Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/94/2008

Najvyšší súd 3 Sžf/94/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Y., spol. s r.o., so sídlom

T., právne zastúpeného JUDr. E. K., advokátom v K., proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517-r zo dňa 20. novembra 2007,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -66 zo dňa

01.10.2008 v časti výroku o náhrade trov konania takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -66 z 01. októbra 2008, v časti výroku o trovách konania m e n í tak,

že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 8 780,-- Sk do troch dní

od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. E. K., advokáta so

sídlom v K..

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -66 zo dňa 01.10.2008, zrušil

rozhodnutie žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517-r zo dňa 20. novembra 2007,

ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. /DMag zo dňa 27.06.2007

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň súd v predmetnom rozsudku rozhodol

o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume

7 908,35 Sk, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. E. K., do troch dní od právoplatnosti

rozsudku a to s poukazom na prvá veta (ďalej

len „“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli

z titulu zaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 2 000,-- Sk a z titulu náhrady

trov zastupovania advokátom.

Náhrada trov konania za právne zastupovanie bola priznaná za tri úkony právnej

pomoci, prevzatie zastúpenia, podanie žaloby na súd a účasť na pojednávaní dňa 01.10.2008,

3 x 1 465,-- Sk = 4 395,-- Sk + 3 x 190,-- Sk = 570,-- Sk a 19 % DPH k odmene = 943,35 Sk

Celkovo priznaná náhrada predstavuje sumu 7 908,35 Sk s poukazom na ust. § 11 ods. 1, § 16

ods.3, vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Krajský súd poukázal na judikát NS SR

č. sp. zo dňa 19.02.2008.

Proti rozsudku č. k. -66 zo dňa 01. októbra 2008 podal včas odvolanie

žalobca napádajúc druhú časť výroku rozsudku, a to výroku o trovách konania, pretože podľa

názoru žalobcu bola vec vo výroku o trovách konania po právnej stránke posúdená nesprávne.

Uviedol, že z Rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. nie je zrejmé, prečo súd

nepriznal úspešnému žalobcovi trovy právneho zastupovania podľa ustanovenia § 10

vyhlášky č. tak, ako boli vypočítané právnym zástupcom žalobcu, krajský súd

len poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. , z ktorého je podľa žalobcu

možné len predpokladať, že vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

Podľa žalobcu, súd v zmysle ustanovenia a k ods. 1

a vyhlášky č. prizná právo na náhradu trov právneho zastupovania

vo všeobecnosti podľa ustanovenia vyhlášky č. a len ak súd dospeje

k záveru, že nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno

zistiť len s nepomernými ťažkosťami, prizná právo na náhradu trov konania podľa

ustanovenia vyhlášky č. Podľa žalobcu je táto skutočnosť jedinou

podmienkou pre uplatnenie postupu podľa ustanovenia vyhlášky č.

a v jeho prípade nebola splnená. Uviedol, že Daňový úrad Košice v rozhodnutí

č. /DMag vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za december

2002 v sume 230 000 Sk, ktorý bol žalobcom uhradený.

Podľa názoru žalobcu, ak súd pri vyčíslení výšky tarifnej odmeny nemôže vychádzať

z ustanovenia vyhlášky č. , lebo správne súdnictvo je založené

na prieskume zákonnosti aplikácie verejných práv správnym orgánom a nie na rozhodovaní

o priznaní práva, potom z rovnakých dôvodov pri vyčíslení výšky tarifnej odmeny nie je

možné vychádzať ani z ustanovenia vyhlášky č. Na záver žalobca

uviedol, že je v rozpore s princípmi právneho štátu, ak pri rovnakom znení vyhlášky

č. a v rovnakých podmienkach sa trovy právneho zastupovania priznávajú

rozdielne.

Žalobca s poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. zmenil výrok o trovách konania

a žalobcovi priznal trovy konania vo výške uplatnenej právnym zástupcom žalobcu.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec prejednal bez nariadenia pojednávania

( ) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( )

a dospel k záveru, že v danej veci je potrebné rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -66 v napadnutej časti, ktorá sa týka výroku o trovách konania, zmeniť podľa

Pokiaľ ide o výšku trov právneho zastúpenia, táto je upravená vo vyhláške č.

V vyhlášky č. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky

základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je

buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou

sumou.

Podľa vyhlášky č. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci

alebo práva vyjadriť v peniazoch, alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/223/14039-85322/2007/992517 zo dňa 20. novembra 2007,

ktorým žalovaný správny orgán potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice V

č. /DMag zo dňa 27.06.2007, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2002 v sume

230 000,-- Sk, je možné posúdiť ako vec resp. právo, ktorých hodnotu nie je možné vyjadriť

v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec,

ktorej tarifná hodnota je známa.

Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec,

ktorej hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch, a preto priznal žalobcovi náhradu trov

právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, predmetom sporu v tomto

prípade je preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia, pričom výška rozdielu vyrubenej

DPH nie je pre predmet sporu rozhodujúca. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať

pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia vyhlášky č.

a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvodiť z výpočtového

základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky. V správnom súdnictve nie je teda

možné priznať odmenu advokáta za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 vyhlášky

č. z dôvodu, že správne súdnictvo je založené na preskúmavaní zákonností

rozhodnutí a postupov správnych orgánov, t.j. pri aplikácii verejných práv správnymi

orgánmi.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto časti odvolanie

žalobcu posúdil ako nedôvodné.

Úspech odvolateľa Najvyšší súd SR vidí len v tom, že mu priznal odmenu za dva

úkony právnej služby, a to za zastúpenie na pojednávaní dňa 09. júla 2008 a dňa

03. septembra 2008, ktoré boli odročené bez prejednania veci, za ktoré mu patrí podľa § 14

ods. 4 vyhlášky č. štvrtina odmeny a ktorú si žalobca prostredníctvom svojho

právneho zástupcu riadne uplatnil a vyčíslil dňa 01. októbra 2008.

V Rozsudku č.k. Krajský súd v Košiciach rozhodol o náhrade trov konania

podľa ustanovenia prvá veta tak, že úspešnému žalobcovi vznikli trovy

konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a v odmene za zastupovanie advokátom

za 3 úkony právnej pomoci. Neodôvodnil však, prečo žalobcovi nepriznal odmenu podľa § 14

ods. 4 vyhlášky č. , ktorú si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

riadne uplatnil a vyčíslil.

Z tohto dôvodu k trovám právneho zastúpenia, ktoré priznal prvostupňový súd

žalobcovi, pripočítal odvolací súd odmenu aj za ďalšie dva úkony právnej služby vo výške 2 x

¼ z 1 465,-- Sk t.j. 732,50 Sk + 19% DPH, t.j.139,175, spolu s DPH vo výške 871,675 Sk

a trovy konania sú priznané v celkovej výške 8 780,025 Sk (7 908,35 Sk + 871,675 Sk),

po zaokrúhlení 8 780,-- Sk.

Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie

konanie ( ). Súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že náhradu trov

odvolacieho konania žalobcovi s poukazom na veta prvá nepriznal

na náhradu, keďže v odvolacom konaní mal len čiastočný úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan Rumana, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková