Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/35/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Poláčkovej PhD., v právnej veci

žalobkyne: MUDr. M.T., bytom O., právne zastúpenej JUDr. I., advokátom v Bratislave, K.,

proti žalovanému: Nitriansky samosprávny kraj, Štefánikova č. 69, Nitra, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 2.1.2007, o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -47 zo dňa 27.11.2007,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. -47 zo dňa 27.11.2007 p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom podľa zamietol

ako nedôvodnú žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. zo dňa 2.1.2007 o zastavení konania začatého dňa 14.4.2003

pod č. vo veci zrušenia rozhodnutia Krajského úradu v Nitre

č. zdrav. 2000/04056 zo dňa 6.5.2000, ktorým bolo žalobkyni povolené poskytovať zdravotnú

starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria a to z dôvodu,

že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. h/

Správneho poriadku (ďalej len SP).

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky rozhodnutím č. 02162/2006-SP zo dňa 22.11.2006 zrušilo rozhodnutie

žalovaného č. zo dňa 26.6.2003, ktorým žalovaný podľa § 33 ods. 8 písm. c/

a d/ o zdravotnej starostlivosti pôvodne zrušil rozhodnutie Krajského

úradu v Nitre č. zdrav. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 - povolenie poskytovať zdravotnú

starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria. Krajský súd poukázal

na skutočnosť, že žalovaný sa za vydanie nezákonného rozhodnutia žalobkyni ospravedlnil

formou oznámenia uverejneného v denníku Ú. a v periodiku D. a následne rozhodnutím,

ktorého preskúmania sa žalobkyňa domáha, zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm.

h/ SP, z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu.

Krajský súd zdôraznil, že žalobkyňa svoju žalobu po právnej stránke nezdôvodnila

tak, aby z nej bolo zrejmé, v čom boli jej práva a právom chránené záujmy napadnutým

rozhodnutím porušené, pričom poukázal na to, zastavenie správneho konania, ako jedna

z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom, je možné len v prípadoch

ustanovených zákonom z dôvodov brániacich pokračovať v konaní. A pretože dôvody

zastavenia konania sú vymedzené taxatívne, v prípade ich splnenia správny orgán nemá inú

možnosť ako konanie zastaviť.

Žalobkyňa sa včas podaným odvolaním domáhala, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zmenil a žalobe vyhovel z dôvodu, že rozsudok vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel

k nesprávnym zisteniam, pričom neprihliadol na vady správneho konania, ktoré mohli mať

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nevychádzal zo skutkového stavu, ktorý

tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Uviedla, že žalovaný ju pri svojej vadnej rozhodovacej činnosti profesne a v značnej

miere aj spoločensky znemožnil a vyradil ju z profesie praktického lekára pre deti a dorast.

Poukázala na to, že vadnou nečinnosťou bývalého štátneho okresného lekára nedošlo k úprave

lekárskej služby prvej pomoci (ďalej len LSPP), čo bolo prehliadané a napriek tomu bola

nútená, aby pre neštátne zdravotnícke zariadenie zabezpečovala LSPP a vykonávala úkony,

ktoré by ju mohli ohroziť profesne a tiež vykonávať účtovné a iné úkony spôsobom, ktorý

existujúca právna úprava nepozná a neumožňuje. Dôvodila, že absencia rozhodovacej činnosti

a stav, keď osoba, ktorá mala realizovať organizovanie LSPP, nespĺňala predpísané

podmienky, nebránili žalovanému označiť žalobkyňu za osobu porušujúcu povinnosti uložené

právnymi predpismi, rozhodnutím jej znemožniť možnosť vykonávať povolanie praktického

lekára pre deti a dorast, odňať jej zdravotnú dokumentáciu a s touto ďalej nakladať v rozpore

s platnou právnou úpravou. Podľa jej názoru rozhodnutie žalovaného nasvedčuje tomu,

že sa bráni priznať realitu, že jeho rozhodovanie bolo vadné a ona žiadala len vytvorenie

možnosti, aby sa v bežnom konaní dosiahlo rozhodnutie, ktorým sa vyvrátia akékoľvek fámy

o dôvodoch, pre ktoré jej bola licencia odňatá.

Poukázala na to, že žalovaný nezačal správne konanie z vlastného podnetu,

ale na podnet štátneho okresného lekára, ktorý prijal podnet spoločnosti MEDCom, s. r. o.,

a teda nešlo o prípad podľa § 30 SP a týmto postupom jej boli odňaté ústavné práva

vymedzené najmä v , ,

a v čl. 36 ods. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

Krajskému súdu vytýkala, že realizáciou jeho záverov by nastal stav, kedy

ktorýkoľvek správny orgán môže viesť konanie v rozsahu a spôsobom nerešpektujúcim čl. 2

ods. 2 , šikanovať akúkoľvek osobu a následne, keď už nebude

mať iné východisko, konanie zastaviť. Postup žalovaného označila za účelový a zavádzajúci,

pretože mu ide len o to, aby vytvoril právny rámec, ktorým by mohol odôvodniť nečinnosť

a postup, ktorým jej odňal ústavné práva i práva účastníčky správneho konania a vytvoriť

prekážku tomu, aby sa naisto preukázalo, že jeho postup voči nej bol vadný a že vydal

protiprávne rozhodnutie.

Uviedla, že odporcu nezaujíma skutočnosť, že od roku 2003 až do roku 2007 nemala

z dôvodu jeho vadnej činnosti žiadny príjem z činnosti praktického lekára pre deti a dorast

a že sa dokonca uvedený stav nezmenil, pretože žalovaný jej odňal zdravotnú dokumentáciu,

protiprávnym a vadným spôsobom ju pridelil inej lekárke, čoho výsledkom je, že aj napriek

zastaveniu konania je jej znemožnené vrátiť sa do bežnej praxe. Vyjadrila presvedčenie,

že do doby rozhodnutia vo veci samej, t. j. do konštatovania vadnosti rozhodnutia sa nezbaví

označenia osoby, ktorá porušovala povinnosti a dopustila sa takého prehrešku, že jej musela

byť odňatá licencia.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne trval na správnosti a zákonnosti

zastavujúceho rozhodnutia a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol ako vecne správny

potvrdiť.

Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že bola nútená vykonávať LSPP v rozpore

so zákonom, pretože až do 31.12.2004 upravoval jej poskytovanie

o zdravotnej starostlivosti a odborné usmernenie MZ SR č. A-1132/98 z 1.6.1998 o lekárskej

službe prvej pomoci, z ktorých žalovaný aj odvodzoval povinnosť žalobkyne. Uviedol,

že pred začatím správneho konania o zrušenie povolenia bola žalobkyňa niekoľkokrát

upozornená vtedajším okresným štátnym lekárom ako aj lekárom samosprávneho kraja na jej

povinnosť vykonávať LSPP a bola snaha presvedčiť ju o dobrovoľnom plnení povinností.

Poukázal na skutočnosť, že nesplnením si povinnosti vyplývajúcej z § 98 ods. 1

dňom 1.7.2006 stratilo platnosť jej povolenie na poskytovanie

zdravotnej starostlivosti č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000, čo malo za následok,

že žalobkyňa prestala byť nositeľkou práv a povinností, o ktorých sa v správnom konaní malo

rozhodnúť a preto muselo byť správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h/ SP zastavené.

Žalovaný trval na tom, že správne konanie o zrušenie povolenia č. Zdrav.: 2000/04056

zo dňa 26.5.2000 bolo začaté z vlastného podnetu. Vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že jej

pred začatím správneho konania bolo oznámené, ako bude rozhodnuté a že príde o licenciu,

pretože upozornenie a výzva lekára samosprávneho kraja na plnenie si zákonnej povinnosti

zo strany žalobkyne ako aj upozornenie na možné právne dôsledky nesplnenia si povinnosti

nemožno považovať za prejudikovanie postupu správneho orgánu.

K otázke námietky zaujatosti voči osobe lekára samosprávneho kraja uviedol, že táto

bola riešená v roku 2004, čo bolo oznámené aj jej právnemu zástupcovi.

Za zavádzajúce označil tvrdenie žalobkyne, že jej svojim postupom znemožnil vrátiť

sa do bežnej praxe, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že potom, čo Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil rozhodnutie MZ SR o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení

rozhodnutia žalovaného o zrušení povolenia poskytovať starostlivosť v odbore pediatria,

jej žalovaný v novembri 2004 písomne oznámil, že je oprávnená poskytovať zdravotnú

starostlivosť v rozsahu a za podmienok stanovených v pôvodnom povolení

č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 a toto oznámenie zároveň doručil aj všetkým

zdravotným poisťovniam. Dodal, že žalobkyňa od novembra 2004 až do doby uplynutia

platnosti jej povolenia nepodnikla žiadne reálne kroky k opätovnému začatiu poskytovania

zdravotnej starostlivosti a ani po strate platnosti nepožiadala o vydanie nového povolenia.

Žalovaný odmietol tvrdenie žalobkyne, že sa bráni priznať realitu a zdôraznil fakt,

že žalobkyňa neberie na vedomie skutočnosť, že sa jej žalovaný za vydanie nezákonného

rozhodnutia verejne ospravedlnil v dvoch periodikách. Poprel, že by niekedy medializoval

zrušenie povolenia žalobkyne, s výnimkou ospravedlnenia v oboch periodikách, pričom

ani v tomto ospravedlnení neboli uvedené dôvody zrušenia povolenia; uviedol v ňom však to,

že žalobkyňa môže opätovne poskytovať zdravotnú starostlivosť. K odobratej zdravotnej

dokumentácii uviedol, že nie je možné vrátiť jej ju zákonným spôsobom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách dôvodov

uvedených v odvolaní a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že rozsudok

verejne vyhlásil dňa 2.12.2008, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

najmenej päť dní vopred ( a ).

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyni bolo povolené poskytovať

zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii praktického lekára

pre deti a dorast v odbore pediatria, s miestom výkonu činnosti K., Z., rozhodnutím Krajského

úradu v Nitre, č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000.

Žalovaný dňa 14.4.2003 v súlade s § 18 ods. 1 SP začal správne konanie o zrušenie

tohto rozhodnutia. Správne konanie bolo začaté z vlastného podnetu žalovaného na základe

prešetrenia oznámenia štátneho okresného lekára Okresného úradu v Komárne o tom,

že žalobkyňa od 1.8.2002 odmieta vykonávať LSPP pre deti a dorast v spoločnosti M. spol. s

r.o. K. napriek tomu, že takáto povinnosť jej vyplýva z § 26 ods. 1 písm. k/ zákona č.

o zdravotnej starostlivosti a z podmienok stanových Krajským úradom v Nitre

č. 2000/04056, ktoré sú prílohou k povoleniu. K plneniu povinností vyplývajúcich z

predmetného ustanovenia zákona bola žalobkyňa opakovane vyzývaná ústne štátnym

okresným lekárom v Komárne a žalovaným písomne listom pod č. .

Spoločnosti M., spol. s r.o., K., povolil vykonávať obchodnú činnosť Krajský úrad v

Nitre rozhodnutím č.: Zdrav.: 2002/04416 zo dňa 8.4.2002 a to v súlade s vtedy platným

zákonom o zdravotnej starostlivosti. Držiteľ povolenia bol povinný poskytovať zdravotnú

starostlivosť v súlade so zákonmi a za podmienok uvedených v prílohe príslušného povolenia

s tým, že jeho činnosť nevyžadovala osobitné povolenie štátneho okresného lekára v

Komárne, ale iba stanovisko podľa § 32 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti (rozhodnutie

č. Zdrav.: 2002/04416). Z toho žalovaný vyvodil, že žalobkyňa v súlade s právnou úpravou

platnou do 31.12.2004 bola povinná poskytovať LSPP u organizátora LSPP - M. spol. s r.o.,

K., pričom poukázal aj na vyjadrenie MZ SR č. VR LP-86/2003/SP/78/ŠÍ, týkajúce sa

povinností žalobkyne poskytovať lekársku službu prvej pomoci ako aj postavenie MZ SR pri

riadení preneseného výkonu štátnej správy na samosprávne kraje a obce.

Žalovaný dňa 26.6.2003 svojim rozhodnutím č. 2003/5037/268 podľa § 33 ods. 8

písm. c/ a d/ o zdravotnej starostlivosti zrušil rozhodnutie Krajského

úradu v Nitre č. Zdrav.: 2000/04056 zo dňa 26.5.2000 - povolenie poskytovať zdravotnú

starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore pediatria.

Na základe odvolania žalobkyne Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

rozhodnutím č. M/5032/2003, VRLP-11087/2003/847/03/149/Šk zo dňa 18.9.2003 odvolanie

žalobkyne zamietlo a rozhodnutie žalovaného potvrdilo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 26.3.2004

zrušil rozhodnutie MZ SR č. M/5032/2003, VRLP-1107/2003/847/03/149/Šk a vec mu vrátil

na nové prejednanie a rozhodnutie.

Žalovaný následne svojim prípisom č. 100202/2004-ZDR zo dňa 8.11.2004 oznámil

žalobkyni, že dňom doručenia oznámenia je oprávnená poskytovať zdravotnú starostlivosť

v odbore pediatria a to za podmienok stanovených v povolení vydanom Krajským úradom

v Nitre č. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000.

Dňa 22.11.2006 MZ SR rozhodnutím č. 02162/2006-SP zrušilo rozhodnutie

žalovaného č. zo dňa 26.6.2003 a vec mu vrátilo na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Za vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný žalobkyni

ospravedlnil formou oznámenia uverejneného v denníku Ú.a v periodiku D. O ospravedlnení

bol písomne informovaný aj právny zástupca žalobkyne.

Žalovaný dňa 2.1.2007 svojim rozhodnutím č. podľa § 30

ods. 1 písm. h/ SP konanie zastavil, keď po preskúmaní dôvodov, pre ktoré sa začalo správne

konanie o zrušenie rozhodnutia Krajského úradu v Nitre č. 2000/04056 zo dňa 26.5.2000

dospel k záveru, že od začatia konania do vydania rozhodnutia MZ SR č. 02162/2006-SDP

zo dňa 22.11.2006 došlo k zmene právnej úpravy na úseku poskytovania zdravotnej

starostlivosti, ktorá zásadne mení právny stav veci, pretože od 1.1.2005 nadobudol účinnosť

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a zmene a doplnení niektorých

zákonov.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom

konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia

a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).

V predmetnej právnej veci sa žalobkyňa domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia

správneho orgánu – rozhodnutia, ktorým žalovaný zastavil správne konanie z dôvodu podľa

§ 30 ods. 1 písm. h/ SP t.j. že odpadol dôvod správneho konania začatého na podnet

správneho orgánu.

Je nepochybné, že zastavujúce rozhodnutie správneho orgánu nie je meritórnym

rozhodnutím vo veci, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobkyne v porovnaní

so stavom pred začatím predmetného správneho konania (odhliadnuc od objektívnych

právnych skutočností ako je plynutie času, resp. zmeny právnej úpravy), žalobkyňa teda

nebola týmto rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu pri jeho vydaní ukrátená

na svojich právach.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že správne konanie sa začalo z vlastného podnetu

žalovaného podľa § 18 ods. 1 SP na základe oznámenia štátneho okresného lekára Okresného

úradu v Komárne a ak v jeho priebehu dospel k záveru, že dôvody na jeho pokračovanie

nie sú a konanie z tohto dôvodu zastavil v súlade s ust. , nemožno

od neho vyžadovať, aby vo veci konal a rozhodol, ak inak neexistujú na to kvalifikované

predpoklady vyplývajúce zo zákona, ktoré však v tomto konaní identifikované neboli .

Žalobkyňa nekonkretizovala zákonné ustanovenia, ktoré mal žalovaný vydaním

zastavujúceho rozhodnutia porušiť a ani neuviedla o čom by mal žalovaný konať a rozhodnúť

v prípade, že by predmetné konanie nebolo zastavené.

Z uvedených dôvodov nebolo možné na námietky žalobkyne prihliadnuť a podľa

názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepochybil, keď žalobu ako nedôvodnú zamietol

a preto bolo potrebné jeho rozsudok podľa v spojení s ako vecne

správny potvrdiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, že žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 2. decembra 2008

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Igor Belko, v. r.

Ľubica Kavivanovová predseda senátu