Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/33/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D., a.s.,

so sídlom Ú.X., Česká republika, právne zastúpený JUDr. Š.B., advokátom, K.X., P., proti

žalovanej: I.R., narodená X., bytom V.X., P., právne zastúpená Mgr. M.M., advokátkou,

K.X., P., o zaplatenie 193.640,– Kč s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č.k. zo dňa

13. marca 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.

zo dňa 13. marca 2007 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Trnave rozsudkom č.k. 36Cb/l/2005–83 2105206998 zo dňa

31. marca 2006 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 188.390,– Kč,

do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania vo výške 54.037,-- Sk, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti

žalobu zamietol. V časti úrokov z omeškania konanie zastavil. V odôvodnení rozhodnutia

uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 5.8.2004 domáhal vydania

rozhodnutia, v ktorom by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu vo výške 193.640,– Kč

s príslušenstvom, ako aj trovy konania a to titulom dlhu zo zaniknutej leasingovej zmluvy.

Predmetom leasingovej zmluvy bol nájom osobného motorového vozidla zn. Suzuki Grand

Vitara, modrej metalízy, č. karosérie X. Doba leasingu bola dohodnutá na 48 mesiacov s tým,

že záloha v deň podpísania zmluvy bola žalovanou zložená vo výške 82.813,– Kč, teda 10%

z nadobúdacej ceny predmetu leasingu. Celková cena leasingu

+ poistenie bola vo výške 1.084.720,50 Kč. Po skončení nájmu mala žalovaná odkúpiť

predmet leasingu za dohodnutú kúpnu cenu vo výške l.000,– Kč + DPH. Žalovaná spočiatku

splátky uhrádzala pravidelne a to v dohodnutej mesačnej výške 20.166,60 Kč. Žalovaná

zaplatila však poslednú splátku dňa 5.12.2001. Žalovaná sa tým, že zvyšné splátky nesplatila

v dohodnutých termínoch dostala do omeškania a tým porušila svoju povinnosť vyplývajúcu

jej zo všeobecných zmluvných podmienok, načo žalobca odstúpil v zmysle článku 8 bodu 2

písm. a/ VZP od leasingovej zmluvy. Písomné odstúpenie bolo žalovanej doručené dňa

26.3.2002. Odstúpením od zmluvy, leasingová zmluva zanikla, čo však žalovanú v zmysle

článku 8 bodu 6, nezbavilo povinnosti zaplatiť žalobcovi všetky nezaplatené splátky

nájomného za dobu účinnosti leasingovej zmluvy, náklady prenajímateľa spojené so zánikom

leasingovej zmluvy a zmluvnú pokutu. Následne po doručení odstúpenia žalovaná predmet

leasingu, motorové vozidlo, osobne vrátila dňa 26.3.2002. V tejto dobe jej ešte nebolo možné

doručiť vyúčtovanie, ktoré žalobca vyhotovil až následne dňa 20.11.2002. Vyúčtovanie

sa pokúšal žalovanej žalobca doručiť, avšak na adrese uvedenej samotnou žalovanou sa to

nepodarilo. Doručenka bola vrátená späť s oznámením, že adresát sa z uvedenej adresy

odsťahoval. V predmetnom vyúčtovaní, ktoré však žalovanej doručené nebolo, bola stanovená

aj doba, dokedy má uhradiť žalobcovi dlh a to do 6.12.2002. Žalovaná však namietala,

špecifikáciu uplatneného nároku žalobcu. Súd mal však z písomného vyúčtovania

vyhotoveného pri zániku zmluvy, ako aj písomného upresnenia žaloby zo dňa 20.3.2006,

jednoznačne preukázaný nárok žalobcu vo výške 188.390,– Kč. Žalobcom uplatnené náklady

vo výške 5.250,– Kč spojené zo zánikom zmluvy, žalobca nedokázal hodnoverne súdu

preukázať a podložiť ich konkrétnou špecifikáciou. Námietku žalovanej, že žalobca pri

vyúčtovaní, konkrétne pri vyúčtovaní povinného mal, zohľadní, že žalovaná neužívala

predmet leasingu celú dobu poistenia, a preto od nej nemôže žalobca žiadať úhradu celého

poistného vo výške 6.356,– Sk, súd pokladá za nedôvodnú, nakoľko žalobca v konaní

preukázal, že vo vyúčtovaní to bola táto skutočnosť zohľadnená pri zostavovaní aktív

žalovanej v bode B. č. 11 vyúčtovania, kde dobropisom bola žalovanej odpočítaná pomerná

časť poistného vo výške 3.309,– Kč. Taktiež námietka žalovanej, že žalobca vo vyúčtovaní

nezohľadnil následný predaj predmetu leasingu, bola preukázaná ako neopodstatnená,

nakoľko v bode B č. 12. vyúčtovania, je zohľadnená cena za predaj motorového vozidla

vo výške 295.082,– Kč, zahrnutá do aktív žalovanej. Argument žalovanej o neodôvodnenosti

nároku žalobcu na uplatnenú náhradu škody, či už skutočnej alebo ušlého zisku, súd posúdil

ako právne irelevantný, keď súd v konaní ani zo žaloby ani zo samotnej výpovede

splnomocneného zástupcu žalobcu, nezistil, žeby svoj uplatnený nárok opieral o náhradu

škody, majúcej mu vzniknúť v súvislosti zo zánikom zmluvy. Aj keď toto právo podľa VZP

mal, žiadnu náhradu škody si neuplatnil a súdu nie je zrejmé, odkiaľ žalovaná poňala takúto

vedomosť. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol medzi účastníkmi sporný

a žalovaná ho vo výške 4.885,– Kč aj uznala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že

predmetná leasingová zmluva zanikla v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami

a žalovanej vznikla povinnosť na úhradu vyššie uvedených nárokov žalobcu, ktoré si však

do podania žaloby nesplnila, preto súd v časti preukázaného nároku vo výške 188.390,– Kč

čiastočne žalobe ako dôvodnej, vyhovel. Nakoľko sa žalobca domáhal vo svojej žalobe

zaplatenia istiny vo výške 193.640,– Kč a súd mu priznal istinu, nižšiu zodpovedajúcu

preukázanému stavu, súd v zmysle vo zvyšku návrh zamietol. Žalobca

v priebehu konania vzal svoju žalobu v časti úrokov z omeškania späť a žiadal v tejto časti

konanie zastaviť. Na základe tohto skutkového stavu a zákonných ustanovení súd konanie

v zmysle v časti úrokov z omeškania po súhlase žalovanej zastavil. O náhrade trov

konania súd rozhodol v zmysle

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorým sa

domáhala zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby žaloba bola zamietnutá v celom

rozsahu. Namietala, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uviedla, že podľa všeobecných zmluvných podmienok, jej vznikla povinnosť uhradiť

leasingové splátky za dobu do zániku zmluvy dňa 26.3.2002, t. j. 54.448,20 Kč, ako aj

zmluvnú pokutu vo výške 4.485,- Kč. Nakoľko však žalobca v súlade s článkom VIII. bod 8

všeobecných zmluvných podmienok predmet leasingu po ukončení zmluvy odpredal

za 295.082,– Kč, z tejto čiastky presahujúcej žalovanú sumu, mal uspokojiť svoj nárok voči

žalovanej.

Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. zo dňa 13. marca 2007

rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná,

je povinná zaplatiť žalobcovi 61.926,40 Kč do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na trovách

konania ,– Sk do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že účinnosť zmluvy

zanikla dňom 26.3.2002. Žalovanej preto vznikla povinnosť uhradiť splátky splatné dňom

5.1.2002 a 5.2.2002 vo výške po 20.166,60 Kč a zo splátky splatnej dňa 5.3.2002 alikvotnú

časť do zániku účinnosti zmluvy (21 dni) vo výške 13.661,20 Kč. Z obsahu zmluvy

a všeobecných zmluvných podmienok, ako jej súčasti, nie je možné vyvodzovať povinnosť

žalovanej uhradiť všetky splátky po dobu iba predpokladanej účinnosti zmluvy v čase jej

uzatvorenia. Za rovnako dôvodné považoval odvolací súd uplatnenie nároku žalobcu

na zmluvné pokuty vo výške 4.885,– Kč, ktorý nebol žalovanou spochybnený a nároku

na časť ročného poistného uhrádzaného na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. V prípade poistného vyfakturovaná čiastka 6.356,– Kč,

predstavovala ročné poistné za obdobie od 10.5.2002 do 9 5.2003 a jeho zostávajúca časť

3.047,– Kč po dobropisovaní sumy 3.309,– Kč, nedosahuje výšku zodpovedajúcu poistnému

za dobu užívania vozidla žalovanou. Povinnosť žalovanej znášať náklady na tento druh

poistenia vyplýva z čl. V. bod 4. všeobecných zmluvných podmienok. Vo zvyšku

predstavujúcom ďalšie nároky žalobcu, zahrnuté do finančného vyrovnania, považoval

odvolací súd žalobu za nedôvodnú. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca výšku finančného

vyrovnania, odvodzoval okrem iného aj od výšky ceny, za ktorú vozidlo po odstúpení

od zmluvy so žalovanou, odpredal tretej osobe, ktorá (cena) nie je objektívnym údajom,

nakoľko nevylučuje možnosť odpredaja za inú, vyššiu, cenu alebo možnosť výhodnejšej

realizácie iným spôsobom pri výkone obchodnej činnosti žalobcu, finančné vyrovnanie nie je

právnym inštitútom, ktorý by súd mohol podriadiť pod niektoré zo zákonných ustanovení.

Zmluva účastníkov ani všeobecné zmluvné podmienky tento pojem dôsledne nešpecifikujú,

pričom žalobcom predložené spracovanie finančného vyrovnania zahŕňa prakticky všetky

z nárokov obsiahnutých v čl. VIII. bode 6 všeobecných zmluvných podmienok, časť z ktorých

už súd posudzoval, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Posudzovanie a prípadné priznanie

nároku na náhradu skutočnej škody a ušlého zisku žalobca vylúčil negatívnym vymedzením

svojho uplatneného práva a nakoľko odvolací súd viazaný týmto vymedzením nezistil

splnenie podmienok pre priznanie uplatnenej finančnej čiastky na základe iného právneho

titulu, rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že návrh vo zvyšku

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, pretože právne posúdenie

veci zo strany odvolacieho súdu, považuje za nesprávne. Žalobou sa domáhal plnenia

zmluvného záväzku, ku ktorému sa žalovaná zaviazala pre prípad predčasného zániku nájmu

prenajatej veci z jej viny. Výška plnenia bola jasne dohodnutá ako rozdiel aktív a pasív presne

v zmluve špecifikovaných a preskúmateľných. K predaju predmetu leasingu bol žalobca

žalovanou splnomocnený priamo v zmluve. Podľa ods.3 účastníci

občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne

od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje, a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že

sa od neho nemožno odchýliť. Vzhľadom na to, že odvolací súd nevyriešil vecne správne

otázku rozsahu zmluvného záväzku žalovanej, navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu Trnave zrušil podľa a vec

vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa na dovolanie nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ lOa ods. 1 ) prejednal dovolanie podľa

s tým, že prípustnosť dovolania je daná ustanovením

Predmetom dovolacieho konania je zamietajúca časť rozsudku krajského súdu, ktorou

zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobcovi neprisúdil 126.463,60 Kč.

Je nesporné, že sporové strany uzavreli dňa 10.5.2000 leasingovú obchodnú zmluvu

č. 11732/00, predmetom ktorej bol prenájom a následná kúpa osobného automobilu SUZUKI

Grand Vítara 2,5 V6, farba modrá metalíza, číslo karosérie X., číslo motora X. Súčasťou

zmluvy bol splátkový kalendár a všeobecné zmluvné leasingové podmienky. Žalovaná

uhradila poslednú splátku v súlade so splátkovým kalendárom dňa 5.12.2001, ďalšie splátky

neuhrádzala. Žalobca dňa 26.3.2002 podľa čl. VIII bod 2. písm. a/ VZPL, odstúpil od

predmetnej leasingovej zmluvy z dôvodu neuhrádzania leasingových splátok žalovanou podľa

dohodnutého splátkového kalendára. Odstúpenie

od zmluvy spolu s výzvou na odovzdanie predmetu leasingu, prevzala žalovaná do vlastných

rúk dňa 26.3.2002 a v ten istý deň žalovaná predmet leasingu žalobcovi odovzdala. Žalobca

vystavil žalovanej dňa 20.11.2002 vyúčtovanie a vyrovnanie z dôvodu predčasného zániku

leasingovej zmluvy č. 11732/00 na žalovanú sumu 193.640,– Kč.

Podľa čl. VIII ods. 12 VZPL sa v prípade predčasného zániku leasingovej zmluvy

vykoná vyúčtovanie a vyrovnanie medzi nájomcom a prenajímateľom tak, že kladný alebo

záporný zostatok obchodného záväzkového vzťahu vyjadrený v peniazoch, sa vypočíta ako

rozdiel medzi celkovou cenou leasingu, podľa leasingovej obchodnej zmluvy, zvýšenú

o dohodnutú kúpnu cenu prenajatej veci, náklady spojené so zánikom leasingovej obchodnej

zmluvy, nezaplatené zmluvné pokuty a medzi dosiaľ skutočne zaplatenými splátkami

a zálohami, ku ktorým sa pripočíta prípadné plnenie poisťovne prenajímateľovi a prípadný

výnos z predaja predmetu leasingu.

Podľa čl. VIII ods. 6 VZPL zánik leasingovej zmluvy nezbavuje nájomcu povinnosti

uhradiť prenajímateľovi všetky nezaplatené splátky nájomného za dobu účinnosti leasingovej

zmluvy, náklady prenajímateľa spojené so zánikom leasingovej zmluvy, finančne vyrovnanie,

zmluvné pokuty a náhradu škody.

Podľa čl. VIII ods. 7 VZPL, ak odstúpi prenajímateľ od leasingovej zmluvy, je

oprávnený požadovať náhradu škody vzniknutej predčasným zánikom leasingovej zmluvy

a celkový ušlý zisk, ktorý by prenajímateľovi patril pri dohodnutej účinnosti leasingovej

zmluvy.

Dovolací súd konštatoval, že krajský súd v napadnutom rozsudku nároky žalobcu

zahrnuté do finančného vyrovnania spochybnil, považoval za nedôvodné, ale toto svoje

tvrdenie nezdôvodnil. Taktiež spochybnil výšku ceny, za ktorú vozidlo po odstúpení

od zmluvy so žalovanou, žalobca odpredal tretej osobe a tvrdil, že nie je objektívnym údajom,

nakoľko nevylučuje možnosť odpredaja za inú, vyššiu cenu. Neskúmal však, či vozidlo bolo

možné odpredať pre žalovanú za výhodnejšiu cenu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené a leasingovú zmluvu

v spojení so VZPL dospel k záveru, že krajský súd v dôsledku nesprávneho právneho

posúdenia, nedostatočne zistil skutkový stav, a preto s poukázaním na ustanovenie §243b

ods. 2,3 rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková