Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
355/377635.3a0dba.pdf
PDF · 135.96 KB
No categories available
4Obo/198/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 198/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Jany Zemaníkovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci
žalobcu: S.k., a.s., C.X., B., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. D.B., advokátka, P.X., T.,
správca konkurznej podstaty úpadcu S., š.p. v likvidácii, R., o určenie pravosti pohľadávky
vo výške 29.781.459,97 Sk, o odvolaní žalobu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 4. apríla 2007 č.k. 8 Cbi 50/06-100, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
4. apríla 2007 č.k. 8 Cbi 50/06-100 v časti návrhu o 8.526.659,11 Sk p o t v r d z u j e
a v prevyšujúcej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalovanému priznal
trovy konania vo výške 4.670,– Sk.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia pravosti pohľadávky
vo výške 29.781.459,97 Sk so zaradením do prvej triedy.
Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu pozostáva z troch
častí. Ide o pohľadávku vyplývajúcu z úveru na trvalo sa obracajúce zásoby (TOZ).
Na základe žiadosti o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ dlžníka S., tieto prevzala K.,
s.p.ú. P. v rozsahu 80% podielu poskytnutého úveru X. (predchodca žalobcu) t.j.
9.218 tis. Kčs. Poukázal na zmluvu o úvere, dohodu o uspokojovaní pohľadávky banky
zo dňa 25.9.1998 a potvrdenie výšky záväzku zo dňa 20.5.1999. Tieto dokumenty považuje
žalobca za uznanie dlhu podľa § 132 Hosp.Z. a pohľadávka podľa § 131b Hosp.Z. nie je
premlčaná.
Ďalej o pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy č. 6/90 zo dňa 28.12.1990
v znení dodatkov č.1-10. Dňa 14.8.1997 úpadca uznal svoj záväzok vyplývajúci z kontrolnej
návštevy, vykonanej u klienta v zmysle § 132 HZ. Nárok nie je preto s poukazom na § 131b
HZ premlčaný.
Posledný nárok vyplýva z Úverovej zmluvy č. 4/1992.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.12.2006 uviedol, že pohľadávka vyplývajúca
z úveru na TOZ, je premlčaná. V čl. I. Zmluvy o úvere zo dňa 7.5.1996 sa uvádza, že
záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1996, na základe hospodárskej zmluvy o úvere na TOZ,
sa bude podľa § 262 Obch. zák. riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka odo dňa
nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu, t.j.
20.5.1996. V potvrdení výšky záväzku je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli
na podriadení záväzkového vzťahu vzniknutého hospodárskou zmluvou pred 1.1.1992
novému režimu v zmysle Obchodného zákonníka.
Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 6/1990, v zázname zo dňa
14.8.1997 si zmluvné strany dohodli pre zmluvný vzťah právny režim Obchodného
zákonníka, keď v ňom odkazujú na § 232 ods. 1, 2, 3 - uznanie záväzku.
Žalovaný ďalej uviedol, pokiaľ ide o uznanie záväzku záznamom z kontrolnej
návštevy zo dňa 14.8.1997, záznam podpísal Ing. V., ekonóm, ktorý nebol štatutárnym
orgánom, preto toto uznanie nemôže spoločnosť zaväzovať. K predloženému záznamu zo dňa
29.7.1996, žalovaný uviedol, že nejde o uznanie podľa § 132 HZ, ale iba o záznam
z kontrolnej návštevy, ktorý má len evidenčný charakter.
Úverová zmluva č. 4/1992 bola uzatvorená za účinnosti Obchodného zákonníka
a neprichádza do úvahy aplikácia § 763 Obch. z. Ing. V. pri uznaní záväzku v zázname
z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, prekročil rozsah svojho oprávnenia. Ďalej poukázal
na ust. § 262 a 407 ods. l Obch. z. I tento nárok je premlčaný.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania. Žiadosťou o prevzatí
pohľadávky z úverov na TOZ, úverom na TOZ zo dňa 7.5.1996, Dohodou o uspokojovaní
pohľadávky banky zo dňa 25.9.1998, potvrdením výšky záväzku, záznamom zo dňa
14.8.1997, úverovou zmluvou č. 4/92, úverovou zmluvou č. 6/90, špecifikáciou pohľadávok,
ako aj ostatnými dokladmi na vec sa vzťahujúcimi a po takto vykonanom dokazovaní mal
preukázaný nasledovný skutkový stav:
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1 K 97/05 zo dňa 13.12.2005 vyhlásil
konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. D.B.,
advokátka.
Žalobca si konkurznou prihláškou zo dňa 14.2.2006 prihlásil svoju pohľadávku
vo výške 29.781.459,97 Sk. Na prieskumnom pojednávaní dňa 2.3.2006 žalovaný poprel
pravosť pohľadávky z dôvodu premlčania.
Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že na základe žiadosti o prevzatie
pohľadávky z úverov na TOZ dlžníka S. prevzala K., s.p.ú. P. potvrdením o prevzatí
pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 pohľadávku X. v rozsahu 9.218 tis. Kčs,
čo predstavovalo 80% podiel úveru na TOZ podľa stavu k 30.11.1990. Pohľadávka bola
prevzatá navrhovateľom spolu s príslušenstvom.
Podľa § 262 ods. l, 2 Obch. zák. strany sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,
ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods.
vyžaduje písomnú formu. Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úveru na TOZ zo dňa
7.5.1996 uzatvorenú medzi K., š.p.ú, B. a S., š.p., R. v bode í. sa zmluvné strany dohodli, že
ich záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1992, na základe hospodárskej zmluvy o úvere na
TOZ sa bude riadiť podľa § 262 Obch.z. ustanoveniami Obchodného zákonníka, odo dňa
nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpísania
zmluvnými stranami, t.j. 7.5.1996. Medzi účastníkmi išlo o písomnú dohodu podľa § 262
Obch.zák., ktorá je platná. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že uznávací prejav treba
posudzovať podľa § 132 Hosp.z. s poukazom
na § 763 Obch. zák., podľa ktorého týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli
odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva
z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych
a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími
predpismi.
Záväzkové vzťahy, na ktoré dopadá § 763 Obch. zák. sú nepochybne vzťahy, ktoré
nespadajú pod vzťahy uvedené v S 261 Obch. zák.. Preto nič nebráni aplikácii § 262 Obch.
zák. Účastníci konania si pre tento záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1992 písomne
dohodli, že sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka odo dňa nadobudnutia
platnosti tejto zmluvy, t. j. od 7.5.1996. Preto uznanie záväzku 20.5.1999 súd posudzoval ako
uznanie podľa § 323 Obch.z. Podľa § 407 ods. l Obch.z., ak dlžník písomne uzná svoj
záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Nová premlčacia doba
začala plynúť 20.5.1999 a skončila 20.5.2003. Žalobca si prihlásil svoj nárok konkurznou
prihláškou 14.2.2006, t.j. po premlčacej lehote. Žalovaný namietal premlčanie tohto nároku.
Súd prvého stupňa konštatoval, že nárok žalobcu vyplývajúci z úveru na TOZ, je
premlčaný.
Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 6/90, medzi účastníkmi
nedošlo k písomnej dohode podľa 8 262 Obch.z. o tom, že ich vzťah sa bude spravovať
Obchodným zákonníkom. Samotné uznanie záväzku v zázname z kontrolnej návštevy zo dňa
14.8.1997, nie je dohodou podľa § 262 Obch.zák. Ide o uznanie podľa § 323 Obch. zák.
Keďže medzi účastníkmi konania k dohode podľa § 262 Obch.zák., nedošlo, ich záväzkový
vzťah sa spravuje ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Z tohto dôvodu uznanie
v Zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1998 treba posudzovať podľa § 132 Hosp.Z.
Pokiaľ ide o námietku, že Ing. V. v uznaní zo dňa 14.8.1997 prekročil rozsah svojho
oprávnenia, a preto je takéto uznanie neplatné, súd vychádzal z § 24g Hosp.z. Podľa
§ 24g HZ, ak zástupca prekročí pri konaní svoje oprávnenie, alebo ak niekto koná bez
oprávnenia, je právny úkon neplatný, len ak by zastúpený právny úkon dodatočne bez
zbytočného odkladu schválil; úkon je však platný, pokiaľ druhá organizácia o prekročení,
alebo nedostatku zastupiteľského oprávnenia, nevedela a vedieť nemohla. Je nesporné, že
Ing. V. nebol štatutárnym orgánom S. Žalobca nepreukázal, že by štatutárny orgán dodatočne
schválil takýto právny úkon Ing. V., ani, že by Ing. V. mal plnomocenstvo na uznanie
záväzku. Žalobca nepreukázal ani to, že o prekročení oprávnenia nevedel a vedieť nemohol.
Žalobca síce preukázal, že Ing. V. aj dňa 29.7.1996 uznal iný záväzok žalobcu, avšak z dvoch
uznaní, nie je možné vyvodiť záver, že to robil opakovane a bez vedomosti žalobcu
o prekročení svojho oprávnenia.
Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 4/92, táto bola podpísaná
za účinnosti Obchodného zákonníka, preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. §763 Obch.z.
pre uznanie záväzku, ale platia ustanovenia Obchodného zákonníka. Uznanie záväzku
z úverovej zmluvy č. 4/92 v zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, nie je možné
považovať za uznanie podľa § 323 Obch.z., nakoľko Ing. V. prekročil rozsah svojho
oprávnenia, a to v zmysle § 13 ods. l Obch.z. a § 20 ods. l, 2,3 Obč.z. I v prípade, že by súd
uznal uznanie záväzku podľa § 323 Obch.zák., podľa § 407 ods. 1 Obč.zák., uznaním plynie
nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, t. j. od 14.8.1997 do 14.8.2001. Nárok by
v tom prípade bol premlčaný.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému priznal trovy konania, predstavujúce cestovné náklady.
Ďalšie trovy žalovanému nepriznal, pretože správkyni konkurznej podstaty ako účastníčke
konania advokátska odmena, nepatrí. Správkyňa konkurznej podstaty splnomocnila
na zastupovanie fyzickú osobu, ktorá má nárok len na náhradu cestovných nákladov.
Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 1. mája
2007 v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (nesprávne právne
posúdenie).
V odôvodnení odvolania uviedol, že S.k., a.s. (ďalej len „SK, a.s.“) si ako konkurzný
veriteľ prihlásil V predmetnom konkurznom konaní svoju pohľadávku vo výške
29.871.459,97 Sk, vyplývajúcu z úveru na trvalo obracajúce sa zásoby (TOZ) ako pohľadávku
1. triedy, bez uplatnenia nároku na oddelené uspokojenie. Pohľadávka pozostávala zo
zostatku istiny úveru ku dňu vyhlásenia konkurzu t. j. l3.12.2005 vo výške 10.314.491,– Sk
a úrokov 19.466.968,97 Sk, teda spolu 29.781.459,97 Sk. Túto sumu predstavujú pohľadávky
z úveru na TOZ, pohľadávky z úverovej zmluvy č.6/1990 a z úverovej zmluvy č. 4/92. V
odôvodnení odvolania poukázal na svoje nástupníctvo
po poskytovateľovi úverov.
Žalobca vo svojom odvolaní nesúhlasil s názorom vysloveným prvostupňovým
súdom. Uviedol, že pohľadávka vyplývajúca z úveru na TOZ, bola prevzatá spolu
s príslušenstvom, t.j. úrokmi. Žiadosť o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ a následné
potvrdenie o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ, tvoria hospodársku zmluvu, uzavretú
podľa ustanovení vtedy platného a účinného Hospodárskeho zákonníka. V tejto súvislosti
poukázal na zmluvu o úvere, dohodu o uspokojovaní pohľadávky banky zo dňa 25.9.1998
a potvrdenie výšky záväzku zo dňa 20.5.1999. Uvedené dokumenty považuje žalobca
za relevantné uznanie záväzku, ktorými žalovaný uznal svoj záväzok, čo do výšky i právneho
dôvodu v zmysle § l32 Hospodárskeho zákonníka. Preto nemožno pohľadávku považovať
za premlčanú v zmysle § 13b Hospodárskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak právo povinný
subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania, t.j. lehota
začína plynúť dňom uzatvorenia vyššie spomenutých dokumentov.
Žalobca nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že pri záväzkových vzťahoch
vzniknutých pred 11.1992, došlo medzi účastníkmi k dohode o voľbe Obchodného zákonníka
podľa § 262 v zmluve o úvere zo dňa 7.5.1996 a v potvrdení o výške záväzku zo dňa
20.5.1999, pretože aj napriek skončeniu platnosti Hospodárskeho zákonníka a jeho
nahradením Obchodným zákonníkom, platí ust. § 763 ods. 1. V tejto súvislosti poukázal aj
na publikované rozhodnutie NS SR (6 Obo 244/97). To znamená, že pri uznaní záväzku ide
o zaistenie existujúceho záväzku, kedy nevzniká nový právny vzťah, len sa modifikuje už
existujúci, preto by preň mal platiť režim toho právneho predpisu, podľa ktorého právny
vzťah vznikol, pričom je nerozhodné, kedy k uznávaciemu prejavu došlo.
Čo sa týka ďalšieho dokumentu, a to záznamu z kontrolnej návštevy vykonanej
u klienta S. L. zo dňa 14.8.1997, tak žalovaný v ňom uznal svoj záväzok, vyplývajúci z už
menovaného dokumentu, čo do výšky i právneho dôvodu jeho vzniku v zmysle § 132
Hospodárskeho zákonníka. V tomto prípade tak isto nemožno uvedenú pohľadávku
považovať za premlčanú v zmysle 131b Hospodárskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak právo
povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania.
V uvedenom zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, navyše nedošlo
medzi účastníkmi k písomnej dohode podľa § 262 Obchodného zákonníka o tom, že ich
záväzkový vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Keďže k tejto dohode podľa
Obchodného zákonníka medzi účastníkmi nedošlo, záväzkový vzťah sa spravuje
ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Uvedený prejav uznania záväzku sa týka
pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 6/90. Z tohto dôvodu uznanie v zázname
z kontrolnej návštevy treba posudzovať podľa § 132 Hospodárskeho zákonníka. Túto
skutočnosť prvostupňový súd potvrdil v samotnom rozsudku.
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ust. § 407 ods. 1 Obch.z.
pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty a nesúhlasil s názorom odvolateľa, že pohľadávka úveru
na TOZ, bola uznaná podľa § 132 Hosp.Z. a trvá na názore, že táto pohľadávka bola
premlčaná.
K úverovej zmluve č. 6/1990 uviedol, že nebolo preukázané, že ekonóm
Ing. V., bol splnomocnený podpísať uznanie záväzku a poukázal na § 18, § 19 ods. 3 zákona
č. 111/1990 Zb., a aj v tejto časti považuje napadnutý rozsudok za správny.
Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 4/92, táto bola podpísaná za účinnosti Obchodného
zákonníka a nárok z nej je premlčaný. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti trov konania, ktoré mu neboli
priznané v požadovanej výške a navrhol ho v tejto časti meniť a priznať trovy konania
vo výške 90.825,50 Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) prejednal vec
podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné
a odvolanie žalovaného do výroku o trovách konania nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru
vysloveného súdom prvého stupňa , vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.
V konaní bolo preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, boli
uzavreté tri úverové zmluvy na TOZ, č. 6/1990 a č.4/92, na základe ktorých boli žalovanému
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré neboli dohodnutým spôsobom vrátené.
1/ pokiaľ ide o nárok z úverovej zmluvy na TOZ uzavretej za účinnosti Hospodárskeho
zákonníka, mal odvolací súd za preukázané, že zmluva vznikla, žalobca sa stal právnym
nástupcom úverového veriteľa a žalovaný nárok z tejto zmluvy podľa § 132 Hosp.z. uznal čo
do dôvodu i výšky, o čom svedčí v spise doložený dôkaz na l.č. 11. Potvrdenie výšky záväzku
podľa § 323 Obch.z. (Hospodársky zákonník platil do 31.12.1991) v tejto časti nároku je
nesporné podľa obsahu uznaním záväzku (istiny a úrokov), ktoré spĺňa i predpoklady uznania
podľa § 132 Hosp.z., teda i keď už Hospodársky zákonník stratil platnosť, s poukazom
na § 763 Obch.z., sa daný vzťah riadi jeho ustanoveniami, teda i z hľadiska posúdenia
premlčania nároku. Odvolací súd prijal názor, že v tejto časti nárok nebol premlčaný, pretože
vôľa ohľadne uznania záväzkov bola vyjadrená dostatočne jasne a zrozumiteľne.
2/ Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 6/1990, odvolací súd dospel k názoru, že aj v tomto prípade
nejde o nárok premlčaný s poukazom na predložený dôkaz na l.č.26 spisu, kde z textu priamo
vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok z tejto zmluvy. Skutočnosť, že za úverového dlžníka
uznanie podpísal ekonóm podniku, ktorý podľa žalovaného nebol oprávnený na takýto úkon,
odvolací súd považoval za obranu účelovú. Odvolací súd v tejto časti prijal názor, že nejde
o premlčaný nárok a k námietke, že uznanie podpísala osoba neoprávnená na zastupovanie
podniku vyslovil, že ekonóm podniku bol činný vo finančnej oblasti, do sféry ktorej nesporne
pohľadávky a záväzky patrili, preto možno jeho úkon považovať za obvyklý v hospodárskom
styku (§ 24f ods.4 Hosp.z.).
3/ Pokiaľ ide o nárok z úverovej zmluvy č. 4/92, odvolací súd prijal názor, že nárok z tejto
zmluvy nebol uplatnený v premlčacej lehote, ide o nárok zo zmluvy uzavretej za účinnosti
Obchodného zákonníka, teda na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia Hosp.
zákonníka, týkajúce sa premlčania nároku, preto v tejto časti považuje výrok rozhodnutia
za správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok v časti
nároku z úverovej zmluvy č. 6/92 vo výške 8.526.659,11 Sk podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil a v prevyšujúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie, kde sa bude ďalej zaoberať opodstatnenosťou uplatneného
nároku z hľadiska jeho výšky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v časti odvolania do trov konania má za to, že súd
rozhodol správne, ale vzhľadom na výsledok odvolacieho konania vo veci samej bude musieť
opätovne rozhodnúť o trovách celého konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 11. novembra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková