Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f62/370691.be24e4.pdf
PDF · 114.34 KB
No categories available
1Sžo/35/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Sžo 35/2008
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci
žalobkyne: MUDr. M.T., bytom O., právne zastúpenej JUDr. I., advokátom v Bratislave, K.,
proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, Štefánikova č. 69, Nitra, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100369/2006-SOCZDRAV zo dňa 2.1.2007, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 29S/16/2007-47 zo dňa 27.11.2007,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 29S/16/2007-47 zo dňa 27.11.2007 p o t v r d z u j e .
Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol
ako nedôvodnú žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100369/2006-SOCZDRAV zo dňa 2.1.2007 o zastavení konania začatého dňa 14.4.2003
pod č. 2003/5037/268 vo veci zrušenia rozhodnutia Krajského úradu v Nitre
č. zdrav. 2000/04056 zo dňa 6.5.2000, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú
starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria a to z dôvodu,
že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. h/
Správneho poriadku (ďalej len SP).
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky rozhodnutím č. 02162/2006-SP zo dňa 22.11.2006 zrušilo rozhodnutie
žalovaného č. 2003/5037/268 zo dňa 26.6.2003, ktorým žalovaný podľa § 33 ods. 8 písm. c/
a d/ zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti pôvodne zrušil rozhodnutie Krajského
úradu v Nitre č. zdrav. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 - povolenie poskytovať zdravotnú
starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria. Krajský súd poukázal
na skutočnosť, že žalovaný sa za vydanie nezákonného rozhodnutia žalobkyni ospravedlnil
formou oznámenia uverejneného v denníku Ú. a v periodiku D. a následne rozhodnutím,
ktorého preskúmania sa žalobkyňa domáha, zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm.
h/ SP, z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.
Krajský súd zdôraznil, že žalobkyňa svoju žalobu po právnej stránke nezdôvodnila
tak, aby z nej bolo zrejmé, v čom boli jej práva a právom chránené záujmy napadnutým
rozhodnutím porušené, pričom poukázal na to, zastavenie správneho konania, ako jedna
z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom, je možné len v prípadoch
ustanovených zákonom z dôvodov brániacich pokračovať v konaní. A pretože dôvody
zastavenia konania sú vymedzené taxatívne, v prípade ich splnenia správny orgán nemá inú
možnosť ako konanie zastaviť.
Žalobkyňa sa včas podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel z dôvodu, že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel
k nesprávnym zisteniam, pričom neprihliadol na vady správneho konania, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nevychádzal zo skutkového stavu, ktorý
tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Uviedla, že žalovaný ju pri svojej vadnej rozhodovacej činnosti profesne a v značnej
miere aj spoločensky znemožnil a vyradil ju z profesie praktického lekára pre deti a dorast.
Poukázala na to, že vadnou nečinnosťou bývalého štátneho okresného lekára nedošlo k úprave
lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len LSPP), čo bolo prehliadané a napriek tomu bola
nútená, aby pre neštátne zdravotnícke zariadenie zabezpečovala LSPP a vykonávala úkony,
ktoré by ju mohli ohroziť profesne a tiež vykonávať účtovné a iné úkony spôsobom, ktorý
existujúca právna úprava nepozná a neumožňuje. Dôvodila, že absencia rozhodovacej činnosti
a stav, keď osoba, ktorá mala realizovať organizovanie LSPP, nespĺňala predpísané
podmienky, nebránili žalovanému označiť žalobkyňu za osobu porušujúcu povinnosti uložené
právnymi predpismi, rozhodnutím jej znemožniť možnosť vykonávať povolanie praktického
lekára pre deti a dorast, odňať jej zdravotnú dokumentáciu a s touto ďalej nakladať v rozpore
s platnou právnou úpravou. Podľa jej názoru rozhodnutie žalovaného nasvedčuje tomu,
že sa bráni priznať realitu, že jeho rozhodovanie bolo vadné a ona žiadala len vytvorenie
možnosti, aby sa v bežnom konaní dosiahlo rozhodnutie, ktorým sa vyvrátia akékoľvek fámy
o dôvodoch, pre ktoré jej bola licencia odňatá.
Poukázala na to, že žalovaný nezačal správne konanie z vlastného podnetu,
ale na podnet štátneho okresného lekára, ktorý prijal podnet spoločnosti MEDCom, s. r. o.,
a teda nešlo o prípad podľa § 30 SP a týmto postupom jej boli odňaté ústavné práva
vymedzené najmä v čl. 12 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a v čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.
Krajskému súdu vytýkala, že realizáciou jeho záverov by nastal stav, kedy
ktorýkoľvek správny orgán môže viesť konanie v rozsahu a spôsobom nerešpektujúcim čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, šikanovať akúkoľvek osobu a následne, keď už nebude
mať iné východisko, konanie zastaviť. Postup žalovaného označila za účelový a zavádzajúci,
pretože mu ide len o to, aby vytvoril právny rámec, ktorým by mohol odôvodniť nečinnosť
a postup, ktorým jej odňal ústavné práva i práva účastníčky správneho konania a vytvoriť
prekážku tomu, aby sa naisto preukázalo, že jeho postup voči nej bol vadný a že vydal
protiprávne rozhodnutie.
Uviedla, že odporcu nezaujíma skutočnosť, že od roku 2003 až do roku 2007 nemala
z dôvodu jeho vadnej činnosti žiadny príjem z činnosti praktického lekára pre deti a dorast
a že sa dokonca uvedený stav nezmenil, pretože žalovaný jej odňal zdravotnú dokumentáciu,
protiprávnym a vadným spôsobom ju pridelil inej lekárke, čoho výsledkom je, že aj napriek
zastaveniu konania je jej znemožnené vrátiť sa do bežnej praxe. Vyjadrila presvedčenie,
že do doby rozhodnutia vo veci samej, t. j. do konštatovania vadnosti rozhodnutia sa nezbaví
označenia osoby, ktorá porušovala povinnosti a dopustila sa takého prehrešku, že jej musela
byť odňatá licencia.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne trval na správnosti a zákonnosti
zastavujúceho rozhodnutia a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny
potvrdiť.
Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že bola nútená vykonávať LSPP v rozpore
so zákonom, pretože až do 31.12.2004 upravoval jej poskytovanie zákon č. 277/1994 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti a odborné usmernenie MZ SR č. A-1132/98 z 1.6.1998 o lekárskej
službe prvej pomoci, z ktorých žalovaný aj odvodzoval povinnosť žalobkyne. Uviedol,
že pred začatím správneho konania o zrušenie povolenia bola žalobkyňa niekoľkokrát
upozornená vtedajším okresným štátnym lekárom ako aj lekárom samosprávneho kraja na jej
povinnosť vykonávať LSPP a bola snaha presvedčiť ju o dobrovoľnom plnení povinností.
Poukázal na skutočnosť, že nesplnením si povinnosti vyplývajúcej z § 98 ods. 1
zákona č. 578/2004 Z. z. dňom 1.7.2006 stratilo platnosť jej povolenie na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000, čo malo za následok,
že žalobkyňa prestala byť nositeľkou práv a povinností, o ktorých sa v správnom konaní malo
rozhodnúť a preto muselo byť správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h/ SP zastavené.
Žalovaný trval na tom, že správne konanie o zrušenie povolenia č. Zdrav.: 2000/04056
zo dňa 26.5.2000 bolo začaté z vlastného podnetu. Vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že jej
pred začatím správneho konania bolo oznámené, ako bude rozhodnuté a že príde o licenciu,
pretože upozornenie a výzva lekára samosprávneho kraja na plnenie si zákonnej povinnosti
zo strany žalobkyne ako aj upozornenie na možné právne dôsledky nesplnenia si povinnosti
nemožno považovať za prejudikovanie postupu správneho orgánu.
K otázke námietky zaujatosti voči osobe lekára samosprávneho kraja uviedol, že táto
bola riešená v roku 2004, čo bolo oznámené aj jej právnemu zástupcovi.
Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobkyne, že jej svojim postupom znemožnil vrátiť
sa do bežnej praxe, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že potom, čo Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil rozhodnutie MZ SR o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení
rozhodnutia žalovaného o zrušení povolenia poskytovať starostlivosť v odbore pediatria,
jej žalovaný v novembri 2004 písomne oznámil, že je oprávnená poskytovať zdravotnú
starostlivosť v rozsahu a za podmienok stanovených v pôvodnom povolení
č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 a toto oznámenie zároveň doručil aj všetkým
zdravotným poisťovniam. Dodal, že žalobkyňa od novembra 2004 až do doby uplynutia
platnosti jej povolenia nepodnikla žiadne reálne kroky k opätovnému začatiu poskytovania
zdravotnej starostlivosti a ani po strate platnosti nepožiadala o vydanie nového povolenia.
Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, že sa bráni priznať realitu a zdôraznil fakt,
že žalobkyňa neberie na vedomie skutočnosť, že sa jej žalovaný za vydanie nezákonného
rozhodnutia verejne ospravedlnil v dvoch periodikách. Poprel, že by niekedy medializoval
zrušenie povolenia žalobkyne, s výnimkou ospravedlnenia v oboch periodikách, pričom
ani v tomto ospravedlnení neboli uvedené dôvody zrušenia povolenia; uviedol v ňom však to,
že žalobkyňa môže opätovne poskytovať zdravotnú starostlivosť. K odobratej zdravotnej
dokumentácii uviedol, že nie je možné vrátiť jej ju zákonným spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov
uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 OSP) s tým, že rozsudok
verejne vyhlásil dňa 2.12.2008, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
najmenej päť dní vopred (§156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bolo povolené poskytovať
zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii praktického lekára
pre deti a dorast v odbore pediatria, s miestom výkonu činnosti K., Z., rozhodnutím Krajského
úradu v Nitre, č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000.
Žalovaný dňa 14.4.2003 v súlade s § 18 ods. 1 SP začal správne konanie o zrušenie
tohto rozhodnutia. Správne konanie bolo začaté z vlastného podnetu žalovaného na základe
prešetrenia oznámenia štátneho okresného lekára Okresného úradu v Komárne o tom,
že žalobkyňa od 1.8.2002 odmieta vykonávať LSPP pre deti a dorast v spoločnosti M. spol. s
r.o. K. napriek tomu, že takáto povinnosť jej vyplýva z § 26 ods. 1 písm. k/ zákona č.
277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a z podmienok stanových Krajským úradom v Nitre
č. 2000/04056, ktoré sú prílohou k povoleniu. K plneniu povinností vyplývajúcich z
predmetného ustanovenia zákona bola žalobkyňa opakovane vyzývaná ústne štátnym
okresným lekárom v Komárne a žalovaným písomne listom pod č. 5037/2002/03.
Spoločnosti M., spol. s r.o., K., povolil vykonávať obchodnú činnosť Krajský úrad v
Nitre rozhodnutím č.: Zdrav.: 2002/04416 zo dňa 8.4.2002 a to v súlade s vtedy platným
zákonom o zdravotnej starostlivosti. Držiteľ povolenia bol povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť v súlade so zákonmi a za podmienok uvedených v prílohe príslušného povolenia
s tým, že jeho činnosť nevyžadovala osobitné povolenie štátneho okresného lekára v
Komárne, ale iba stanovisko podľa § 32 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti (rozhodnutie
č. Zdrav.: 2002/04416). Z toho žalovaný vyvodil, že žalobkyňa v súlade s právnou úpravou
platnou do 31.12.2004 bola povinná poskytovať LSPP u organizátora LSPP - M. spol. s r.o.,
K., pričom poukázal aj na vyjadrenie MZ SR č. VR LP-86/2003/SP/78/ŠÍ, týkajúce sa
povinností žalobkyne poskytovať lekársku službu prvej pomoci ako aj postavenie MZ SR pri
riadení preneseného výkonu štátnej správy na samosprávne kraje a obce.
Žalovaný dňa 26.6.2003 svojim rozhodnutím č. 2003/5037/268 podľa § 33 ods. 8
písm. c/ a d/ zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti zrušil rozhodnutie Krajského
úradu v Nitre č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 - povolenie poskytovať zdravotnú
starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria.
Na základe odvolania žalobkyne Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
rozhodnutím č. M/5032/2003, VRLP-11087/2003/847/03/149/Šk zo dňa 18.9.2003 odvolanie
žalobkyne zamietlo a rozhodnutie žalovaného potvrdilo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sž 135/03 zo dňa 26.3.2004
zrušil rozhodnutie MZ SR č. M/5032/2003, VRLP-1107/2003/847/03/149/Šk a vec mu vrátil
na nové prejednanie a rozhodnutie.
Žalovaný následne svojim prípisom č. 100202/2004-ZDR zo dňa 8.11.2004 oznámil
žalobkyni, že dňom doručenia oznámenia je oprávnená poskytovať zdravotnú starostlivosť
v odbore pediatria a to za podmienok stanovených v povolení vydanom Krajským úradom
v Nitre č. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000.
Dňa 22.11.2006 MZ SR rozhodnutím č. 02162/2006-SP zrušilo rozhodnutie
žalovaného č. 2003/5037/268 zo dňa 26.6.2003 a vec mu vrátilo na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Za vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný žalobkyni
ospravedlnil formou oznámenia uverejneného v denníku Ú.a v periodiku D. O ospravedlnení
bol písomne informovaný aj právny zástupca žalobkyne.
Žalovaný dňa 2.1.2007 svojim rozhodnutím č. 100369/2006-SOCZDRAV podľa § 30
ods. 1 písm. h/ SP konanie zastavil, keď po preskúmaní dôvodov, pre ktoré sa začalo správne
konanie o zrušenie rozhodnutia Krajského úradu v Nitre č. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000
dospel k záveru, že od začatia konania do vydania rozhodnutia MZ SR č. 02162/2006-SDP
zo dňa 22.11.2006 došlo k zmene právnej úpravy na úseku poskytovania zdravotnej
starostlivosti, ktorá zásadne mení právny stav veci, pretože od 1.1.2005 nadobudol účinnosť
zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zmene a doplnení niektorých
zákonov.
Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom
konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia
a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).
V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia
správneho orgánu – rozhodnutia, ktorým žalovaný zastavil správne konanie z dôvodu podľa
§ 30 ods. 1 písm. h/ SP t.j. že odpadol dôvod správneho konania začatého na podnet
správneho orgánu.
Je nepochybné, že zastavujúce rozhodnutie správneho orgánu nie je meritórnym
rozhodnutím vo veci, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobkyne v porovnaní
so stavom pred začatím predmetného správneho konania (odhliadnuc od objektívnych
právnych skutočností ako je plynutie času, resp. zmeny právnej úpravy), žalobkyňa teda
nebola týmto rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu pri jeho vydaní ukrátená
na svojich právach.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že správne konanie sa začalo z vlastného podnetu
žalovaného podľa § 18 ods. 1 SP na základe oznámenia štátneho okresného lekára Okresného
úradu v Komárne a ak v jeho priebehu dospel k záveru, že dôvody na jeho pokračovanie
nie sú a konanie z tohto dôvodu zastavil v súlade s ust. § 30 ods. 1 písm. h/ OSP, nemožno
od neho vyžadovať, aby vo veci konal a rozhodol, ak inak neexistujú na to kvalifikované
predpoklady vyplývajúce zo zákona, ktoré však v tomto konaní identifikované neboli .
Žalobkyňa nekonkretizovala zákonné ustanovenia, ktoré mal žalovaný vydaním
zastavujúceho rozhodnutia porušiť a ani neuviedla o čom by mal žalovaný konať a rozhodnúť
v prípade, že by predmetné konanie nebolo zastavené.
Z uvedených dôvodov nebolo možné na námietky žalobkyne prihliadnuť a podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol
a preto bolo potrebné jeho rozsudok podľa § 219 OSP v spojení s § 246c OSP ako vecne
správny potvrdiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 2. decembra 2008
Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.
Ľubica Kavivanovová predseda senátu