Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
892/377639.5be8e3.pdf
PDF · 120.36 KB
No categories available
4Obo/24/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 24/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci
žalobkyne: F.P., B.X. Ž, proti JUDr. V.B., A.X., K. – správca konkurznej podstaty úpadcu
H., a.s. K., o určenie pravosti pohľadávky vo výške 50.000,– Sk s prísl., o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. novembra 2007
č.k.4Cbi/18/2006–39, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
12. novembra 2007 č.k. 4Cbi/18/2006–39 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia pravosti
pohľadávky vo výške 50.000,-- Sk proti úpadcovi, ktorú na prieskumnom pojednávaní
správca konkurznej podstaty poprel.
Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že z účtovných dokladov úpadcu vyplýva,
že žalobkyňa uzavrela s úpadcom zmluvu o pôžičke č. 16010212311163006 zo dňa
16.1.2002 s tým, že požičala úpadcovi 50.000,-- Sk. Dňa 16.7.2001 uzavrela zmluvu
č. 16070106311102470, podľa ktorej požičala úpadcovi 50.000,-- Sk. Podľa výdavkových
dokladov č. 193 a č. 194 žalobkyni úpadca dňa 16. januára 2002 vyplatil istinu 50.000,– Sk
a výnos 7.375,– Sk, čím plnil svoj záväzok zo zmluvy č. 16070106311102470. Úpadca preto
eviduje len záväzok proti veriteľovi, vyplývajúci zo zmluvy č. 16010212311163006 vo výške
50.000,– Sk. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok proti úpadcovi v konkurznom konaní
prihláškou, ktorá je evidovaná pod č. 1323. Z nej vyplýva, že si uplatňuje v konkurznom
konaní 50.000,– Sk. Súd pravdepodobne omylom zaregistroval jej nárok vo výške
100.000,– Sk a oznámil veriteľovi, že správca konkurznej podstaty mu uznal len 50.000,-- Sk.
Súd vykonal dokazovanie a zistil, že žalobkyňa sa domáha určenia pravosti
pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania úpadcu H., o.c.p., a.s.. K.X., K. prihláškou
zo dňa 2.6.2002 (č.l. 29). Na prieskumnom pojednávaní konanom dňa 13.12. – 16.12.2004
správca konkurznej podstaty pohľadávku žalobkyne poprel. Oznámenie o popretí pohľadávky
bolo žalobkyni doručené dňa 22.5.2006.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zák.č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZKV) konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné čo do pravosti, výšky
alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote určenej súdom. Žalobu musia
podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým, ktorí pohľadávku popreli; smú sa v nej
dovolávať len právneho dôvodu a poradia uvedeného v prihláške, alebo na prieskumnom
pojednávaní. Ak nejde o vec patriacu do právomoci súdov, rozhodne o pravosti pohľadávky
príslušný správny orgán. O poradí popretej pohľadávky rozhodne vždy súd.
Citované ustanovenie upravuje postup, ktorým sa konkurzní veritelia popretých
pohľadávok, môžu domáhať proti správcovi konkurznej podstaty zmeny výsledku
preskúmania svojich pohľadávok.
Súd z obsahu prihlášky zistil, že veriteľka si prihláškou uplatnila pohľadávku
vo výške 50.000,–- Sk a to zo zmlúv č. PZ 16070106311102470 zo dňa 16.7.2001 a č. PZ
16010212311163006 zo dňa 16.1.2002. Z účtovných dokladov úpadcu vyplýva, že žalobkyňa
uzavrela s úpadcom zmluvu o pôžičke č. 16010212311163006 zo dňa 16.1.2002 s tým, že
požičala úpadcovi 50.000,- Sk. Dňa 16.7.2001 uzavrela zmluvu č. 16070106311102470,
podľa ktorej požičala úpadcovi 50.000,– Sk. Z výdavkových dokladov č. 193 a 194, vyplýva,
že žalobkyni úpadca dňa 16.1.2002 vyplatil istinu vo výške 50.000,– Sk a výnos 7.375,-- Sk,
plniac svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. 16070106311102470. Úpadca preto eviduje
len záväzok proti veriteľke, vyplývajúci zo zmluvy č. 1601U212311163006 vo výške
50.000,– Sk. Súd pravdepodobne omylom zaregistroval jej nárok vo výške 100.000,- Sk
a oznámil veriteľovi, že správca konkurznej podstaty mu uznal len 50.000,-- Sk a 50.000,– Sk
poprel. Čiastočné popretie teda vychádza z účtovných podkladov, z ktorých je zrejmé,
že správna výška pohľadávky žalobkyne je 50.000,- Sk (prípadný úrok z omeškania
si v prihláške neuplatnila). Z uvedeného je teda zrejmé, že správca konkurznej podstaty
postupoval na prieskumnom pojednávaní správne, keď poprel pohľadávku veriteľa vo výške
50.000,– Sk.
Na základe uvedeného súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich
náhradu účastníkom nepriznal.
Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 2. januára 2008.
V odôvodnení odvolania k meritu veci uviedla, že trvá na svojom podaní o vrátenie
pohľadávky proti úpadcovi v sume 50.000,– Sk, nakoľko nie je pravdou, že jej 50.000,– Sk
bolo vyplatených, len výnos 7.375,– Sk.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na svoje predchádzajúce
vyjadrenia, na ktorých trvá a poukázal na to, že žalobkyňa nepochopila skutočnosť, že jej
pohľadávku vo výške 50.000,– Sk uznal, ale môže byť vyplatená len na základe rozvrhového
uznesenia v pomernej časti. Poprel len pohľadávku 57.375,– Sk, ktorá bola vyplatená.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2)
v rozsahu podľa § 212 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v znení
platnom od 15.10.2008 (ďalej len „O.s.p.“), nakoľko neboli splnené predpoklady pre postup
podľa § 214 ods. 1 O.s.p.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď žalobu zamietol.
Na a.s. H. bol dňa 28. mája 2002 uznesením sp. zn.
4 K 18/2002 vyhlásený konkurz a ustanovený správca konkurznej podstaty.
Žalobkyňa, ako veriteľka úpadcu č. 1323, prihlásila svoju pohľadávku prihláškou
doručenou súdu dňa 5. júna 2002, z ktorej vyplýva, že pohľadávka je 50.000,– Sk a odkázala
na zmluvy č. 16070106311102470 zo dňa 16. júla 2001 (50.000,– Sk), na zmluvu
č. 16010212311163006 zo dňa 16. januára 2002, príjmový doklad č. 122 (o prevzatí sumy
50.000,– Sk úpadcom na zmluvu č. 16010212311163006), č. 1149 (o prevzatí sumy
50.000,– Sk úpadcom na zmluvu č. 16070106311102470), výdavkový doklad č. 193 zo dňa
16. januára 2002 (o prevzatí výnosu 7.375,- Sk žalobkyňou od úpadcu na zmluvu
č. 16070106311102470) a výdavkový doklad č. 194 (o prevzatí 50.000,– Sk žalobkyňou
od úpadcu na zmluvu č. 16070106311102470). Správca konkurznej podstaty úpadcu poprel
na prieskumnom pojednávaní konanom v dňoch 13. až 16. decembra 2004 vo výške)
50.000,– Sk zo zmluvy č. 16070106311102470. Z dôvodu, že z tejto zmluvy bol žalobkyni
vyplatený výnos i vrátená suma, ako to vyplýva v výdavkových dokladov č. 194 a 195.
Pohľadávku žalobkyne zo zmluvy č. 16010212311163006 vo výške 50.000,– Sk správca
konkurznej podstaty uznal.
Súd vyzval žalobkyňu výzvou zo dňa 9. mája 2006 doručenou dňa 22. mája 2006
v 31-dňovej hmotno-právnej lehote podať žalobu o určenie pravosti a výšky pohľadávky
na súde.
Z výzvy vyplýva, v akej výške bola prihlásená pohľadávka popretá, ako i dôvod
a poučenie žalobkyne o možnosti podať na súde žalobu, ktorú podala v lehote.
Odvolací súd mal z obsahu predloženého spisu a dokazovania vykonaného pred
súdom prvého stupňa, za preukázané, že napadnutý rozsudok je vecne správny, pretože
popretie pohľadávky správcom, sa týkalo nároku zo zmluvy č. 16070106311102470 zo dňa
16. júla 2001, podľa ktorej bola žalobkyňou poskytnutá žalovanému (úpadcovi) pôžička
50.000,– Sk, ktorá však žalobkyni bola podľa výdavkových dokladov č. 193 a 194 zo dňa
16.1.2002, vrátená spolu s príslušným výnosom, teda na sumu 50.000,– Sk z tejto zmluvy
žalobkyni nárok voči úpadcovi nevznikol.
Iná je situácia v prípade pohľadávky 50.000,-- Sk zo zmluvy č. 16010212311163006
zo dňa 16. januára 2002, ktorú úpadca od žalobkyne prijal podľa príjmového dokladu č. 122,
ale žalobkyni nevrátil, teda prihlásenie pohľadávky z tejto zmluvy je po práve, avšak správca
konkurznej podstaty túto pohľadávku uznal, ale táto nie je predmetom tohto konania, nakoľko
nie je právny dôvod uplatňovať incidenčnou žalobou, správcom uznanú pohľadávku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 9. decembra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková