení , zákon

Slovenskej národnej rady č. o komerčných právnikoch v znení neskorších

predpisov.

Podľa v znení

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 4a ods. 1 písm. a/ až c/, e/ a g/ účasť

na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení vzniká dňom vzniku oprávnenia

na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti a zaniká dňom zániku oprávnenia

na vykonávanie tejto činnosti.

Podľa poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie sú povinní platiť samostatne zárobkovo činné osoby (ods. 1 písm. c/, ods. 2

písm. c/).

Podľa v znení platnom do 31. decembra

1999 fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a/ až d/ sú povinné platiť

poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou obdobia, počas

ktorého osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) poberajú starobný dôchodok, výsluhový

dôchodok, na ktorý im vznikol nárok podľa osobitného predpisu, alebo poberajú invalidný

dôchodok, ktorý sa vypláca z dôvodu, že invalidný dôchodok je vyšší ako starobný dôchodok;

to neplatí na účely nemocenského poistenia.

V období od 1. januára 2000 do 31. júla 2000 boli i samostatne zárobkovo činné osoby

poberajúce starobný dôchodok povinné platiť poistenie na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie. V období medzi 1. augustom 2000 až 31. decembrom 2000

takéto osoby boli povinné platiť len poistné na nemocenské poistenie.

Podľa za samostatne zárobkovo činné osoby

a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové

zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.

Odvolací súd mal z administratívneho spisu žalovanej za preukázané, že žalobca bol

v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení v rozhodnom období samostatne

zárobkovo činnou osobou vykonávajúcou činnosť na základe osobitných predpisov a to

od 8. októbra 1991, kedy bol ako komerčný právnik zapísaný do zoznamu vedenom bývalou

Komorou komerčných právnikov Slovenskej republiky; (dňom 1. januára 2004 bol zapísaný

do zoznamu Slovenskej advokátskej komory). Okrem toho bol žalobca držiteľom

živnostenského oprávnenia zo dňa 24. januára 1994 a od decembra 1992 bol poberateľom

starobného dôchodku. Žalobcovi teda zo zákona vznikla účasť na nemocenskom poistení

a dôchodkovom zabezpečení a v zmysle v znení zákona

č. mu účasť zanikla 31. decembra 2000, pretože za rok 1999 nemal príjem

z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti vyšší ako 100.000,–Sk.

Žalovaná na základe kontroly odvodu poistného na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie zistila, že žalobca nezaplatil poistné na nemocenské poistenie

za mesiac marec 1995 v správnej výške, za obdobie od 1. apríla 1995 do 31. decembra 2000

ho neuhradil vôbec a poistné na dôchodkové zabezpečenie neuhradil vôbec za obdobie

od 1. januára 2000 do 31. júla 2000 a preto mu pobočka predpísala na úhradu dlžné poistné

na nemocenské poistenie v sume 14.812,–Sk za obdobie od 1. marca 1995 do 31. decembra

2000 a na dôchodkové zabezpečenie v sume 7.700,–Sk za obdobie od 1.januára 2000

do 31. júla 2000.

Treba uviesť, že žalovaná sa zaoberala aj námietkou žalobcu o jeho

práceneschopnosti, keď žalobcu vyzvala na predloženie potvrdenia o dočasnej

práceneschopnosti v zmysle Žalobca však

požadované doklady nepredložil. Ako to sám v odvolaní uviedol, predložil lekárske správy,

potvrdenia o ústavnej i kúpeľnej liečbe a iné, ktoré však na účely konania nemožno

akceptovať ako potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti.

Námietku žalobcu o nedoručení napadnutých rozhodnutí žalovanej i pobočky

nepovažoval odvolací súd za právne relevantnú, nakoľko i v zmysle § 24 ods. 1 Správneho

poriadku v spojení s sa dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia

doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením

na preberanie zásielok a na doručenkách sa nachádzajú podpisy žalobcu s dátumom

a pečiatkou pošty K. 1.

K tvrdeniu žalobcu, že nedal súhlas na pojednávanie bez jeho prítomnosti, poukazuje

odvolací súd na znenie veta druhá , v zmysle ktorej, ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v jeho neprítomnosti. Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobcovi bolo

doručené predvolanie na pojednávanie určené na 13. decembra 2007 dňa 5. decembra 2007

a žalobca predložil dňa 10. decembra 2007 osobne na krajskom súde podanie, v ktorom

na štvrtej strane ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, navrhol vykonať dokazovanie

v jeho neprítomnosti, no o odročenie pojednávania nepožiadal. Odvolací súd nepovažoval túto

námietku žalobcu za relevantnú, pretože krajský súd nepochybil, keď konal v neprítomnosti

žalobcu.

Odvolací súd sa nezaoberal námietkami týkajúcimi sa postupu v exekučnom konaní

vedenom proti žalobcovi z dôvodu, že predmetom tohto konania je odvolanie voči rozsudku

krajského súdu vo veci súdneho prieskumu správneho rozhodnutia žalovanej.

Žalobca tiež namietal, že krajský súd nerešpektoval uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23. januára 2006 a

zo dňa 7. novembra 2007. Unesením sp. zn. zo dňa 23. januára 2006 bol

zrušený rozsudok krajského súdu č. k. -13 zo dňa 2. decembra 2004 z dôvodu

procesnej vady spočívajúcej v tom, že vo veci rozhodol samosudca, hoci mal rozhodovať

senát. Ďalším uznesením sp. zn. zo dňa 7. novembra 2007 bolo zrušené

uznesenie č. k. -39 zo dňa 22. júna 2006, ktorým krajský súd nesprávne zastavil

konanie o oneskorene podanej žalobe a v ďalšom konaní sa mal krajský súd zaoberať

meritórnymi dôvodmi v opravnom prostriedku žalobcu. Je teda zrejmé, že preskúmavaný

rozsudok krajského súdu rešpektoval obe uznesenia, nakoľko vo veci rozhodoval krajský súd

v senáte a meritórnym rozhodnutím.

Krajský súd preto nepochybil, keď preskúmavané rozhodnutie a postup žalovanej

považoval za zákonné a žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil so závermi krajského

súdu, že poistné bolo žalobcovi predpísané správne, v súlade so zákonom a v správnej výške.

Nakoľko dôvody uvádzané žalobcom neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozhodnutia, odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko

žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanej trovy nevznikli (

v spojení s ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. novembra 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová