Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/17/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky,

zastúpenej okresným prokurátorom vo Vranove nad Topľou, proti žalovaným 1/ Obvodnému

úradu v Prešove, so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, 2/ M., bývajúcej vo V., 3/ J.,

bývajúcej vo V., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, vedenej na Okresnom súde Vranov

nad Topľou pod sp. zn. , o dovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. novembra 2005, č.k. -209 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2006, sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. októbra

2006, sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. novembra

2005, č.k. -209 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou zo dňa 20. apríla 2001 domáhal určenia neplatnosti prevodu

majetku štátu označených nehnuteľností (parc. č. X. vo výmere X. m², parc. č. X. vo výmere

X. m², parc. č. X. vo výmere X. m² a parc. č. X. vo výmere X. m²) na základe kúpnych zmlúv

z 2. septembra 1997 a 9. apríla 1998 uzavretých medzi predávajúcim Okresným úradom

Vranov nad Topľou a kupujúcimi M. a J. Predmetné zmluvy považoval za neplatné z dôvodu,

že boli uzavreté bez ponukového konania a nebola správne stanovená ani kúpna cena;

uzavretím zmlúv došlo k porušeniu o správe majetku štátu v znení

platnom v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv (ďalej aj „zákon o správe majetku

štátu“). Právny predchodca žalovaného 1/ postupoval podľa § 8 ods. 4 zákona o správe

majetku štátu, predmetom zmlúv bol zastavaný pozemok, na ktorom stojí budova C. (ďalej aj

„C.“) vo V., ktorý s priľahlým pozemkom tvorili jeden funkčný celok na plnenie úloh C.

v rámci predmetu jeho činnosti. Kúpa sa realizovala na základe dvoch geometrických plánov,

čím došlo k úmyselnému drobeniu pozemkov na parcely do výmery 200. m² s úmyslom obísť

zákon bez ponukového konania.

Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo 4. novembra 2005, č.k.

-209 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti prevodu majetku

štátu na základe kúpnych zmlúv z 2. septembra 1997 a 9. apríla 1998, uzavretých

SR - Okresným úradom vo Vranove nad Topľou ako predávajúcim a žalovanými 2/ a 3/ ako

kupujúcimi, predmetom ktorých boli parc. č. X. vo výmere X. m², parc. č. X. vo výmere X.

m², parc. č. X. vo výmere X. m² a parc. č. X. vo výmere X. m². Rozhodol tak po zistení, že

Okresný úrad vo Vranove nad Topľou predal žalovaným 2/, 3/ pozemok, o ktorý nikto

neprejavil záujem získať ho do vlastníctva okrem žalovaných 2/, 3/. Kúpne zmluvy boli

vyhotovené v písomnej forme, boli podpísané štatutárnym zástupcom, ktorý tak rozhodol

o prebytočnom majetku štátu, pričom jeho oprávnenie vyplývalo z § 8 ods. 2 zákona č.

o organizácie miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účel obidvoch kúpnych zmlúv sa naplnil, stavba polyfunkčného objektu bola realizovaná

v súlade so stavebným zákonom. Kupujúce nadobudli vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam na základe rozhodnutí Okresného úradu Vranov nad Topľou, odboru

katastrálneho č. V. zo dňa 17. septembra 1997 a č. V. zo dňa 20. apríla 1998 o povolení

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. O neúmyselnom konaní pri uzatváraní

druhej kúpnej zmluvy svedčí aj skutočnosť, že žalované 2/, 3/ kúpili zbytok pozemku, ktorý

iba v nepatrnej časti použili pri výstavbe objektu; ostatná časť slúžila pre verejné účely a jej

využitie sa nezmenilo ani po kúpe, následne bola časť z neho žalovanými 2/, 3/ odpredaná pre

majetkoprávne usporiadanie miestnej komunikácie. Zákon o správe majetku štátu, okrem

všeobecných náležitostí kúpnej zmluvy, vyžaduje aj dohodu o účele, na ktorý bude kupovaný

majetok slúžiť a dobu splatnosti kúpnej ceny (§ 11 ods. 1). Účel kúpy vyplýva z bodu IV.

zmluvy uzavretej 2. septembra 1997, v ktorom sa zriaďuje vecné bremeno; účelom kúpy

pozemku bola výstavba objektu na parc. č. X. kupujúcimi. Z obsahu druhej kúpnej zmluvy

možno účel kúpy zistiť z bodu II. z dôvodu zrušenia vecného bremena. Súd nezistil

nesprávnosť postupu predávajúceho ani pri určení primeranej kúpnej ceny predávaných

nehnuteľností. Úmyselné drobenie výmery stavebného pozemku postupom žalovaných nebolo

zistené, nakoľko podľa projektovej dokumentácie zastavaná plocha mala byť pôvodne cca X.

m². Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil , rozhodnutie o trovách štátu

ods. l

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu a žalovaného 1/ rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 2/, 3/ nepriznal. Odvolací súd

viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( ) stotožnil sa s jeho

s názorom, že pri uzatváraní kúpnych zmlúv medzi žalovanými 2/, 3/ a právnym

predchodcom žalovaného 1/ nebol porušený o správe majetku štátu

v znení platnom v čase uzatvárania kúpnych zmlúv. Využijúc interpretačné pravidlo výkladu

prejavu vôle účastníka na strane právneho predchodcu žalovaného 1/ zastával názor, že tento

postupoval pri predaji prebytočného majetku so starostlivosťou riadneho hospodára a zákonný

postup pri uzatváraní kúpnych zmlúv dodržal. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa

nevykonania osobitného ponukového konania, resp. nevydania rozhodnutia o prebytočnosti

majetku, odvolací súd poukázal na dôvody vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia. Osobitné

ponukové konanie nebolo potrebné vykonať, ak sa predával majetok štátu, ktorý sa považoval

za prebytočný, ak nezastavaný pozemok bol vo vlastníctve štátu, a ak jeho celková výmera

nepresahovala X. m² (§ 8 ods. 4 písm. a/ zákona o správe majetku štátu). Z predmetného

zákona nevyplýva povinnosť orgánu štátu (t.j. právneho predchodcu žalovaného 1/) vydať

rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu, pretože § 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu

pre správcu upravoval iba povinnosť s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného

odkladu účelne a s maximálnou hospodárnosťou a takto postupoval právny predchodca

žalovaného 1/ aj pri stanovení kúpnej ceny. Správca bol povinný previesť majetok štátu

záujemcovi, ktorý v osobitnom ponukovom konaní ponúkne najvyššiu cenu; pokiaľ nebolo

potrebné vykonať osobitné ponukové konanie, mal previesť majetok štátu aspoň za primeranú

cenu (§ 8 ods. 5 zákona o správe majetku štátu). Primeraná cena v čase prevodu

nezastavaných pozemkov bola 150,- Sk/m² (§ 15 - cena pozemku v obciach nad

15 000 obyvateľov vyhl. MF SR č. v znení neskorších predpisov). Kúpne

zmluvy mali obsahovať aj dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť (§ 11 ods. l

zákona o správe majetku štátu), nedostatok tejto podmienky však nemá za následok absolútnu

neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods. 1 O.z.). Svedkovia JUDr. D., Ing. S. a Ing. D. potvrdili

okolnosti týkajúce sa uzavretia kúpnych zmlúv, ako aj vedomosť o účele, na ktorý bude

nadobúdateľ majetok štátu využívať. Nie je preto možné v danom prípade, ak sa jedná

o majetok štátu, vykladať vôľu účastníka inak, ako v súlade s interpretačným pravidlom podľa

§ 35 ods. 2 O.z., pretože iný výklad prejavu vôle účastníkov zmluvy by bol v rozpore so

zásadou spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Podľa názoru

odvolacieho súdu nie je možné, aby ten istý subjekt – štát, ktorý mal vôľu nehnuteľnosti

odpredať, s odstupom času sa domáhal zvrátiť stav a právne následky spojené s uzavretím

kúpnych zmlúv. Takýto postup by nebol v súlade s ústavným právom každého občana

vlastniť majetok a tiež s článkom 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý poskytuje ochranu existujúcemu

majetku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s ustanovením tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovaným 2/, /,

ktoré boli v odvolacom konaní úspešné, nepriznal ( ), lebo návrh na

priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepredložili ( ).

Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním napadol tak

rozsudok Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2006, sp. zn. , ako aj ním

potvrdený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. novembra 2005, č.k.

-209, pretože týmito rozhodnutiami bol porušený zákon. V odôvodnení svojho

opravného prostriedku poukázal na to, že v predmetnej veci konanie začalo podaním návrhu

podľa § 12 zákona o správe majetku štátu, ktorý v zastúpení Slovenskej republiky podal

okresný prokurátor vo Vranove nad Topľou z dôvodu, že tento zákon, ktorý upravuje postup

pri prevode vlastníctva majetku štátu pri prevodoch nehnuteľností, v danej veci dodržaný

nebol. Správou majetku štátu v zmysle právnej úpravy sa rozumie súhrn oprávnení

a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Za prebytočný

majetok štátu sa považuje majetok, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi

na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti. O prebytočnosti takéhoto majetku rozhoduje

štatutárny orgán správcu rozhodnutím, ktoré musí byť písomné a musí obsahovať najmä

označenie prebytočného majetku a jeho identifikačné údaje. Správca má povinnosť

prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým alebo štátnym

príspevkovým organizáciám (§ 8 ods. 1 zákona o správe majetku štátu) a až ak o ponúkaný

prebytočný majetok štátu neprejaví záujem žiadna z oslovených organizácií, je správca

povinný vykonať osobitné ponukové konanie (§ 8 ods. 3 uvedeného zákona). Nesúhlasil

s názorom prvostupňového súdu, že podpis štatutárneho zástupcu na kúpnych zmluvách

nahrádza rozhodnutie o prebytočnosti majetku. Aj za predpokladu, že správca majetku štátu

nehnuteľnosti nepotreboval k svojej ďalšej činnosti, bol povinný ich písomne ponúknuť

štátnym príspevkovým a rozpočtovým organizáciám. Uvedenú povinnosť si správca nesplnil,

čo však súdy evidentne nepovažovali za porušenie zákona o správe majetku štátu, ktorá

okolnosť bola pre súd zjavne nepodstatná. K samotnému prevodu vlastníctva došlo na základe

žiadostí žalovaných 2/ a 3/ (č.1. X., 55 spisu). Súdy nevenovali pozornosť platnosti

predmetných kúpnych zmlúv, náležitosti ktorých vyplývajú z § 11 ods. 1 zákona o správe

majetku štátu. Okrem všeobecných náležitostí, esenciálnou náležitosťou kúpnej zmluvy,

ktorou sa prevádza majetok štátu, je dohoda o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho

nadobúdateľovi a dohoda o dobe splatnosti ceny. Účel stavby z bodu IV. zmluvy

z 2. septembra 1997 a bodu III. zmluvy z 9. apríla 1998 nevyplýva, hoci dohoda o účele musí

byť v zmluve uvedená presne a nadväzuje na ňu určenie kúpnej ceny (§ 8 ods. 3 zákona

o správe majetku štátu). Absencia tejto podstatnej náležitosti stanovenej osobitným právnym

predpisom – dohody o účele – má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy (§ 39

O.z.) a nie jej neplatnosť podľa § 40 O.z. ako nesprávne dôvodil odvolací súd. Aj za

predpokladu, že by odvolací súd správne posúdil neplatnosť kúpnych zmlúv podľa § 40 O.z.,

malo by to za následok absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov. Ustanovenie § 8 ods. 9

zákona o správe majetku štátu k platnosti právnych úkonov súvisiacich s nakladaním majetku

štátu vyžaduje písomnú formu pod následkom ich neplatnosti. V konkrétnom prípade mali

kúpne zmluvy nie vady formy ale vadu obsahu. Keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu

nastáva zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, súd musí na túto neplatnosť

prihliadnuť z úradnej povinnosti. Verejný záujem tu prevažuje nad osobnými záujmami

účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami

nespôsobili. V danom prípade oba konajúce súdy dospeli k nesprávnemu výkladu správne

aplikovaného právneho predpisu, v dôsledku čoho vec následne nesprávne právne posúdili.

Z uvedených dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutia žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s

).

Žalobca sa vo vyjadrení stotožnil s dôvodmi mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora. Rozhodujúcimi skutočnosťami, pre ktoré mimoriadne dovolanie je opodstatnené,

je absencia písomného rozhodnutia štatutárneho orgánu správcu majetku o prebytočnosti

majetku; nemohlo ísť o predaj majetku štátu, o ktorý nikto neprejavil záujem, ak nebol

ponúknutý štátnym rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám v zmysle § 8 ods. l

zákona o správe majetku štátu, bez písomného rozhodnutia o prebytočnosti majetku nebolo

možné uzatvoriť kúpnu zmluvu o prevode majetku štátu na fyzické osoby. Kúpne zmluvy

neobsahujú jednoznačnú dohodu o účele, na ktorý bude majetok po prevode slúžiť, z ktorého

dôvodu sú v zmysle § 39 O.z. neplatné.

Žalovaný 1/ Obvodný úrad v Prešove v Prešove [ako právny nástupca pôvodného

žalovaného 1/ - Krajského úradu v Prešove, na ktorého prešli práva a povinnosti Krajského

úradu v Prešove z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov po zrušení krajských úradov

( o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č.

o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých

, ktorý

nadobudol účinnosť dňom 1. októbra 2007)] sa stotožnil s dôvodmi generálneho prokurátora

Slovenskej republiky, ktoré viedli k podaniu mimoriadneho dovolania. Budova C. spolu so

zastavaným a priľahlým pozemkom tvorili funkčný celok, ktorý správcovi slúžil na plnenie

úloh v rámci predmetu jeho činnosti a bol predpoklad, že aj v budúcnosti bude takto naďalej

slúžiť. Naďalej zastával názor, že pri prevode vlastníctva pozemku použitého na výstavbu

tzv. polyfunkčného objektu (súp. č. X.) došlo k porušeniu viacerých ustanovení zákona

o správe majetku štátu, najmä § 8 ods. 1, 2, 3, 5 a § 11 ods. l, preto navrhol napadnuté

rozsudky Okresného súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Prešove zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na nové konanie.

Žalované 2/, 3/ navrhli mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.

Rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. novembra 2005 č.k. -209

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 13. októbra 2006 sp. zn.

považovali v plnom rozsahu za správny, keďže prevod majetku štátu bol v súlade so zákonom

o správe majetku štátu a príslušných procesných noriem, preto nie je naplnený dovolací dôvod

podľa , o ktorý generálny prokurátor Slovenskej republiky opiera

svoje mimoriadne dovolanie. Ustanovenia sú lex generalis a súčasne

jedinou právnou normou upravujúcou prevod nehnuteľností. Ustanovenia § 588 a nasl. O.z.

taxatívne ustanovujú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy (predmet prevodu, označenie

zmluvných strán a ich povinnosti predmet kúpy predať a kúpiť, výšku, resp. spôsob určenia

kúpnej ceny), pričom absenciu akejkoľvek z podstatných náležitostí kúpnej zmluvy

sankcionuje absolútnou neplatnosťou podľa . Ostatné náležitosti

(napr. dohoda o účele podľa § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu) akejkoľvek zmluvy

o prevode nehnuteľnosti (napr. o prevode majetku štátu) podľa osobitného predpisu (aj zákon

o prevode majetku štátu) nie sú podstatné náležitosti. Celý spor označili „za absurdný“

vzhľadom na význam a cenu jeho predmetu, keďže spochybňovaná výmera, ktorá bola pre

nich potrebná na výstavbu činila X. m² (v cene 6.600,- Sk po 150,- Sk a 9.900,- Sk po

150,- Sk + 50 %), hoci bolo odkúpených aj ďalších X. m², ktorých kúpa bola podmienená

správcom majetku štátu ako majetok prebytočný, napriek tomu, že ho na výstavbu

nepotrebovali, lebo sa jednalo o cestu a verejné priestranstvo. V prospech faktu, že

prevyšujúcu výmeru nepotrebovali, svedčí aj skutočnosť, že prevažujúcu časť z tejto zvyšnej

výmery pre verejný záujem (na ktorý sa generálny prokurátor Slovenskej republiky vo svojom

podaní odvoláva) odpredali M. pre účely rozširovania mestskej komunikácie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) preskúmal napadnuté rozsudky v rozsahu podľa

a a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (

v spojení s ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd predovšetkým skúmal, či v konaní

nedošlo k takýmto vadám. Ich existencia alebo nebola v mimoriadnom dovolaní tvrdená

a nevyšlo najavo v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

Zákon o správe majetku štátu je vo vzťahu k všeobecnej úprave vlastníckeho práva

zakotvenej v osobitným zákonom, ktorý upravuje správu majetku vo

vlastníctve Slovenskej republiky, a to vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú

vykonávajú správcovia majetku štátu, a to štátne rozpočtové organizácie, štátne príspevkové

organizácie, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie a iné právnické osoby, ak na základe

zákona spravujú majetok štátu.

Podľa ods. l o správe majetku štátu v znení zákona

č. (t.j. v znení platnom v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv – ďalej

len „zákon o správe majetku štátu“) správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností

správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril.

Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie

úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok

štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu

účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi

(§ 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu).

Vyššie citované ustanovenia obsahujú osobitnú právnu úpravu dispozičných

„oprávnení správcu majetku štátu“ slúžiacich na ochranu majetku štátu s osobitným zreteľom

na to, že štát je síce vlastníkom, ale na rozdiel od iných vlastníkov oprávnenia vyplývajúceho

z jeho vlastníckeho práva nevykonáva sám, ale prostredníctvom správcov jeho majetku.

Podstatou správy majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností, ktoré má správca k jemu

zverenej časti majetku štátu, ktoré predstavujú tzv. právo správy, ktoré je síce odlišné od

vlastníckeho práva štátu, je však s ním nerozlučne spojené. Správca pritom nakladá

s predmetom správy akoby právom vlastníka, pričom štát ovplyvňuje nakladanie správcov

s vlastníckymi právami štátu, prostredníctvom zákonov, to znamená, že správca je oprávnený

vykonávať vlastnícke práva štátu v medziach zákona ústavne konformným spôsobom. Správa

majetku štátu je teda právnou formou výkonu základných oprávnení (držať vec, užívať ju

a nakladať s ňou), ktoré oprávnenia tvoria obsah vlastníckeho práva štátu. Správca majetku

štátu vykonáva správu majetku štátu vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.

Pokiaľ ide o námietku dovolateľa, že právny predchodca žalovaného 1/ porušil pri

prevode nehnuteľností (pri uzatváraní kúpnych zmlúv) zákon o správe majetku štátu tým, že

nevydal písomné rozhodnutie o prebytočnom majetku, túto dovolací súd nepovažuje za

dôvodnú. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu správcovi majetku takáto

povinnosť - vydať písomné rozhodnutie o prebytočnom majetku, nevyplývala. Uvedená

povinnosť správcu - jeho štatutárneho orgánu - rozhodnúť o prebytočnosti majetku štátu

osobitným písomným rozhodnutím, bola zavedená do zákona až novelou ustanovenia § 3

ods. 3 , ktorý nadobudol

účinnosť od 1. mája 2001.

Podrobná úprava rozsahu a spôsobu nakladania správcu s majetkom štátu je

obsiahnutá v §§ 8 - 11 zákona o správe majetku štátu, z ktorých vyplýva, že správca majetku

štátu je povinný rešpektovať postup stanovený nielen zákonom o správe majetku štátu, ale aj

ďalšie zákony a osobitné predpisy.

Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o správe majetku štátu ukladá správcovi povinnosť

prebytočný majetok štátu písomne ponúknuť štátnym rozpočtovým organizáciám alebo

štátnym príspevkovým organizáciám, ktorým by tento majetok mohol účelne slúžiť na plnenie

úloh v rámci predmetu ich činnosti alebo v súvislosti s ním. Ak o ponúknutý majetok štátu

neprejaví záujem žiadna štátna rozpočtová organizácia alebo štátna príspevková organizácia,

je správca povinný vykonať osobitné ponukové konanie. Osobitným ponukovým konaním sa

rozumie vytvorenie súťažného prostredia, spravidla zverejnením ponuky v celoštátne

distribuovanej tlači. Správca môže uzavrieť zmluvu o prevode majetku štátu až po

vyhodnotení ponúk záujemcov o majetok štátu, ak najmenej jeden ponúkne primeranú cenu.

Ak žiadny záujemca neponúkne aspoň primeranú cenu, je správca povinný opakovať osobitné

ponukové konanie (ods. 2 uvedeného ustanovenia). Povinnosť správcu previesť prebytočný

majetok štátu štátnej rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii podľa

odseku 1 trvá až do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o prevode (ods. 6 uvedeného

ustanovenia). Pri trvalej prebytočnosti majetku štátu pre správcu, je správca povinný naložiť

s týmto majetkom trvale, t.j. previesť jeho správu alebo vlastníctvo na iného správcu podľa

zákona o správe majetku štátu (platí tu prísna preferencia štátnych rozpočtových

a príspevkových organizácií zakotvená v § 8 ods. 1 zákona o správe majetku štátu) alebo

vlastníka po vykonaní osobitného ponukového konania podľa § 8 ods. 2 zákona o správe

majetku štátu.

V zmysle uvedeného potom v prípade zistenia prebytočného majetku pre správcu

vyplýva povinnosť najprv písomne ponúknuť tento majetok v prvom rade štátnym

rozpočtovým alebo štátnym príspevkovým organizáciám, ktoré by tento majetok mohli

využiť na plnenie úloh v rámci predmetu ich činnosti, a až v prípade, že takéto ponukové

konanie zostane bezvýsledným, t.j. ak o ponúknutý majetok štátu neprejaví záujem žiadna

z týchto organizácií, ukladá ustanovenie § 8 ods. 1 druhá veta, ods. 2 zákona o správe majetku

štátu povinnosť správcovi vykonať osobitné ponukové konanie (výnimky z tejto osobitnej

ponukovej povinnosti sú taxatívne určené v ods. 4 písm. a/ - f/ § 8 zákona). Zo znenia § 8

ods. 1 zákona o správe majetku štátu je nepochybné, že k osobitnému ponukovému konaniu

správca môže pristúpiť až po tom, čo ostalo bezvýsledné ponukové konanie podľa § 8 ods. 1

prvej vety zákona o správe majetku štátu.

Podľa názoru dovolacieho súdu obsah spisu nedáva odpoveď na otázku, či postup

správcu pri prevode majetku štátu podľa § 8 ods. 1 zákona o správe majetku štátu bol

dodržaný. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu, nedostatok skutkových zistení v tomto smere

neumožňuje dovolaciemu súdu jednoznačne posúdiť, či si správca splnil uvedenú povinnosť

vyplývajúcu mu z § 8 ods. 1 uvedeného zákona, teda či postupoval pri prevode majetku štátu

v súlade s týmto ustanovením. Aj keď ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správe majetku štátu

nevyžadovalo vydanie osobitného písomného rozhodnutia štatutárnym orgánom správcu

majetku štátu o prebytočnosti majetku, treba považovať za predčasný aj záver súdu prvého

stupňa, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, že došlo k odpredaju majetku, o ktorý nikto

neprejavil záujem, pričom dokazovaním bolo zatiaľ preukázané, že k samotnému prevodu

vlastníctva došlo výlučne na základe žiadostí žalovaných 2/, 3/ (č.l. 27, 56 spisu).

Zistený skutkový stav nedával odvolaciemu súdu dostatočný podklad pre správne

právne posúdenie veci. So zreteľom na uvedené jeho záver, že kúpne zmluvy, na základe

ktorých došlo k prevodu majetku vo vlastníctve štátu sú platné a prevod bol uskutočnený

v súlade so zákonom o správe majetku štátu, sa javí podľa názoru dovolacieho súdu za

predčasný, z ktorého dôvodu nemôže byť považovaný za správny.

Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že námietka dovolateľa o absencii dohody o účele

v kúpnych zmluvách, na základe ktorých došlo k prevodu majetku štátu na žalované 2/, 3/, sa

nejaví dôvodná. Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o správe majetku štátu vyplýva, že okrem

všeobecných náležitostí, podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza majetok

štátu, je dohoda o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi a dohoda

o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti

kúpnej zmluvy. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom súdov nižších stupňov, že účel zmluvy

uzavretej 2. septembra 1997 je zrejmý z bodu IV. zmluvy o zriadení vecného bremena, kde je

upravená povinnosť vlastníka stavby na parcele č. X. umožniť vlastníkom stavby na parcele č.

X. právo prechodu k stavbe v priestore ohraničenom od cestnej komunikácie nachádzajúcej sa

na parcele č. X. kupujúcim a umožniť užívať hlavný vchod počas stavby; z uvedeného je teda

zrejmé, že účelom kúpy pozemku bola výstavba objektu na parcele č. X. kupujúcimi. Doba

splatnosti kúpnej ceny bola uvedená v zmluve v bode II. Pri druhej kúpnej zmluve z 9. apríla

1998 účel kúpy možno zistiť z bodu III. zmluvy a splatnosť kúpnej ceny je uvedená v bode

II. zmluvy.

So zreteľom na uvedené, právne závery súdov, na ktorých založili napadnuté

rozhodnutia, nie je možné považovať za správne. Generálny prokurátor Slovenskej republiky

preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení s

písm. c/ , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka

konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení s ,

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková