Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
73e/434842.4934fc.pdf
PDF · 120.23 KB
No categories available
3Obo/131/2008
Najvyšší súd 3 Obo 130/2008
Slovenskej republiky 3 Obo 131/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., proti žalovanému 1/
JUDr. D. žalovanému 2/ J., žalovanému 3/ Ing. K., žalovanému 4/ E., žalovanému 5/ M.,
žalovanému 6/ K., žalovanému 7/ Ing. J. žalovanému 8/ MUDr. E., žalovanému 9/ M.,
žalovanému 10/ Ing. K. žalovanému 11/ J., žalovanému 13/ Z., žalovanému 14/ M. a proti
žalovanému 15/ K. žalovaní 2/ - 15/ zastúpení JUDr. D., o návrhu na určenie poradia
pohľadávky, na odvolanie žalovaných 2/ - 15/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 10. júna 2008 č. k. 35 Cbi 155/2005-Pú-78 a uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 15. júla 2008 č. k. 35Cbi 155/2005-Pú-88 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
10. júna 2008 č. k. 35 Cbi 155/2005-Pú-78 v napadnutej časti výroku o trovách konania
m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 2/ - 15/ na účet ich právneho zástupcu
trovy konania vo výške 43 456,-- Sk .
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15. júla 2008 č. k.
35 Cbi 155/2005-Pú-88 z r u š u j e .
Žalovaným 2/ - 15/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 10. júna 2008 č. k.
35 Cbi 155/2005-Pú-78 konanie voči žalovanej 1/ zastavil a žalobu voči žalovaným 2/ - 15/
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným 1/ -15/ náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že zákon o konkurze a vyrovnaní v poznámkach k ust. § 23 uvádza, že
k popretiu pohľadávok môže dôjsť len na prieskumnom pojednávaní, s výnimkou poradia
pohľadávky zo strany správcu. Veriteľov, ktorým boli popreté pohľadávky čo do pravosti,
výšky alebo poradia a sú prítomní na prieskumnom pojednávaní, súd vyzve na podanie žaloby
na súd, ak im bolo popreté poradie pohľadávky. Tým veriteľom, ktorým bola popretá
pohľadávka a ktorí neboli na prieskumnom pojednávaní, je súd povinný túto skutočnosť
oznámiť a súčasne im oznámiť, kto im poprel pohľadávku, čo je dôležité preto, aby veriteľ
vedel, proti komu má podať žalobu, alebo proti komu má podať návrh. Súd stanoví veriteľom
prítomným na prieskumnom pojednávaní a veriteľom neprítomným na prieskumnom
pojednávaní lehotu na podanie žaloby alebo návrhu, resp. túto lehotu určí tomu, kto poprel
vykonateľnú pohľadávku. Lehota nesmie byť kratšia 1 mesiac. V danom prípade sa žalobca
zúčastnil na prieskumnom pojednávaní, preto mu plynula lehota na podanie žaloby odo dňa
konania prieskumného pojednávania. V tejto lehote mohol žalobca podať žalobu proti
všetkým, ktorí jeho pohľadávku popreli. Zákon uvádza, že pasívne legitimovaní budú všetci
tí, ktorí pohľadávku popreli, čo spravidla bude správca a ojedinele aj konkurzný veriteľ.
V danom prípade popreli poradie pohľadávky žalobcu veritelia v tomto konaní označení ako
žalovaní v 2/ až 15/ rade, ktorých v konkurznom konaní zastupovala JUDr. D. ako ich právna
zástupkyňa. Žalobca nesprávne podal žalobu, keď ako žalovanú označil JUDr. D. advokátku,
ako právnu zástupkyňu skupiny veriteľov. Správne mali byť v žalobe označení tí veritelia,
ktorí pohľadávku žalobcu na prieskumnom pojednávaní popreli a nie ich právna zástupkyňa.
Po vyjadrení žalovanej v 1/ rade k obsahu žaloby, kde sa k tejto skutočnosti vyjadruje,
žalobca požiadal o pristúpenie žalovaných v 2/ až v 15/ rade do konania na strane žalovaných,
avšak nedošlo k tomuto návrhu v lehote, ktorá bola žalobcovi na podanie žaloby na
prieskumnom pojednávaní určená a súd má za to, že v konkrétnej incidenčnej žalobe ani
nemohlo dôjsť k pristúpeniu žalovaných 2/ až 15/ do konania na strane žalovaných, nakoľko
pre incidenčné žaloby platia lehoty stanovené zákonom, a to konkrétne § 23 ZKV, ktorý
určuje lehoty na podanie žaloby voči tým, ktorí pohľadávku veriteľa popreli. Keďže žalobca
voči veriteľom, ktorí jeho pohľadávku popreli, nepodal žalobu v stanovenej lehote, nemohol
už podľa názoru súdu neskôr v konaní žiadať ich pristúpenie, a preto mal súd za to, že žaloba
je voči týmto veriteľom podaná po lehote, a preto ju ako nedôvodnú voči žalovanému v 2/
a v 15/ rade zamietol. Voči žalovanej v 1/ rade súd konanie po späťvzatí žaloby voči tejto
žalovanej podľa § 96 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1
písm. c/ O.s.p.. voči žalovanej v 1/ rade, voči ktorej konanie bolo zastavené a trovy konania
jej nepriznal. Voči ostatným žalovaným rozhodol o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p.,
ktorým taktiež náhradu trov konania nepriznal. S ohľadom na obsah sporu mal za to, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa už aj vzhľadom na skutočnosť, že správca konkurznej
podstaty právo na oddelené uspokojenie žalobcovi na prieskumnom pojednávaní uznal,
samotný žalobca uviedol, že nemal vedomosť, že by boli nehnuteľnosti, na ktorých má
záložné právo, predmetom reštitučného konania. Na základe týchto dôvodov súd rozhodol
o trovách konania tak, ako je vo výroku tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku v časti jeho výroku o trovách konania sa odvolali žalovaný v 2/ až 15/
rade a žiadali jeho zmenu.. Uviedli, že v sporovom konaní platí zásada úspešnosti konania
podľa ust. § 142 a nasl. O.s.p. Namietali, že súd prvého stupňa síce odôvodnil výrok
o nepriznaní náhrady trov konania dôvodmi osobitného zreteľa, avšak také dôvody z obsahu
spisu nevyplývajú. Nestotožnili sa so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca
uviedol, že nemal vedomosť, že by nehnuteľnosti, na ktorých má záložné právo, boli
predmetom reštitučného konania. Toto tvrdenie podľa ich názoru nezodpovedá skutočnosti,
pričom poukázali na žalobu zo dňa 22.12.2005, v ktorej sa uvádza, že ich advokátka poprela
zaradenie pohľadávok na oddelené uspokojenie z dôvodu, že nehnuteľnosti, na ktorých má
žalobca zriadené záložné právo, sú predmetom reštitučného konania. Preto nepovažujú túto
skutočnosť za dôvod hodný osobitného zreteľa, lebo žalobca je M. subjekt ako taký, u ktorého
sa predpokladá kvalifikovaná právna služba, teda taká služba, ktorá nepodá žalobu proti
advokátke žalovaných 2/ - 15/, ktorá vystupovala ako zástupca na základe plnomocenstva,
pričom toto plnomocenstvo nemôže zakladať práva a povinnosti zástupcovi. Žalovaní 2/ - 15/
mali za to, že súd prvého stupňa uplatnil ust. § 150 O.s.p. na základe takých skutočností, ktoré
z konania nevyplývali, resp. nie sú rozhodné, a preto právne posúdenie nepriznania náhrady
trov konania je v rozpore so zákonom. Navrhujú preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť
a priznať žalovaným 2/ - 15/ náhradu trov prvostupňového konania za 3 úkony právnej služby
v celkovej výške Sk 44 095,–.
Žalobca vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaných 2/ až 15/ uviedol, že podľa
jeho informácií, správca konkurznej podstaty sa dozvedel o tom, že časť majetku, ktorý je
v konkurznej podstate, je v reštitučnom konaní až na prieskumnom pojednávaní. Do tohto
času teda nemal dôvod poprieť poradie pohľadávky žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením
žalovaných 2/ - 15/, že i žalobca mal o tejto skutočnosti vedomosť, nakoľko tento sa tiež
o reštitučnom konaní dozvedel až na prieskumnom pojednávaní. Do tej doby žalobca touto
vedomosťou nedisponoval. Žalovaní si neuplatnili reštitučný nárok u žalobcu, preto žalobcovi
nie je známe, ako žalovaní dospeli k tvrdeniu, že žalobca mal vedomosť o reštitučných
konaniach žalovaných. Je toho názoru, že ohľadne vstupu žalovaných 2/ - 15/ do konania
postupoval v súlade so zákonom a využil právo, ktoré mu prináleží. Jednoznačne má za to, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., z ktorého dôvodu navrhuje
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Uznesením zo dňa 15.07.2008 č. k. 35 Cbi 155/2005-Pú-88 Krajský súd v Banskej
Bystrici uložil žalovaným 2/ - 15/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v lehote 10
dní od právoplatnosti uznesenia vo výške 2 645,-- Sk.
Proti uzneseniu sa odvolali žalovaní 2/ - 15/ a žiadali jeho zrušenie. Napadnuté
uznesenie považujú za vydané v rozpore so zákonom. Namietali, že súd prvého stupňa týmto
rozhodnutím spoplatnil právny úkon, ktorým bolo podané odvolanie síce proti rozsudku,
avšak len do jeho časti, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania. V tejto
súvislosti poukázali na rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR,
ročník 1998, zošit 6-7, z ktorého vyplýva, že súdny poplatok sa neplatí z odvolania alebo
dovolania podaného proti súdnemu rozhodnutiu procesnej povahy a proti rozhodnutiu
o trovách konania. Z uvedených dôvodov navrhujú preto napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
písm. c/, f/ O. s. p., bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolania žalovaných
2/ - 15/ sú dôvodné.
Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Cit. ust. § 150 O.s.p. umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov
hodných osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali právo na náhradu trov konania,
túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať.
Nesporne však musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa súd prihliada tiež
k majetkovým a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovaným 2/ - 15/ , ktorí mali úspech
vo veci, náhradu trov konania podľa § 150 O.s.p. nepriznal, a to s ohľadom na obsah sporu
a tiež skutočnosť, že správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní žalobcom
uplatnené poradie pohľadávky nepoprel, pričom samotný žalobca uviedol, že nemal
vedomosť o tom, že založené nehnuteľnosti boli predmetom reštitučného konania.
Tento záver súdu prvého stupňa je nesprávny a nemá oporu ako v spisovom materiáli,
ani v právnom predpise. Výnimočnosť veci samotným obsahom sporu, totiž nielenže súdom
prvého stupňa pri nepriznaní náhrady trov konania žalovaným 2/ - 15/ nebola odôvodnená,
ale z obsahu spisu ani nevyplýva. Pre postup žalobcu pri uplatnení žaloby, nemožno tiež
považovať za rozhodujúcu skutočnosť, že správca konkurznej podstaty ním požadované
poradie v konkurze prihlásenej pohľadávky nepoprel.. Uznaním pohľadávky jedného
z konkurzných veriteľov správcom, totiž nepochybne nie je zákonom dotknuté právo túto
poprieť či už do pravosti resp. poradia, zo strany ostatných konkurzných veriteľov. Nakoniec
nespornou tiež je skutočnosť, že žalobca, prítomný na prieskumnom pojednávaní, sa na tomto
o dôvode popretia poradia uplatnenej pohľadávky žalovanými 2/ - 15/ dozvedel tak, ako to
správne namietajú žalovaní.
Bez právneho významu z hľadiska posúdenia práva na náhradu trov konania nie je
nepochybne i dôvod, pre ktorý žalobca nemal úspech vo veci, a pre ktorý dôvod, t. j,
neuplatnenie žaloby v zákonnej lehote, sú skutočnosti zohľadňované súdom prvého stupňa
právne irelevantné.
So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa pochybil, keď v konaní úspešným
žalovaným 2/ - 15/ nepriznal náhradu trov prvostupňového konania, pozostávajúcich z trov
právneho zastúpenia v celkovej výške 43 456,-- Sk, a to odmeny za 3 úkony právnej služby
vrátane paušálnej náhrady podľa § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, c/,d/, ods. 2
písm. c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z..
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti výroku o trovách konania
zmenil.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o poplatkovej povinnosti
žalovaných 2/ - 15/ a uložil im zaplatiť súdny poplatok v sume Sk 2 645,-- za odvolanie
podané dňa 02.07.2008 proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti jeho výroku o trovách
konania.
Ako vyplýva z bodu 3 spoločnej poznámky k položkám 1 a 2 Sadzobníka súdnych
poplatkov, ktorý je prílohou zák.č.71/1992 Zb. v platnom znení, ktoré sa vzťahuje
i na predmetné odvolacie konanie, sa poplatky podľa rovnakej sadzby platia i v odvolacom
konaní vo veci samej.
Z uvedeného teda vyplýva, že poplatkovej povinnosti v odvolacom konaní nepodlieha
odvolanie, ktoré nebolo podané vo veci samej, teda ani odvolanie, ktoré síce bolo podané
proti rozsudku, avšak iba proti výroku o trovách konania, z ktorého dôvodu je odvolanie
žalovaných 2/ - 15/ opodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici podľa § 221 ods.1 O.s.p. zrušil.
V odvolacom konaní si úspešní žalovaní 1/ - 15/ trovy konania neuplatnili, preto im
ich náhradu Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 24. septembra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu