Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)7b9/370814.167a38.pdf
PDF · 127.78 KB
No categories available
5Obo/22/2008
Najvyšší súd5Obo/ 22/2008 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Priecelovej a členov senátu JUDr. Z. Ďurišovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej
veci žalobcu: P. W. – S., s. r. o., ul. E.,
010 01 Žilina, IČO: X., zast. JUDr. D. D., advokátom, A., 017 01 P., proti žalovanému:
JUDr. Z. M. F., správca konkurznej podstaty úpadcu V., a. s. v konkurze, R. ul., 017 01 P.,
IČO: X., o určenie pravosti popretej pohľadávky v sume 561 866,10 Sk,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10 Cbi 25/2007-
102 zo dňa 14. novembra 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10 Cbi 25/2007-102 zo dňa 14. novembra 2007 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave určil, že pohľadávka žalobcu
v sume 561 866,10 Sk je v konkurze na majetok úpadcu V., a. s., P., IČO: X., zistená a pre
účely uspokojenia patrí medzi ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu (§ 31 ods. 6 písm. l zákona č. 328/1991 Zb.).
V odôvodnení sa konštatuje, že žalobca sa žalobou (po úprave petitu zo dňa
14. 11. 2007) domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka v sume 561 866,10 Sk je zistená
ako pohľadávka proti podstate podľa § 31 ods. 6 písm. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej ZKV).
Určovacia žaloba proti správcovi konkurznej podstaty úpadcu (30. 04. 2007) bola
na súde podaná včas.
Konkurz na majetok úpadcu V., a. s., P., bol vyhlásený uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11K 123/2004–144 zo dňa 04. 10. 2005 s tým, že za správkyňu konkurznej
podstaty bola ustanovená žalovaná, na ktorú prešlo oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
(§ 14 ods. 1 písm. a/ ZKV).
Úpadca ako vlastník a prenajímateľ nehnuteľnosti – objektu č. 07, výrobnej haly bol
v zmluvnom vzťahu so žalobcom ako nájomcom na základe zmluvy zo dňa 20. 10. 2004
a dodatkov k nej, pričom nájomný vzťah bol dohodnutý na dobu určitú, v trvaní 5 rokov
od 15. 11. 2004. Nájomný vzťah trval aj po vyhlásení konkurzu do 13. 10. 2006, kedy bol
ukončený z dôvodu, že nájomca sa stal podielovým spoluvlastníkom predmetu nájmu.
Žalobca bol dlžníkom úpadcu z titulu neuhradeného nájmu za užívanie predmetného objektu
č. 07.
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu v Žiline č. k. 11Cb 141/2005-66 si
prvostupňový súd osvojil nasledovné skutočnosti: Súdny exekútor vydal dňa 06. 12. 2004
pod číslom Ex 1591/04 upovedomenie o začatí exekúcie proti spoločnosti V., a. s., P.,
v prospech V.i Bratislava, a. s., Bratislava, (V.).
Exekučným príkazom pod rovnakým číslom zo dňa 03. 02. 2005 nariadil exekúciu
prikázaním pohľadávky, ktorú mal povinný V., a. s., proti svojmu dlžníkovi P. W. – S., s. r.
o., Žilina, z titulu nájomného za nebytové priestory za mesiace marec, apríl a máj 2005, a tiež
za mesiace jún až september 2005, ktoré vyfakturovala
až správkyňa konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu, keďže spoločnosť V., a. s., bola
nefunkčná. Žalobca však dlžné nájomné v sume 561 866,10 Sk neuhradil súdnemu
exekútorovi, ale žalovanej - správkyni konkurznej podstaty.
Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, spoločnosť V., a. s., ako povinný
v exekučnom konaní stratila právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď bol jej dlžníkovi P.
W. – S., s. r. o., doručený príkaz na začatie exekúcie. Ak pohľadávka povinného po doručení
exekučného príkazu ešte nie je splatná, vyplatí ju dlžník povinného len čo sa stane splatnou.
Je nesporné, že sa jedná o pohľadávky, ktoré spoločnosti V., a. s., vznikli pred
vyhlásením konkurzu. K strate majetkového práva na pohľadávky došlo teda ešte pred
vyhlásením konkurzu, a preto sa už tieto pohľadávky nemohli stať súčasťou konkurznej
podstaty úpadcu.
Keďže spoločnosť P. W. - S., s. r. o., splatné pohľadávky exekútorovi nevyplatila
bezodkladne po doručení exekučného príkazu, resp. po tom, ako sa jednotlivá pohľadávka
stala splatnou, V. využila svoje právo podľa § 109 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku a vo
vlastnom mene sa domáhala, aby jej dlžník povinného vyplatil prikázané pohľadávky. To
znamená, že OS Žilina v konaní č. 11 Cb 141/2005 nerozhodoval o majetku, ktorý by mal
patriť do konkurznej podstaty v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 ZKV, keďže úpadca stratil
svoje majetkové právo na pohľadávky voči žalobcovi pred vyhlásením konkurzu. Preto tento
súd nepochybil, keď konanie neprerušil.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že právne odlišná situácia by nastala v prípade, keby
pohľadávka z nájomného vznikla a stala sa splatnou po vyhlásení konkurzu.
Žalovaná správkyňa konkurznej podstaty teda od žalobcu prijala plnenie, ktoré jej
s ohľadom na to, že úpadca stratil majetkové právo na toto plnenie ešte pred vyhlásením
konkurzu, nepatrilo .
V tomto konaní sa jedná o prijatie plnenia bez právneho dôvodu, ktoré sa musí vydať
Keďže táto pohľadávka vznikla žalobcovi voči žalovanému v priebehu konkurzu,
jedná sa o pohľadávku proti podstate v zmysle ustanovenia § 31 ZKV.
Pohľadávky proti podstate sú z titulu ich vzniku a poradia ich uspokojenia v konkurze
definované v § 31 ods. 6 ZKV písm. a/ až 1/, pričom pohľadávka žalobcu patrí podľa písm. 1/
citovaného ustanovenia medzi ostatné pohľadávky, ktoré vznikli v priebehu konkurzu. Podľa
odseku 7, ak nemožno uspokojiť v celom rozsahu pohľadávky toho istého poradia, uspokojujú
sa pomerne.
Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Prvostupňový súd priznal
žalobcovi trovy konania v sume 48 871 Sk.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že vyhlásením konkurzu sa
s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV zo zákona prerušujú súdne a iné
konania, t .z., i konania exekučné, ktoré začali pred vyhlásením konkurzu, ktoré sa týkajú
majetku patriaceho do podstaty alebo, ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty
uspokojené. Preto vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu dňa 04. 10. 2005 došlo
k prerušeniu exekučného konania pod číslom 1591/04, v ktorom si Všeobecná zdravotná
poisťovňa Bratislava, a. s., uplatnila svojim návrhom zo dňa 25. 10. 2004 svoje nároky
na vymáhanie pohľadávky vo výške 933 387 Sk, vyplývajúce z vykonateľného exekučného
titulu – platobný výmer č. 1018/2004, 1265/2004, 1079/2004, zo dňa 13. 09. 2004, voči
povinnému – V. – V., a. s., P..
Oprávnený - V., si však zároveň svoj nárok (ktorý uplatňoval v exekučnom konaní)
uplatnil v konkurznom konaní ako konkurzný veriteľ, prihláškou zo dňa 28. 11. 2005. Medzi
uplatnenými pohľadávkami sa nachádzajú aj pohľadávky vyplývajúce z platobných výmerov
č. 1018/2004, 1265/2004 a 1079/2004, na ktoré znie príkaz na začatie exekúcie vydaný
v EÚ1591/04. Na prieskumnom pojednávaní dňa 05. 12. 2005 boli uplatnené nároky V.
uznané ako pohľadávky 1. triedy podľa § 32 ods. 2 písm. a/ ZKV. Je preto právne
neakceptovateľné, že súdne konanie vedené na OS v Žiline č. k. 11 Cb 141/2005 nebolo
zo zákona prerušené, pričom bolo začaté na návrh V., z dôvodu podľa § 109 ods. l veta prvá,
EP ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Toto konanie sa jednoznačne týkalo
nárokov V., ktoré mali byť z podstaty uspokojené, a ktoré jej boli SKP už
05. 12. 2005 v konkurznom konaní priznané. Preto malo byť uvedené konanie prerušené.
Žalovaný zastáva názor, že prerušením uvedeného exekučného konania č. 1591/04 prišlo
zároveň i k prerušeniu účinkov vydaného príkazu na začatie exekúcie, t. z., od momentu
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného bola tiež prerušená – „pozastavená“ účinnosť
povinnosti žalobcu ako dlžníka povinného vyplácať nájomné V. ako oprávnenému.
Z uvedeného logicky vyplýva, že po vyhlásení konkurzu táto povinnosť žalobcu sa opätovne
vzťahuje len voči povinnému, ktorý je v konkurze, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca
ako dlžník povinného si túto povinnosť neplnil do vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca vyhlásením konkurzu na majetok povinného nesmel a nesmie vyplatiť
pohľadávku nájomného oprávnenému.
Domnieva sa, že prvostupňový súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ako správca konkurznej podstaty sa domnieva, že prvostupňový súd vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a oprávnene prijal plnenie výške 561 866,10 Sk, spočívajúce
v nájomnom z nebytových priestorov za obdobie mesiaca marec 2005 až 03. 10. 2005.
Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobný návrh
v celom rozsahu zamietne.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že požiadal žalovaného –
správcu konkurznej podstaty, o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si uplatnil vo forme
pohľadávky proti podstate, ktorú však žalovaný poprel. Zastáva názor, že nie je správne,
aby mal zaplatiť uvedené nájomné dvakrát, dvom subjektom‚ preto sa žalobou zo dňa
25. 05. 2007 (po úprave petitu dňa 14. 11. 2007) domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka
v sume 561 866,10 Sk je zistená ako pohľadávka proti postate podľa § 31 ods. 6 písm. 1
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Jedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu a ide o pohľadávku proti podstate v zmysle ZKV. Rozhodnutie
prvostupňového súdu považuje za správne a navrhuje ho ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci konal ako odvolací súd (§ 10 ods. 2
O. s. p.), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
v znení zákona č. 384/2008 Z. z., účinného od 15. októbra 2008, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť napadnutého
rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie uvádza, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobca sa stal
dlžníkom povinného - žalovaného v prospech oprávneného (V. ) na základe exekučného
príkazu č. EX 1591/04 zo dňa 03. 02. 2005, doručeného mu 07. 02. 2005, a to prikázaním
pohľadávky vo výške ceny nájmu na základe Zmluvy o nájme časti objektu č. 07.
Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku (EP), povinný stráca právo na vyplatenie
pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie. Dlžník
je povinný oprávnenému vyplatiť pohľadávku a v prípade, že si nesplní povinnosť, oprávnený
môže vo vlastnom mene domáhať sa od dlžníka povinného na všeobecnom súde vyplatenie
tejto pohľadávky (§ 109 EP).
Z uvedeného je nepochybné, že momentom doručenia exekučného príkazu žalobcovi,
stratil žalovaný (V., a. s., P. ) právo na vyplatenie pohľadávky - ceny nájmu, za rozhodné
obdobie v zmysle uzavretej zmluvy o nájme. Dlžník povinného má zákaz vyplatiť
pohľadávku povinnému a povinný stráca právo prijať plnenie z pohľadávky, právo
pohľadávku postúpiť a právo pohľadávku započítať. K strate oprávnenia povinného
vo vzťahu k pohľadávke vymedzenej exekučným príkazom došlo dňa 07. 02. 2005, t. j., ešte
pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok, a preto predmetná pohľadávka už netvorila
súčasť konkurznej podstaty úpadcu. Povinnosť žalobcu na plnenie vyplývajúca z vydaného
exekučného príkazu nebola vyhlásením konkurzu prerušená, ako to nesprávne žalovaný
interpretuje v odvolaní. Tým, že žalobca nesplnil exekučný príkaz a dlžné nájomné v sume
561 866,10 Sk neuhradil na účet súdnemu exekútorovi, ale žalovanému, získal tým žalovaný
bezdôvodné obohatenie, ktoré v zmysle § 451 OZ musí vydať. Z obsahu spisu a doložených
dôkazov je nesporné, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil v konkurznom konaní,
je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 31 ZKV.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 O. s. p. potvrdil. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu
trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 224 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd mu napriek tomu nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu vznikli len trovy právneho zastúpenia, ktoré si v zmysle § 151 ods. 2
O. s. p. nevyčíslil ani vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ani v priebehu ďalšieho konania
až do rozhodnutia vo veci, resp. do troch pracovných dní od jeho vyhlásenia, hoci informácia
o vyhlásení rozhodnutia zo dňa 28. 11. 2008 bola zverejnená včas na úradnej tabuli
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. novembra 2008
JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.