Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
122/377683.fa63fd.pdf
PDF · 100.34 KB
No categories available
4Obo/218/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 218/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.,
spol. s r.o., S.X., H.K., Česká republika, zastúpený
JUDr. D.V., advokátkou, G.X., B., proti žalovanému: M.P., J.X., N., zastúpený JUDr. F.T.,
advokátom, Z.X., B., o zaplatenie 980.000,– Sk s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. marca 2007 č.k. Z-2-34 Cb 212/96-278, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28. marca 2007 č. k. Z-2-34 Cb 212/96-278 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobným návrhom si žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 980.000,– Kč istiny s príslušenstvom titulom náhrady
škody, ktorá mu vznikla nedoručením prepravovaného tovaru t.j. 30 paliet instantnej kávy
z mesta S. (Maďarsko) do P., spoločnosti N.f., s.r.o.
Súd rozhodol spor rozsudkom zo dňa 15.1.2004 č. k. Z-2-34 Cb 212/96 tak, že uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 980.000,– Sk spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5% od 11.8.1995 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá pozostávala
zo súdneho 43.512,– Sk, znalečného v sume 5.000,– Sk a nákladov právneho zastúpenia.
V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 980.000,– Kč
s príslušenstvom ako náhrady škody. Žalobca objednal prepravu tovaru dopravným príkazom
č. 857/0239/08/1 zo dňa 2.8.1995. Žalovaný vo faxe zo dňa 7.8.1995 súhlasil s vyťažením
kamiónu ŠPZ X. s návesom ŠPZ X. v Maďarsko, čím potvrdil obsah žalobcovi príkazu bez
výhrad a zaviazal sa prepraviť určený tovar z miesta nakládky
do miesta vykládky. Dopravu vykonal pracovník žalovaného, a preto žalovaný podľa názoru
konajúceho súdu, zodpovedal za stratu celej zásielky a je povinný nahradiť uplatnenú škodu
podľa ustanovenia § 622 Obchodného zákonníka a § 420 OZ a čl. 3 Dohovoru CMR. Proti
tomuto rozhodnutiu bolo zo strany žalovaného podané odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 3 Obo 219/2005 zo dňa 27.9.2006 napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, že odvolanie žalovaného
je dôvodné. V odôvodnení bolo súdu prvého stupňa uložené, aby po preskúmaní
predložených dokladov a vykonaní prípadných ďalších dôkazov urobil nový záver,
či účastníci konania uzatvorili Zmluvu o preprave, a či žalobcovi vzniklo právo na náhradu
škody, ktorá vznikla stratou prepravovaného tovaru.
V novom konaní súd opätovne preveril skutkový a právny stav a zistil, že medzi
žalobcom a žalovaným neexistoval právny vzťah, ale právny vzťah existoval medzi
maďarským odosielateľom tovaru N.H. tak, ako je uvedený v medzinárodnom nákladnom
liste č. A 278 018 a žalovaným na základe medzinárodného dohovoru CMR, pretože medzi
nimi bola riadne uzatvorená zmluva o preprave tovaru a to na základe čl. 4 Dohovoru CMR.
Podľa tohto ustanovenia je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy nákladný list. Žalovaný
ako medzinárodný prepravca bol v právnom vzťahu s maďarským odosielateľom tovaru,
ktorému sa zaviazal, že pre neho vykoná prepravu z miesta nakládky do miesta vykládky
tovaru. Na tieto právne vzťahy sa vzťahuje Dohovor CMR, a preto platia aj ustanovenia
o reklamácii a o náhrade škody. Nárok žalobcu je neopodstatnený, zmätočný a je v rozpore
s Dohovorom CMR a v rozpore s ust. § 601 a následne Obchodného zákonníka.
Na základe takto zisteného skutkového stavu žalobca si nemohol uplatniť
u žalovaného žiaden nárok titulom náhrady škody. Pri riešení náhrady škody v rámci
medzinárodnej cestnej dopravy sa postupuje takým spôsobom, že náhradu škody si uplatňuje
buď odosielateľ tovaru, alebo príjemca tovaru, ktorým vznikne škoda v súvislosti
s medzinárodnou cestnou (kamiónovou) dopravou. Je vylúčené, aby si mohol uplatňovať
škody zasielateľ (špeditér), pretože takéto právo mu z Dohovoru CMR a ani z Dohovoru TIR
nevyplýva. Na základe vyššie uvedeného konajúci súd žalobný návrh zamietol ako
nedôvodný.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
2. mája 2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že nesprávnosť rozsudku vidí vo viacerých
aspektoch. Súd prvého stupňa konštatovaním, že právny vzťah existoval medzi maďarským
odosielateľom tovaru N.H. a žalovaným, podľa názoru odvolateľa 30, chybil pri vyhodnotení
veci jednak skutkovo, ako aj právne. Súd takýto záver prijal bez akéhokoľvek zmysluplného
odôvodnenia a v úplnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Samotný súd v pôvodnom
rozsudku z 15.1.2004 na strane 2. uvádza záver, že „Preprava bola objednaná žalobcom
u žalovaného dopravným príkazom 857/0239/08/1 zo dňa 2.8.1995 a bola vykonaná
kamiónom s návesom ŠPZ X. s návesom ŠPZ X. V súlade s požiadavkou žalobcu
o potvrdenie objednávky – dopravného príkazu žalovaným, tento tak vykonal faxom zo dňa
7.8.1995, kde žalovaný súhlasil s vyťažením kamiónu vyššie uvedenej ŠPZ v Maďarsku, čiže
potvrdil obsah uvedeného príkazu bez výhrad a zaviazal sa tak prepraviť určený tovar
z miesta nakládky do miesta vykládky v Českej republike. Súd mal teda
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave
v zmysle Dohovoru CMR. V tomto rozsudku sa tomuto záveru nijakým spôsobom nevenuje,
ale naopak tvrdí, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval, ale existoval vzťah
medzi žalovaným a N.H., čo žiadnym relevantným spôsobom neodôvodňuje. Už len z tohto
dôvodu sa domnievame, že takéto rozhodnutie súdu je opäť neodôvodnené, zmätočné
a nepreskúmateľné, a to aj preto, že súd podľa názoru odvolateľa nesprávne vyhodnotil
procesné usmernenie Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
3 Obo 219/2005 str. 4, tretí odsek.
K skutkovej a právnej stránke veci uviedol, že N.f. P. a N.H., uzatvorili vzájomný
zmluvný vzťah, ktorého predmetom bola dodávka tovaru v prospech N.f. P. Čo sa týka
vzťahu medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou N.f. P., bol vzťahom zasielateľa
obstarávajúceho prepravu a príkazcu na základe zasielateľskej zmluvy. Žalobca teda obstaral
prepravu pre N.f. P., a to uzavretím prepravnej zmluvy so žalovaným. Čo sa týka vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, je jednoznačné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
prepravná zmluva, a to na základe objednávky žalobcu u žalovaného dopravným príkazom
č. 857/0239/08/01 a následnom potvrdení objednávky žalovaným faxom zo 7.8 1995. Takáto
prepravná zmluva sa spravuje Dohovorom CMR podľa kap. I, čl.1. bod 1. Dohovoru, pričom
žalobca mal postavenie odosielateľa a žalovaný postavenie prepravcu. Toto bolo pred
prvostupňovým stupňom preukázané. Čo sa týka vzťahu medzi N.H. KFT, S., Maďarsko
a žalovaným, absolútne nesúhlasí so záverom súdu, že takýto vzťah vôbec existoval. V konaní
nič takéto preukázané nebolo. Žalovaný nikdy neuzatvoril prepravnú zmluvu, ani žiadnu inú
zmluvu, s N.H. KFT, S., Maďarsko, preto medzinárodný nákladný list A 278018, nemôže byť
dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy, ako tvrdí žalovaný. Samotné nesprávne označenie
odosielateľa v nákladnom liste, kde namiesto N.H., mal byť ako odosielateľ uvedený žalobca,
predsa nemôže, a ani nezakladá právny vzťah medzi týmito subjektmi. Tvrdí preto, že
nákladný list, ktorý má formálne nedostatky (napr. v nesprávnom označení odosielateľa), nie
je v žiadnom prípade dokladom o uzavretí zmluvy medzi žalobcom a N.H. KFT, S.,
Maďarsko, pretože k uzavretiu takej zmluvy nikdy nedošlo. Naopak, došlo k platnému
uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, čo bolo preukázané súdom
prvého stupňa. V súvislosti s tým uviedol, že čI. 4 Dohovoru CMR, ktorý v druhej vete
hovorí: „Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo ak sa stratil, nie je tým existencia,
alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto
Dohovoru.“ Prepravná zmluva v zmysle CMR nie je zmluvou reálnou, ktorá by vznikla
prevzatím akejkoľvek zásielky, akéhokoľvek prepravcu od kohokoľvek. Na vznik prepravnej
zmluvy musí existovať vzájomný konsenzus zmluvných strán, prejavy vôle takúto zmluvu
uzavrieť, k čomu medzi žalovaným a N.H. nikdy nedošlo.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým žalobu zamietol, je vecne správne.
Predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru t.j. miesto prevzatia
zásielky a miesto jej dodania, ležali v dvoch rôznych štátoch. Preprava zásielky bola
realizovaná z Maďarska do Českej republiky, preto sa vzniknutý právny vzťah náhrady škody
riadi Dohovorom o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR),
ako už bolo vyslovené v predchádzajúcom odvolacom konaní iným odvolacím senátom, ktorý
vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor s usmernením ako doplniť dokazovanie a čo
skúmať v novom konaní. Súd prvého stupňa sa týmto rozhodnutím dôsledne neriadil, len
vyslovil, že nedošlo medzi účastníkmi k prepravnej zmluve, bez toho, aby vykonal riadne
dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu a následne vyslovenia právneho záveru.
Podľa čl. 4 CMR dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak
nákladný list chýba, ak má nedostatky, alebo sa stratil, nie je tým existencia, alebo platnosť
prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia Dohovoru.
V konaní nebolo doposiaľ vierohodne preukázané, ale ani spochybnené, či došlo
k uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na prepravu zásielky, ktorá sa
počas prepravy stratila a žalobca si voči žalovanému uplatňuje náhradu škody. Škodu
žalobcovi vyúčtoval jeho zmluvný partner (N.f. , s.r.o., P.), pre ktorého bola zásielka určená
a prepravu zabezpečoval žalobca, podľa jeho tvrdenia prostredníctvom žalovaného, ako
dopravcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude
musieť doplniť dokazovanie, či došlo k uzavretiu prepravnej zmluvy medzi žalobcom
a žalovaný právne relevantným spôsobom.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 21. októbra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková