Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
65c/378041.af3cc4.pdf
PDF · 97.11 KB
No categories available
3Cdo/238/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 238/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D., bývajúcej v N., proti
žalovanej A., a.s. so sídlom v D., zastúpenej JUDr. M., advokátkou so sídlom v K.,
o zaplatenie 36 555,37 Sk, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 9 C 86/2002, na
dovolanie žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 26. júna 2007 sp. zn.
9 Co 58/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Komárno rozsudkom z 12. januára 2005 č.k. 9 C 86/2002-109 zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni 36 555,37 Sk s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Na
základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa sa oprávnene
domáha, aby žalovanej bola súdom uložená povinnosť poskytnúť jej predmetné peňažné
plnenie, ktoré predstavuje nájomné za žalovanou užívané nehnuteľnosti.
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 26. júna 2007 sp. zn. 9 Co 58/2005 napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania.
Potvrdzujúci výrok odôvodnil poukazom na vecne správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.
Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktoré odôvodnila tým, že
napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Žiadala, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na
ďalšie konanie.
-2-3 Cdo 238/2007
Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.
Dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký
potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval,
preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel
Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa § 238 ods. 1,
2 a 3 O.s.p. prípustné.
Podané dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
-3-3 Cdo 238/2007
pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní
nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Žalovaná v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo skutočne založené na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
súd jeho rozhodnutie z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná okolnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či
odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo
správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže dovolanie žalovanej nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Pokiaľ žalovaná (bez dostatočného vysvetlenia) namietla, že dovolací súd sa dopustil
pochybenia, keď v prejednávanej veci konanie neprerušil, dovolací súd poukazuje na to, že
-4-3 Cdo 238/2007
v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. súd konanie preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec
a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí
konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo
skôr. Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak a/ účastník stratil spôsobilosť konať
pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b/ rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred
rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c/ rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej
otázke podľa medzinárodnej zmluvy. V zmysle § 109 ods. 2 O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a/ sa účastník nemôže konania zúčastniť pre
prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b/ zákonný zástupca
účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c/ prebieha konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet. Napokon podľa § 110 O.s.p. platí, že ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak
sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší,
ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch
konanie vždy. Zo spisu nevyplýva, že v konaní na súdoch nižších stupňov nastala procesná
situácia, kedy odvolací súd musí konanie prerušiť (viď § 107 ods. 3 O.s.p., § 109 ods. 1 O.s.p.
a § 110 O.s.p.). Keďže v ostatných prípadoch je prerušenie konania na úvahe súdu a je
upravené len ako procesná možnosť, nie povinnosť súdu (viď § 109 ods. 2 O.s.p.), dospel
dovolací súd k záveru, že ani uvedená námietka dovolateľky nesvedčí o existencii vady
Žalovaná navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ ale dovolaním
napadla výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento
charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je
do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
-5-3 Cdo 238/2007
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie (medziiným) o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p.
teda vylučuje prípustnosť dovolania žalovanej proti výroku rozsudku odvolacieho súdu
o trovách. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku dovolateľka netvrdila existenciu vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. a vada tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo,
nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej procesne neprípustné. Dovolací súd preto jej
mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie neprípustné.
Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa vecnou
správnosťou skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje
rozhodnutie.
V dovolacom konaní nebola žalovaná úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobkyni (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. novembra 2007
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: