Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/164/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. A., advokátkou so sídlom v N., 2/ I., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr.

E., advokátkou so sídlom v T., proti žalovaným 1/ N., 2/ D., bývajúcemu v N., zastúpenému

JUDr. J., advokátom so sídlom v P., a 3/ D., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. J., advokátom

so sídlom v P., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. NM – , na dovolania žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 31. januára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolania o d m i e t a .

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť do 3 dní spoločne a nerozdielne náhradu trov

dovolacieho konania žalovaným 2/ a 3/ vo výške 1 743 Sk na účet JUDr. J., advokáta so

sídlom v P..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 1. decembra 2005 č.k. NM – -259

zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali a/ určenia (spolu)vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Nové Mesto nad Váhom, ktoré sú vedené ako

parcela č. X., X., b/ „zrušenia parcely č. X. a vlastníctva žalovaných k parcele č. X.“, c/

určenia „neplatnosti rozdelenia“ pôvodnej parcely č. X. na parcely č. X. a č. X.. Rozhodol tiež

o náhrade trov konania. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobcovia v minulosti

užívali sporné pozemky, avšak bez právneho dôvodu. Nikdy neuzavreli žiadnu zmluvu,

z ktorej by mohli vyvodzovať dobrú vieru, že sú vlastníkmi označených nehnuteľností.

Zamietnutie žaloby v jej procesne prípustnej časti (ktorou sa žalobcovia domáhali určenia

vlastníckeho práva), odôvodnil súd neopodstatnenosťou podanej žaloby, a vo zvyšku

-2-3 Cdo 164/2008

procesnou neprípustnosťou ich žaloby (nepreukázaním naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení v zmysle ).

Na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 31. januára 2007

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že parcelu č. X., ktorá bola pôvodne označená

ako parcela č. X., začali žalobcovia 1/ a 2/ (spolu s manželom žalobkyne 1/) užívať na základe

dohody o dočasnom užívaní od 1. januára 1981 do 15. októbra 1981. V prospech tých istých

osôb bolo tiež 27. februára 1981 zriadené právo spoločného osobného užívania parcely č. X.

za účelom spoločnej výstavby rodinného domu. Predmetom tejto dohody bol aj predaj

oplotenia a porastov na parcele č. X.. Nájomnou zmluvou z 19. mája 1994 prenajalo Mesto N.

parcelu č. X. na 10 rokov žalobkyni 1/ a jej manželovi. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

súdu prvého stupňa, že žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali, že by predmetné nehnuteľnosti

nadobudli do (spolu)vlastníctva právnym titulom vydržania. Za najpodstatnejšie – v zhode so

súdom prvého stupňa – označil, že pri tom nepreukázali dobromyseľnú a nepretržitú držbu po

dobu stanovenú zákonom. Z uvedených právnych úkonov vyplýva dočasnosť im

zriaďovaných práv, preto z ničoho nemohli vyvodzovať, že predmetné nehnuteľnosti užívajú

ako ich vlastníci ( ). So zreteľom na podstatu tohto záveru

odvolací súd označil za nepotrebné dokazovanie znaleckým posudkom (geometrickým

plánom). Odvolací súd za správne považoval aj zamietnutie žaloby žalobcov 1/ a 2/ vo

zvyšnej časti, lebo súd nemá právomoc rozhodovať o zrušení parcely ani vyhlásiť za neplatné

rozdelenie pôvodnej pozemkovoknižnej parcely. Dodal, že na takomto určení nemajú

žalobcovia 1/ a 2/ naliehavý právny záujem v zmysle , ako správne

konštatoval súd prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na § 142

ods. 1 a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaniami žalobcovia 1/ a 2/.

Žalobkyňa 1/ v dovolaní (spresnenom a upravenom právnou zástupkyňou ustanovenou

súdom) uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

), a to tým, že v odvolacom konaní a na odvolacom pojednávaní 31. januára 2007

nebola riadne zastúpená advokátom, ktorý jej bol v priebehu konania ustanovený súdom na

ochranu jej práv a oprávnených záujmov ( ). JUDr. J., súdom ustanovený zástupca

z radov advokátov, ju v odvolacom konaní nezastupoval, lebo v priebehu odvolacieho

-3-3 Cdo 164/2008

konania menovaného advokáta „odvolala“ a v odvolacom konaní žiadala o ustanovenie

nového právneho zástupcu. Na odvolacie pojednávanie 31. januára 2007 sa síce JUDr. J.

dostavil, ale následne pojednávanie opustil, takže žalobkyňa 1/ zostala bez právneho zástupcu.

Krajskému súdu v Trenčíne vytkla, že rozhodol bez vykonania dôkazov, ktoré navrhovala –

bez vykonania znaleckého dokazovania, bez vypočutia ňou navrhovaných svedkov a bez

obstarania identifikácie dotknutých parciel. Súdy oboch nižších stupňov uviedli, že neuniesla

dôkazné bremeno, jej návrhy na vykonanie dokazovania ale neakceptovali. Zdôraznila, že jej

žaloba bola a je odôvodnená, a že prvostupňový aj odvolací súd vec nesprávne právne

posúdili. Súdy pochybili aj tým, že sa zaoberali všetkými parcelami spoločne; správne mali

vziať na zreteľ, že skutkové a právne okolnosti, z ktorých vyvodzovala svoje

(spolu)vlastníctvo, neboli identické. Prvostupňový súd sa zaoberal najmä najväčšou parcelou

č. X., pričom ale prehliadol, že parcelu č. X. nemala nikdy v nájme. Túto parcelu užívala

spolu so stavebným pozemkom, ktorý získala do osobného užívania v roku 1980. Na tomto

pozemku je stavba – záhradný domček, ku ktorému sa od roku 1980 nikto neprihlásil; tento

pozemok žalobkyňa užíva v presvedčení, že tvoril súčasť pozemku, platí zaň elektrinu a daň

z nehnuteľností. Záver súdu prvého stupňa o nedostatku jej dobromyseľnosti neobstojí;

vyvodzoval ho z úkonov vykonaných v rokoch 1994 a 1997 a vôbec neskúmal, či

dobromyseľnosť nezakladajú úkony, ku ktorým došlo v roku 1990. Na tomto základe žiadala

zrušiť nielen potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale aj ním potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa.

Žalobca 2/ v dovolaní uviedol, že súd nepostupoval v súlade so zákonom a rozhodol bez

vykonania navrhovaných dôkazov, preto jeho rozhodnutie trpí procesnou vadou konania

v zmysle Odvolací súd konal napriek tomu, že žalobkyňa 1/ nebola

riadne zastúpená ustanoveným advokátom a rozhodol bez vykonania navrhovaných dôkazov

(znaleckým posudkom, identifikáciou, výsluchom svedkov a ohliadkou nehnuteľností).

Podaná žaloba je opodstatnená a žalobca 2/ preukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Súdy nerozhodli správne, pokiaľ pozornosť zamerali na skutkové

a právne okolnosti z rokov 1994 až 1997 a nevzali na zreteľ „status quo roku 1990“. Žalobca

2/ vyjadril aj svoj nesúhlas s konštatovaním odvolacieho súdu, že nemohol nadobudnúť

subjektívny pocit, že mu sporné nehnuteľnosti patria – najmenej od roku 1990 sa o ne

zaujíma, stará sa o ne s presvedčením, že ich nadobudol vydržaním. Aj žalobca 2/ žiadal

zrušiť rozsudky súdov oboch nižších stupňov.

-4-3 Cdo 164/2008

Žalované N. sa k dovolaniu nevyjadrilo.

Žalovaní 2/ a 3/ vo vyjadrení k dovolaniu spochybnili opodstatnenosť tvrdení žalobcov 1/

a 2/. Žiadali neopodstatnené dovolanie zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) riadne zastúpení (

), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu. Dovolania žalobcov 1/ a 2/ nie sú v zmysle uvedených zákonných

ustanovení procesne prípustné, lebo nesmerujú proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, ale proti takému jeho potvrdzujúcemu rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd

nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ by mohlo byť procesne prípustné len ak by konanie, v ktorom

bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, má

dovolací súd v zmysle aj vtedy, keď existencia vady takejto povahy nie je

namietaná. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

ustanovenia , ale sa zaoberal aj otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

-5-3 Cdo 164/2008

uvedenej v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaniach namietané

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolaní žalobcov 1/ a 2/ preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že v konaní došlo na ich strane k odňatiu možnosti pred súdom

konať. Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších

stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobkyni 1/ a žalobcovi 2/

realizáciu ich procesných práv.

V prípade žalobkyne 1/ je v dovolaní existencia predmetnej procesnej vady konania

osobitne vyvodzovaná z toho, že táto účastníčka konania nebola v priebehu odvolacieho

konania zastúpená zástupcom z radov advokátov ( ).

Zo spisu vyplýva, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 1. decembra 2004

č.k. -207 vyhovel žiadosti žalobkyne 1/ a v zmysle jej na ochranu

záujmov v tomto konaní ustanovil zástupcu z radov advokátov v osobe JUDr. S.. Uvedené

uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa 1/ s odôvodnením, že menovaný advokát ju už

zastupoval v inom konaní, v ktorom bola jeho postupom poškodená, lebo „nepoužil pravdivé

údaje k sporu“. Krajský súd v Žiline tomuto odvolaniu žalobkyne 1/ vyhovel a uznesením

z 31. januára 2005 sp. zn. odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

-6-3 Cdo 164/2008

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín z 18. októbra

2005 č.k. NM – -224 bol žalobkyni 1/ v zmysle ustanovený zástupca

pre toto konanie z radov advokátov v osobe JUDr. J.. Vo vzťahu k osobe tohto právneho

zástupcu žalobkyne 1/ je v spise na č.l. 230 založená tiež plná moc, ktorou ho žalobkyňa 1/

poverila 10. novembra 2005 zastupovaním v tejto veci; menovaný advokát splnomocnenie

prijal. Zo zápisnice z pojednávania pred Okresným súdom Trenčín 1. decembra 2005 (č.l. 232

spisu) vyplýva, že JUDr. J. bol osobne prítomný na tomto pojednávaní, konal ako jej právny

zástupca a chránil na ňom záujmy žalobkyne 1/. V podaní zo 17. marca 2006 adresovanom

súdu prvého stupňa (č.l. 274 spisu) táto účastníčka naznačila svoje pochybnosti o tom, či ju

naďalej zastupuje JUDr. J. a požiadala, aby „pri úkone určenia ďalšieho právneho zástupcu zo

zákona bol umožnený vlastný výber“. V reakcii na tento list Okresný súd Trenčín žalobkyni

5. apríla 2006 oznámil (č.l. 275 spisu), že „do dnešného dňa nebolo súdu doručené

vypovedanie plnej moci zo strany advokáta“. Žalobkyňa 1/ založila do spisu 19. mája 2006

„späťvzatie plnej moci“ z toho istého dňa a bez udania dôvodu oznámila, že JUDr. J.

„odoberá plnú moc“; opätovne pri tom požiadala, aby „pri ustanovení nasledovného právneho

zástupcu mala možnosť vlastného výberu“. Podaním z 27. októbra 2006 (č.l. 300 spisu)

žalobkyňa 1/ na základe „nahliadnutia do spisu a porovnania údajov z právoplatného

oslobodenia od súdnych poplatkov“ požiadala súd o „pridelenie právneho zástupcu zo

zákona“; zároveň zopakovala žiadosť, aby jej bol umožnený „vlastný výber právneho

zástupcu“.

Na odvolacom pojednávaní 31. januára 2007 bola osobne prítomná nielen žalobkyňa 1/,

ale aj JUDr. J.. Zo zápisnice z tohto pojednávania (č.l. 329 spisu) vyplýva, že menovaný

advokát predniesol bližšie odôvodnenie odvolania žalobkyne 1/, vzápätí na to sa ale

žalobkyňa 1/ na uvedenom pojednávaní vyjadrila, že „JUDr. J. ma už nezastupuje, nakoľko ja

som mu plnú moc vypovedala, nechcem, aby ma ďalej zastupoval, i keď mi bol ustanovený

súdom“. Následne sama predniesla obsah odvolania a vyjadrila sa tak, že sa „v plnom rozsahu

pridržiava toho, čo povie žalobca 2/“.

V zmysle veta prvá účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom

oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho

žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Podľa § 31

ods. 2 ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát,

ktorému účastník udelil plnomocenstvo.

-7-3 Cdo 164/2008

Súd ustanoví účastníkovi zástupcu z radov advokátov podľa len ak: a/ účastník

o ustanovenie takého zástupcu požiada (súd je povinný účastníka poučiť o tom, že takúto

žiadosť môže podať), b/ účastník spĺňa predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych

poplatkov, c/ ustanovenie zástupcu z radov advokátov je potrebné na ochranu záujmov

účastníka konania (najmä ak ide o vec, ktorá je skutkovo zložitá alebo právne náročná).

Osobitne treba zdôrazniť, že pri výbere osoby zástupcu (konkrétneho advokáta) súd nie je

viazaný prípadnými návrhmi, názormi alebo požiadavkami žiadateľa.

Aj v danom prípade súd prvého stupňa tým, že žalobkyni 1/ ustanovil na jej žiadosť za

účelom ochrany jej záujmov v konaní zástupcu z radov advokátov ( ), splnil svoju

povinnosť zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti pre uplatnenie ich práv. Zásada

rovnosti účastníkov konania, ktorá je vyjadrená v je významným interpretačným

pravidlom, aj so zreteľom na ktoré žiadne ustanovenie

nemožno aplikovať tak, aby bol niektorý z účastníkov konania zvýhodnený na úkor iného

(jeho protistrany) alebo aby mal v konaní priaznivejšie (výhodnejšie) postavenie.

Ustanovením zástupcu pre konanie z radov advokátov (najskôr v osobe JUDr. S., potom

v osobe JUDr. J.) súd splnil vyššie uvedenú povinnosť a žalobkyni 1/ vytvoril možnosť, aby

za účelom ochrany jej záujmov v konaní využívala právnu službu poskytovanú advokátom.

Po ustanovení tohto zástupcu bolo na žalobkyni 1/, či a ako bude túto možnosť využívať. Zo

spisu nevyplýva žiadna z okolností, ktorá by odôvodňovala záver, že JUDr. J. vo vzťahu

k žalobkyni 1/ neplnil (nemohol plniť) povinnosti advokáta. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa 1/

prejavila vôľu ukončiť právny vzťah zastúpenia medzi ňou a menovaným advokátom (a pre

ktorý vzniesla požiadavku zasahovať do „výberu advokáta“), žalobkyňa 1/ ničím nevysvetlila

nielen v jej písomných podaniach, ale ani osobne na odvolacom pojednávaní.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nemožno v danej procesnej situácii odvolaciemu

súdu vytýkať, že 31. januára 2007 vec prejednal a rozhodol a že žalobkyni 1/ odňal možnosť

pred súdom konať. K tomuto záveru dospel dovolací súd po zohľadnení toho, že: 1. na

začiatok odvolacieho pojednávania sa dostavil JUDr. J., ktorý jej bol súdom ustanovený za

zástupcu pre konanie (a pojednávaciu miestnosť opustil až po vyjadrení sa žalobkyne 1/, že ju

už nezastupuje), 2. žalobkyňa 1/ bola procesne spôsobilá, 3. na odvolacom pojednávaní bola

osobne prítomná, 4. po odchode JUDr. J. z pojednávacej miestnosti sama predniesla obsah

odvolania a vyjadrila sa, že sa „pridržiava toho, čo povie žalobca 2/“. Dovolací súd pri tom

-8-3 Cdo 164/2008

vychádzal z názoru, že konanie žalobkyne 1/, ktorej bol (opakovane) ustanovený zástupca

z radov advokátov, a ktorá bez udania dôvodov prejavila vôľu ukončiť daný právny vzťah

zastúpenia s tým, že v budúcnosti sa chce podieľať na výbere osoby svojho budúceho

zástupcu ustanoveného súdom, sa svojimi vonkajšími znakmi blíži k zneužívaniu práva

požiadať súd o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, k snahe o neprípustné zvýhodnenie

na úkor protistrany (priečiace sa ) a tiež k procesnej obštrukcii, zameranej na

oddialenie nepriaznivo vyznievajúceho rozhodnutia súdu.

Obaja dovolatelia existenciu vady konania v zmysle vyvodzujú

z toho, že súdy nevyhoveli v plnom rozsahu ich návrhom na vykonanie dokazovania

(znaleckým posudkom, identifikáciou nehnuteľností, nimi navrhnutými svedkami a ohliadkou

nehnuteľností). K tomu treba uviesť, že súd nie viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Sám rozhoduje, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná (viď ). Najvyšší súd Slovenskej republiky

už v rozhodnutí uverejnenom pod R 37/1993 zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého

dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu

v zmysle Obdobne v rozhodnutí uverejnenom pod R 125/1999 uviedol, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, dovolanie proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu podľa prípustné nie je. Ten istý záver zaujal Najvyšší

súd Slovenskej republiky v rozhodnutí uverejnenom pod R 6/2000.

Námietka žalobcov 1/ a 2/, že súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na neúplnom

zistení rozhodujúcich skutkových okolností a nerozhodli na základe toho stavu, ktorý

žalobcovia 1/ a 2/ považujú za rozhodujúci, sa týka nesprávnosti (neúplnosti) skutkových

zistení, ktorá ale nezakladá procesnú vadu v zmysle

Obaja žalobcovia tiež zhodne namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod

-9-3 Cdo 164/2008

(v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Keďže dovolanie žalobcov nie je v danom prípade

procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho

posúdenia veci odvolacím súdom.

Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním

napadli výrok tohto rozsudku o trovách konania, smeruje ich dovolanie proti rozhodnutiu,

ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento

charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je

do neho pojaté ( ). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa

ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ).

Ustanovenie ale vylučuje prípustnosť dovolania proti výroku rozsudku

odvolacieho súdu o trovách. Keďže vo vzťahu k tomuto výroku dovolatelia netvrdili

existenciu vady konania v zmysle a vada tejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo, nemožno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalobcov 1/ a 2/ procesne neprípustné. Dovolací súd preto

ich mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie

neprípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov, nezaoberal sa

vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

V dovolacom konaní boli (procesne) úspešní žalovaní a vzniklo im právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Žalovanému N., ktoré v dovolacom

konaní nepodalo návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, v dovolacom konaní ani

nevznikli trovy konania. Žalovaní 2/ a 3/ v dovolacom konaní podali návrh na rozhodnutie o

priznaní náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení s ustanovením §

151 ods. 1 ). Dovolací súd priznal žalovaným 2/ a 3/ náhradu, spočívajúcu v odmene

JUDr. J. za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia (z 30. júna 2008 na

-10-3 Cdo 164/2008

č.l. 440 spisu) k dovolaniam žalobcov 1/ a 2/. Vzal pri tom na zreteľ, že tento advokát ich

zastupoval už v konaní na odvolacom súde. Dovolací súd aplikoval ustanovenie § 11 ods.

1 vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb a tiež § 13 ods. 3 tejto vyhlášky, lebo ide o spoločný úkon pri zastupovaní dvoch osôb.

Sadzbu za tento úkon stanovil vo výške 2 194 Sk [(1 371 Sk – 20 %) x 2)], čo s 19 % daňou

z pridanej hodnoty (416 Sk) predstavuje 2 610 Sk. Keďže žalovaní 2/ a 3/ uplatnili

v dovolacom konaní náhradu trov vo výške 1 743 Sk, priznal im dovolací súd náhradu trov

dovolacieho konania v nimi požadovanej výške.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková