Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/206/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. zastúpeného JUDr. Š.,

proti žalovanému G., zastúpeného JUDr. Z., o zaplatenie 38 000,-- USD, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 27. júna

2007, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie sumy

38 000,– USD. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške

243 320,– Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 38 000,– USD

s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne od 2. novembra 2001 až do zaplatenia z titulu

vrátenia poskytnutých peňazí. Účastníci konania zhodne uviedli, že pre riešenie prípadných

sporov si dohodou neurčili právomoc súdu, a ani si nezvolili právo, ktorým sa majú ich

majetkové vzťahy spravovať. Súd prvého stupňa preto vychádzal z toho, že je súdom

príslušným vo veci konať podľa v znení účinnom v čase

začatia konania a v znení účinnom v čase začatia konania.

Žalobca trval na podanej žalobe a tvrdil, že na základe ústne uzavretej zmluvy

o pôžičke poskytol žalovanému sumu 38 000,– USD, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť

do konca roku 2000. Dôkazom o uzavretí zmluvy o pôžičke podľa žalobcu je preukázanie

finančných prostriedkov v uvedenej výške žalovanému prevodom z účtu prostredníctvom

banky v Ž. dňa 21. septembra 1999, ako aj ďalšie správanie sa účastníkov konania. Suma

38 000,– USD bola žalovanému poskytnutá G. z účtu menovaného v K., a to dňa 21.

septembra 1999. Uvedená osoba je spoločníkom žalobcu a vymáhaná suma bola zaplatená na

základe Dohody o prevode, uzavretej medzi žalobcom a G., ktorý svoj majetkový vklad do

spoločnosti vo výške 50 000,– CHF splatil tak, že zaplatil sumu 38 000,– USD žalovanému.

Podľa žalobcu obsahom spolupráce účastníkov konania v súvislosti s výrobkami

práškovej metalurgie bolo to, že žalobca, ktorý je obchodnou spoločnosťou, sa zaviazal

umiestňovať na trhy výrobky žalovaného. Medzi účastníkmi konania bola dňa 16. januára

2000 uzavretá tzv. agentská zmluva, v ktorej bol tento spôsob spolupráce dohodnutý.

Keďže účastníci konania si nezvolili právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné

vzťahy, súd pri aplikácii hmotného práva vychádzal z práva Slovenskej republiky, a to

s poukazom na a o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom.

Ďalej súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na obsah výpovedí

svedkov, ako aj vyjadrenie C., ktoré sa týkalo informácie o zásielke, odosielanej žalovaným

na adresu žalobcu vo Š..

Po zhodnotení skutočností, zistených vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru,

že žalobca nepreukázal, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá

zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola bezúročná pôžička vo výške 38 000,– USD s dobou

vrátenia do konca roku 2000. Súd považoval za nepochybné, že vymáhaná suma, ktorú

žalovanému poukázal odpisom zo svojho účtu v peňažnom ústave G. bola

od žalobcu a bola určená pre žalovaného. Prehlásenie zo dňa 20. septembra 1999, podpísané

konateľom žalovaného, po úradnom preklade do slovenčiny je nasledovné: G., prijíma sumu

38 000,– USD na výrobu ložiskových lisovacích foriem (10 typov pre S. a 1 typ pre N.)

a súhlasí, že ich vráti pred koncom roka 2000 a zaplatí províziu 15% z predaja, ktorý vznikne

podľa tejto dohody.

Súd prihliadol aj k ďalšiemu správaniu účastníkov konania, konkrétne ku korešpon-

dencii medzi nimi, kde žalobca pripúšťa, že žalovaný mu vráti formy, ktoré žalobca predá

a tým si čiastočne uspokojí svoje očakávania z obchodného vzťahu so žalovaným. Na základe

hodnotenia uvedených skutočností vychádzal súd zo záveru, že žalobca nepreukázal, že medzi

ním a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke vo výške 38 000,– USD. Žalobu preto

zamietol a o trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, následne

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Súd svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že v priebehu konania nebolo

jednoznačne preukázané, že pri zasielaní sumy 38 000,– USD v septembri 1999 išlo o pôžičku

a že výsledky vykonaného dokazovania skôr zodpovedajú tvrdeniu žalovaného, že išlo len

o financovanie, resp. zaplatenie výroby foriem pre firmu S. a N. Podľa jeho názoru v priebehu

dokazovania boli preukázané všetky skutočnosti, odôvodňujúce jeho návrh, že išlo o pôžičku.

Z výpovedí svedkov je preukázané, že obchody so spoločnosťami S. a N. mal uzavreté

žalovaný a nie žalobca. Z textu potvrdenia o prijatí sumy 38 000,– USD jednoznačne vyplýva,

že peniaze sa majú použiť na výrobu lisovacích foriem pre obchodných partnerov žalovaného,

pričom v ďalšej jeho časti sa uvádza, že žalovaný súhlasí s ich vrátením pred koncom roka

2000 s 15% odmenou z predaja podľa zmluvy. Obsah potvrdenia o prijatí sumy 38 000,–

USD je potrebné posudzovať aj v súvislosti so zmluvou, ktorú účastníci konania uzavreli dňa

16. januára 2000. Obsah tejto zmluvy vyvracia tvrdenie žalovaného, podľa ktorého sa

v potvrdení zo dňa 20. augusta 1999 zaviazal vrátiť formy a nie peniaze a jednoznačne

vylučuje možnosť, že by sa žalobca mal stať vlastníkom výrobkov práškovej metalurgie.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napriek písomnej výzve peňažné prostriedky

nevrátil, má žalobca právo aj na úrok z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej čiastky až do dňa

zaplatenia.

Napadnutý rozsudok navrhuje zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

38 000,– USD spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % p.a. počnúc dňom 2. novembra

2001 až do zaplatenia ako aj nahradiť mu trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2

písm. e/ zistil, že sú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Žalobca je zahraničnou právnickou osobou, právne postavenie ktorého je potrebné

posudzovať podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

v znení neskorších predpisov.

Pri skúmaní právomoci slovenských súdov v predmetnom konaní súd vychádzal

z ustanovenia § 37 ods. 1 uvedeného zákona, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov

v majetkových sporoch daná, ak je daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ustanovenie

§ 10 ods. 1 zákona, podľa ktorého ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové

vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému

usporiadaniu daného vzťahu. Použitie práva Slovenskej republiky na daný právny vzťah

účastníkov konania bližšie neodôvodnil.

Žalobca podal odvolanie s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci, ako aj

skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (, ). Podľa

v znení neskorších predpisov sa ustanovenia tohto zákona použijú, len pokiaľ neustanovuje

niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon, vydaný

na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

V danom prípade súd prvého stupňa neskúmal existenciu medzinárodnej zmluvy alebo

zákona, vydaného na jej vykonanie, ktorá by mohla upravovať postup súdu v predmetnom

konaní. Je preto predčasný jeho záver o potrebe aplikovať na daný právny vzťah

s medzinárodným prvkom ustanovenia , v znení

neskorších predpisov.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. októbra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu