Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2obdo/23/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej

veci žalobcu: D. S., S., Žilina, zast. JUDr. P. Z., advokátom, Š., Žilina, proti žalovanému: F.

s.r.o., O. Trenčín, zast. JUDr. M. H. B. Prievidza, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere

a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. marca 2008 č. k. -101 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 4. marca 2008 č. k. -101 z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zmenil žalobu zamietajúci rozsudok súdu

l. stupňa tak, že určil čiastočnú neplatnosť zmluvy o úvere č. 71003 zo dňa 03. 01. 2007 v článku

III, odsek 4... povinnosť znášať dojednanú splátku mesačného príslušenstva však zostáva

zachovaná, pokiaľ sa účastníci tejto zmluvy nedohodnú písomným dodatkom k tejto zmluve

inak, ďalej v článku III, odsek 7, písm. b/... zaväzuje sa nijako nespochybňovať platnosť tejto

zmluvy o úvere, ani súčasne uzatvorenej zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktoré

obe uzatvorili slobodne a bez toho, aby jeho zmluvná voľnosť pri uzatváraní bola akokoľvek

obmedzená, a vo zvyšku žalobu zamietol.

V časti výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil prvostupňový rozsudok

tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Podľa odôvodnenia rozsudku účastníci uzavreli dňa 03. 01. 2007 zmluvu o úvere č. 71003

podľa § 497 Obch. zák., na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver 105 000,–Sk, ktoré

sa žalobca zaviazal vrátiť formou 35-tich pravidelných mesačných splátok po 5 250,–Sk

a poslednú 36. splátku v sume 110 250,–Sk, splatnú dňa 03. 01. 2010.

Podľa čl. III, odsek 4 predmetnej zmluvy o úvere sa účastníci tejto zmluvy o úvere ďalej

dohodli tak, že splatenie úveru sčasti alebo aj v celej výške je prípustné aj pred dňom splatnosti,

minimálne však po troch mesiacoch od uzavretia tejto zmluvy, povinnosť znášať dojednanú

splátku mesačného príslušenstva však zostáva zachovaná, pokiaľ sa účastníci tejto zmluvy

nedohodnú písomným dodatkom ku tejto zmluve inak.

Podľa článku III, odsek 7, písm. b/ predmetnej zmluvy o úvere dlžník vyhlasuje, že

v prípade, ak poskytnutý úver s príslušenstvom nebude splácať a nesplatí riadne, včas a v celej

výške, tak ako je to uvedené v tejto zmluve a ak sa následkom porušenia zmluvných dojednaní na

jeho strane stane veriteľ definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia pohľadávky, zaväzuje

sa nijako nespochybňovať platnosť tejto zmluvy o úvere, ani súčasne uzatvorenej zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktoré obe uzatvorili slobodne a bez tohto, aby jeho

zmluvná voľnosť pri uzatváraní bola akokoľvek obmedzená.

Žalobca následne žalovanému uhradil dňa 29. 01. 2007 sumu 120 750,–Sk, dňa

04. 05. 2007 sumu 5 250,–Sk, dňa 04. 06. 2007 sumu 5 250,–Sk. Žalobca listom zo dňa

29. 01. 2007 požiadal žalovaného o vystavenie kvitancie ako dôkazu o riadnom a včasnom

vrátení poskytnutého úveru, a o spätný prevod vlastníckeho práva k bytu. Žalovaný listom zo dňa

20. 02. 2007 žalobcovi oznámil, že splatenie úveru v zmysle úverovej zmluvy, vrátane

dohodnutého mesačného navýšenia istiny, trvá. Žalobca navrhol listom zo dňa 20. 09. 2007

žalovanému mimosúdnu dohodu s tým, že žalovanému zaplatil istinu a úroky z úveru

26 250,–Sk. Žalovaný s dohodou nesúhlasil, pretože považoval zaplatenie príslušenstva úveru za

neprimerane nízke.

Na rozdiel od súdu 1. stupňa, ktorý konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu

na určení v zmysle písm c/ , odvolací súd uzavrel, že tento je daný existenciou

aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením

žalobcovho právneho postavenia, a to predovšetkým neistoty v otázke rozsahu a splatnosti

žalobcovho záväzku voči žalovanému.

Odvolací súd posúdil vec podľa ustanovení , o ktorého aplikácii sa

účastníci výslovne dohodli a aplikoval aj ust. § 39 Obč. zák. a dospel k záveru, že článok III ods.

4 Zmluvy o úvere, podľa ktorého sa účastníci tejto zmluvy o úvere dohodli tak, že splatenie

úveru sčasti alebo aj v celej výške je prípustné aj pred dňom splatnosti, minimálne však po troch

mesiacoch od uzavretia tejto zmluvy, povinnosť znášať dojednanú splátku mesačného

príslušenstva však zostáva zachovaná, pokiaľ sa účastníci tejto zmluvy nedohodnú písomným

dodatkom k tejto zmluve inak, je neplatný, a to z dôvodu jeho rozporu s § 39 Obč. zák..

Konštatoval, že i článok III ods. 7 Zmluvy o úvere, v ktorom dlžník vyhlasuje, že

v prípade, ak poskytnutý úver s príslušenstvom nebude splácať a nesplatí riadne, včas a v celej

výške tak, ako je uvedené v tejto zmluve, a ak sa následkom porušenia zmluvných dojednaní na

jeho strane stane veriteľ definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia pohľadávky, zaväzuje

sa nijako nespochybňovať platnosť tejto zmluvy o úvere, ani súčasne uzatvorenej zmluvy

o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktoré obe uzatvoril slobodne a bez toho, aby jeho

zmluvná voľnosť pri ich uzatváraní bola akokoľvek obmedzená, je tiež neplatný, a to z dôvodu

jeho rozporu so základnou právnou zásadou, že nikto sa nemôže dopredu vzdať svojho práva.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ods. l a 2 a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou odvolací súd zmenil rozsudok

súdu l. stupňa, podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ust. ods. l

a odôvodnil ust. tvrdiac, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa jeho mienky odvolací súd správne vychádzal z názoru, že na posúdenie spornej

veci treba aplikovať ustanovenia , nesprávne však použil ust.

a § 503 Obch. zák. na zdôvodnenie čiastočného vyhovenia žalobe, pričom aplikácia ust. § 39

Obč. zák. nebola správna, odvolací súd mohol aplikovať nanajvýš ust. § 265 Obch. zák.

Napáda aj rozhodnutie odvolacieho súdu čo do trov konania a tvrdí, že bol v odvolacom

konaní prevažne úspešný, keďže odvolací súd odvolaniu žalobcu vyhovel len čiastočne vo

zvyšku žalobu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací prejednal vec podľa § 243a ods. 1

veta po bodkočiarku bez nariadenia pojednávania potom, čo zistil, že dovolanie je

prípustné podľa ods. l dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že žalobca sa žalobou došlou

súdu dňa 28. 03. 2007 domáha podľa ust. neplatnosti zmluvy o úvere

č. 71003 zo dňa 03. 01. 2007 a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z toho istého dňa,

ktoré uzavrel so žalovaným. Na základe uvedenej úverovej zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi

sumu 105 000,–Sk a zároveň so žalobcom dohodol úroky z úveru vo výške 5 % celkovej sumy

úveru mesačne t.j. 5 250,–Sk mesačne. Žalovaný na mesačné splátky uvedených úrokov z úveru,

ktoré nezahŕňali splátku istiny, vystavil splátkový kalendár k zmluve o úvere č. 71003 zo dňa

03. 01. 2007. Istina 105 000,–Sk bola zahrnutá do poslednej splátky 03. 01. 2010 v sume

110 250,–Sk. Podľa zmluvných podmienok uvedenej zmluvy o úvere, v zmysle čl. III bod 4,

splatenie úveru sčasti alebo v celej výške je prípustné aj pred dňom jeho splatnosti, minimálne

však po troch mesiacoch od uzavretia tejto zmluvy, povinnosť znášať dojednanú splátku

mesačného príslušenstva však zostáva zachovaná, pokiaľ sa účastníci zmluvy nedohodnú

písomným dodatkom k zmluve inak. Po neochote zo strany žalovaného súhlasiť s návštevou

žalobcu u žalovaného za účelom dohody o splatení úveru pred jeho splatnosťou, žalobca zvolil

formu zaplatenia príslušnej istiny spolu s príslušným počtom mesačných splátok úrokov z istiny

v zmysle čl. III ods. 4 zmluvy o úvere. Dňa 29. 01. 2007 žalobca na účet žalovaného previedol

sumu 120 750,–Sk, ktorú tvorila istina v sume 105 000,–Sk a príslušný počet mesačných splátok

z istiny t. j. 3 x 5 205,–Sk. Listom zo dňa 22. 02. 2007 právna zástupkyňa žalovaného oznámila

právnemu zástupcovi žalobcu, že podľa čl. III bodu 4 predmetnej zmluvy o úvere povinnosť

žalobcu znášať dohodnuté mesačné navýšenie (príslušenstvo) trvá v celom rozsahu až do

splatenia poslednej mesačnej splátky úroku z úveru podľa splátkového kalendára, t. j. do

03. 01. 2010, kedy žalovaný vydá žalobcovi potvrdenie o riadnom a včasnom splatení úveru

a požiada o spätný prevod vlastníckeho práva k založenej nehnuteľnosti na žalobcu.

Súd l. stupňa posúdil vec podľa ustanovení podľa ust. a

Obč. zák. a a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny

záujem a súd nezistil ani danosť dôvodov neplatnosti sporných zmlúv podľa ust. § 37 ods. l

a § 39 Obč. zák.

Odvolací súd v napadnutom rozsudku uzavrel, že naliehavý právny záujem je čiastočne

daný, a to do časti úverovej zmluvy, ktorých neplatnosť určil t.j. čl. III ods. 4 , ktorý je neplatný

pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák., pretože nad únosnú mieru znevýhodňuje

žalobcu a poskytuje neprimeranú výhodu žalovanému.

Dovolateľom v tejto súvislosti zastávaný názor, že aplikácia ust. § 39 Obč. zák. nemá

v obchodnom záväzkovom vzťahu miesto, nie je správny. Ust. § 1 ods. l druhá veta Obch. zák.

výslovne použitie predpisov občianskeho práva v obchodných záväzkových vzťahoch ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa ustanovení zakotvuje. A je nesporné, že

ust. § 265 Obch. zák. neriešia situácie upravené ust. § 39 Obč. zák., pričom treba mať na zreteli

aj skutočnosť, že na existenciu danosti aplikácie tohto ustanovenia súd musí prihliadať ex offo.

Dovolací súd usúdil, že odvolací súd aplikoval ust. § 39 Obč. zák. na čl.III. ods. 4

zmluvy o úvere dôvodne a správne.

Dovolací súd sa stotožnil tiež s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je neplatný aj

čl. III. ods. 7 zmluvy o úvere, v ktorom dlžník vyhlasuje, že v prípade, ak poskytnutý úver

s príslušenstvom nebude splácať a nesplatí riadne, včas a v celej výške, tak ako je to uvedené

v tejto zmluve a ak sa následkom porušenia zmluvných dojednaní na jeho strane stane veriteľ

definitívnym vlastníkom predmetu zabezpečenia pohľadávky, zaväzuje sa nijako

nespochybňovať platnosť tejto zmluvy o úvere, ani súčasne uzatvorenej zmluvy o zabezpečení

záväzku prevodom práva, ktoré obe uzatvorili slobodne a bez toho, aby jeho zmluvná voľnosť pri

uzatváraní bola akokoľvek obmedzená, je taktiež neplatný, a to z dôvodu jeho rozporu so

základnou právnou zásadou, že nikto sa nemôže dopredu vzdať svojho práva.

Ani dovolanie žalovaného čo do rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý nepriznal

účastníkom náhradu trov konania, nie je dôvodné. Dovolateľ pri svojom tvrdení, že mal úspech

v prevažnej miere, pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu l. stupňa len čiastočne a vo zvyšku

žalobu zamietol, nevzal do úvahy, že žalobca bol úspešný v podstatných častiach svojej žaloby,

pričom záväzné rozhodnutie o týchto častiach nesporne ovplyvní konania žalovaného

v rozsudkom nezrušených častiach, o ktorých odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že nebol na

to naliehavý právny záujem.

Na tomto základe dovolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

je správny a preto dovolanie žalovaného podľa ods. l veta po bodkočiarku

zamietol.

Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. l a 2 § 142

ods. l právo na náhradu trov dovolacieho konania. Pretože mu žiadne nevznikli, dovolací

súd mu ju nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. decembra 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:. N.