Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/89/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD.

v právnej veci žalobcu N., spol. s.r.o. S. právne zastúpeného JUDr. P. H., advokátom

Advokátska kancelária S. , proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

so sídlom v Banskej Bystrici, Nová ulica č. 13, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. I/223/6611-33604/2006/999523-r takto zo dňa 16.05.2006,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. -71 zo dňa

03.07.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -71 zo dňa 03.07.2008 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/223/6611-33604/2006/999523-r zo dňa 16.05.2006,

ktorým žalovaný podľa o správe daní a poplatkov v znení

neskorších predpisov a potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Spišská Nová

Ves č. /BUR zo dňa 27.02.2006, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1

v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z príjmov

právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003 v sume 460 500,-- Sk, daňovému

subjektu – žalobcovi, s odôvodnením, že správca dane dospel k záveru, k sprostredkovaniu

zmlúv tretími osobami – teda obchodnými spoločnosťami A. S. s.r.o., Z., D. spol. s r.o. B.

a fyzickou osobu C. G. – G., nedošlo a predmetné obchodné kontakty medzi kontrolovanou

spoločnosťou a jej odberateľmi boli uzavreté bez účasti vyššie uvedených sprostredkovateľov

a preto náklady za údajné sprostredkovanie nesúviseli s dosiahnutými príjmami

kontrolovaného daňového subjektu.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu

žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca ako daňový

subjekt si zaúčtoval do daňových výdavkov aj náklady za sprostredkovanie – provízia

za sprostredkovanie na základe dodávateľskej faktúry č. 37 z 18.6.2003 od A. S., s.r.o.

v sume 412 000,-- Sk + DPH 82 400,-- Sk, z dodávateľskej faktúry č. 91 z 28.10.2003 od A.

S. s.r.o. v sume 587 720,-- Sk + DPH 117 544,-- Sk z dodávateľskej faktúry č. 109

z 27.11.2003 od D. spol. s.r.o. v sume 560 000,-- Sk + DPH 112 000,-- Sk, z dodávateľskej

faktúry č. 135 z 9.12.2003 od D. spol. s r.o. v sume 206 200,--Sk + DPH 41 240,-- Sk

a z dodávateľskej faktúry č. 131 z 22.12.2003 od G.- C. G. v sume 72 000,-- Sk + DPH

14 400,-- Sk. Pri šetrení vecného obsahu uvedených zaúčtovaných nákladov s dôrazom na

preukaznosť sprostredkovania žalobca ako daňový subjekt nepreukázal, že ním zaúčtované

náklady provízie sú výdavkom preukázateľne vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenia

a udržanie príjmov zaúčtovaných v účtovníctve alebo evidovaných v jeho evidencii podľa § 9

ods. 4 zákona o dani z príjmov. Z dokazovania ktoré vykonal správca dane v spolupráci

s dožiadanými daňovými úradmi, z vyjadrení konateľov firiem, výsluchov žalobcu jeho

účtovníčky, preveroval poskytovanie služieb z ktorého vyplynulo, že k dodávkam a výrobe

plastových výrobkov (plastových okien) pre odberateľov žalobcu došlo bez účasti

sprostredkovateľa a k uzatváraniu obchodov dochádzalo priamo so zástupcom žalobcu resp.

žalobcom a ani jeden z odberateľov nepotvrdil, že by obchody uzatvárali po oslovení

zástupcov sprostredkovateľských spoločností D. spol. s.r.o., A. S. s.r.o. a napokon aj z obsahu

sprostredkovateľských zmlúv č. 2/2003 z 2.1.2003 (sprostredkovateľ A. S. s.r.o.) a č. 3/2003

z 30.6.2003 (sprostredkovateľ D. s.r.o.) len vyplýva, že sprostredkovateľ mal zabezpečiť

uzavretie zmlúv na sprostredkovanie predaja výrobkov, teda nie na priamu dodávku

výrobkov, pričom žalobca bol priamo dodávateľom týchto výrobkov. Sprostredkovateľská

činnosť v zásade vylúčená nie je, ale môže mať rôznu formu. Musí však byť konkretizovaná

a z jej obsahu musí vyplývať, ako konkrétne bolo sprostredkovanie realizované, čo bolo

obsahom sprostredkovania, kedy k nemu došlo, za akých okolností s kým konkrétne

sprostredkovateľ jednal v záujme toho aby došlo k uzavretiu zmluvy s treťou osobou.

Odberatelia žalobcu potvrdili iba to, že k dodávke a plastových výrobkov (plastových okien)

od žalobcu došlo a že k uzatváraniu obchodov dochádzalo priamo so žalobcom, resp. jeho

zástupcom. Ani jeden z odberateľov sprostredkovateľskú spoločnosť A. S. s.r.o., D. spol.

s.r.o. nepozná ani ich zástupcovia nimi oslovení neboli. Predložením dokladov zmlúv

o sprostredkovaní č. 2/2003, č. 3/2003 č. 2/2002 ako aj dodávateľskými faktúrami č. 91

z 28.10.2003 , č. 109 z 27.11.2003, č. 135 z 9.12.2003 a č. 131 z 22.12.2003 žalobca len

potvrdil, že k určitému výdavku došlo. Nebol však schopný a ani nepreukázal, že skutočne

k daňovému výdavku (nákladu) došlo a teda, že tieto výdavky preukázateľne boli vynaložené

na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 24 ods. 1

zákona o daniach z príjmov.

Žalobca uplatnením výdavku za sprostredkovanie ako výdavku znižujúceho základ

dane porušil ustanovenie § 23 a § 24 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a preto žalobu

ako nedôvodnú podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie.

Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca nie je výrobcom plastových výrobkov (okien),

ale predajcom. Ako predajca plastových výrobkov si z titulu, pre žalovaného sporných

sprostredkovateľských zmlúv, vyhľadával sprostredkovateľov, ktorí žalobcovi pomohli

v jednotlivých regiónoch Slovenska zabezpečiť predaj plastových okien. Forma,

akou sprostredkovatelia zabezpečia možnosť uzavretia obchodných zmlúv s kupujúcimi

plastových okien nebola dohodnutá. Mohlo ísť o akúkoľvek činnosť, ktorá viedla k predaju

plastových okien (a k ich montáži) kupujúcemu alebo objednávateľovi. Podľa § 642

sa zmluvou o sprostredkovaní sprostredkovateľ zaväzuje, že bude

vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu

s treťou osobou. Tak sa aj v týchto prípadoch stalo. Žalobca do priebehu daňového konania

vo fáze zisťovania relevantných skutočností nemohol zasiahnuť. V čase kladenia otázok

na dotknuté osoby (odberateľov) dožiadanými daňovými úradmi nebol žalobca prítomný,

o takejto forme zisťovania sa dozvedel až z protokolu o kontrole, teda až po vykonaní týchto

dôkazov. Vylúčenie výdavkov za sprostredkovanie považuje za nezákonné. Ako daňové

výdavky uvedené v zákone o dani z príjmov, vo vtedy platnom znení, boli uvedené aj odplaty

(provízie) za sprostredkovanie.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.10.2008 k odvolaniu žalobcu navrhoval,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol,

že Predmetom sporu bolo neuznanie výdavkov za sprostredkovanie v sume 1 837 920,--Sk

na základe dodávateľských faktúr od spoločnosti A. S., s.r.o., Z., D., s.r.o. B., G. C. G., M..

Správca dane zaúčtované náklady neuznal do daňových výdavkov z dôvodu porušenia

ustanovení , a o daniach z príjmov v znení

neskorších predpisov. Všetci odberatelia žalobcu, ktorí mali uzatvoriť obchod so žalobcom na

základe sprostredkovania, účasť sprostredkovateľa popreli. K uzatváraniu obchodov

dochádzalo priamo so zástupcom žalobcu, jednotlivé spoločnosti neboli oslovené žiadnym

zástupcom z údajných sprostredko-vateľských spoločností. Žalobca sám v priebehu kontroly

neoznačil žiadne konkrétne fyzické osoby, ktoré mu mali sprostredkovať zákazky. K osobe p.

R. je potrebné uviesť, že tá mala podpísať zmluvu o sprostredkovaní za spoločnosť A. S.,

s.r.o., pričom správcom dane bolo zistené, že uvedená spoločnosť na adrese uvedenej ako

sídlo spoločnosti nesídli a nesídlila. Miesto sídla spoločnosti ani miesto trvalého pobytu

konateľky sa nepodarilo zistiť. Pani R. podpísala zmluvu o sprostredkovaní dňa 02.01.2003

pričom konateľkou uvedenej spoločnosti sa stala až 25.09.2003. Žalobca sa so všetkými

zistenými skutočnosťami správcom dane mal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k nim,

o čom svedčí zápisnica z ústneho pojednávania č. zo dňa 07.02.2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu

( O.s.p, ), bez nariadenia pojednávania ( prvá

veta ) a podľa , druhá veta v spojení s ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť na skonšta-

tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa ukončené

záverom, že pri šetrení vecného obsahu uvedených zaúčtovaných nákladov s dôrazom

na preukaznosť sprostredkovania žalobca ako daňový subjekt nepreukázal,

že ním zaúčtované náklady provízie sú výdavkom preukázateľne vynaloženým

na dosiahnutie, zabezpečenia a udržanie príjmov. Najvyšší súd nepovažuje za potrebné inými

slovami prerozprávať to, čo už správne vyjadril súd prvého stupňa a čo z dôvodu právnej

istoty najvyšší súd uviedol v odseku 2 odôvodnenia tohto rozsudku.

Podľa , prvá veta daňovým výdavkom je výdavok

(náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie

príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa

§ 9 ods. 4.

Podľa , , prvá veta daňovými výdavkami podľa

ods. 1 len po zaplatení sú odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide

o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, ak súvisia

s dosahovanými príjmami uhrádzané fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva

sprostredkovanie podľa osobitného predpisu.

Najvyšší súd konštatuje, že výdavky boli vynaložené, keďže však nebola preukázaná

ich vecná súvislosť s príjmami daňovníka, nebolo ho možné hodnotiť ako daňový výdavok,

t.j. uznateľný.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a O.s.p . Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 04. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková