Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžnč/18/2008

Najvyšší súd -28

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateliek: 1/ Ing. M. B., D.,

a jej dcéry 2/ N. B., nar. X., D., a 3/ I. B., nar. X., D., obidve zastúpené matkou –

navrhovateľkou 1, všetky právne zastúpené JUDr. C. O., advokátom, H., proti odporcovi:

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 7, Bratislava, v konaní proti

nečinnosti odporcu, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a.

Navrhovateľkám 1,2 a 3 n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 21.03.2007 sa navrhovateľky

domáhali vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy, konkrétne povinnosti Slovenskej

republike, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, právne relevantným spôsobom konať

v lehote najneskoršie do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia súdu a vydať

rozhodnutie o odvolaní navrhovateliek č.1088/04/2006 zo dňa 28.09.2006, proti rozhodnutiu

Ministerstva obrany Slovenskej republiky – Generálneho štábu OS SR, štábu riadenia

operácií, Bratislava zo dňa 18.09.2006 č. OšbRO-1582/2006 – OBL-SK vo veci poskytnutia

informácii podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Predmetným

rozhodnutím odporca odmietol poskytnúť – sprístupniť požadovanú informáciu.

Krajský súd v Bratislave vec postúpil uznesením č. konania -26 zo dňa

10.10.2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, pretože v danom prípade je odporca

ústredný orgán štátnej správy a preto je na konanie vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej

republiky (, , ďalej len ).

Odporca k návrhu navrhovateliek vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.09.2007

uviedol nasledovné: Žiadosť navrhovateľky o sprístupnenie informácií bola podaná na VÚSZ

Bratislava (teda na tom správnom orgáne, ktorý nemal požadovanú informáciu k dispozícii),

VÚSZ Bratislava postúpil žiadosť navrhovateľky Ministerstvu obrany Slovenskej republiky.

Za Ministerstvo obrany SR konala vecne príslušná zložka, a to Štáb riadenia operácií

Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vydal dňa 18.09.2006

rozhodnutie č. ŠbRO-1582/2006-OBL-SK o odmietnutí poskytnúť požadovanú informáciu.

Proti citovanému rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie č. 1088/04/2006 zo dňa

28.09.2006. Keďže o odvolaní navrhovateľky nerozhodol odvolací orgán v stanovenej lehote

15 dní, vznikla v zmysle tzv. fikcia zamietavého

rozhodnutia. Za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žiadateľovi sa považuje druhý

deň po uplynutí lehoty na rozhodnutie o odvolaní. Odvolanie navrhovateľky bolo

na Ministerstvo obrany SR doručené dňa 03.10.2006, za deň doručenia fiktívneho rozhodnutia

sa považuje deň 20.10.2006. Od tohto dňa začala plynúť navrhovateľke dvojmesačná lehota

na podanie žaloby na súd, ktorá uplynula dňa 20.12.2006. Keďže samotný zákon pripúšťa

tzv. fikciu zamietavého rozhodnutia, nemožno hovoriť o nečinnosti orgánu verejnej správy

a nemožno sa žalobou domáhať, aby súd určil povinnosť orgánu verejnej správy právne

relevantným spôsobom konať (t.z. vydať písomné rozhodnutie o odvolaní).

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd návrh navrhovateľky

na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietol ako neprípustný

a nedôvodný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( písmeno b/ ), preskúmal vec

bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa so stanoviskom

odporkyne dospel k záveru, že návrh navrhovateliek je nedôvodný a preto ho zamietol.

Súd z návrhu zistil, že navrhovateľky sa podaním zo dňa 28.09.2006 odvolali

proti rozhodnutiu Slovenskej republiky – Ministerstva obrany Slovenskej republiky –

Generálneho štábu OS SR, štábu riadenia operácii, Kutuzovova č. 8, Bratislava, číslo

OšbRO- 1582/2006OBL-SK zo dňa 18. septembra 2006 vo veci poskytnutia informácii podľa

o slobodnom prístupe k informáciám. Predmetným rozhodnutím

odmietol odporca poskytnúť – sprístupniť požadovanú informáciu. O podanom odvolaní

ku dňu podania návrhu na súd odporca nerozhodol.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verjenej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejenej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd

návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet

a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je

orgán verejnej správy povinný rozhondúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy

túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Podľa navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd

návrhu vyhovel.

Ustanovenia štvrtej hlavy piatej časti upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy umožňujú súdu poskytnúť ochranu každej fyzickej alebo právnickej osobe,

do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tým, že na návrh

dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať

a v primeranej lehote rozhodnúť. Samozrejme za predpokladu, že po oboznámení sa s prísluš-

ným spisom zistí, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho

dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol

a mal.

Podľa o slobodnom prístupe k informáciám

proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie, možno podať

odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty

na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie

vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby,

ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu,

o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej

správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy

( ) .

Z odseku 3 § 19 citovaného zákona vyplýva, že odvolací orgán rozhodne o odvolaní

do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote

nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté

rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí

lehoty na vydanie rozhodnutia.

Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa

osobitného zákona ( ).

Súd sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateliek, v danom prípade zistil, že odporca

nevydal rozhodnutie o podanom odvolaní. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

obsahuje osobitnú procesnú úpravu vzťahujúcu sa ku konaniu o odvolaní. V prípade,

že povinná osoba o podanom odvolaní nerozhodla v lehote stanovenej v ,

zákon upravuje inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia, ktoré je možné v rámci súdneho

prieskumu zákonnosti rozhodnutí preskúmať na základe žaloby. Navrhovateľky mali v tomto

prípade preto postupovať podľa § 19 ods. 3 a 4 citovaného zákona v spojení s § 247

a nasl. a podať žalobu na preskúmanie tzv. fiktívneho rozhodnutia a to podľa druhej

hlavy piatej časti .

Inštitút konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy (štvrtá hlava piatej časti )

nebolo možné v tomto prípade aplikovať, pretože navrhovateľky sa predmetnou žiadosťou

domáhali poskytnutia informácii od odporcu, pričom uvedený právny vzťah upravuje zákon

č. o slobodnom prístupe k informáciám tak, že v prípade nečinnosti povinného

orgánu upravuje fikciu vydania rozhodnutia povinným orgánom tzv. vydaním fiktívneho

rozhodnutia, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu zákonnosti správneho

rozhodnutia, aj keď reálne neexistuje.

S poukazom na uvedené dospel senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

k záveru, že návrh je nedôvodný a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250t

ods. 5 tak, že nepriznal navrhovateľkám právo na náhradu trov konania, keďže nebolo

vyhovené ich návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 10. decembra 2008

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková