Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/111/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky M. T., bytom B.,

proti odporkyni Sociálnej poisťovni –ústrediu v B., U. o starobný dôchodok, o odvolaní

navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -7 z 26.júna

2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna

2008, č.k. -7 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením krajský súd podľa

(ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) odmietol podanie navrhovateľky zo 7. mája 2008

označené ako „Žiadosť o podanie na súd ohľadom zlého vyplácania starobného dôchodku –

Rozhodnutie“.

Krajský súd tak rozhodol z dôvodu, že navrhovateľka na výzvu súdu, ktorá jej bola

doručená 21. mája 2008 reagovala podaním doručeným krajskému súdu 29. mája 2008,

ktorým oznámila, že svoje podanie doplní dodatočne, čo však neurobila. Bez doplnenia

podania, aké rozhodnutie a v akom rozsahu má preskúmať, súd takéto podanie odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka.

Odôvodnila ho v podstate tým, že na odmietnutie jej opravného prostriedku neboli dané

podmienky a to s poukazom na to, že nechtiac pozabudla doložiť doklady tohto prípadu, čoho

dôkazom je aj to, že má ZŤP ohľadom zabúdania. Navrhovateľka vo veci zlého vyplatenia

starobného dôchodku zdôraznila, že keď bola vedená pred dôchodkom na úrade práce, tento

úrad zle nahlásil roky, čo sa teraz náhodou zistilo. Napriek tejto chybe jej odporkyňa zvýšila

starobný dôchodok len od 27. júna 2004 a nie od 28. októbra 1998. Dôvodila, že takéto

rozhodnutie odporkyne nie je správne. Navrhovateľka v závere odvolania poukázala

na pripojený list z 22. apríla 2004, ktorým jej odporkyňa vysvetlila rozhodné skutočnosti

týkajúce sa rozhodnutia o zvýšení starobného dôchodku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) po preskúmaní

napadnutého uznesenia v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( ) dospel

k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Odvolací súd z prvostupňového spisu zistil, že navrhovateľka podala na krajský súd

„žiadosť ohľadom zlého vyplácania starobného dôchodku“ s odôvodnením, že starobný

dôchodok jej bol zle vypočítaný. Vyjadrila názor, že k zvýšeniu sumy starobného dôchodku

malo dôjsť už skôr. Krajský súd mal za to, že podanie neobsahuje predpísané náležitosti

v zmysle a preto vyzval navrhovateľku uznesením č.k. -3

z 12. mája 2008 podľa v spojení s a / na ich odstránenie

v lehote do 15 dní od doručenia výzvy a na doplnenie návrhu o označenie rozhodnutia (číslo

rozhodnutia, dátum jeho vydania a dátum doručenia), o predloženie napadnutého rozhodnutia,

o doplnenie v akom rozsahu navrhovateľka napáda rozhodnutie a čoho sa svojim odvolaním

domáha. Uznesenie prevzala navrhovateľka 21. mája 2005 a v stanovenej lehote predložila

súdu podanie doručené krajskému súdu 29. mája 2008, v ktorom oznámila, že nedostatky

návrhu doplní. K tomuto podaniu pripojila oznámenie odporkyne „o výplate dôchodku

v hotovosti“ z 21. februára 2008.

Krajský súd dospel k záveru, že doplnením návrhu neboli nedostatky odstránené

a preto napadnutým uznesením návrh odmietol.

Navrhovateľka v odvolaní proti odmietajúcemu uzneseniu opätovne poukázala

na nesprávnosť postupu odporkyne pri zvýšení sumy jej starobného dôchodku.

Z dávkového spisu odporkyne: M. T., č. X., ako aj z vyjadrení navrhovateľky

vyplýva, že odporkyňa 18. februára 2008 vydala v jeden deň 5 rozhodnutí

vo veci zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľky, ktoré expedovala 23. apríla 2008.

Z podania doručeného krajskému súdu 7. mája 2008 je nepochybné, že navrhovateľka proti

doručeným rozhodnutiam podala odvolanie, ktoré na základe výzvy súdu nedoplnila a tiež

nepredložila súdu rozhodnutia, preskúmania zákonnosti ktorých sa domáhala.

Podľa veta prvá , ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto

naň nie je oprávnený, alebo ak sa napáda rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo

ak navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému

vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci dospel k záveru, že neboli

dané podmienky odôvodňujúce odmietnutie opravného prostriedku.

Krajský súd vytýkal vo výzve na odstránenie vád navrhovateľke nedostatky, ktoré aj

podľa názoru odvolacieho súdu možno chápať ako „vady brániace vecnému vybaveniu

opravného prostriedku „– napr. z podania zo 7. mája 2008 nebolo zrejmé označenie

napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré nebolo ani doložené, z podania nebol zrejmý petit

návrhu rozhodnutia....“ pokiaľ potrebné údaje nie je možné zistiť z obsahu spisu.

V tomto podaní (zo 7. mája 2008) navrhovateľka uviedla konkrétne dôvody, pre

ktoré podľa jej názoru odporkyňa rozhodla nesprávne vo veci zvýšenia jej starobného

dôchodku. Z oznámenia odporkyne o výplate dôchodku v hotovosti z 21. februára 2008

pripojeného k vyjadreniu sa k uzneseniu je zrejmé číslo rozhodnutia odporkyne X. výška

dôchodku v sume 6 771 Sk, ktorá sa má navrhovateľke vyplácať od apríla 2008 ako aj to že

dôchodok za dobu od 27. júna 2004 do 19. apríla 2008 bude navrhovateľke poukázaný

poštovým peňažným poukazom. Z toho je zrejmé, že odporkyňa novo konala a znovu

rozhodla vo veci výšky starobného dôchodku. Navyše navrhovateľka v odvolaní proti

odmietajúcemu uzneseniu opätovne špecifikovala pôvodné dôvody nesúhlasu s rozhodnutím

o zvýšení sumy starobného dôchodku.

V tejto súvislosti treba poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republiky č.k. IV. ÚS1/02 z 26. septembra 2002, podľa ktorého výklad a používanie § 43

ods. 1 a 2 musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu

ochranu podľa . Všeobecný súd musí vykladať a používať citované

ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo

na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,

že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho

súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov

účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný

význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v posudzovanej veci dospel k záveru, že za danej

situácie nemožno opravný prostriedok navrhovateľky odmietnuť. Je tomu tak preto, že

z podaní navrhovateľky je dostatočne zrejmé, že napáda rozhodnutie odporkyne, ktorým

došlo k úprave sumy jej starobného dôchodku spätne od 27. júna 2004, s čím nesúhlasí, je

toho názoru, že výšku starobného dôchodku je potrebné upraviť už od 28. októbra 1998,

odkedy išla do starobného dôchodku. Z jej podaní doručených súdu sú zrejmé aj dôvody, pre

ktoré samotné odvolanie podala. Z príloh pripojených k jej podaniam, t.j. z listov odporkyne

je zrejmé aj číslo pod ktorým rozhodnutia boli vydané. Za tohto stavu vo veci treba

považovať podanie navrhovateľky zo 7. mája 2008 za opravný prostriedok proti rozhodnutiu

správneho orgánu podľa , , ktorý aj keď má vady, tieto nebránia vecnému

vybaveniu návrhu.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd

odmietnutím opravného prostriedku, odňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie

krajského súdu podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

v ktorom vec po vyžiadaní a pripojení dávkového spisu odporkyne číslo X. meritórne

prejedná a rozhodne.

O náhrade trov konania rozhodne odvolací súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224

ods. 3 ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2008

Anna Žáková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová