Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e84/435949.acb2cd.pdf
PDF · 122.32 KB
No categories available
6Obo/65/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6Obo 65/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr.Anny Markovej a členiek senátu JUDr.Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej v právnej
veci žalobcov 1/ Ing. A., R., 2/ K., K., 25/ E., K. a 27/ J., spol.s.r.o., IČO: X., všetci zastúpení
advokátom JUDr. M., D., proti žalovanému JUDr. J., J., správcovi konkurznej podstaty
úpadcu P., a.s. v konkurze, H., IČO: 31561420, zastúpenému advokátom JUDr. C., F.,
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolania žalobcov 1/, 2/, 25/ a 27/ proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.januára 2008, č.k. 35 Cbi 45/04-261 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. februára 2008, č.k. 35 Cbi 45/04-272 ,
takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.januára 2008, č.k. 35 Cbi
45/04-261 sa p o t v r d z u j e.
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29.februára 2008, č.k. 35
Cbi 45/04-272 sa z r u š u j e.
Žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/ sú povinní zaplatiť žalovanému na účet zástupcu náhradu
trov odvolacieho konania v sume 29 240,-- Sk. Splnením povinnosti jedným zo žalobcov
zaniká povinnosť ostatným v rozsahu plnenia.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobcovia domáhali vylúčenia z konkurznej podstaty technickej infraštruktúry tvorenej
objektom SO 202 - verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení:
komunikácia SO1 s názvom ulica N. a komunikácia SO2 s názvom K., postavené na pozemku
parc.č.5458/19, o výmere 1281 m2 a na pozemku parc.č.2458/49, o výmere 940 m2,
zapísaných na LV č.X. pre k.ú. R.. Žalobcom 1/,2/,25/ a 27/ uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 218 938,-- Sk náhrady trov konania s tým, ak splní túto povinnosť jeden zo
žalobcov, zanikne povinnosť ostatným v rozsahu splnenia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa predovšetkým zaoberal otázkou vlastníctva
k predmetnej technickej infraštruktúre. Pri posúdení tejto otázky vychádzal z podmienok,
dohodnutých v kúpnej zmluve. Dospel k záveru, že z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby
prejav vôle zmluvných strán smeroval k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá sa mala týkať
prevodu vlastníctva k technickej infraštruktúre. Poukázal na článok IV. kúpnej zmluvy,
z ktorého nevyplýva vôľa strán uzavrieť takúto zmluvu. Predmetom kúpnych zmlúv, ktoré
žalobcovia predložili v konaní na súde prvého stupňa, bol prevod nehnuteľností-pozemkov,
popísaných v týchto kúpnych zmluvách. Žalovaný sa v nich zaviazal vybudovať technickú
infraštruktúru. Z technickej infraštruktúry v konaní žalobcovia vyčlenili objekt SO202,
t.j. verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení komunikácia SO1
s názvom ulica N. a komunikácia SO2 s názvom ulica K., pričom žiadali, aby súd vyslovil, že
táto infraštruktúra je v ich vlastníctve a na základe toho vylúčil vec zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu P.. a.s., Súd sa priklonil k názoru žalovaného, že ide o nehnuteľnosti
a nezdieľa názor žalobcu, že ide o samostatné veci, ktoré nie sú nehnuteľnosťami. Súd
vyslovil záver, že prejav vôle účastníkov, vyjadrený v článku IV. kúpnej zmluvy, nesmeroval
k prevodu vlastníctva k technickej infraštruktúre, lebo predmetom prevodu boli len pozemky
za vzájomne dohodnuté kúpne ceny. Ďalej súd poukázal na nájomnú zmluvu z 20.mája 2003,
č. 223-35/03, predmetom ktorej boli objekty technickej infraštruktúry, ktorej určenia
vlastníckeho práva sa žalobcovia domáhajú. Uviedol, že samotní žalobcovia pri uzatváraní
nájomnej zmluvy nevystupovali ako vlastníci uvedených objektov občianskej vybavenosti,
pretože v opačnom prípade by nájomnú zmluvu so žalovaným ako prenajímateľom
neuzavreli. Súd ďalej prisvedčil tvrdeniam žalovaného, že žalobcovia v časti vlastníctva
technickej infraštruktúry neboli spôsobilými vlastníkmi, najmä čo sa týka prevádzkovania
verejného plynovodu a kanalizácie. Pokiaľ by vôľa účastníkov viedla k uzavretiu zmluvy
o prevode technickej infraštruktúry ako súčasti kúpnych zmlúv, ktoré uzavreli, bol by
v uvedených zmluvách taktiež vyjadrený spoluvlastnícky podiel k tejto technickej
infraštruktúre. Z uvedených dôvodov žalobcovia vlastníctvo k infraštruktúre nenadobudli,
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/. Žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili
tým, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci nesprávne a predčasne, čím odňal žalobcom
konať pred súdom. Uviedli, že žalobca 27/ podal 21.decembra 2007 na Okresný súd
Bratislava III žalobu o určenie vlastníckeho práva k technickej infraštruktúre, konanie je
vedené pod sp.zn. 25 Cb 27/07. Žalobcovia žiadali prerušiť konanie až do rozhodnutia
v uvedenom konaní. Súd však žiadosti nevyhovel, vec prejednal a žalobu zamietol, čím odňal
žalobcom uplatniť svoje právo pred súdom. Podľa názoru odvolateľov z článku IV. Kúpnej
zmluvy jednoznačne vyplýva záväzok predávajúceho vybudovať na náklady kupujúcich
príslušnú technickú infraštruktúru, ktorá je bližšie popísaná v projektovej dokumentácii
k stavebnému povoleniu stavby pod názvom „Infraštruktúra súboru rodinných domov P..“,
vypracovanej Ing. A., ako aj v „Podmienkach prevodu stavebných pozemkov pre výstavbu
rodinných domov do osobného užívania v B.“. Podľa uvedených podmienok, ktoré
žalobcovia založili do súdneho spisu a ktoré sú podpísané štatutárnymi orgánmi
predávajúceho, technickú infraštruktúru mali tvoriť okrem iného aj vybudované prístupové
cesty a chodníky v rozsahu projektovej dokumentácie. Odvolatelia sú toho názoru, že súd
otázku vlastníctva k predmetnej technickej infraštruktúre posúdil nesprávne, lebo sa
dostatočne nevenoval dokazovaniu na základe predloženej kúpnej zmluvy, najmä článku IV.
Na zistenie skutkových okolností v tomto smere nepovažoval za potrebné vypočuť ako
svedka žiadnu z osôb, ktorú žalobcovia označili. Ide najmä o členov štatutárnych orgánov
a iných vedúcich pracovníkov spoločnosti V., a.s., ktorí so žalobcami rokovali a boli
zainteresovaní na celkovom investičnom zámere. Ďalej uviedli, že verejné komunikácie
a chodníky sa nezapisujú do katastra nehnuteľností, a preto na prevod vlastníckeho práva
k nim sa nevyžaduje vklad. Pokiaľ ide o nájomnú zmluvu, na ktorú poukázal súd vo svojom
rozhodnutí, odvolatelia uviedli, že predmetnú nájomnú zmluvu uzatvárali v čase, keď
technická infraštruktúra ešte nebola skolaudovaná. Rozhodnutie o povolení užívať stavbu
bolo vydané Okresným úradom Bratislava III, odbor dopravy, pozemných komunikácii
a iných odvetvových vzťahov 30.7.2003. Žalovaný predložil žalobcom nájomnú zmluvu, aby
na jej základe užívali technickú infraštruktúru až do času jej skolaudovania, kedy mala byť
odovzdaná žalobcom. Sú toho názoru, že akékoľvek zaväzovanie sa ohľadom predmetnej
infraštruktúry nemôže mať vplyv na vlastníctvo žalobcov k nej.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že majetok, ktorý je predmetom tohto sporu, bol správcovi konkurznej
podstaty odovzdaný na základe vykonania súpisu v zmysle § 17 zákona o konkurze
a vyrovnaní. Majetok bol vo výlučnom vlastníctve úpadcu bez akýchkoľvek tiarch, resp.
záťaží, ktoré by úpadcu obmedzovali vo vlastníckom práve. Žalobcovia svoje nároky
odôvodňujú článkom IV. kúpnej zmluvy, ktorý je nasledovný: „ V kúpnej cene je zahrnuté aj
vybudovanie technickej infraštruktúry k hranici predmetu prevodu a príprava územia
v rozsahu projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu stavby pod názvom
„Infraštruktúra súboru rodinných domov P..“, vypracovanej Ing. A. a v zmysle Podmienok
prevodu stavebných pozemkov pre výstavbu rodinných domov do osobného užívania v B.,
z januára 1999, spracovaných predávajúcim ako aj podľa pripomienok a požiadaviek
správcov sieti a dotknutých inštitúcii v lehotách v týchto dokumentoch uvedených.
Ďalej uviedol, že ako vyplýva z kúpnych zmlúv predložených žalobcami, predmetom
prevodu nebol prevod spoluvlastníckeho práva k infraštruktúre, pretože to nevyplýva
z vymedzenia predmetu prevodu tak ako je definovaný v kúpnych zmluvách. Súčasťou kúpnej
ceny bola len úhrada nákladov za privedenie technickej infraštruktúry k hranici pozemku a nie
kúpa tejto infraštruktúry. Uvedená infraštruktúra nemohla byť ani predmetom kúpy, lebo
v čase podpisu kúpnych zmlúv neexistovala a nemohla byť predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Bolo možné len uzavrieť zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva
k infraštruktúre, ktorú je treba považovať za nehnuteľnú vec, ktorá sa nezapisuje do katastra
nehnuteľností, avšak k jej prevodu môže dôjsť len na základe písomnej dohody s overenými
podpismi s presným vymedzením veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov.
V kúpnych zmluvách absentuje vymedzenie veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré mali
byť prevedené na kupujúcich, preto aj v prípade, že by súd mal za to, že úmyslom zmluvných
strán bol aj prevod spoluvlastníckeho práva k infraštruktúre, takýto prevod by bol podľa
názoru žalovaného absolútne neplatný pre jeho neurčitosť. Ďalej uviedol, že vlastník
komunikácie a chodníkov (objekt SO201 a SO202 ) V., a.s. mal pripravenú darovaciu
zmluvu, ktorou chcel vlastníctvo k týmto komunikáciám previesť na Hlavné mesto SR
Bratislavu. Uzatvorenie tejto zmluvy bolo znemožnené vyhlásením konkurzu na majetok
úpadcu V., a.s..
Po podaní odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 29.februára 2008,
č.k. 35 Cbi 45/04-272 uložil žalobcom 1/, 2/, 25/ a 27/ povinnosť zaplatiť spoločne
a nerozdielne na účet súdu súdny poplatok za žalobu v sume 225 381,-- Sk. Poukázal pritom
na položku 2 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Aj proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia 1/, 2/, 25/ a 27/ odvolanie. Žiadali
napadnuté uznesenie zmeniť a odvolateľom uložiť poplatkovú povinnosť vo výške 3 000,--
Sk podľa položky 2 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal
odvolania podľa § 212 ods.1 O.s.p. a po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ako aj konania,
ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je vylúčenie technickej infraštruktúry v zložení:
objekt SO 202 - verejné komunikácie a chodníky v obytnom súbore B. v zložení:
komunikácia SO 1 s názvom ulica N. a komunikácia SO 2 s názvom ulica K., postavené na
pozemku parc.č. 5458/19,druh pozemku ostatné plochy o výmere 1281 m2 a na pozemku
parc.č. 2458/49, druh pozemku ostatné plochy o výmere 840 m2, zapísané na LV č. 4496 pre
k.ú. R., Katastrálny úrad Bratislava, Správa katastra hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len
technická infraštruktúra), zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P., a.s. „v konkurze“.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia uzavreli
s V., a.s., Hlinská 40, neskôr P., a.s. „v konkurze“, kúpne zmluvy, predmetom ktorých bola
kúpa pozemkov v Bratislave, katastrálne územie R..
Žalobcovia vlastnícke právo k vyššie uvedenej technickej infraštruktúre odvodzujú
od článku IV. kúpnych zmlúv. Podľa ktorého v kúpnej cene je zahrnuté aj vybudovanie
technickej infraštruktúry k hranici predmetu prevodu a príprava územia v rozsahu projektovej
dokumentácie k stavebnému povoleniu stavby pod názvom“ Infraštruktúra súboru rodinných
domov P..“, vypracovanej Ing. A. a v zmysle „Podmienok prevodu stavebných pozemkov pre
výstavbu rodinných domov do osobného užívania v B.“.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobcovia ako kupujúci pozemkov, okrem
zaplatenia kúpnej ceny za pozemok, prispeli aj presne nešpecifikovanými finančnými
prostriedkami k vybudovaniu technickej infraštruktúry, ktorej obsahom boli aj predmetné
prístupové cesty a chodníky k obytnému súboru. Z citovaného článku však nevyplýva vôľa
zmluvných strán uzavrieť v budúcnosti zmluvu o predaji pozemkov, na ktorých sú
vybudované predmetné komunikácie, ani uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k technickej
infraštruktúre, nie je ani vyjadrené akým podielom z kúpnej ceny nehnuteľnosti prispeli
jednotliví kupujúci finančnými prostriedkami na vybudovanie technickej infraštruktúry,
taktiež z citovaného článku nevyplýva spoluvlastnícky podiel žalobcov. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si v celom
rozsahu osvojuje a poukazuje na ne.
Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď potom ako
dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali vlastníctvo k predmetnej infraštruktúre, žalobu
o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok
ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti za žalobu odvolací súd
poukazuje na ustanovenie § 13 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa
uvedeného ustanovenia poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch
rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Žalobca podal žalobu na súd
25. júna 2004 a podľa ustanovenia § 5 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch poplatok za
podanie žaloby sa stal splatným 25.júna 2004. V zmysle ustanovenia § 13 ods.1 zákona
č. 71/1992 Zb. súd nemohol vyrubiť súdny poplatok za žalobu uznesením z 29.2.2008, t.j. po
uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p. zrušil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešný žalovaný má právo na
náhradu trov odvolacieho konania (§ 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.). Žalovaný bol
v odvolacom konaní zastúpený advokátom, ktorý vykonal jeden úkon právnej pomoci
(vyjadrenie k odvolaniu), za čo mu patrí odmena v sume 29 050,-- Sk a paušálna náhrada
v sume 190,-- Sk, spolu 29 240,-- Sk (§ 10 ods.1, § 14 ods.1 písm.c/. § 15 písm.a/).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. novembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.