Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
20c/373389.052e8b.pdf
PDF · 128.35 KB
No categories available
1Sžo/102/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 102/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. I., bytom K. č. 15, L.,
zastúpený advokátom JUDr. J., Advokátska kancelária v B., J. č. 2, proti žalovanému:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Š., B., o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 1S 100/2005-54 zo dňa 13. marca 2008, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 1S 100/2005-54 zo dňa 13. marca 2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd postupom podľa §§ 103, 104 ods. 1 v spojení
s §§ 247 a nasl. O.s.p. zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia,
že rozhodnutím č. 1574/04-IV/2 zo dňa 2.11.2004, uznesením kvalifikačnej komisie zo dňa
23.6.2004 a rozhodnutím Generálneho inšpektora práce, ako vedúceho služobného úradu
Národného inšpektorátu práce B. zn. č. 1735/20041,1 zo dňa 22.7.2004 bol porušený zákon –
v § 19, 20, 22 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o štátnej službe), v čl. 5 služobného predpisu č. 3/2004, v § 13 Zákonníka práce,
ako aj v § 47, 53 Správneho poriadku a zároveň žiadal ich zrušenie.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že podľa názoru krajského súdu
uznesenie kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004 je uznesením o konečnom výsledku
kvalifikačnej skúšky a nie je možné ho považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní
s poukazom na § 125 ods. 1 zákona o štátnej službe vo vtedy platnom znení. Súčasne
konštatoval, že rovnako tak nemožno za rozhodnutia vydané v správnom konaní považovať
ani sťažnosť pre porušenie zákona – odpoveď zo dňa 22.7.2004 a odpoveď na odvolanie proti
uzneseniu kvalifikačnej komisie zo dňa 2.11.2004 č. 1574/04-IV/2, ktoré žalobca napádal.
Poukázal i na tú skutočnosť, že v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmal
aj zákonnosť postupu žalovaného správneho orgánu, konštatujúc, že pod postupom správneho
orgánu sa vo všeobecnosti rozumie jeho aktívna činnosť podľa procesných a hmotnoprávnych
noriem, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc stanovenú zákonmi, pričom
v zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený i povinný vykonať úkony
v priebehu konania a konanie musí skončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má mať zákonom
predpísané náležitosti.
Proti uzneseniu krajského súdu žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie. Žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávnosť právneho názoru krajského súdu
o nemožnosti preskúmať napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Uviedol,
že podľa jeho názoru v danej veci bolo potrebné prihliadnuť na § 125 ods. 1, 2 zákona
o štátnej službe v platnom znení v čase priebehu kvalifikačnej skúšky, ako aj na tú
skutočnosť, že bol zaradený do plánu odbornej prípravy dňa 26.6.2001 a podľa prechodných
ustanovení zákona č. 551/2003 Z. z. - § 165d - sa naňho vzťahovala predchádzajúca právna
úprava § 125 ods. 2. Ďalej dôvodil, že na konanie vo veci predmetnej kvalifikačnej skúšky
platili ustanovenia zákona o správnom konaní a preto uznesenie o vykonaní kvalifikačnej
skúšky bolo rozhodnutím v zmysle zákona o správnom konaní a muselo spĺňať náležitosti
rozhodnutia.
Poukázal na to, že napadnuté akty štátnej správy (listy) podstatným spôsobom
zasahovali do jeho práv a na základe uznesenia kvalifikačnej komisie bol s ním rozviazaný
štátnozamestnanecký pomer. Súčasne namietal, že tieto právne akty neobsahovali poučenie,
avšak obsahovali výrok – rozhodnutie správneho orgánu o nemožnosti opakovať kvalifikačnú
skúšku, no ani jeden z nich sa nezaoberal dôvodmi porušenia zákona o štátnej službe
pri výkone kvalifikačnej skúšky a prípustnosťou opakovania skúšky podľa § 165d zákona
č. 551/2003. Vytýkal krajskému súdu, že nepreskúmal jediné rozhodnutie, ktoré bolo vydané,
a to uznesenie o nevykonaní kvalifikačnej skúšky, ani po formálno-právnej stránke
a nezaoberal sa ani zákonnosťou postupu štátnych orgánov.
K námietke o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného uviedol, že žalovaný bol
posledným správnom orgánom, ktorý v danej veci rozhodol o odvolaní žalobcu zo dňa
19.10.2004, bez ohľadu na to, či mal rozhodovať rozhodnutím alebo iným aktom orgánu
štátnej správy. Dodal, že ani jeden akt neobsahoval poučenie a preto podal žalobu na Najvyšší
súd Slovenskej republiky, ktorý ju postúpil Krajskému súdu v Bratislave. Dodal,
že na odvolanie sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní a to, že odvolací orgán
štátnej správy nerozhodol o odvolaní tak, ako mu ukladá zákon, nemôže tvoriť prekážku
konania súdu v prípade žaloby o preskúmanie rozhodnutia a postupu orgánov štátnej správy.
Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
spis. zn. 2SžoKS 135/2006 v právnej veci, ktorá je veľmi podobná a má mnoho spoločných
aspektov s právnou vecou žalobcu. Poukázal na to, že v tomto rozhodnutí bol vyslovený
názor, podľa ktorého došlo k závažnému porušeniu práv žalobcu, ktoré mu vyplývali najmä
z § 165d zákona č. 551/223 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákona č. 312/2001 Z. z., ďalej
prípustnosť preskúmania postupu príslušného štátneho orgánu, a teda, že žaloba je vecne
i formálne prípustná.
Na odvolanie žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že žiadal napadnuté uznesenie
krajského súdu potvrdiť. Rozhodnutie krajského súdu považoval za opodstatnené a stotožnil
sa s dôvodmi zastavenia konania. Odmietol tvrdenie žalobcu, že porušil Ústavu Slovenskej
republiky a súčasne dodal, že žalobca tieto tvrdenia neodôvodnil ani neuviedol,
akým konaním k porušeniu malo dôjsť. Nesúhlasil s výkladom § 165d zákona č. 312/2001
Z. z., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje len na trvanie prípravnej štátnej služby – teda
na § 19 a nie na § 21 upravujúci opakovanie kvalifikačnej skúšky.
Uviedol, že § 125 ods. 1 písm. b/ zákona o štátnej službe bolo potrebné vykladať
v nadväznosti na § 125 ods. 2, keďže podľa týchto ustanovení vyplývalo, že všeobecné
predpisy o správnom konané sa vzťahovali na konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru, ak zákon neustanovoval inak, pričom kvalifikačné skúšky boli vyňaté z konania
vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru a teda nebolo možné sa proti ním odvolať podľa
§ 137 zákona o štátnej službe alebo podľa § 53 Správneho poriadku, avšak žalobca mal
možnosť podať sťažnosť podľa § 50 zákona o štátnej službe, z ktorých dôvodov podanie
žalobcu z 30.6.2004 bolo aj takto posúdené a bola vybavená listom č. 1735/2004-1,1
z 22.7.2004. Poukázal na to, že pri vybavovaní sťažností na porušenie zákona sa nepostupuje
podľa ustanovení Správneho poriadku a nevydávajú sa rozhodnutia podliehajúce súdnemu
prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Súčasne konštatoval, že v zmysle príslušných ustanovení zákona o štátnej službe
by na prípadné opätovné rozhodnutie bol príslušný iba vedúci služobného úradu na základe
stanoviska poradnej odvolacej komisie, ktorým je vedúci Národného inšpektorátu práce.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ustanovenia § 246c ods. 1
O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel
k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu
o zastavení konania o žalobe na preskúmanie rozhodnutí žalovaného správneho orgánu
týkajúcich sa kvalifikačnej skúšky žalobcu, a preto odvolací súd preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu a konanie mu predchádzajúce, pričom v rámci odvolacieho konania
preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie im predchádzajúce, najmä z pohľadu, či sa súd
prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto
vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť rozhodnutí a postupu žalovaného.
Medzi účastníkmi predovšetkým ostala sporná otázka zákonnosti uznesenia
kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004 o výsledku kvalifikačnej skúšky žalobcu, otázka
pasívnej legitimácie žalovaného správneho orgánu v danej veci a aplikácia zákona o štátnej
službe v znení účinnom v čase postupu a rozhodnutia kvalifikačnej komisie.
Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca
sa žalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 1.12.2004 domáhal určenia,
že rozhodnutím č. 1574/04-IV/2 zo dňa 2.11.2004, uznesením kvalifikačnej komisie zo dňa
23.6.2004 a rozhodnutím Generálneho inšpektora práce, ako vedúceho služobného úradu
Národného inšpektorátu práce zn. č. 1735/20041,1 zo dňa 22.7.2004 bol porušený v zákon –
v § 19, 20, 22 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, v čl. 5 služobného predpisu č. 3/2004,
v § 13 Zákonníka práce, ako aj v § 47, 53 Správneho poriadku a zároveň žiadal ich zrušenie;
ďalej žiadal vysloviť neplatnosť potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru
a určenia, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá, ako aj uloženia povinnosti
žalovanému vyplatiť žalobcovi funkčný plat za čas odo dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vec postúpil vecne príslušnému krajskému súdu,
ktorý žalobcu uznesením č. k. 1S 100/05-40 zo dňa 24.4.2007 vyzval na upresnenie petitu
žaloby tak, že špecifikuje číslo a dátum vydania napádaných rozhodnutí.
Na výzvu súdu žalobca uviedol, že žiada preskúmať a zrušiť rozhodnutie
č. 1574/04-IV/2 zo dňa 2.11.2004, uznesenie kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004
a rozhodnutie Generálneho inšpektora práce, ako vedúceho služobného úradu Národného
inšpektorátu práce zn. č. 1735/20041,1 zo dňa 22.7.2004.
Z administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že žalobca bol dňom
1.7.2002 zaradený do prípravnej štátnej služby v služobnom úrade Národný inšpektorát práce,
B.. Zo zápisnice kvalifikačnej komisie o výsledku kvalifikačnej skúšky zo dňa 23.6.2004
vyplýva, že žalobca sa v tento deň zúčastnil kvalifikačnej skúšky a túto vykonal s výsledkom
„nevyhovel“. Následne dňa 25.6.2004 vedúci služobného úradu Národného inšpektorátu práce
vydal potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 43 ods. 1 písm. a/
zákona o štátnej službe, ktoré žalobca prevzal dňa 28.6.2004.
Na list zo dňa 25.6.2004, ktorým žalobca požiadal služobný úrad o opakovanie
kvalifikačnej skúšky v zmysle § 21 zákona o štátnej službe, odpovedal vedúci služobného
úrad listom č. 1674/2004-1,1 zo dňa 21.7.2004 tak, že tejto žiadosti nie je možné vyhovieť,
pretože možnosť opakovania kvalifikačnej skúšky bola s účinnosťou od 1.1.2004 zrušená.
Následne podaním označeným ako sťažnosť zo dňa 30.6.2004 žalobca namietal
porušenie zákona o štátnej službe v § 19 ods. 3, § 20 ods. 2, § 1 ods. 2, § 22 ods. 2 a tiež
porušenie čl. 3 ods. 1 služobného predpisu úradu pre štátnu službu č. 3/2004. Služobný úrad
listom č. 1735/2004-1,1 zo dňa 22.7.2004 žalobcovi oznámil, že kvalifikačná skúška dňa
23.62004 bola vykonaná v súlade so zákonom o štátnej službe a neexistuje dôvod na zrušenie
jej výsledkov.
Oba listy č. 1674/2004-1,1 zo dňa 21.7.2004 a č. 1735/2004-1,1 zo dňa 22.7.2004,
ako aj uznesenie kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004 napadol žalobca odvolaním zo dňa
19.10.2004, ktoré služobný úrad postúpil žalovanému správnemu orgánu. Žalovaný listom
č. 1574/04-IV-2 zo dňa 2.11.2004 žalobcovi oznámil, že „predmetné podanie nepodlieha
opravným prostriedkom“.
Podľa 244 ods. 1, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 250 ods. 1 veta prvá, 2,4 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca
a žalovaný. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená
na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať
malo. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného do 1.7.2006 zriaďuje sa Národný inšpektorát práce, ktorý
je orgánom štátnej správy so sídlom v Košiciach. Národný inšpektorát práce je rozpočtová
organizácia. Národný inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny
inšpektor práce, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky (ďalej len "minister").
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe v znení účinnom do 31.12.2004 (v čase
konania kvalifikačnej komisie dňa 23.6.2004. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého
pomeru (ďalej len "konanie") sa vzťahuje na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru
okrem
a) výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,
b) kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky,
c) zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania
disciplinárnej komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo
služobných predpisov,
d) pracovnej cesty.
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – Správny poriadok),
ak tento zákon neustanovuje inak.
Na konanie kvalifikačnej komisie a na priebeh kvalifikačnej skúšky dňa 23.6.204
sa teda v zmysle vyššie citovanej právnej normy zákona o štátnej službe nevzťahovali
ustanovenia všeobecných predpisov o Správnom poriadku a teda o vykonaní kvalifikačnej
skúšky sa nevydávali rozhodnutia v zmysle § 135 zákona o štátnej služby v spojení s §§ 46
a nasl. Správneho poriadku, ktoré by bolo možné preskúmať v odvolacom konaní.
Kvalifikačná komisia uvedeným rozhodnutím ohodnotila odbornú prípravu a znalosť žalobcu,
nerozhodovala o jeho právach a povinnostiach, z ktorých dôvodov toto rozhodnutie nespĺňa
zákonné podmienky podľa § 244 ods. 3 O.s.p..
Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že členov kvalifikačnej komisie
pre kvalifikačné skúšky štátnych zamestnancov v prípravnej štátnej službe pre zamestnancov
Národného inšpektorátu práce konanej dňa 23.6.2004 vymenoval generálny inšpektor práce
vedúci služobného úradu Národného inšpektorátu práce. Z uvedených dôvodov, keď žalobca
namietal nezákonnosť postupu kvalifikačnej komisie a súčasne nezákonnosť uznesenia
o konečnom výsledku kvalifikačnej skúšky, pretože nezákonným postupom a rozhodnutím
kvalifikačnej komisie bol ukrátený na svojich právach, keďže na základe tohto rozhodnutia
bol ukončený s ním štátnozamestnanecký pomer, žaloba mala smerovať proti žalovanému
Národnému inšpektorátu práce, ktorým orgánom štátnej správy (§ 5 ods. 1 zákona č. 95/2000
Z.z.) bola kvalifikačná komisia zriadená. Pokiaľ žalobca v žalobe označil ako žalovaného
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, nemožno Ministerstvo
práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky považovať za orgán štátnej správy, ktorý
by mal v danej veci pasívnu legitimáciu, pretože kvalifikačná komisia nebola ním
ani zriadená a ani nerozhodovala v jeho mene a napokon nebol ani jej odvolacím orgánom,
ktorý by bol oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku v prípade jeho prípustnosti podľa
§§ 137 a nasl. zákona o štátnej službe. Súčasne pokiaľ kvalifikačná komisia rozhodla dňa
23.6.2004 uznesením o výsledku kvalifikačnej skúšky žalobcu, týmto rozhodnutím
ohodnocovala odbornú znalosť žalobcu, avšak nerozhodovala o právach a povinnostiach
žalobcu, resp. o oprávnených jeho záujmoch a súčasne jej rozhodnutie nepodliehalo v zmysle
§ 125 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe právnej úprave v zmysle ustanovení Správneho
poriadku. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu, ktorou žiadal preskúmanie zákonnosti
uznesenia kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004, proti žalovanému Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorý preskúmavaným rozhodnutí
nerozhodoval a ani nemal oprávnenie rozhodovať a súčasne toto rozhodnutie nie je možné
považovať za rozhodnutie, ktoré by zakladalo, menilo alebo zrušilo práva a povinnosti
žalobcu, bolo potrebné preskúmavacie konanie v danej veci zastaviť podľa § 250d ods. 3
Ďalej zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia - listu Národného inšpektorátu práce č. 1735/2004-1,1
zo dňa 22.7.2004 adresovaný žalobcovi ako odpoveď na jeho sťažnosť na porušenie zákona
č. 312/2001 Z.z., pričom žalobu podal proti žalovanému Ministerstvo práce, sociálnych vecí
a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky v danej veci žiadnym spôsobom nekonalo a ani nerozhodovalo, ani nebolo
oprávnené na konanie. Súčasne z obsahu tohto listu vyplýva, že týmto listom nebolo
rozhodované o právach a povinnostiach žalobcu a ani neboli dotknuté žiadne jeho oprávnené
záujmy, a preto nespĺňa náležitosti rozhodnutia, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo (§§ 244
a nasl.). Z uvedených dôvodov aj v tomto prípade bolo potrebné preskúmavacie konanie
podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.
Podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené ani zákonné podmienky
na preskúmanie listu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zo dňa
2.11.2004 č. 1574/04-IV/2 súdom podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku.
Z obsahu uvedeného listu vyplýva, že žalovaný správny orgán - Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, žalobcovi oznámil, že vo veci „odvolania proti
uzneseniu kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004 a proti listu vedúceho služobného úradu
Národného inšpektorátu práce zo dňa 22.7.2004 č.1735/2004-1,1 a č. 167/2004-1,1 zo dňa
217.2004“, že predmetné podanie nepodlieha opravným prostriedkom.
Podľa § 138 ods. 1 zákona o štátnej službe v znení účinnom do 31.12.2004 (list
z 2.11.2004) odvolacím orgánom je
a) odvolacia disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,
b) vedúci úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval
v prvom stupni osobný úrad alebo predstavený, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) vedúci nadriadeného služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru,
o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu,
d) Úrad pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom
stupni rozhodoval vedúci úradu, v prípade, ak služobný úrad nemá nadriadený
služobný úrad,
e) predseda vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni
rozhodoval Úrad pre štátnu službu a vo veci služobného hodnotenia štátnych
zamestnancov v nominovanej štátnej službe.
Z citovanej právnej normy vyplýva, že žalovaný správny orgán nemal oprávnenie
na preskúmanie odvolania žalobcu proti uzneseniu kvalifikačnej komisie zo dňa 23.6.2004
a proti listom vedúceho služobného úradu Národného inšpektorátu práce zo dňa 22.7.2004
č. 1735/2004-1,1 a č. 167/2004-1,1 zo dňa 21.7.2004 v odvolacom konaní. Už z vyššie
uvedených dôvodov rozhodnutie kvalifikačnej komisie – uznesenie o kvalifikačnej skúške
zo dňa 23.6.2004 nie je rozhodnutím podliehajúcim opravným prostriedkom v zmysle
ustanovení Správneho poriadku, pretože zriaďovanie kvalifikačnej komisie,
ako aj kvalifikačné skúšky nie je konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa
§ 125 ods. 1 zákona o štátnej službe, na ktoré by sa vzťahovali všeobecné predpisy
o správnom konaní podľa § 125 ods. 2, a preto proti tomuto rozhodnutiu kvalifikačnej
komisie nebolo prípustné odvolanie podľa § 137 zákona o štátnej službe v spojení s §§ 53
a nasl. Správneho poriadku. Taktiež proti listom vedúceho služobného úradu Národného
inšpektorátu práce zo dňa 22.7.2004 č. 1735/2004-1,1 a č. 167/2004-1,1 zo dňa 21.7.2004
nebol prípustný opravný prostriedok podľa ustanovení zákona o štátnej službe v spojení
s ustanoveniami Správneho poriadku, pretože nimi nebolo rozhodované o právach
a povinnostiach žalobcu, ale vedúci služobného úradu nimi len oznamoval zistené skutočnosti
na základe podnetov žalobcu.
Pokiaľ teda žalovaný listom zo dňa 2.11.2004 oznámil žalobcovi zistené skutočnosti,
je možné jeho postup a tento list považovať za postup a odpoveď podľa § 50 zákona o štátnej
službe v spojení s ustanoveniami zákona č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, ktoré nepodliehajú
súdnemu prieskumu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Vzhľadom na uvedené krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom,
keď preskúmavacie konanie vo veci žaloby zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie
krajského súdu podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 250k ods. 1. Žalobcovi náhradu trov tohto konania nepriznal, pretože
mu vzhľadom na jeho neúspech v tomto konaní právo na ich náhradu nevznikol.
Na námietku žalobcu o inom obdobnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 2 SžoKS 135/2006 odvolací súd konštatuje, že v uvedenej veci Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil uznesenie krajského súdu o zastavení konania
o oneskorene podanej žalobe žalobcu, keď konštatoval, že záver krajského súdu
o oneskorenom podaní žaloby bol predčasný, keďže rozhodoval bez administratívneho spisu
žalovaného. Navyše žalobca žiadal preskúmať aj potvrdenie o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, o ktorom odvolací súd vyslovil, že síce
nejde o rozhodnutie orgánu verejnej správy spĺňajúce formálne a materiálne náležitosti
rozhodnutia, ale ide o deklaratórny akt vyjadrujúci existenciu určitej právnej skutočnosti,
ktorý však bol vydaný na základe nesprávneho postupu žalovaného spravujúceho
sa nesprávnym výkladom § 165d zákona č. 312/2001 Z. z., a súčasne v predmetnej právnej
veci žalobca žaloval Národný inšpektorát práce.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. decembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu