Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/258/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej

veci navrhovateľa RNDr. K. K. DrSc., bytom v B., proti odporkyni Sociálnej poisťovni,

ústrediu so sídlom v B., U., o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.k. -29 z 5. októbra 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k.

-29 z 5. októbra 2007, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) potvrdil rozhodnutia odporkyne č. X. :

- z 27. januára 2005 – ktorým odporkyňa podľa ,

Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.č.

“) navrhovateľovi odňala starobný dôchodok od 14. februára 2005, a to

z dôvodu nesprávneho posúdenia nároku na tento dôchodok ku dňu 14. apríla 2004 –

v spojení so zmenovým rozhodnutím zo 4. februára 2005, ktorým odporkyňa pozmenila

rozhodnutie z 27. januára 2005 v časti odôvodnenie tak, že navrhovateľovi nezanikol nárok

2

na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný rozhodnutím z 30. júla 2001 podľa § 21 zák.č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „zák.č.

“),

- z 8. februára 2005, ktorým podľa , a , ods.

3 písm. a/ a bola navrhovateľovi od 14. apríla 2004 uvoľnená

výplata starobného dôchodku v sume 9.588,- Sk mesačne a zároveň podľa § 293a ods. 4

mu bol od 1. decembra 2004 zvýšený starobný dôchodok na sumu

9.914,- Sk mesačne. Zároveň krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ, ktorý bol po vzniku nároku

na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, nesplnil podmienku

nepoberania starobného dôchodku alebo jeho časti v zmysle

Z.z. Navrhovateľ totiž starobný dôchodok poberal od 17. júla 2001 do 13. novembra 2001,

pričom nárok na výplatu ktorého mu zanikol dňom 18. júla 2001, avšak nárok na starobný

dôchodok mu nezanikol. Podľa názoru krajského súdu preto odporkyňa postupovala správne,

keď po zistení, že navrhovateľ nespĺňa jednu z podmienok pre priznanie starobného

dôchodku podľa mu takto priznanú dávku odňala a uvoľnila výplatu

starobného dôchodku navrhovateľa priznaného podľa Krajský súd sa

nestotožnil s názorom Štátneho dozoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky z 3. marca 2005, že starobný dôchodok navrhovateľovi nepatril ani

za deň 17. júl 2001, nakoľko bol vládou SR vymenovaný za podpredsedu Slovenskej

akadémie vied (ďalej v texte len „SAV“) s účinnosťou od 4. júna 2004 a túto funkciu

vykonával od 4. júna 1998 do 3. júna 2001. Bol toho názoru, že pokiaľ navrhovateľ žiadosťou

z 13. júla 2001 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2001 s tým, že

zamestnávateľ (SAV) v žiadosti o starobný dôchodok potvrdil dojednanie pracovného pomeru

od uvedeného dňa na dobu jedného roka, navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný

dôchodok i na jeho výplatu k uvedenému dňu. Krajský súd zdôraznil, že nakoľko k zmene

rozhodných skutočností pre nárok na výplatu starobného dôchodku došlo dňom vymenovania

navrhovateľa do funkcie podpredsedu SAV na obdobie troch rokov, t.j. dňom 18. júla 2001,

nárok na starobný dôchodok priznaný od 17. júla 2001 na základe právneho a skutkového

stavu k tomuto dňu nezanikol, pričom navrhovateľ ani o zrušenie takto priznaného starobného

dôchodku nepožiadal, vyplatené splátky nevrátil, ale domáhal sa preskúmania rozhodnutia

o zastavení výplaty starobného dôchodku v súdnom konaní.

3

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol v ňom,

že ak by zamestnanci odporkyne správne interpretovali dátum účinnosti uznesenia vlády SR

č. 696 z 18. júla 2001, potom by museli akceptovať, že starobný dôchodok mu nemohol byť

priznaný ani na deň 17. júla 2001, teda nemal naňho vôbec nárok v roku 2001. V žiadosti

z 13. júla 2001 o starobný dôchodok je v príslušných kolónkach uvedené, že bude ďalej

pracovať ako člen Predsedníctva SAV a súčasne má v uzavretú pracovnú zmluvu na dobu

určitú, 1 rok, od 17. júla 2001 do 16. júla 2002. Za člena Predsedníctva SAV bol podľa

zákona o SAV, v znení platnom v roku 2001, vymenovaný od 3. júna 2001 predsedom SAV

a predsedníčkou Výboru Rady vedcov 28. mája 2001. Navrhovateľ uviedol, že v SAV má

funkcionár – člen Predsedníctva SAV – uzatvorenú pracovnú zmluvu s materským

pracoviskom, v jeho prípade s merania SAV, na znížený pracovný úväzok

a súčasne vykonáva platenú funkciu s úväzkom až do 100% na obdobie 3 rokov. Jeho

pracovný pomer s Úradom Predsedníctva SAV vznikol na základe vymenovania do funkcie

počas výkonu tejto funkcie a nie na základe uzatvorenia pracovnej zmluvy. Navrhovateľ

zdôraznil, že túto, nie bežnú, skutočnosť nebolo možné dostatočne jasne uviesť podľa

predtlače do formulára pre žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanci odporkyne pri

posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok prehliadli súbeh dvoch zamestnaní

a dodatočne si neoverili, či spĺňa kritérium o zamestnaní dlhšom ako 1 rok, pretože ak by tak

urobili, nemohli by mu priznať starobný dôchodok od 17. júla 2001. Navrhovateľ poukázal

na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku krajského súdu nie je zachovaná kontinuita

so súdnymi rozhodnutiami z predošlých konaní : Krajského súdu v Bratislave č.

23 z 5. júna 2002 a z 22. októbra 2003, Najvyššieho súdu SR č.

z 26. marca 2003 a z 26. marca 2004. Tieto neriešili otázku, či mu odporkyňa

mala alebo nemala priznať starobný dôchodok v roku 2001, ale či vedome prijal starobný

dôchodok, hoci z okolností mohol predpokladať, že mu nepatrí. Rozsudky súdov potvrdili

jeho nevinu a sú nepriamym dôkazom, že zamestnanci odporkyne pri rozhodovaní, či mal

nárok na starobný dôchodok v roku 2001, zrejme pochybili.

Navrhovateľ sa obrátil na odvolací súd, aby zvážil nesprávny postup a rozhodnutia

odporkyne, pretože

- žiadosť o starobný dôchodok od 17. júla 2001 podal u odporkyne na základe jej mylnej

informácie, ktorá bola vlastne spúšťacím mechanizmom pri vzniku celého problému. Ak by

bol dostal korektnú informáciu, že mu starobný dôchodok nepatrí, ak bude vykonávať funkciu

4

podpredsedu SAV vymenovaného vládou SR na obdobie 3 rokov, vôbec by nepodával

žiadosť,

- pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok odporkyňa nebrala do úvahy, že v žiadosti

bolo napísané, že bude ďalej pracovať ako člen Predsedníctva SAV a nezisťovala vplyv tejto

skutočnosti na priznanie starobného dôchodku,

- pri spätnom posudzovaní nároku na starobný dôchodok 19. októbra 2001 odporkyňa

ignorovala dátum účinnosti uznesenia vlády SR o jeho vymenovaní za podpredsedu

- odporkyňa mu mala rozhodnutím z 19. októbra 2001 omylom priznaný starobný dôchodok

od 17. júla 2001 odňať a nie pozastaviť jeho výplatu,

- to, že z vymenovania za člena Predsedníctva SAV mu plynie trojročný pracovný pomer nie

na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, ale na základe vymenovania, doteraz nikde

neprízvukoval, pričom tento fakt nebolo možné do žiadosti o dôchodok vpísať.

Záverom uviedol, že z právneho i ľudského hľadiska je neprípustné, aby za chybu

správneho orgánu, Sociálnej poisťovne – ústredie, doplatil občan. Ak sa tak stane, je potom

vlastne vydaný svojvôli takéhoto orgánu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd

vydal rozhodnutie, v ktorom zruší napadnutý rozsudok krajského súdu, vrátane rozhodnutí

odporkyne č. X. z 27. januára 2005, 4. februára 2005 a 8. februára 2005 a potvrdí platnosť

rozhodnutia odporkyne z 30. decembra 2004.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu nepovažovala dôvody uvedené

navrhovateľom za opodstatnené. Trvala na vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí

a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia

pojednávania v súlade s v spojení s a dospel k záveru, že

odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ žiadosťou z 13. decembra 2004 požiadal

odporkyňu o priznanie starobného dôchodku od 14.4.2004. Odporkyňa tejto jeho žiadosti

rozhodnutím z 30. decembra 2004 vyhovela a podľa a podľa ,

a mu priznala starobný dôchodok

od 14. apríla 2004 v sume 24.543,- Sk.

5

Podľa suma starobného dôchodku sa určí podľa

tohto zákona u poistenca, ktorý :

- splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004,

- je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný

k 31. decembru 2003

- a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť.

V posudzovanej veci bolo zistené, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1

dosiahol dovŕšením 60 rokov veku, t.j. 13. apríla 1999. Navrhovateľ,

ktorý bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru

2003, nesplnil však podmienku nepoberania starobného dôchodku alebo jeho časti.

Navrhovateľ bol totiž poberateľom starobného dôchodku na základe rozhodnutia odporkyne

z 30. júla 2001, a to od 17. júla 2001, pričom nárok na jeho výplatu mu zanikol dňom

18. júla 2001.

Odporkyňa po zistení, že uvedený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok bol

nesprávne posúdený, rozhodnutím zo 4. februára 2005 rozhodla o odňatí starobného

dôchodku navrhovateľa priznaného rozhodnutím z 30. decembra 2004 podľa

Z.z. a rozhodnutím z 8. februára 2005 rozhodla o uvoľnení výplaty starobného dôchodku

navrhovateľa priznaného rozhodnutím z 30. júla 2001 podľa

od 17. júla 2001.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu, odporkyňa postupovala správne, keď po zistení, že

navrhovateľ nespĺňa jednu z horeuvedených podmienok pre priznanie starobného dôchodku

podľa , mu takto priznanú dávku odňala a uvoľnila výplatu starobného

dôchodku navrhovateľa priznaného podľa Tak, ako to správne

konštatoval krajský súd, navrhovateľovi dňom 18. júla 2001 zanikol len nárok na výplatu

starobného dôchodku, a nie teda nárok na starobný dôchodok.

Čo sa týka námietok navrhovateľa uvedených v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že

skutočnosti požadované odporkyňou na tlačive o žiadosti o priznanie starobného dôchodku

boli pre posúdenie nároku navrhovateľa v roku 2001 dostatočné. Odporkyňa rozhodnutím

z 30. júla 2001 v plnom rozsahu vyhovela žiadosti navrhovateľa z 13. júla 2001, ktorý žiadal

6

o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2001. Navrhovateľ sa s týmto jej rozhodnutím

uspokojil, čoho dôkazom je, že ho nenapadol odvolaním. Je nepochybné, že navrhovateľ jeho

žiadosť z 13. júla 2001 podal u odporkyne dobrovoľne, pričom ním namietaná skutočnosť –

že tomu tak bolo na základe mylnej informácie zo strany pracovníkov odporkyne – je pre

posúdenie veci právne irelevantná.

Odvolací súd vzhľadom na námietky navrhovateľa zdôrazňuje, že rozhodnutím

odporkyne z 30. júla 2001 nebol navrhovateľovi starobný dôchodok od 17. júla 2001

priznaný omylom (ako sa on mylne domnieva), ale na základe riadnej žiadosti navrhovateľa

a za stavu, že spĺňal všetky zákonné podmienky potrebné pre priznanie starobného dôchodku

podľa

Odvolací súd po oboznámení sa s predloženým kompletným spisovým materiálom

krajského súdu vrátane administratívneho spisu odporkyne zistil, že v predmetnej veci bol

náležite zistený skutkový stav a odporkyňa ako aj krajský súd z neho vyvodili správne

skutkové aj právne závery, s ktorými sa stotožnil. V odvolacom konaní navrhovateľ

nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by tieto závery spochybnili.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd v konaní neúspešnému

navrhovateľovi nepriznal ( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. novembra 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová