Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f32/373301.a21c96.pdf
PDF · 117.29 KB
No categories available
3Cdo/164/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 164/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v N.,
zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v N., 2/ I., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr.
E., advokátkou so sídlom v T., proti žalovaným 1/ N., 2/ D., bývajúcemu v N., zastúpenému
JUDr. J., advokátom so sídlom v P., a 3/ D., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. J., advokátom
so sídlom v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. NM – 4 C 122/2002, na dovolania žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 31. januára 2007 sp. zn. 5 Co 252/2006, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a .
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť do 3 dní spoločne a nerozdielne náhradu trov
dovolacieho konania žalovaným 2/ a 3/ vo výške 1 743 Sk na účet JUDr. J., advokáta so
sídlom v P..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 1. decembra 2005 č.k. NM – 4 C 122/2002-259
zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali a/ určenia (spolu)vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom, ktoré sú vedené ako
parcela č. X., X., b/ „zrušenia parcely č. X. a vlastníctva žalovaných k parcele č. X.“, c/
určenia „neplatnosti rozdelenia“ pôvodnej parcely č. X. na parcely č. X. a č. X.. Rozhodol tiež
o náhrade trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia v minulosti
užívali sporné pozemky, avšak bez právneho dôvodu. Nikdy neuzavreli žiadnu zmluvu,
z ktorej by mohli vyvodzovať dobrú vieru, že sú vlastníkmi označených nehnuteľností.
Zamietnutie žaloby v jej procesne prípustnej časti (ktorou sa žalobcovia domáhali určenia
vlastníckeho práva), odôvodnil súd neopodstatnenosťou podanej žaloby, a vo zvyšku
-2-3 Cdo 164/2008
procesnou neprípustnosťou ich žaloby (nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.).
Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 31. januára 2007
sp. zn. 5 Co 252/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že parcelu č. X., ktorá bola pôvodne označená
ako parcela č. X., začali žalobcovia 1/ a 2/ (spolu s manželom žalobkyne 1/) užívať na základe
dohody o dočasnom užívaní od 1. januára 1981 do 15. októbra 1981. V prospech tých istých
osôb bolo tiež 27. februára 1981 zriadené právo spoločného osobného užívania parcely č. X.
za účelom spoločnej výstavby rodinného domu. Predmetom tejto dohody bol aj predaj
oplotenia a porastov na parcele č. X.. Nájomnou zmluvou z 19. mája 1994 prenajalo Mesto N.
parcelu č. X. na 10 rokov žalobkyni 1/ a jej manželovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že by predmetné nehnuteľnosti
nadobudli do (spolu)vlastníctva právnym titulom vydržania. Za najpodstatnejšie – v zhode so
súdom prvého stupňa – označil, že pri tom nepreukázali dobromyseľnú a nepretržitú držbu po
dobu stanovenú zákonom. Z uvedených právnych úkonov vyplýva dočasnosť im
zriaďovaných práv, preto z ničoho nemohli vyvodzovať, že predmetné nehnuteľnosti užívajú
ako ich vlastníci (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). So zreteľom na podstatu tohto záveru
odvolací súd označil za nepotrebné dokazovanie znaleckým posudkom (geometrickým
plánom). Odvolací súd za správne považoval aj zamietnutie žaloby žalobcov 1/ a 2/ vo
zvyšnej časti, lebo súd nemá právomoc rozhodovať o zrušení parcely ani vyhlásiť za neplatné
rozdelenie pôvodnej pozemkovoknižnej parcely. Dodal, že na takomto určení nemajú
žalobcovia 1/ a 2/ naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., ako správne
konštatoval súd prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 142
ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaniami žalobcovia 1/ a 2/.
Žalobkyňa 1/ v dovolaní (spresnenom a upravenom právnou zástupkyňou ustanovenou
súdom) uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.), a to tým, že v odvolacom konaní a na odvolacom pojednávaní 31. januára 2007
nebola riadne zastúpená advokátom, ktorý jej bol v priebehu konania ustanovený súdom na
ochranu jej práv a oprávnených záujmov (§ 30 O.s.p.). JUDr. J., súdom ustanovený zástupca
z radov advokátov, ju v odvolacom konaní nezastupoval, lebo v priebehu odvolacieho
-3-3 Cdo 164/2008
konania menovaného advokáta „odvolala“ a v odvolacom konaní žiadala o ustanovenie
nového právneho zástupcu. Na odvolacie pojednávanie 31. januára 2007 sa síce JUDr. J.
dostavil, ale následne pojednávanie opustil, takže žalobkyňa 1/ zostala bez právneho zástupcu.
Krajskému súdu v Trenčíne vytkla, že rozhodol bez vykonania dôkazov, ktoré navrhovala –
bez vykonania znaleckého dokazovania, bez vypočutia ňou navrhovaných svedkov a bez
obstarania identifikácie dotknutých parciel. Súdy oboch nižších stupňov uviedli, že neuniesla
dôkazné bremeno, jej návrhy na vykonanie dokazovania ale neakceptovali. Zdôraznila, že jej
žaloba bola a je odôvodnená, a že prvostupňový aj odvolací súd vec nesprávne právne
posúdili. Súdy pochybili aj tým, že sa zaoberali všetkými parcelami spoločne; správne mali
vziať na zreteľ, že skutkové a právne okolnosti, z ktorých vyvodzovala svoje
(spolu)vlastníctvo, neboli identické. Prvostupňový súd sa zaoberal najmä najväčšou parcelou
č. X., pričom ale prehliadol, že parcelu č. X. nemala nikdy v nájme. Túto parcelu užívala
spolu so stavebným pozemkom, ktorý získala do osobného užívania v roku 1980. Na tomto
pozemku je stavba – záhradný domček, ku ktorému sa od roku 1980 nikto neprihlásil; tento
pozemok žalobkyňa užíva v presvedčení, že tvoril súčasť pozemku, platí zaň elektrinu a daň
z nehnuteľností. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku jej dobromyseľnosti neobstojí;
vyvodzoval ho z úkonov vykonaných v rokoch 1994 a 1997 a vôbec neskúmal, či
dobromyseľnosť nezakladajú úkony, ku ktorým došlo v roku 1990. Na tomto základe žiadala
zrušiť nielen potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale aj ním potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa.
Žalobca 2/ v dovolaní uviedol, že súd nepostupoval v súlade so zákonom a rozhodol bez
vykonania navrhovaných dôkazov, preto jeho rozhodnutie trpí procesnou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd konal napriek tomu, že žalobkyňa 1/ nebola
riadne zastúpená ustanoveným advokátom a rozhodol bez vykonania navrhovaných dôkazov
(znaleckým posudkom, identifikáciou, výsluchom svedkov a ohliadkou nehnuteľností).
Podaná žaloba je opodstatnená a žalobca 2/ preukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Súdy nerozhodli správne, pokiaľ pozornosť zamerali na skutkové
a právne okolnosti z rokov 1994 až 1997 a nevzali na zreteľ „status quo roku 1990“. Žalobca
2/ vyjadril aj svoj nesúhlas s konštatovaním odvolacieho súdu, že nemohol nadobudnúť
subjektívny pocit, že mu sporné nehnuteľnosti patria – najmenej od roku 1990 sa o ne
zaujíma, stará sa o ne s presvedčením, že ich nadobudol vydržaním. Aj žalobca 2/ žiadal
zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov.
-4-3 Cdo 164/2008
Žalované N. sa k dovolaniu nevyjadrilo.
Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu spochybnili opodstatnenosť tvrdení žalobcov 1/
a 2/. Žiadali neopodstatnené dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) riadne zastúpení (§ 241 ods. 1
O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či
dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. Dovolania žalobcov 1/ a 2/ nie sú v zmysle uvedených zákonných
ustanovení procesne prípustné, lebo nesmerujú proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu, ale proti takému jeho potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd
nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ by mohlo byť procesne prípustné len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, má
dovolací súd v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. aj vtedy, keď existencia vady takejto povahy nie je
namietaná. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa
ustanovenia § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
-5-3 Cdo 164/2008
uvedenej v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaniach namietané
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolaní žalobcov 1/ a 2/ preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že v konaní došlo na ich strane k odňatiu možnosti pred súdom
konať. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/
realizáciu ich procesných práv.
V prípade žalobkyne 1/ je v dovolaní existencia predmetnej procesnej vady konania
osobitne vyvodzovaná z toho, že táto účastníčka konania nebola v priebehu odvolacieho
konania zastúpená zástupcom z radov advokátov (§ 30 O.s.p.).
Zo spisu vyplýva, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 1. decembra 2004
č.k. 4 C 122/2002-207 vyhovel žiadosti žalobkyne 1/ a v zmysle § 30 O.s.p. jej na ochranu
záujmov v tomto konaní ustanovil zástupcu z radov advokátov v osobe JUDr. S.. Uvedené
uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa 1/ s odôvodnením, že menovaný advokát ju už
zastupoval v inom konaní, v ktorom bola jeho postupom poškodená, lebo „nepoužil pravdivé
údaje k sporu“. Krajský súd v Žiline tomuto odvolaniu žalobkyne 1/ vyhovel a uznesením
z 31. januára 2005 sp. zn. 5 Co 255/2004 odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
-6-3 Cdo 164/2008
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín z 18. októbra
2005 č.k. NM – 4 C 122/2002-224 bol žalobkyni 1/ v zmysle § 30 O.s.p. ustanovený zástupca
pre toto konanie z radov advokátov v osobe JUDr. J.. Vo vzťahu k osobe tohto právneho
zástupcu žalobkyne 1/ je v spise na č.l. 230 založená tiež plná moc, ktorou ho žalobkyňa 1/
poverila 10. novembra 2005 zastupovaním v tejto veci; menovaný advokát splnomocnenie
prijal. Zo zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Trenčín 1. decembra 2005 (č.l. 232
spisu) vyplýva, že JUDr. J. bol osobne prítomný na tomto pojednávaní, konal ako jej právny
zástupca a chránil na ňom záujmy žalobkyne 1/. V podaní zo 17. marca 2006 adresovanom
súdu prvého stupňa (č.l. 274 spisu) táto účastníčka naznačila svoje pochybnosti o tom, či ju
naďalej zastupuje JUDr. J. a požiadala, aby „pri úkone určenia ďalšieho právneho zástupcu zo
zákona bol umožnený vlastný výber“. V reakcii na tento list Okresný súd Trenčín žalobkyni
5. apríla 2006 oznámil (č.l. 275 spisu), že „do dnešného dňa nebolo súdu doručené
vypovedanie plnej moci zo strany advokáta“. Žalobkyňa 1/ založila do spisu 19. mája 2006
„späťvzatie plnej moci“ z toho istého dňa a bez udania dôvodu oznámila, že JUDr. J.
„odoberá plnú moc“; opätovne pri tom požiadala, aby „pri ustanovení nasledovného právneho
zástupcu mala možnosť vlastného výberu“. Podaním z 27. októbra 2006 (č.l. 300 spisu)
žalobkyňa 1/ na základe „nahliadnutia do spisu a porovnania údajov z právoplatného
oslobodenia od súdnych poplatkov“ požiadala súd o „pridelenie právneho zástupcu zo
zákona“; zároveň zopakovala žiadosť, aby jej bol umožnený „vlastný výber právneho
zástupcu“.
Na odvolacom pojednávaní 31. januára 2007 bola osobne prítomná nielen žalobkyňa 1/,
ale aj JUDr. J.. Zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 329 spisu) vyplýva, že menovaný
advokát predniesol bližšie odôvodnenie odvolania žalobkyne 1/, vzápätí na to sa ale
žalobkyňa 1/ na uvedenom pojednávaní vyjadrila, že „JUDr. J. ma už nezastupuje, nakoľko ja
som mu plnú moc vypovedala, nechcem, aby ma ďalej zastupoval, i keď mi bol ustanovený
súdom“. Následne sama predniesla obsah odvolania a vyjadrila sa tak, že sa „v plnom rozsahu
pridržiava toho, čo povie žalobca 2/“.
V zmysle § 30 veta prvá O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom
oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho
žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Podľa § 31
ods. 2 O.s.p. ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát,
ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
-7-3 Cdo 164/2008
Súd ustanoví účastníkovi zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. len ak: a/ účastník
o ustanovenie takého zástupcu požiada (súd je povinný účastníka poučiť o tom, že takúto
žiadosť môže podať), b/ účastník spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, c/ ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu záujmov
účastníka konania (najmä ak ide o vec, ktorá je skutkovo zložitá alebo právne náročná).
Osobitne treba zdôrazniť, že pri výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd nie je
viazaný prípadnými návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.
Aj v danom prípade súd prvého stupňa tým, že žalobkyni 1/ ustanovil na jej žiadosť za
účelom ochrany jej záujmov v konaní zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.), splnil svoju
povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti pre uplatnenie ich práv. Zásada
rovnosti účastníkov konania, ktorá je vyjadrená v § 18 O.s.p. je významným interpretačným
pravidlom, aj so zreteľom na ktoré žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku
nemožno aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov konania zvýhodnený na úkor iného
(jeho protistrany) alebo aby mal v konaní priaznivejšie (výhodnejšie) postavenie.
Ustanovením zástupcu pre konanie z radov advokátov (najskôr v osobe JUDr. S., potom
v osobe JUDr. J.) súd splnil vyššie uvedenú povinnosť a žalobkyni 1/ vytvoril možnosť, aby
za účelom ochrany jej záujmov v konaní využívala právnu službu poskytovanú advokátom.
Po ustanovení tohto zástupcu bolo na žalobkyni 1/, či a ako bude túto možnosť využívať. Zo
spisu nevyplýva žiadna z okolností, ktorá by odôvodňovala záver, že JUDr. J. vo vzťahu
k žalobkyni 1/ neplnil (nemohol plniť) povinnosti advokáta. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa 1/
prejavila vôľu ukončiť právny vzťah zastúpenia medzi ňou a menovaným advokátom (a pre
ktorý vzniesla požiadavku zasahovať do „výberu advokáta“), žalobkyňa 1/ ničím nevysvetlila
nielen v jej písomných podaniach, ale ani osobne na odvolacom pojednávaní.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nemožno v danej procesnej situácii odvolaciemu
súdu vytýkať, že 31. januára 2007 vec prejednal a rozhodol a že žalobkyni 1/ odňal možnosť
pred súdom konať. K tomuto záveru dospel dovolací súd po zohľadnení toho, že: 1. na
začiatok odvolacieho pojednávania sa dostavil JUDr. J., ktorý jej bol súdom ustanovený za
zástupcu pre konanie (a pojednávaciu miestnosť opustil až po vyjadrení sa žalobkyne 1/, že ju
už nezastupuje), 2. žalobkyňa 1/ bola procesne spôsobilá, 3. na odvolacom pojednávaní bola
osobne prítomná, 4. po odchode JUDr. J. z pojednávacej miestnosti sama predniesla obsah
odvolania a vyjadrila sa, že sa „pridržiava toho, čo povie žalobca 2/“. Dovolací súd pri tom
-8-3 Cdo 164/2008
vychádzal z názoru, že konanie žalobkyne 1/, ktorej bol (opakovane) ustanovený zástupca
z radov advokátov, a ktorá bez udania dôvodov prejavila vôľu ukončiť daný právny vzťah
zastúpenia s tým, že v budúcnosti sa chce podieľať na výbere osoby svojho budúceho
zástupcu ustanoveného súdom, sa svojimi vonkajšími znakmi blíži k zneužívaniu práva
požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, k snahe o neprípustné zvýhodnenie
na úkor protistrany (priečiace sa § 18 O.s.p.) a tiež k procesnej obštrukcii, zameranej na
oddialenie nepriaznivo vyznievajúceho rozhodnutia súdu.
Obaja dovolatelia existenciu vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzujú
z toho, že súdy nevyhoveli v plnom rozsahu ich návrhom na vykonanie dokazovania
(znaleckým posudkom, identifikáciou nehnuteľností, nimi navrhnutými svedkami a ohliadkou
nehnuteľností). K tomu treba uviesť, že súd nie viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Sám rozhoduje, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná (viď § 120 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky
už v rozhodnutí uverejnenom pod R 37/1993 zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého
dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu
v zmysle § 237 O.s.p. Obdobne v rozhodnutí uverejnenom pod R 125/1999 uviedol, že ak súd
v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. prípustné nie je. Ten istý záver zaujal Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom pod R 6/2000.
Námietka žalobcov 1/ a 2/, že súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na neúplnom
zistení rozhodujúcich skutkových okolností a nerozhodli na základe toho stavu, ktorý
žalobcovia 1/ a 2/ považujú za rozhodujúci, sa týka nesprávnosti (neúplnosti) skutkových
zistení, ktorá ale nezakladá procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Obaja žalobcovia tiež zhodne namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod
-9-3 Cdo 164/2008
(v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže dovolanie žalobcov nie je v danom prípade
procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho
posúdenia veci odvolacím súdom.
Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním
napadli výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,
ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento
charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je
do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.).
Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku
odvolacieho súdu o trovách. Keďže vo vzťahu k tomuto výroku dovolatelia netvrdili
existenciu vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a vada tejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalobcov 1/ a 2/ procesne neprípustné. Dovolací súd preto
ich mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie
neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa
vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
V dovolacom konaní boli (procesne) úspešní žalovaní a vzniklo im právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalovanému N., ktoré v dovolacom
konaní nepodalo návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, v dovolacom konaní ani
nevznikli trovy konania. Žalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní podali návrh na rozhodnutie o
priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s ustanovením §
151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným 2/ a 3/ náhradu, spočívajúcu v odmene
JUDr. J. za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia (z 30. júna 2008 na
-10-3 Cdo 164/2008
č.l. 440 spisu) k dovolaniam žalobcov 1/ a 2/. Vzal pri tom na zreteľ, že tento advokát ich
zastupoval už v konaní na odvolacom súde. Dovolací súd aplikoval ustanovenie § 11 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb a tiež § 13 ods. 3 tejto vyhlášky, lebo ide o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb.
Sadzbu za tento úkon stanovil vo výške 2 194 Sk [(1 371 Sk – 20 %) x 2)], čo s 19 % daňou
z pridanej hodnoty (416 Sk) predstavuje 2 610 Sk. Keďže žalovaní 2/ a 3/ uplatnili
v dovolacom konaní náhradu trov vo výške 1 743 Sk, priznal im dovolací súd náhradu trov
dovolacieho konania v nimi požadovanej výške.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková