Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/218/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.,

spol. s r.o., S.X., H.K., Česká republika, zastúpený

JUDr. D.V., advokátkou, G.X., B., proti žalovanému: M.P., J.X., N., zastúpený JUDr. F.T.,

advokátom, Z.X., B., o zaplatenie 980.000,– Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. marca 2007 č.k. Z-2-34 Cb 212/96-278, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

28. marca 2007 č. k. Z-2-34 Cb 212/96-278 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému

priznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom si žalobca uplatnil voči

žalovanému nárok na zaplatenie sumy 980.000,– Kč istiny s príslušenstvom titulom náhrady

škody, ktorá mu vznikla nedoručením prepravovaného tovaru t.j. 30 paliet instantnej kávy

z mesta S. (Maďarsko) do P., spoločnosti N.f., s.r.o.

Súd rozhodol spor rozsudkom zo dňa 15.1.2004 č. k. Z-2-34 Cb 212/96 tak, že uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 980.000,– Sk spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 5% od 11.8.1995 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá pozostávala

zo súdneho 43.512,– Sk, znalečného v sume 5.000,– Sk a nákladov právneho zastúpenia.

V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 980.000,– Kč

s príslušenstvom ako náhrady škody. Žalobca objednal prepravu tovaru dopravným príkazom

č. 857/0239/08/1 zo dňa 2.8.1995. Žalovaný vo faxe zo dňa 7.8.1995 súhlasil s vyťažením

kamiónu ŠPZ X. s návesom ŠPZ X. v Maďarsko, čím potvrdil obsah žalobcovi príkazu bez

výhrad a zaviazal sa prepraviť určený tovar z miesta nakládky

do miesta vykládky. Dopravu vykonal pracovník žalovaného, a preto žalovaný podľa názoru

konajúceho súdu, zodpovedal za stratu celej zásielky a je povinný nahradiť uplatnenú škodu

podľa ustanovenia a a Dohovoru CMR. Proti

tomuto rozhodnutiu bolo zo strany žalovaného podané odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. zo dňa 27.9.2006 napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, že odvolanie žalovaného

je dôvodné. V odôvodnení bolo súdu prvého stupňa uložené, aby po preskúmaní

predložených dokladov a vykonaní prípadných ďalších dôkazov urobil nový záver,

či účastníci konania uzatvorili Zmluvu o preprave, a či žalobcovi vzniklo právo na náhradu

škody, ktorá vznikla stratou prepravovaného tovaru.

V novom konaní súd opätovne preveril skutkový a právny stav a zistil, že medzi

žalobcom a žalovaným neexistoval právny vzťah, ale právny vzťah existoval medzi

maďarským odosielateľom tovaru N.H. tak, ako je uvedený v medzinárodnom nákladnom

liste č. A 278 018 a žalovaným na základe medzinárodného dohovoru CMR, pretože medzi

nimi bola riadne uzatvorená zmluva o preprave tovaru a to na základe čl. 4 Dohovoru CMR.

Podľa tohto ustanovenia je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list. Žalovaný

ako medzinárodný prepravca bol v právnom vzťahu s maďarským odosielateľom tovaru,

ktorému sa zaviazal, že pre neho vykoná prepravu z miesta nakládky do miesta vykládky

tovaru. Na tieto právne vzťahy sa vzťahuje Dohovor CMR, a preto platia aj ustanovenia

o reklamácii a o náhrade škody. Nárok žalobcu je neopodstatnený, zmätočný a je v rozpore

s Dohovorom CMR a v rozpore s ust. a následne .

Na základe takto zisteného skutkového stavu žalobca si nemohol uplatniť

u žalovaného žiaden nárok titulom náhrady škody. Pri riešení náhrady škody v rámci

medzinárodnej cestnej dopravy sa postupuje takým spôsobom, že náhradu škody si uplatňuje

buď odosielateľ tovaru, alebo príjemca tovaru, ktorým vznikne škoda v súvislosti

s medzinárodnou cestnou (kamiónovou) dopravou. Je vylúčené, aby si mohol uplatňovať

škody zasielateľ (špeditér), pretože takéto právo mu z Dohovoru CMR a ani z Dohovoru TIR

nevyplýva. Na základe vyššie uvedeného konajúci súd žalobný návrh zamietol ako

nedôvodný.

O trovách konania rozhodol podľa

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa

2. mája 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že nesprávnosť rozsudku vidí vo viacerých

aspektoch. Súd prvého stupňa konštatovaním, že právny vzťah existoval medzi maďarským

odosielateľom tovaru N.H. a žalovaným, podľa názoru odvolateľa 30, chybil pri vyhodnotení

veci jednak skutkovo, ako aj právne. Súd takýto záver prijal bez akéhokoľvek zmysluplného

odôvodnenia a v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Samotný súd v pôvodnom

rozsudku z 15.1.2004 na strane 2. uvádza záver, že „Preprava bola objednaná žalobcom

u žalovaného dopravným príkazom 857/0239/08/1 zo dňa 2.8.1995 a bola vykonaná

kamiónom s návesom ŠPZ X. s návesom ŠPZ X. V súlade s požiadavkou žalobcu

o potvrdenie objednávky – dopravného príkazu žalovaným, tento tak vykonal faxom zo dňa

7.8.1995, kde žalovaný súhlasil s vyťažením kamiónu vyššie uvedenej ŠPZ v Maďarsku, čiže

potvrdil obsah uvedeného príkazu bez výhrad a zaviazal sa tak prepraviť určený tovar

z miesta nakládky do miesta vykládky v Českej republike. Súd mal teda

za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave

v zmysle Dohovoru CMR. V tomto rozsudku sa tomuto záveru nijakým spôsobom nevenuje,

ale naopak tvrdí, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval, ale existoval vzťah

medzi žalovaným a N.H., čo žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňuje. Už len z tohto

dôvodu sa domnievame, že takéto rozhodnutie súdu je opäť neodôvodnené, zmätočné

a nepreskúmateľné, a to aj preto, že súd podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil

procesné usmernenie Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

str. 4, tretí odsek.

K skutkovej a právnej stránke veci uviedol, že N.f. P. a N.H., uzatvorili vzájomný

zmluvný vzťah, ktorého predmetom bola dodávka tovaru v prospech N.f. P. Čo sa týka

vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou N.f. P., bol vzťahom zasielateľa

obstarávajúceho prepravu a príkazcu na základe zasielateľskej zmluvy. Žalobca teda obstaral

prepravu pre N.f. P., a to uzavretím prepravnej zmluvy so žalovaným. Čo sa týka vzťahu

medzi žalobcom a žalovaným, je jednoznačné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá

prepravná zmluva, a to na základe objednávky žalobcu u žalovaného dopravným príkazom

č. 857/0239/08/01 a následnom potvrdení objednávky žalovaným faxom zo 7.8 1995. Takáto

prepravná zmluva sa spravuje Dohovorom CMR podľa kap. I, čl.1. bod 1. Dohovoru, pričom

žalobca mal postavenie odosielateľa a žalovaný postavenie prepravcu. Toto bolo pred

prvostupňovým stupňom preukázané. Čo sa týka vzťahu medzi N.H. KFT, S., Maďarsko

a žalovaným, absolútne nesúhlasí so záverom súdu, že takýto vzťah vôbec existoval. V konaní

nič takéto preukázané nebolo. Žalovaný nikdy neuzatvoril prepravnú zmluvu, ani žiadnu inú

zmluvu, s N.H. KFT, S., Maďarsko, preto medzinárodný nákladný list A 278018, nemôže byť

dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, ako tvrdí žalovaný. Samotné nesprávne označenie

odosielateľa v nákladnom liste, kde namiesto N.H., mal byť ako odosielateľ uvedený žalobca,

predsa nemôže, a ani nezakladá právny vzťah medzi týmito subjektmi. Tvrdí preto, že

nákladný list, ktorý má formálne nedostatky (napr. v nesprávnom označení odosielateľa), nie

je v žiadnom prípade dokladom o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a N.H. KFT, S.,

Maďarsko, pretože k uzavretiu takej zmluvy nikdy nedošlo. Naopak, došlo k platnému

uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, čo bolo preukázané súdom

prvého stupňa. V súvislosti s tým uviedol, že čI. 4 Dohovoru CMR, ktorý v druhej vete

hovorí: „Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia,

alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto

Dohovoru.“ Prepravná zmluva v zmysle CMR nie je zmluvou reálnou, ktorá by vznikla

prevzatím akejkoľvek zásielky, akéhokoľvek prepravcu od kohokoľvek. Na vznik prepravnej

zmluvy musí existovať vzájomný konsenzus zmluvných strán, prejavy vôle takúto zmluvu

uzavrieť, k čomu medzi žalovaným a N.H. nikdy nedošlo.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa a a zistil, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ktorým žalobu zamietol, je vecne správne.

Predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru t.j. miesto prevzatia

zásielky a miesto jej dodania, ležali v dvoch rôznych štátoch. Preprava zásielky bola

realizovaná z Maďarska do Českej republiky, preto sa vzniknutý právny vzťah náhrady škody

riadi Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR),

ako už bolo vyslovené v predchádzajúcom odvolacom konaní iným odvolacím senátom, ktorý

vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor s usmernením ako doplniť dokazovanie a čo

skúmať v novom konaní. Súd prvého stupňa sa týmto rozhodnutím dôsledne neriadil, len

vyslovil, že nedošlo medzi účastníkmi k prepravnej zmluve, bez toho, aby vykonal riadne

dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu a následne vyslovenia právneho záveru.

Podľa čl. 4 CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak

nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť

prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia Dohovoru.

V konaní nebolo doposiaľ vierohodne preukázané, ale ani spochybnené, či došlo

k uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na prepravu zásielky, ktorá sa

počas prepravy stratila a žalobca si voči žalovanému uplatňuje náhradu škody. Škodu

žalobcovi vyúčtoval jeho zmluvný partner (N.f. , s.r.o., P.), pre ktorého bola zásielka určená

a prepravu zabezpečoval žalobca, podľa jeho tvrdenia prostredníctvom žalovaného, ako

dopravcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

a zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude

musieť doplniť dokazovanie, či došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom

a žalovaný právne relevantným spôsobom.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 21. októbra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková