Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6b9/371403.1e9c7c.pdf
PDF · 115.04 KB
No categories available
3Sžf/58/2008
Najvyšší súd 3 Sžf 58/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.
v právnej veci žalobcu Ing. Bc. K. M., súdneho exekútora, bytom v M., právne zastúpeného
JUDr. I. R., advokátkou v K., proti žalovanému Daňovému úradu Košice I, so sídlom
v Košiciach, Tomášikova č. 35, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 695/321/41365/2007/Šál zo dňa 15.05.2007, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, č.k. 7S/61/2007-57 zo dňa 26.03.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/61/2007-57 zo dňa 26.03.2008 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.695/321/41365/2007/Šál zo dňa
15.05.2007, ktorým žalovaný podľa § 9 zák. č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov zastavil konanie vo veci žiadosti poplatníka – žalobcu o obnovu
rozhodnutia č. 709/320/25433/2006 zo dňa 10.07.2006.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca v konaní namietal, že úkon –
podanie návrhu na obnovu konania vo veci rozhodnutia vydaného podľa zák.č. 511/1992 Zb.
nepodlieha správnemu poplatku podľa položky č. 1 Sadzobníka správnych poplatkov,
pretože táto položka sa vzťahuje iba na – všeobecnú správu, a nie na správu daní tak, ako je
definovaná v § la písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. Daňové riaditeľstvo SR a daňové úrady
ako orgány štátu poverené spravovaním daní sú súčasťou sústavy orgánov daňovej správy.
Daňové úrady sú nesporne štátne orgány vybavené osobitnými kompetenciami pri správe
daní. Zabezpečujú teda výkon časti štátnej správy – daňovej správy. Podľa § 1 zákona
o správnych poplatkoch tento zákon upravuje správne poplatky, ktoré vyberajú orgány štátnej
správy, obce, štátne archívy a zastupiteľské úrady. Preto položka č. 1 Sadzobníka správnych
poplatkov sa vzťahuje na podanie návrhu na obnovu konania bez ohľadu na to,
na ktorom úseku výkonu štátnej správy bolo vydané správne rozhodnutie, ktorého sa tento
návrh týka. Preto sa táto položka vzťahuje aj na podanie návrhu na obnovu konania vo vzťahu
k rozhodnutiu vydanému podľa zákona č. 511/1992 Zb. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj druhú
žalobnú námietku, podľa ktorej žalobca z hľadiska spoplatnenia podľa položky 1 Sadzobníka
správnych poplatkov nie je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, ktorej svedčí
poplatková povinnosť 5 000,-- Sk, ale je fyzickou osobou, ktorá za podanie návrhu na obnovu
konania má uhradiť správny poplatok 500,-- Sk. Fyzickou osobou uvedenou v položke 1
bod 1 Sadzobníka správnych poplatkov je podľa názoru súdu iba fyzická osoba
v súkromnoprávnom postavení. Žalobca v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti
má postavenie verejného činiteľa, pričom exekučný poriadok kvalifikuje vykonávanie
exekučnej činnosti ako výkon verejnej moci. Pretože žalobcovi ako súdnemu exekútorovi
pri výkone exekučnej činnosti nesvedčí postavenie fyzickej osoby v zmysle položky 1 bod 1,
je nevyhnutné ho pre účely poplatkovej povinnosti kvalifikovať ako fyzickú osobu oprávnenú
na podnikanie v zmysle položky 1 bod 2 Sadzobníka správnych poplatkov.
Žalobca bol teda povinný za úkon – podanie návrhu na obnovu konania
na orgáne štátnej správy zaplatiť správny poplatok 5 000,-- Sk. Pretože žalobca správny
poplatok, ktorý bol splatný podľa § 8 ods. l zákona o správnych poplatkoch, nezaplatil,
žalovaný v súlade s ustanovením § 9 zákona o správnych poplatkoch konanie o návrhu
na obnovu konania zastavil. Z uvedených dôvodov súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu
zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátkou včas odvolanie.
Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a priznal žalobcovi
náhradu trov konania. Uviedol, že žalobou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
z dvoch zásadných dôvodov :
1. zrušenia rozhodnutia pre to, že postup žalovaného bol nesprávny v tom, že spoplat-
ňoval úkon, ktorý nepodlieha zákonu o správnych poplatkoch a teda ani položke 1
2. výška poplatku, ktorý žalovaný žiadal od žalobcu bola aj bez zreteľa na prvú námietku
nesprávna
Súd 1. stupňa vyhodnotil obidve námietky ako nedôvodné, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvú námietku považoval za nedôvodnú vychádzajúc
z názoru, že položka 1 sadzobníka správnych poplatkov sa vzťahuje na akýkoľvek návrh
na obnovu konania, bez zreteľa na akom úseku štátnej správy bolo vydané správne
rozhodnutie, ktorého sa tento návrh týka. Tento záver je v priamom rozpore s výslovným
znením časti zákona o správnych poplatkoch, na ktorú sa 1. stupňový súd odvoláva. Prvá časť
sadzobníka správnych poplatkov má označenie „Všeobecná správa“ a je preto už z tohto
slovného vyjadrenia vylúčené, aby mohol byť akceptovaný výklad urobený súdom 1. stupňa.
Nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil súd. Konštatujúc, že táto položka sa vzťahuje
aj na podanie návrhu na obnovu konania vo vzťahu k rozhodnutiu vydanému podľa zákona
č. 511/1992 Zb. Rovnako nesprávny je záver súdu prvého stupňa, pokiaľ považoval
za nedôvodnú aj druhú námietku. V žalobe konkrétne uviedol, z akého dôvodu nie je možné
považovať ho za subjekt spadajúci pod položku 1 bod 2 Sadzobníka správnych poplatkov.
Prvostupňový súd však postupoval vylučovacou metódou, keď z nie celkom zrozumiteľne
odôvodneného záveru, že nie je fyzickou osobou dospel k záveru, že je osobou oprávnenou
na podnikanie.
Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 23.06.2008 k odvolaniu žalobcu uviedol, že v období
keď predchádzajúci správca dane Daňový úrad Košice V vyzval daňový subjekt na zaplatenie
správneho popri poplatku Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie civilného
práva sp. zn. 9200/2006-52 zo dňa 27.06.2006 posúdilo právne postavenie súdneho exekútora
ako fyzickú osobu oprávnenú na podnikanie. Následne Ministerstvo Spravodlivosti
Slovenskej republiky stanoviskom č. 5655/2007-52 zo dňa 21.06.2007 zrušilo svoje pôvodne
stanovisko pre jeho rozpor so zákonnou úpravou postavenia súdneho exekútora,
rozhodnutiami Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, s vyslovením záveru,
že činnosť súdneho exekútora nie je podnikaním a exekútor nie je podnikateľom. Daňový
úrad Košice I posúdil skutočnosti uvádzané v proteste prokurátora a dospel k záveru,
že v súčasnosti, teda v čase rozhodovania o proteste prokurátora, kedy je už známe
kvalifikované stanovisko príslušného Ministerstva spravodlivosti SR o posúdení činnosti
súdneho exekútora, bolo potrebné toto stanovisko akceptovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 O.s.p, § 246c ods. 1 O.s.p.) , bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta O.s.p.) a podľa § 250ja ods. 3, druhá veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. potvrdzuje
vecnú správnosť výroku rozsudku súdu prvého stupňa i celkového odôvodnenia, ktoré dopĺňa
nasledovne.
Z hľadiska posúdenia právnej povahy žalobcu či ho kvalifikovať ako fyzickú osobu
alebo fyzickú osobu podnikateľa vo vzťahu k správcovi dane, je nevyhnutné prihliadnuť
v akom právnom vzťahu žalobca ako daňový subjekt vystupoval k správcovi dane, ohľadne
ktorého rozhodnutia žiadal obnovu konania povoliť. Z obsahu administratívneho spisu
najvyšší súd zistil, že žalobca žiadal o obnovu konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie
č. 709/320/25433/2006 zo dňa 10.07.2006, ktorým správca dane Daňový úrad Košice V
podľa § 15 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov nevyhovel námietke
žalobcu ako daňového subjektu proti postupu zamestnancov správcu dane Daňového úradu
Prešov I, konkrétne Ing. F., Ing. N., Ing. K. a P. (vecne, miestne a územne nepríslušní
zamestnanci na vykonanie daňových kontrol) pri výkone daňových kontrol na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1/2002 a 2-12/2002 a opakovanej daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie 12/2000 začatých dňa 25.05.2005. Z uvedeného je zrejmé, že išlo
o obnovenie konania týkajúceho sa výkonu daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty.
Platiteľmi dane nie sú fyzické osoby, ktorých právna povaha zodpovedá ust. položke 1 bod 1
Sadzobníka správnych poplatkov. Odvolací súd sa preto priklonil k právnej argumentácii súdu
prvého stupňa a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, dňa 04. decembra 2008
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková