Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e22/372792.c06b60.pdf
PDF · 155.53 KB
No categories available
4So/258/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej
veci navrhovateľa RNDr. K. K. DrSc., bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,
ústrediu so sídlom v B., U., o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. 6Sd/197/2005-29 z 5. októbra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.
6Sd/197/2005-29 z 5. októbra 2007, p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. :
- z 27. januára 2005 – ktorým odporkyňa podľa § 65, § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č.
461/2003 Z.z.“) navrhovateľovi odňala starobný dôchodok od 14. februára 2005, a to
z dôvodu nesprávneho posúdenia nároku na tento dôchodok ku dňu 14. apríla 2004 –
v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 4. februára 2005, ktorým odporkyňa pozmenila
rozhodnutie z 27. januára 2005 v časti odôvodnenie tak, že navrhovateľovi nezanikol nárok
2
na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím z 30. júla 2001 podľa § 21 zák.č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č.
100/1988 Zb.“),
- z 8. februára 2005, ktorým podľa § 21, § 23 zák.č. 100/1988 Zb. a § 112 ods. 4, § 261 ods.
3 písm. a/ a § 259 zák.č. 461/2003 Z.z. bola navrhovateľovi od 14. apríla 2004 uvoľnená
výplata starobného dôchodku v sume 9.588,- Sk mesačne a zároveň podľa § 293a ods. 4
zák.č. 461/2003 Z.z. mu bol od 1. decembra 2004 zvýšený starobný dôchodok na sumu
9.914,- Sk mesačne. Zároveň krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ, ktorý bol po vzniku nároku
na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, nesplnil podmienku
nepoberania starobného dôchodku alebo jeho časti v zmysle § 261 ods. 1 zák.č. 461/2003
Z.z. Navrhovateľ totiž starobný dôchodok poberal od 17. júla 2001 do 13. novembra 2001,
pričom nárok na výplatu ktorého mu zanikol dňom 18. júla 2001, avšak nárok na starobný
dôchodok mu nezanikol. Podľa názoru krajského súdu preto odporkyňa postupovala správne,
keď po zistení, že navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok pre priznanie starobného
dôchodku podľa zák.č. 461/2003 Z.z. mu takto priznanú dávku odňala a uvoľnila výplatu
starobného dôchodku navrhovateľa priznaného podľa zák.č. 100/1988 Zb. Krajský súd sa
nestotožnil s názorom Štátneho dozoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky z 3. marca 2005, že starobný dôchodok navrhovateľovi nepatril ani
za deň 17. júl 2001, nakoľko bol vládou SR vymenovaný za podpredsedu Slovenskej
akadémie vied (ďalej v texte len „SAV“) s účinnosťou od 4. júna 2004 a túto funkciu
vykonával od 4. júna 1998 do 3. júna 2001. Bol toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ žiadosťou
z 13. júla 2001 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2001 s tým, že
zamestnávateľ (SAV) v žiadosti o starobný dôchodok potvrdil dojednanie pracovného pomeru
od uvedeného dňa na dobu jedného roka, navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný
dôchodok i na jeho výplatu k uvedenému dňu. Krajský súd zdôraznil, že nakoľko k zmene
rozhodných skutočností pre nárok na výplatu starobného dôchodku došlo dňom vymenovania
navrhovateľa do funkcie podpredsedu SAV na obdobie troch rokov, t.j. dňom 18. júla 2001,
nárok na starobný dôchodok priznaný od 17. júla 2001 na základe právneho a skutkového
stavu k tomuto dňu nezanikol, pričom navrhovateľ ani o zrušenie takto priznaného starobného
dôchodku nepožiadal, vyplatené splátky nevrátil, ale domáhal sa preskúmania rozhodnutia
o zastavení výplaty starobného dôchodku v súdnom konaní.
3
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom,
že ak by zamestnanci odporkyne správne interpretovali dátum účinnosti uznesenia vlády SR
č. 696 z 18. júla 2001, potom by museli akceptovať, že starobný dôchodok mu nemohol byť
priznaný ani na deň 17. júla 2001, teda nemal naňho vôbec nárok v roku 2001. V žiadosti
z 13. júla 2001 o starobný dôchodok je v príslušných kolónkach uvedené, že bude ďalej
pracovať ako člen Predsedníctva SAV a súčasne má v uzavretú pracovnú zmluvu na dobu
určitú, 1 rok, od 17. júla 2001 do 16. júla 2002. Za člena Predsedníctva SAV bol podľa
zákona o SAV, v znení platnom v roku 2001, vymenovaný od 3. júna 2001 predsedom SAV
a predsedníčkou Výboru Rady vedcov 28. mája 2001. Navrhovateľ uviedol, že v SAV má
funkcionár – člen Predsedníctva SAV – uzatvorenú pracovnú zmluvu s materským
pracoviskom, v jeho prípade s Ústavom merania SAV, na znížený pracovný úväzok
a súčasne vykonáva platenú funkciu s úväzkom až do 100% na obdobie 3 rokov. Jeho
pracovný pomer s Úradom Predsedníctva SAV vznikol na základe vymenovania do funkcie
počas výkonu tejto funkcie a nie na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy. Navrhovateľ
zdôraznil, že túto, nie bežnú, skutočnosť nebolo možné dostatočne jasne uviesť podľa
predtlače do formulára pre žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanci odporkyne pri
posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok prehliadli súbeh dvoch zamestnaní
a dodatočne si neoverili, či spĺňa kritérium o zamestnaní dlhšom ako 1 rok, pretože ak by tak
urobili, nemohli by mu priznať starobný dôchodok od 17. júla 2001. Navrhovateľ poukázal
na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku krajského súdu nie je zachovaná kontinuita
so súdnymi rozhodnutiami z predošlých konaní : Krajského súdu v Bratislave č. 23S 231/01-
23 z 5. júna 2002 a 6 Sd 151/2003 z 22. októbra 2003, Najvyššieho súdu SR č. 1 So 223/02
z 26. marca 2003 a 1 So 288/03 z 26. marca 2004. Tieto neriešili otázku, či mu odporkyňa
mala alebo nemala priznať starobný dôchodok v roku 2001, ale či vedome prijal starobný
dôchodok, hoci z okolností mohol predpokladať, že mu nepatrí. Rozsudky súdov potvrdili
jeho nevinu a sú nepriamym dôkazom, že zamestnanci odporkyne pri rozhodovaní, či mal
nárok na starobný dôchodok v roku 2001, zrejme pochybili.
Navrhovateľ sa obrátil na odvolací súd, aby zvážil nesprávny postup a rozhodnutia
odporkyne, pretože
- žiadosť o starobný dôchodok od 17. júla 2001 podal u odporkyne na základe jej mylnej
informácie, ktorá bola vlastne spúšťacím mechanizmom pri vzniku celého problému. Ak by
bol dostal korektnú informáciu, že mu starobný dôchodok nepatrí, ak bude vykonávať funkciu
4
podpredsedu SAV vymenovaného vládou SR na obdobie 3 rokov, vôbec by nepodával
žiadosť,
- pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok odporkyňa nebrala do úvahy, že v žiadosti
bolo napísané, že bude ďalej pracovať ako člen Predsedníctva SAV a nezisťovala vplyv tejto
skutočnosti na priznanie starobného dôchodku,
- pri spätnom posudzovaní nároku na starobný dôchodok 19. októbra 2001 odporkyňa
ignorovala dátum účinnosti uznesenia vlády SR o jeho vymenovaní za podpredsedu
- odporkyňa mu mala rozhodnutím z 19. októbra 2001 omylom priznaný starobný dôchodok
od 17. júla 2001 odňať a nie pozastaviť jeho výplatu,
- to, že z vymenovania za člena Predsedníctva SAV mu plynie trojročný pracovný pomer nie
na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, ale na základe vymenovania, doteraz nikde
neprízvukoval, pričom tento fakt nebolo možné do žiadosti o dôchodok vpísať.
Záverom uviedol, že z právneho i ľudského hľadiska je neprípustné, aby za chybu
správneho orgánu, Sociálnej poisťovne – ústredie, doplatil občan. Ak sa tak stane, je potom
vlastne vydaný svojvôli takéhoto orgánu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd
vydal rozhodnutie, v ktorom zruší napadnutý rozsudok krajského súdu, vrátane rozhodnutí
odporkyne č. X. z 27. januára 2005, 4. februára 2005 a 8. februára 2005 a potvrdí platnosť
rozhodnutia odporkyne z 30. decembra 2004.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené
navrhovateľom za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí
a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ žiadosťou z 13. decembra 2004 požiadal
odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 14.4.2004. Odporkyňa tejto jeho žiadosti
rozhodnutím z 30. decembra 2004 vyhovela a podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb. a podľa § 259,
§ 261 ods.1 a § 293a ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. mu priznala starobný dôchodok
od 14. apríla 2004 v sume 24.543,- Sk.
5
Podľa § 261 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku sa určí podľa
tohto zákona u poistenca, ktorý :
- splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004,
- je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný
k 31. decembru 2003
- a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť.
V posudzovanej veci bolo zistené, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1
zák.č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením 60 rokov veku, t.j. 13. apríla 1999. Navrhovateľ,
ktorý bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru
2003, nesplnil však podmienku nepoberania starobného dôchodku alebo jeho časti.
Navrhovateľ bol totiž poberateľom starobného dôchodku na základe rozhodnutia odporkyne
z 30. júla 2001, a to od 17. júla 2001, pričom nárok na jeho výplatu mu zanikol dňom
18. júla 2001.
Odporkyňa po zistení, že uvedený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol
nesprávne posúdený, rozhodnutím zo 4. februára 2005 rozhodla o odňatí starobného
dôchodku navrhovateľa priznaného rozhodnutím z 30. decembra 2004 podľa zák.č. 461/2003
Z.z. a rozhodnutím z 8. februára 2005 rozhodla o uvoľnení výplaty starobného dôchodku
navrhovateľa priznaného rozhodnutím z 30. júla 2001 podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb.
od 17. júla 2001.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, odporkyňa postupovala správne, keď po zistení, že
navrhovateľ nespĺňa jednu z horeuvedených podmienok pre priznanie starobného dôchodku
podľa zák.č. 461/2003 Z.z., mu takto priznanú dávku odňala a uvoľnila výplatu starobného
dôchodku navrhovateľa priznaného podľa zák.č. 100/1988 Zb. Tak, ako to správne
konštatoval krajský súd, navrhovateľovi dňom 18. júla 2001 zanikol len nárok na výplatu
starobného dôchodku, a nie teda nárok na starobný dôchodok.
Čo sa týka námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že
skutočnosti požadované odporkyňou na tlačive o žiadosti o priznanie starobného dôchodku
boli pre posúdenie nároku navrhovateľa v roku 2001 dostatočné. Odporkyňa rozhodnutím
z 30. júla 2001 v plnom rozsahu vyhovela žiadosti navrhovateľa z 13. júla 2001, ktorý žiadal
6
o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2001. Navrhovateľ sa s týmto jej rozhodnutím
uspokojil, čoho dôkazom je, že ho nenapadol odvolaním. Je nepochybné, že navrhovateľ jeho
žiadosť z 13. júla 2001 podal u odporkyne dobrovoľne, pričom ním namietaná skutočnosť –
že tomu tak bolo na základe mylnej informácie zo strany pracovníkov odporkyne – je pre
posúdenie veci právne irelevantná.
Odvolací súd vzhľadom na námietky navrhovateľa zdôrazňuje, že rozhodnutím
odporkyne z 30. júla 2001 nebol navrhovateľovi starobný dôchodok od 17. júla 2001
priznaný omylom (ako sa on mylne domnieva), ale na základe riadnej žiadosti navrhovateľa
a za stavu, že spĺňal všetky zákonné podmienky potrebné pre priznanie starobného dôchodku
podľa zák.č. 100/1988 Zb.
Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom
krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil, že v predmetnej veci bol
náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne
skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ
nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému
navrhovateľovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2008
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová