Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/198/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Zemaníkovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: S.k., a.s., C.X., B., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. D.B., advokátka, P.X., T.,

správca konkurznej podstaty úpadcu S., š.p. v likvidácii, R., o určenie pravosti pohľadávky

vo výške 29.781.459,97 Sk, o odvolaní žalobu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 4. apríla 2007 č.k. -100, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

4. apríla 2007 č.k. -100 v časti návrhu o 8.526.659,11 Sk p o t v r d z u j e

a v prevyšujúcej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom návrh zamietol a žalovanému priznal

trovy konania vo výške 4.670,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia pravosti pohľadávky

vo výške 29.781.459,97 Sk so zaradením do prvej triedy.

Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu pozostáva z troch

častí. Ide o pohľadávku vyplývajúcu z úveru na trvalo sa obracajúce zásoby (TOZ).

Na základe žiadosti o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ dlžníka S., tieto prevzala K.,

s.p.ú. P. v rozsahu 80% podielu poskytnutého úveru X. (predchodca žalobcu) t.j.

9.218 tis. Kčs. Poukázal na zmluvu o úvere, dohodu o uspokojovaní pohľadávky banky

zo dňa 25.9.1998 a potvrdenie výšky záväzku zo dňa 20.5.1999. Tieto dokumenty považuje

žalobca za uznanie dlhu podľa § 132 Hosp.Z. a pohľadávka podľa § 131b Hosp.Z. nie je

premlčaná.

Ďalej o pohľadávku vyplývajúcu z Úverovej zmluvy č. 6/90 zo dňa 28.12.1990

v znení dodatkov č.1-10. Dňa 14.8.1997 úpadca uznal svoj záväzok vyplývajúci z kontrolnej

návštevy, vykonanej u klienta v zmysle § 132 HZ. Nárok nie je preto s poukazom na § 131b

HZ premlčaný.

Posledný nárok vyplýva z Úverovej zmluvy č. 4/1992.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.12.2006 uviedol, že pohľadávka vyplývajúca

z úveru na TOZ, je premlčaná. V čl. I. Zmluvy o úvere zo dňa 7.5.1996 sa uvádza, že

záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1996, na základe hospodárskej zmluvy o úvere na TOZ,

sa bude podľa Obch. zák. riadiť ustanoveniami odo dňa

nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu, t.j.

20.5.1996. V potvrdení výšky záväzku je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli

na podriadení záväzkového vzťahu vzniknutého hospodárskou zmluvou pred 1.1.1992

novému režimu v zmysle .

Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 6/1990, v zázname zo dňa

14.8.1997 si zmluvné strany dohodli pre zmluvný vzťah právny režim Obchodného

zákonníka, keď v ňom odkazujú na § 232 ods. 1, 2, 3 - uznanie záväzku.

Žalovaný ďalej uviedol, pokiaľ ide o uznanie záväzku záznamom z kontrolnej

návštevy zo dňa 14.8.1997, záznam podpísal Ing. V., ekonóm, ktorý nebol štatutárnym

orgánom, preto toto uznanie nemôže spoločnosť zaväzovať. K predloženému záznamu zo dňa

29.7.1996, žalovaný uviedol, že nejde o uznanie podľa § 132 HZ, ale iba o záznam

z kontrolnej návštevy, ktorý má len evidenčný charakter.

Úverová zmluva č. 4/1992 bola uzatvorená za účinnosti

a neprichádza do úvahy aplikácia § 763 Obch. z. Ing. V. pri uznaní záväzku v zázname

z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, prekročil rozsah svojho oprávnenia. Ďalej poukázal

na ust. § 262 a 407 ods. l Obch. z. I tento nárok je premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania. Žiadosťou o prevzatí

pohľadávky z úverov na TOZ, úverom na TOZ zo dňa 7.5.1996, Dohodou o uspokojovaní

pohľadávky banky zo dňa 25.9.1998, potvrdením výšky záväzku, záznamom zo dňa

14.8.1997, úverovou zmluvou č. 4/92, úverovou zmluvou č. 6/90, špecifikáciou pohľadávok,

ako aj ostatnými dokladmi na vec sa vzťahujúcimi a po takto vykonanom dokazovaní mal

preukázaný nasledovný skutkový stav:

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. zo dňa 13.12.2005 vyhlásil

konkurz na majetok dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. D.B.,

advokátka.

Žalobca si konkurznou prihláškou zo dňa 14.2.2006 prihlásil svoju pohľadávku

vo výške 29.781.459,97 Sk. Na prieskumnom pojednávaní dňa 2.3.2006 žalovaný poprel

pravosť pohľadávky z dôvodu premlčania.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že na základe žiadosti o prevzatie

pohľadávky z úverov na TOZ dlžníka S. prevzala K., s.p.ú. P. potvrdením o prevzatí

pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 pohľadávku X. v rozsahu 9.218 tis. Kčs,

čo predstavovalo 80% podiel úveru na TOZ podľa stavu k 30.11.1990. Pohľadávka bola

prevzatá navrhovateľom spolu s príslušenstvom.

Podľa § 262 ods. l, 2 Obch. zák. strany sa môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,

ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa ods.

vyžaduje písomnú formu. Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úveru na TOZ zo dňa

7.5.1996 uzatvorenú medzi K., š.p.ú, B. a S., š.p., R. v bode í. sa zmluvné strany dohodli, že

ich záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1992, na základe hospodárskej zmluvy o úvere na

TOZ sa bude riadiť podľa Obch.z. ustanoveniami , odo dňa

nadobudnutia platnosti tejto zmluvy. Zmluva nadobudla platnosť dňom podpísania

zmluvnými stranami, t.j. 7.5.1996. Medzi účastníkmi išlo o písomnú dohodu podľa § 262

Obch.zák., ktorá je platná. Súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že uznávací prejav treba

posudzovať podľa § 132 Hosp.z. s poukazom

na § 763 Obch. zák., podľa ktorého týmto zákonom sa spravujú právne vzťahy, ktoré vznikli

odo dňa jeho účinnosti. Právne vzťahy vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona a práva

z nich vzniknuté, ako aj práva zo zodpovednosti za porušenie záväzkov z hospodárskych

a iných zmlúv uzavretých predo dňom účinnosti tohto zákona, sa spravujú doterajšími

predpismi.

Záväzkové vzťahy, na ktoré dopadá § 763 Obch. zák. sú nepochybne vzťahy, ktoré

nespadajú pod vzťahy uvedené v S 261 Obch. zák.. Preto nič nebráni aplikácii § 262 Obch.

zák. Účastníci konania si pre tento záväzkový vzťah vzniknutý pred 1.1.1992 písomne

dohodli, že sa bude riadiť ustanoveniami odo dňa nadobudnutia

platnosti tejto zmluvy, t. j. od 7.5.1996. Preto uznanie záväzku 20.5.1999 súd posudzoval ako

uznanie podľa § 323 Obch.z. Podľa § 407 ods. l Obch.z., ak dlžník písomne uzná svoj

záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Nová premlčacia doba

začala plynúť 20.5.1999 a skončila 20.5.2003. Žalobca si prihlásil svoj nárok konkurznou

prihláškou 14.2.2006, t.j. po premlčacej lehote. Žalovaný namietal premlčanie tohto nároku.

Súd prvého stupňa konštatoval, že nárok žalobcu vyplývajúci z úveru na TOZ, je

premlčaný.

Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 6/90, medzi účastníkmi

nedošlo k písomnej dohode podľa 8 262 Obch.z. o tom, že ich vzťah sa bude spravovať

. Samotné uznanie záväzku v zázname z kontrolnej návštevy zo dňa

14.8.1997, nie je dohodou podľa § 262 Obch.zák. Ide o uznanie podľa § 323 Obch. zák.

Keďže medzi účastníkmi konania k dohode podľa § 262 Obch.zák., nedošlo, ich záväzkový

vzťah sa spravuje ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Z tohto dôvodu uznanie

v Zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1998 treba posudzovať podľa § 132 Hosp.Z.

Pokiaľ ide o námietku, že Ing. V. v uznaní zo dňa 14.8.1997 prekročil rozsah svojho

oprávnenia, a preto je takéto uznanie neplatné, súd vychádzal z § 24g Hosp.z. Podľa

§ 24g HZ, ak zástupca prekročí pri konaní svoje oprávnenie, alebo ak niekto koná bez

oprávnenia, je právny úkon neplatný, len ak by zastúpený právny úkon dodatočne bez

zbytočného odkladu schválil; úkon je však platný, pokiaľ druhá organizácia o prekročení,

alebo nedostatku zastupiteľského oprávnenia, nevedela a vedieť nemohla. Je nesporné, že

Ing. V. nebol štatutárnym orgánom S. Žalobca nepreukázal, že by štatutárny orgán dodatočne

schválil takýto právny úkon Ing. V., ani, že by Ing. V. mal plnomocenstvo na uznanie

záväzku. Žalobca nepreukázal ani to, že o prekročení oprávnenia nevedel a vedieť nemohol.

Žalobca síce preukázal, že Ing. V. aj dňa 29.7.1996 uznal iný záväzok žalobcu, avšak z dvoch

uznaní, nie je možné vyvodiť záver, že to robil opakovane a bez vedomosti žalobcu

o prekročení svojho oprávnenia.

Pokiaľ ide o pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy č. 4/92, táto bola podpísaná

za účinnosti , preto neprichádza do úvahy aplikácia ust. Obch.z.

pre uznanie záväzku, ale platia ustanovenia . Uznanie záväzku

z úverovej zmluvy č. 4/92 v zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, nie je možné

považovať za uznanie podľa § 323 Obch.z., nakoľko Ing. V. prekročil rozsah svojho

oprávnenia, a to v zmysle § 13 ods. l Obch.z. a § 20 ods. l, 2,3 Obč.z. I v prípade, že by súd

uznal uznanie záväzku podľa § 323 Obch.zák., podľa § 407 ods. 1 Obč.zák., uznaním plynie

nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania, t. j. od 14.8.1997 do 14.8.2001. Nárok by

v tom prípade bol premlčaný.

Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

tak, že žalovanému priznal trovy konania, predstavujúce cestovné náklady.

Ďalšie trovy žalovanému nepriznal, pretože správkyni konkurznej podstaty ako účastníčke

konania advokátska odmena, nepatrí. Správkyňa konkurznej podstaty splnomocnila

na zastupovanie fyzickú osobu, ktorá má nárok len na náhradu cestovných nákladov.

Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa 1. mája

2007 v zmysle a (nesprávne právne

posúdenie).

V odôvodnení odvolania uviedol, že S.k., a.s. (ďalej len „SK, a.s.“) si ako konkurzný

veriteľ prihlásil V predmetnom konkurznom konaní svoju pohľadávku vo výške

29.871.459,97 Sk, vyplývajúcu z úveru na trvalo obracajúce sa zásoby (TOZ) ako pohľadávku

1. triedy, bez uplatnenia nároku na oddelené uspokojenie. Pohľadávka pozostávala zo

zostatku istiny úveru ku dňu vyhlásenia konkurzu t. j. vo výške 10.314.491,– Sk

a úrokov 19.466.968,97 Sk, teda spolu 29.781.459,97 Sk. Túto sumu predstavujú pohľadávky

z úveru na TOZ, pohľadávky z úverovej zmluvy č.6/1990 a z úverovej zmluvy č. 4/92. V

odôvodnení odvolania poukázal na svoje nástupníctvo

po poskytovateľovi úverov.

Žalobca vo svojom odvolaní nesúhlasil s názorom vysloveným prvostupňovým

súdom. Uviedol, že pohľadávka vyplývajúca z úveru na TOZ, bola prevzatá spolu

s príslušenstvom, t.j. úrokmi. Žiadosť o prevzatie pohľadávky z úverov na TOZ a následné

potvrdenie o prevzatí pohľadávky z úverov na TOZ, tvoria hospodársku zmluvu, uzavretú

podľa ustanovení vtedy platného a účinného Hospodárskeho zákonníka. V tejto súvislosti

poukázal na zmluvu o úvere, dohodu o uspokojovaní pohľadávky banky zo dňa 25.9.1998

a potvrdenie výšky záväzku zo dňa 20.5.1999. Uvedené dokumenty považuje žalobca

za relevantné uznanie záväzku, ktorými žalovaný uznal svoj záväzok, čo do výšky i právneho

dôvodu v zmysle § l32 Hospodárskeho zákonníka. Preto nemožno pohľadávku považovať

za premlčanú v zmysle § 13b Hospodárskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak právo povinný

subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania, t.j. lehota

začína plynúť dňom uzatvorenia vyššie spomenutých dokumentov.

Žalobca nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že pri záväzkových vzťahoch

vzniknutých pred 11.1992, došlo medzi účastníkmi k dohode o voľbe

podľa § 262 v zmluve o úvere zo dňa 7.5.1996 a v potvrdení o výške záväzku zo dňa

20.5.1999, pretože aj napriek skončeniu platnosti Hospodárskeho zákonníka a jeho

nahradením , platí ust. . V tejto súvislosti poukázal aj

na publikované rozhodnutie NS SR (). To znamená, že pri uznaní záväzku ide

o zaistenie existujúceho záväzku, kedy nevzniká nový právny vzťah, len sa modifikuje už

existujúci, preto by preň mal platiť režim toho právneho predpisu, podľa ktorého právny

vzťah vznikol, pričom je nerozhodné, kedy k uznávaciemu prejavu došlo.

Čo sa týka ďalšieho dokumentu, a to záznamu z kontrolnej návštevy vykonanej

u klienta S. L. zo dňa 14.8.1997, tak žalovaný v ňom uznal svoj záväzok, vyplývajúci z už

menovaného dokumentu, čo do výšky i právneho dôvodu jeho vzniku v zmysle § 132

Hospodárskeho zákonníka. V tomto prípade tak isto nemožno uvedenú pohľadávku

považovať za premlčanú v zmysle 131b Hospodárskeho zákonníka, ktorý hovorí, že ak právo

povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania.

V uvedenom zázname z kontrolnej návštevy zo dňa 14.8.1997, navyše nedošlo

medzi účastníkmi k písomnej dohode podľa o tom, že ich

záväzkový vzťah sa bude spravovať . Keďže k tejto dohode podľa

medzi účastníkmi nedošlo, záväzkový vzťah sa spravuje

ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka. Uvedený prejav uznania záväzku sa týka

pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 6/90. Z tohto dôvodu uznanie v zázname

z kontrolnej návštevy treba posudzovať podľa § 132 Hospodárskeho zákonníka. Túto

skutočnosť prvostupňový súd potvrdil v samotnom rozsudku.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na ust. § 407 ods. 1 Obch.z.

pokiaľ ide o dĺžku premlčacej lehoty a nesúhlasil s názorom odvolateľa, že pohľadávka úveru

na TOZ, bola uznaná podľa § 132 Hosp.Z. a trvá na názore, že táto pohľadávka bola

premlčaná.

K úverovej zmluve č. 6/1990 uviedol, že nebolo preukázané, že ekonóm

Ing. V., bol splnomocnený podpísať uznanie záväzku a poukázal na § 18, § 19 ods. 3 zákona

č. , a aj v tejto časti považuje napadnutý rozsudok za správny.

Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 4/92, táto bola podpísaná za účinnosti Obchodného

zákonníka a nárok z nej je premlčaný. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku v časti trov konania, ktoré mu neboli

priznané v požadovanej výške a navrhol ho v tejto časti meniť a priznať trovy konania

vo výške 90.825,50 Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

podľa a a zistil, že odvolanie žalobcu je v časti dôvodné

a odvolanie žalovaného do výroku o trovách konania nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru

vysloveného súdom prvého stupňa , vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

V konaní bolo preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, boli

uzavreté tri úverové zmluvy na TOZ, č. 6/1990 a č.4/92, na základe ktorých boli žalovanému

poskytnuté finančné prostriedky, ktoré neboli dohodnutým spôsobom vrátené.

1/ pokiaľ ide o nárok z úverovej zmluvy na TOZ uzavretej za účinnosti Hospodárskeho

zákonníka, mal odvolací súd za preukázané, že zmluva vznikla, žalobca sa stal právnym

nástupcom úverového veriteľa a žalovaný nárok z tejto zmluvy podľa § 132 Hosp.z. uznal čo

do dôvodu i výšky, o čom svedčí v spise doložený dôkaz na l.č. 11. Potvrdenie výšky záväzku

podľa § 323 Obch.z. (Hospodársky zákonník platil do 31.12.1991) v tejto časti nároku je

nesporné podľa obsahu uznaním záväzku (istiny a úrokov), ktoré spĺňa i predpoklady uznania

podľa § 132 Hosp.z., teda i keď už Hospodársky zákonník stratil platnosť, s poukazom

na § 763 Obch.z., sa daný vzťah riadi jeho ustanoveniami, teda i z hľadiska posúdenia

premlčania nároku. Odvolací súd prijal názor, že v tejto časti nárok nebol premlčaný, pretože

vôľa ohľadne uznania záväzkov bola vyjadrená dostatočne jasne a zrozumiteľne.

2/ Pokiaľ ide o úverovú zmluvu č. 6/1990, odvolací súd dospel k názoru, že aj v tomto prípade

nejde o nárok premlčaný s poukazom na predložený dôkaz na l.č.26 spisu, kde z textu priamo

vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok z tejto zmluvy. Skutočnosť, že za úverového dlžníka

uznanie podpísal ekonóm podniku, ktorý podľa žalovaného nebol oprávnený na takýto úkon,

odvolací súd považoval za obranu účelovú. Odvolací súd v tejto časti prijal názor, že nejde

o premlčaný nárok a k námietke, že uznanie podpísala osoba neoprávnená na zastupovanie

podniku vyslovil, že ekonóm podniku bol činný vo finančnej oblasti, do sféry ktorej nesporne

pohľadávky a záväzky patrili, preto možno jeho úkon považovať za obvyklý v hospodárskom

styku (§ 24f ods.4 Hosp.z.).

3/ Pokiaľ ide o nárok z úverovej zmluvy č. 4/92, odvolací súd prijal názor, že nárok z tejto

zmluvy nebol uplatnený v premlčacej lehote, ide o nárok zo zmluvy uzavretej za účinnosti

, teda na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenia Hosp.

zákonníka, týkajúce sa premlčania nároku, preto v tejto časti považuje výrok rozhodnutia

za správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok v časti

nároku z úverovej zmluvy č. 6/92 vo výške 8.526.659,11 Sk podľa ako vecne

správny potvrdil a v prevyšujúcej časti podľa , zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie, kde sa bude ďalej zaoberať opodstatnenosťou uplatneného

nároku z hľadiska jeho výšky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v časti odvolania do trov konania má za to, že súd

rozhodol správne, ale vzhľadom na výsledok odvolacieho konania vo veci samej bude musieť

opätovne rozhodnúť o trovách celého konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 11. novembra 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková