Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/65/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.Anny Markovej a členiek senátu JUDr.Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej

veci žalobcov 1/ Ing. A., R., 2/ K., K., 25/ E., K. a 27/ J., spol.s.r.o., IČO: X., všetci zastúpení

advokátom JUDr. M., D., proti žalovanému JUDr. J., J., správcovi konkurznej podstaty

úpadcu P., a.s. v konkurze, H., IČO: 31561420, zastúpenému advokátom JUDr. C., F.,

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolania žalobcov 1/, 2/, 25/ a 27/ proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.januára 2008, č.k. -261 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. februára 2008, č.k. -272 ,

takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.januára 2008, č.k. 35 Cbi

45/04-261 sa p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.februára 2008, č.k. 35

Cbi 45/04-272 sa z r u š u j e.

Žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/ sú povinní zaplatiť žalovanému na účet zástupcu náhradu

trov odvolacieho konania v sume 29 240,-- Sk. Splnením povinnosti jedným zo žalobcov

zaniká povinnosť ostatným v rozsahu plnenia.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia domáhali vylúčenia z konkurznej podstaty technickej infraštruktúry tvorenej

objektom SO 202 - verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení:

komunikácia SO1 s názvom ulica N. a komunikácia SO2 s názvom K., postavené na pozemku

parc.č.5458/19, o výmere 1281 m2 a na pozemku parc.č.2458/49, o výmere 940 m2,

zapísaných na LV č.X. pre k.ú. R.. Žalobcom 1/,2/,25/ a 27/ uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému 218 938,-- Sk náhrady trov konania s tým, ak splní túto povinnosť jeden zo

žalobcov, zanikne povinnosť ostatným v rozsahu splnenia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa predovšetkým zaoberal otázkou vlastníctva

k predmetnej technickej infraštruktúre. Pri posúdení tejto otázky vychádzal z podmienok,

dohodnutých v kúpnej zmluve. Dospel k záveru, že z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby

prejav vôle zmluvných strán smeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá sa mala týkať

prevodu vlastníctva k technickej infraštruktúre. Poukázal na článok IV. kúpnej zmluvy,

z ktorého nevyplýva vôľa strán uzavrieť takúto zmluvu. Predmetom kúpnych zmlúv, ktoré

žalobcovia predložili v konaní na súde prvého stupňa, bol prevod nehnuteľností-pozemkov,

popísaných v týchto kúpnych zmluvách. Žalovaný sa v nich zaviazal vybudovať technickú

infraštruktúru. Z technickej infraštruktúry v konaní žalobcovia vyčlenili objekt SO202,

t.j. verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení komunikácia SO1

s názvom ulica N. a komunikácia SO2 s názvom ulica K., pričom žiadali, aby súd vyslovil, že

táto infraštruktúra je v ich vlastníctve a na základe toho vylúčil vec zo súpisu konkurznej

podstaty úpadcu P.. a.s., Súd sa priklonil k názoru žalovaného, že ide o nehnuteľnosti

a nezdieľa názor žalobcu, že ide o samostatné veci, ktoré nie sú nehnuteľnosťami. Súd

vyslovil záver, že prejav vôle účastníkov, vyjadrený v článku IV. kúpnej zmluvy, nesmeroval

k prevodu vlastníctva k technickej infraštruktúre, lebo predmetom prevodu boli len pozemky

za vzájomne dohodnuté kúpne ceny. Ďalej súd poukázal na nájomnú zmluvu z 20.mája 2003,

č. 223-35/03, predmetom ktorej boli objekty technickej infraštruktúry, ktorej určenia

vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú. Uviedol, že samotní žalobcovia pri uzatváraní

nájomnej zmluvy nevystupovali ako vlastníci uvedených objektov občianskej vybavenosti,

pretože v opačnom prípade by nájomnú zmluvu so žalovaným ako prenajímateľom

neuzavreli. Súd ďalej prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že žalobcovia v časti vlastníctva

technickej infraštruktúry neboli spôsobilými vlastníkmi, najmä čo sa týka prevádzkovania

verejného plynovodu a kanalizácie. Pokiaľ by vôľa účastníkov viedla k uzavretiu zmluvy

o prevode technickej infraštruktúry ako súčasti kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli, bol by

v uvedených zmluvách taktiež vyjadrený spoluvlastnícky podiel k tejto technickej

infraštruktúre. Z uvedených dôvodov žalobcovia vlastníctvo k infraštruktúre nenadobudli,

preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/. Žiadali napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili

tým, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci nesprávne a predčasne, čím odňal žalobcom

konať pred súdom. Uviedli, že žalobca 27/ podal 21.decembra 2007 na Okresný súd

Bratislava III žalobu o určenie vlastníckeho práva k technickej infraštruktúre, konanie je

vedené pod sp.zn. . Žalobcovia žiadali prerušiť konanie až do rozhodnutia

v uvedenom konaní. Súd však žiadosti nevyhovel, vec prejednal a žalobu zamietol, čím odňal

žalobcom uplatniť svoje právo pred súdom. Podľa názoru odvolateľov z článku IV. Kúpnej

zmluvy jednoznačne vyplýva záväzok predávajúceho vybudovať na náklady kupujúcich

príslušnú technickú infraštruktúru, ktorá je bližšie popísaná v projektovej dokumentácii

k stavebnému povoleniu stavby pod názvom „Infraštruktúra súboru rodinných domov P..“,

vypracovanej Ing. A., ako aj v „Podmienkach prevodu stavebných pozemkov pre výstavbu

rodinných domov do osobného užívania v B.“. Podľa uvedených podmienok, ktoré

žalobcovia založili do súdneho spisu a ktoré sú podpísané štatutárnymi orgánmi

predávajúceho, technickú infraštruktúru mali tvoriť okrem iného aj vybudované prístupové

cesty a chodníky v rozsahu projektovej dokumentácie. Odvolatelia sú toho názoru, že súd

otázku vlastníctva k predmetnej technickej infraštruktúre posúdil nesprávne, lebo sa

dostatočne nevenoval dokazovaniu na základe predloženej kúpnej zmluvy, najmä článku IV.

Na zistenie skutkových okolností v tomto smere nepovažoval za potrebné vypočuť ako

svedka žiadnu z osôb, ktorú žalobcovia označili. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov

a iných vedúcich pracovníkov spoločnosti V., a.s., ktorí so žalobcami rokovali a boli

zainteresovaní na celkovom investičnom zámere. Ďalej uviedli, že verejné komunikácie

a chodníky sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, a preto na prevod vlastníckeho práva

k nim sa nevyžaduje vklad. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, na ktorú poukázal súd vo svojom

rozhodnutí, odvolatelia uviedli, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvárali v čase, keď

technická infraštruktúra ešte nebola skolaudovaná. Rozhodnutie o povolení užívať stavbu

bolo vydané Okresným úradom Bratislava III, odbor dopravy, pozemných komunikácii

a iných odvetvových vzťahov 30.7.2003. Žalovaný predložil žalobcom nájomnú zmluvu, aby

na jej základe užívali technickú infraštruktúru až do času jej skolaudovania, kedy mala byť

odovzdaná žalobcom. Sú toho názoru, že akékoľvek zaväzovanie sa ohľadom predmetnej

infraštruktúry nemôže mať vplyv na vlastníctvo žalobcov k nej.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť. Uviedol, že majetok, ktorý je predmetom tohto sporu, bol správcovi konkurznej

podstaty odovzdaný na základe vykonania súpisu v zmysle § 17 zákona o konkurze

a vyrovnaní. Majetok bol vo výlučnom vlastníctve úpadcu bez akýchkoľvek tiarch, resp.

záťaží, ktoré by úpadcu obmedzovali vo vlastníckom práve. Žalobcovia svoje nároky

odôvodňujú článkom IV. kúpnej zmluvy, ktorý je nasledovný: „ V kúpnej cene je zahrnuté aj

vybudovanie technickej infraštruktúry k hranici predmetu prevodu a príprava územia

v rozsahu projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu stavby pod názvom

„Infraštruktúra súboru rodinných domov P..“, vypracovanej Ing. A. a v zmysle Podmienok

prevodu stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov do osobného užívania v B.,

z januára 1999, spracovaných predávajúcim ako aj podľa pripomienok a požiadaviek

správcov sieti a dotknutých inštitúcii v lehotách v týchto dokumentoch uvedených.

Ďalej uviedol, že ako vyplýva z kúpnych zmlúv predložených žalobcami, predmetom

prevodu nebol prevod spoluvlastníckeho práva k infraštruktúre, pretože to nevyplýva

z vymedzenia predmetu prevodu tak ako je definovaný v kúpnych zmluvách. Súčasťou kúpnej

ceny bola len úhrada nákladov za privedenie technickej infraštruktúry k hranici pozemku a nie

kúpa tejto infraštruktúry. Uvedená infraštruktúra nemohla byť ani predmetom kúpy, lebo

v čase podpisu kúpnych zmlúv neexistovala a nemohla byť predmetom občianskoprávnych

vzťahov. Bolo možné len uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva

k infraštruktúre, ktorú je treba považovať za nehnuteľnú vec, ktorá sa nezapisuje do katastra

nehnuteľností, avšak k jej prevodu môže dôjsť len na základe písomnej dohody s overenými

podpismi s presným vymedzením veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov.

V kúpnych zmluvách absentuje vymedzenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré mali

byť prevedené na kupujúcich, preto aj v prípade, že by súd mal za to, že úmyslom zmluvných

strán bol aj prevod spoluvlastníckeho práva k infraštruktúre, takýto prevod by bol podľa

názoru žalovaného absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. Ďalej uviedol, že vlastník

komunikácie a chodníkov (objekt SO201 a SO202 ) V., a.s. mal pripravenú darovaciu

zmluvu, ktorou chcel vlastníctvo k týmto komunikáciám previesť na Hlavné mesto SR

Bratislavu. Uzatvorenie tejto zmluvy bolo znemožnené vyhlásením konkurzu na majetok

úpadcu V., a.s..

Po podaní odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29.februára 2008,

č.k. -272 uložil žalobcom 1/, 2/, 25/ a 27/ povinnosť zaplatiť spoločne

a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 225 381,-- Sk. Poukázal pritom

na položku 2 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/ odvolanie. Žiadali

napadnuté uznesenie zmeniť a odvolateľom uložiť poplatkovú povinnosť vo výške 3 000,--

Sk podľa položky 2 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania podľa a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj konania,

ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie technickej infraštruktúry v zložení:

objekt SO 202 - verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení:

komunikácia SO 1 s názvom ulica N. a komunikácia SO 2 s názvom ulica K., postavené na

pozemku parc.č. 5458/19,druh pozemku ostatné plochy o výmere 1281 m2 a na pozemku

parc.č. 2458/49, druh pozemku ostatné plochy o výmere 840 m2, zapísané na LV č. 4496 pre

k.ú. R., Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len

technická infraštruktúra), zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P., a.s. „v konkurze“.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia uzavreli

s V., a.s., Hlinská 40, neskôr P., a.s. „v konkurze“, kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola

kúpa pozemkov v Bratislave, katastrálne územie R..

Žalobcovia vlastnícke právo k vyššie uvedenej technickej infraštruktúre odvodzujú

od článku IV. kúpnych zmlúv. Podľa ktorého v kúpnej cene je zahrnuté aj vybudovanie

technickej infraštruktúry k hranici predmetu prevodu a príprava územia v rozsahu projektovej

dokumentácie k stavebnému povoleniu stavby pod názvom“ Infraštruktúra súboru rodinných

domov P..“, vypracovanej Ing. A. a v zmysle „Podmienok prevodu stavebných pozemkov pre

výstavbu rodinných domov do osobného užívania v B.“.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci pozemkov, okrem

zaplatenia kúpnej ceny za pozemok, prispeli aj presne nešpecifikovanými finančnými

prostriedkami k vybudovaniu technickej infraštruktúry, ktorej obsahom boli aj predmetné

prístupové cesty a chodníky k obytnému súboru. Z citovaného článku však nevyplýva vôľa

zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti zmluvu o predaji pozemkov, na ktorých sú

vybudované predmetné komunikácie, ani uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k technickej

infraštruktúre, nie je ani vyjadrené akým podielom z kúpnej ceny nehnuteľnosti prispeli

jednotliví kupujúci finančnými prostriedkami na vybudovanie technickej infraštruktúry,

taktiež z citovaného článku nevyplýva spoluvlastnícky podiel žalobcov. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si v celom

rozsahu osvojuje a poukazuje na ne.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď potom ako

dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vlastníctvo k predmetnej infraštruktúre, žalobu

o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu odvolací súd

poukazuje na ustanovenie o súdnych poplatkoch. Podľa

uvedeného ustanovenia poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch

rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Žalobca podal žalobu na súd

25. júna 2004 a podľa ustanovenia poplatok za

podanie žaloby sa stal splatným 25.júna 2004. V zmysle ustanovenia § 13 ods.1 zákona

č. súd nemohol vyrubiť súdny poplatok za žalobu uznesením z 29.2.2008, t.j. po

uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia zrušil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešný žalovaný má právo na

náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s ). Žalovaný bol

v odvolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý vykonal jeden úkon právnej pomoci

(vyjadrenie k odvolaniu), za čo mu patrí odmena v sume 29 050,-- Sk a paušálna náhrada

v sume 190,-- Sk, spolu 29 240,-- Sk (§ 10 ods.1, § 14 ods.1 písm.c/. § 15 písm.a/).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. novembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.