Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/187/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci žalobcu Ľ., zastúpeného Mgr. M, proti žalovanému 1/ V., IČO X. a proti

žalovanému 2/ P., obaja zastúpení JUDr. M. o určenie, že žalobca bol spoločníkom

spoločnosti V., na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 18. septembra 2003 č. k. -84, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho

právneho zástupcu trovy konania vo výške 6 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Dovolanie p r i p ú š ť a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 18.09.2003, sp. zn. -84 určil,

že žalobca bol v lehote do 31.12.2002 spoločníkom obchodnej spoločnosti V. a súčasne

zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho

zástupcu trovy konania vo výške 7 450,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca ako jeden zo spoločníkov obchodnej

spoločnosti V., podal dňa 02.4.2002 výpoveď spoločenskej zmluvy, ktorá bola doručená

druhému spoločníkovi dňa 03.04.2002. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, v ktorý deň

v dôsledku podanej výpovede zanikla účasť žalobcu ako spoločníka v spoločnosti. Súd prvého

stupňa konštatoval, že základnou podmienkou verejnej obchodnej spoločnosti je, že musí mať

najmenej dvoch spoločníkov. Výpoveď spoločníka je jednostranný právny úkon, ktorý musí

byť spoločnosti doručený najmenej šesť mesiacov pred koncom kalendárneho roka. Vtedy sa

spoločnosť zrušuje k 31.12. kalendárneho roka, v ktorom bola výpoveď doručená. Keďže

spoločnosť má iba dvoch spoločníkov, nemožno zrušenie spoločnosti zmariť ani postupom

podľa . Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že verejná

obchodná spoločnosť nemôže existovať, ak má iba jedného spoločníka, a preto ak pri

spoločnosti, ktorá má dvoch spoločníkov, jeden dá výpoveď, spoločnosť sa zrušuje k 31.12.

kalendárneho roka. Keďže po dobu trvania musí mať najmenej dvoch spoločníkov, znamená

to, že okamihom doručenia výpovede spoločníka nezaniká jeho účasť v spoločnosti, ale táto

zaniká až k 31.12. kalendárneho roka, ku ktorému dňu dochádza k zrušeniu spoločnosti,

a preto lehota od podania výpovede do uplynutia lehoty na zrušenie spoločnosti je

výpovednou lehotou. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca

podal výpoveď dňa 02.04.2002, a preto k zrušeniu spoločnosti došlo až po uplynutí

výpovednej lehoty, t.j. ku dňu 31.12.2002, ku ktorému dňu došlo aj k zrušeniu účasti žalobcu

ako spoločníka v spoločnosti. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu mal

súd za to, že žalobca bol do 31.12.2002 spoločníkom žalovaného 1/, a preto žalobe vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie z dôvodu, že prvostupňový

súd vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu veci, že na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaní 1/ a 2/ vyjadrili nesúhlas s tvrdením súdu prvého stupňa, že výpoveď bola doručená

druhému spoločníkovi dňa 03.04.2002. Poukázali na listinu – výpoveď spoločníka V.,

založenú v spise na č. l. 15, ktorá nebola podpísaná a na ktorej nebol uvedený dátum

potvrdzujúci jej doručenie. Na základe tejto skutočnosti mali žalovaní 1/ a 2/ za to, že súd

prvého stupňa rozhodoval na základe neúplného, resp. nesprávne zisteného skutkového stavu

veci. Namietali ďalej, že žalobca nemá naliehavý právny záujem podľa , pretože

určenie dňa, ku ktorému má skončiť účasť žalobcu v spoločnosti, nemá vplyv na vyrovnací

podiel, resp. jeho výšku či spôsob určenia. Podľa názoru žalovaných je účelom žaloby

o určenie, že žalobca bol spoločníkom žalovaného v 1/ rade do 31.12.2002 to, že vyhovenie

tejto žalobe bude znamenať samotnú legalizáciu, resp. zhojenie konaní, realizovaných

žalobcom do 31.12.2002. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia s názorom prvostupňového súdu, že hoci

žalobca podal výpoveď v súlade s , mu

plynie výpovedná lehota do 31.12. kalendárneho roka a po túto dobu je stále spoločníkom

spoločnosti. Majú za to, že lehota šiestich mesiacov, uvedená v citovanom ustanovení, určuje

dobu, pred ktorou je možné podať výpoveď spoločníka a po uplynutí ktorej nie je možné

podať výpoveď spoločníka zo spoločnosti, a nakoľko žalobca podal dňa 02.04.2002 výpoveď,

splnil tým uvedenú zákonnú požiadavku a dal výpoveď v lehote 6 mesiacov pred uplynutím

kalendárneho roka. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by mala plynúť výpovedná lehota,

počas ktorej by mal byť vystupujúci spoločník ešte spoločníkom a zákon neurčuje ani dĺžku

takejto lehoty, ani jej začiatok a koniec. Prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec aj

tým, že poukázal na ustanovenie , pričom podľa názoru

žalovaných mal na daný stav aplikovať ustanovenia , podľa

ktorého sa spoločnosť zrušuje do jedného mesiaca od momentu, keď nastane niektorý

z dôvodov podľa odseku 1, a to buď s alebo bez likvidácie. Žalovaní na podporu tohto

tvrdenia uviedli, že ak by malo platiť to, čo uvádza prvostupňový súd, tak žalobca by bol

spoločníkom zrušenej spoločnosti do 31.12.2002, a to napriek tomu, že celé imanie prevzal

druhý spoločník, v danom prípade žalovaný 2/. Podľa názoru žalovaných nie je možný takýto

právny stav, keď na jednej strane je tu spoločník, ktorý do 31.12.2002 neručí za žiadne

záväzky, nakoľko celé imanie prešlo na zostávajúceho spoločníka a na druhej strane je tu

vystupujúci spoločník, ktorý by do 31.12.2002 mohol bez akejkoľvek zodpovednosti činiť

úkony, ktoré by zaväzovali spoločnosť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa od. 1 a dospel

k záveru, že nie je opodstatnené.

Žalobca žiadal určiť, že do 31. decembra 2002 bol spoločníkom spoločnosti V..

Dovolací súd v zrušovacom rozsudku vyslovil právny názor (tento je pre odvolací súd v tejto

veci právne záväzný), že žalobca má na určení doby, do kedy trval uvedený právny vzťah

medzi účastníkmi, naliehavý právny záujem. V novom konaní o veci tak zostalo vyriešiť

právnu otázku, či žalobca podal platnú výpoveď a do kedy bol na základe tohto právneho

úkonu spoločníkom spoločnosti V.

Zrušenie, zánik a likvidácia verejnej obchodnej spoločnosti sa spravujú všeobecnými

ustanoveniami až , ktoré sú doplnené o ustanovenia až

, prihliadajúce na špecifiká verejnej obchodnej spoločnosti.

Ustanovenie odseku 1 je špeciálnou úpravou vo vzťahu

k právnej úprave obsiahnutej v § 68.

Podľa okrem prípadov uvedených v

sa spoločnosť zrušuje, ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka

podanou najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva

neurčuje niečo iné.

V prejednávanej veci spoločenská zmluva neobsahuje ustanovenia o zrušení

spoločnosti výpoveďou a keďže bola uzavretá na dobu neurčitú, žalobca mohol v zmysle

uvedených zákonných ustanovení podať výpoveď z tejto spoločenskej zmluvy bez uvedenia

dôvodu, s výpovednou lehotou najmenej šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka.

Z výpovede, založenej na č. l. 104 spisu vyplýva, že žalobca podal výpoveď

zo spoločenskej zmluvy 02.04.2002 a táto bola žalovanému doručená 02.04.2002. Tento

jednostranný právny úkon bol urobený v písomnej forme, slobodne, vážne, určite

a zrozumiteľne, v lehote šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka podľa ustanovení

, preto je platným právnym úkonom. Súd prvého

stupňa preto rozhodol správne, keď určil, že na základe tohto právneho úkonu bol žalobca

spoločníkom žalovanej spoločnosti do uplynutia kalendárneho roka, v ktorom podal výpoveď,

t. j do 31.12.2002.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že v danom prípade bolo potrebné

aplikovať ustanovenie , , v zmysle ktorého sa

spoločnosť zrušuje do jedného mesiaca od momentu, keď nastane niektorý z dôvodov

uvedených v § 88 ods. 1, t.j. v prejednávanej veci od momentu podania výpovede.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačné znenie ustanovenia § 88 ods.

1 písm. a/ o zrušení spoločnosti výpoveďou, v zmysle ktorého možno

záväzkový vzťah, uzavretý na dobu neurčitú, vypovedať s výpovednou dobou najmenej šesť

mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, z čoho vyplýva, že spoločnosť sa zrušuje

uplynutím výpovednej doby (ktorá je minimálne šesť mesiacov pred koncom kalendárneho

roka), koncom kalendárneho roka. Ustanovenie vo vzťahu

k podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné

vykladať ako skrátenie výpovednej doby.

Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

Keďže podanie výpovede a nadobudnutie jej účinnosti uplynutím výpovednej doby

a na to nadväzujúceho momentu zrušenia spoločnosti v dôsledku podania tejto výpovede

zakladá rozhodnutie zásadného právneho významu, odvolací súd pripustil proti svojmu

rozhodnutiu podľa dovolanie.

Žalobca bol v dovolacom a odvolacom konaní úspešný, preto má podľa § 224 od. 1

právo na náhradu trov týchto konaní. V zmysle ustanovenia od. 2 trovy

žalobcu predstavuje náhrada súdneho poplatku za dovolanie v sume 6 000,-- Sk.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. septembra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu