Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
de7/377305.fb5f89.pdf
PDF · 126.29 KB
No categories available
6Obo/38/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 38/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci žalobcu: 1/ D., a.s., V.,
IČO: X. a žalobcu: 2/ D. s.r.o., P.,
IČO: X., obaja zastúpení advokátom JUDr. R., CSc., T., proti žalovanému: JUDr. O., Z.,
správca konkurznej podstaty úpadcu D. a.s., V., IČO: X., zastúpený advokátom: JUDr. D., T.,
o vylúčenie istiny 980 245,80,-- Sk zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcov
1/ a 2/
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. októbra 2007, č.k. 7Cbi/166/06-118, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. októbra 2007, č.k. 7Cbi/166/06-
118 sa p o t v r d z u j e.
Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému na účet
právneho zástupcu 1 655,-- Sk náhradu trov odvolacieho konania. Zaplatením trov konania
jedným zo žalobcov zaniká povinnosť na platenie druhému žalobcovi.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného 10 293,-- Sk náhradu trov konania s tým,
že zaplatením jedného zo žalobcov zaniká povinnosť na platenie druhému žalobcovi.
Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Žalobou doručenou
súdu dňa 17.10.2006 sa žalobca v 1. rade domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že jeho pohľadávka voči dlžníkovi D., a.s. B. (žalobcovi 1/) vo výške 980 245,80,-- Sk
z titulu neuhradeného nájomného za II. štvrťrok 2002 a presne špecifikovaná faktúrou č.
16372002 je vylúčená zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu D. a.s., v konkurze B.
v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava č.k. 4K 331/01. Na základe
návrhu žalobcu 1/ uznesením zo 7. februára 2007
(č.l. 70) súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu D. s.r.o. B.
(žalobca 2/). Zo zmluvy o predaji podniku z 19. januára 2004 a časti znaleckého posudku č.
141/2002 zo 6. septembra 2002 mal súd za preukázané, že žalovaný majetok patriaci do
majetkovej podstaty úpadcu ku dňu 31. januára 2002 špecifikovaný v znaleckom posudku
predal obchodnej spoločnosti M. Kupujúci so znením a špecifikáciou predmetu kúpnej
zmluvy súhlasil. Znalecký posudok č. 141/2002 vypracovaný pre účely speňaženia
konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania úpadcu D. a.s., B., obchodnou
spoločnosťou C. tvorí prílohu č. 1 kúpnej zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. V ňom sú
prevádzané - predávané aktíva špecifikované a vyčíslené. V kúpnej zmluve si žalovaný ako
predávajúci a kupujúci - obchodná spoločnosť M. stanovili, dohodli a upravili presné
podmienky predaja a presnú špecifikáciu predávaného majetku. Je nesporné, že kupujúci si
proti predávajúcemu neuplatnil žiadnu reklamáciu uvedeného postupu a nerozporoval
predmet kúpnej zmluvy presne špecifikovaný v zmluve, ako aj v znaleckom posudku č.
141/2002. Rozsah práv a povinností zo zmluvy o predaji podniku v konkurznom konaní sa
riadi dispozitívnymi pravidlami a závisí
od zmluvného dojednania. Všetky ustanovenia § 476 a nasledujúce Obchodného zákonníka
o zmluve o predaji podniku sa nedajú aplikovať na zmluvu o predaji podniku uzatvorenú
v konkurznom konaní. Niektoré ustanovenia sú priamo podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.
Jedná sa napr. o ust. §§ 477, 478, 479 ods. 2, 480, 481, 483 ods. 3 a 488 Obchodného
zákonníka. Predmet (hnuteľný, nehnuteľným majetok, pohľadávky) a podmienky predaja -
majetku v konkurznom konaní (predaj podniku) závisia od zmluvného dojednania zmluvných
strán. Súdu nebol predložený písomný doklad podpísaný oboma účastníkmi zmluvy
preukazujúci, že peňažná pohľadávka v sume 980 245,80,-- Sk bola súčasťou zmluvy.
Preto po práve je zapísaná do majetkovej podstaty úpadcu (žalovaného). O trovách konania
súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 O.s.p. a úspešnosti žalovaného v konaní.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa
pri rozhodovaní vo veci neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa odôvodnenia odvolania žalobcu krajský súd nezisťoval, čo vlastne tvorilo aktíva
prevedeného podniku úpadcu ku dňu 19. januára 2004, t.j. ku dňu účinnosti zmluvy o predaji
podniku. Nevykonal dokazovanie predložením kompletnej účtovnej evidencie úpadcu, z čoho
by mohlo byť jednoznačne určené, čo tvorilo podnik úpadcu ku dňu účinnosti zmluvy.
Žalobca v prvom rade vykonanie takéhoto dôkazu písomne navrhol vo svojom podaní
datovanom 18. júla 2007. Súd sa plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že predmetom
predaja boli len a výlučne aktíva podniku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu.
Úplne ignoroval konkrétne ustanovenia predloženej zmluvy o predaji podniku, z ktorých
vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo bezpochyby previesť odplatne reálny podnik úpadcu,
ktorý existoval ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 19. januáru 2004 a nie neexistujúcu fikciu
podniku zo dňa vyhlásenia konkurzu dňa 31. januára 2002. Zo žiadneho z uvedených úkonov
nebolo možné vyvodiť, že by akékoľvek aktívum patriace ku dňu uzavretia zmluvy o predaji
podniku nemalo byť predmetom prevodu, resp. že by malo byť vyčlenené a teda speňažované
inak. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty mohol v súlade so schváleným plánom
speňažovania (ktorým bol viazaný) speňažiť majetok úpadcu výlučne jednou jedinou zmluvou
v zmysle § 27 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní. Touto zmluvou bol povinný speňažiť
všetok majetok, ktorý slúžil na prevádzkovanie podniku úpadcu ku dňu jej účinnosti. Takúto
povinnosť mu ukladalo aj opatrenie konkurzného súdu. Žiadne ustanovenie zákona o
konkurze a vyrovnaní neobsahuje osobitnú úpravu, pokiaľ ide o prevod aktív podniku.
Túto oblasť upravuje zákon len nepriamo, a to práve obmedzením zmluvnej voľnosti
predávajúceho ako správcu konkurznej podstaty tým, že tento môže predávať podnik
len za podmienok určených v schválenom pláne speňažovania a navyše spravidla na uzavretie
zmluvy potrebuje súhlas konkurzného súdu. Žiadne ustanovenie zákona neurčuje, že by
v prípade predaja podniku správcom konkurznej podstaty v rámci speňažovania podniku
neboli predmetom prevodu niektoré aktíva. Ustanovenie § 27 zákona o konkurze a vyrovnaní
totiž nepripúšťa kombináciu iných spôsobov speňažovania so speňažovaním formou predaja
podniku. Žiadal, aby odvolací súd po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a žalobe vyhovel. Súčasne žiadal priznať náhradu trov celého konania.
Žalovaný vo vyjadrení k odolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne
správne. Uviedol, že v zmluve o predaji podniku z 19. januára 2004 sa žalovaný s kupujúcim
M.. s.r.o. B. (teda nie s obchodnou spoločnosťou D. s.r.o., B.) dohodol o predaji len majetku
úpadcu, ktorý bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu.
Kupujúci s takto špecifikovaným majetkom súhlasil a neuplatnil si voči žalovanému žiadny
iný nárok na ďalší majetok úpadcu, ani ďalší nárok na rozšírenie súpisu pohľadávok
o pohľadávky neuvedené v súpise, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku č. 141/2002
vypracovaného pre účely speňažovania konkurznej podstaty, na ktorý sa kúpna zmluva v čl.
II. ods. 2 odvoláva. Podľa jeho názoru, že žalobca 2/,
ktorý kúpil obchodné podiely obchodnej spoločnosti M. od jej spoločníkov, nemá spôsobilosť
a ani právo do tohto zmluvného vzťahu zasahovať a ani medzi predávajúcim a pôvodným
kupujúcim meniť dohodnutý presne špecifikovaný obsah zmluvy. Pohľadávky vzniknuté po
vyhlásení konkurzu a zapísané do majetkovej podstaty úpadcu (žalovaného), môže žalovaný
predať - postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky. Pod nominálnu hodnotu takéto
pohľadávky môže predať - postúpiť len na základe súhlasu príslušného konkurzného súdu
alebo súhlasu veriteľského výboru úpadcu. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho
sporu vznikla v priebehu konkurzu, a to nie v súvislosti s prevádzkovaním podniku v priebehu
konkurzu. Tržby z pohľadávok z prenájmu nehnuteľností mali byť uhradené žalobcom vo
výške a v termíne v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou. Úhrada takejto pohľadávky sa
považuje za výnos získaný
pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty a slúži na uspokojenie pohľadávok veriteľov
spolu s výťažkom zo speňaženia majetku konkurznej podstaty. Keďže dlžník, žalobca 1/
túto pohľadávku - nájomné neuhradil, správca konkurznej podstaty má právo túto vymáhať.
Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil
a priznal náhradu trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom
od 15. októbra 2008 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.
Podľa obsahu spisu žalobca 1/ neskôr žalobca 2/ (č.l. 70) predmetnou žalobou
sa domáhali vylúčenia peňažnej pohľadávky v sume 980 245,80,-- Sk z konkurznej podstaty
úpadcu. Peňažná pohľadávka predstavuje cenu za prenájom nehnuteľnosti za II. štvrťrok
2002, ktorú žalovaný vyúčtoval žalobcovi 1/ daňovým dokladom (faktúrou) č. 16372002.
Žalobcovia svoje právo odvodzujú zo zmluvy o predaji podniku, ktorú uzavreli
19. januára 2004 žalovaný ako predávajúci a M., s.r.o. B.
ako kupujúci (teraz žalobca 2/ s predchádzajúcim obchodným menom).
Podľa článku II. bod 1. predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva
k veciam, nehnuteľnostiam, iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia
prevádzkovaniu podniku úpadcu na kupujúceho.
Podľa článku II. bod 2 majetkovú podstatu tvoria najmä nehnuteľnosti,
cenné papiere a pohľadávky tak ako sú špecifikované v znaleckom posudku číslo 141/2002
a jeho prílohách s tým, že znalecký posudok tvorí prílohu č. 1 k zmluve ako jej neoddeliteľná
súčasť.
Je nepochybné, že peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi 1/ vyúčtovaná
faktúrou č. 16372002 v sume 980 245,80,-- Sk, ktorá vznikla za prenájom nehnuteľnosti
za druhý štvrťrok 2002 nebola uvedená v zozname pohľadávok v znaleckom posudku,
pretože znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 31. januára 2002 (č.l. 24).
Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom predaja bol podnik s presne
vymedzenými vlastníckymi právami k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty,
ktoré slúžili k prevádzke podniku úpadcu žalovaného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu t.j. k 31. januáru 2002. Uzavretím zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva
z úpadcu na kupujúceho, a to vo vymenovaných veciach, právach a pohľadávkach
v znaleckom posudku. Takáto dohoda nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Obchodného
zákonníka, ani zákona o konkurze a vyrovnaní. Peňažná pohľadávka žalovaného voči
žalobcovi 1/ vznikla v priebehu konkurzného konania. Nebola predmetom predaja podniku,
teda zostala v súpise majetku úpadcu.
V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä
pokiaľ ide o špecifiká predaja podľa zákona o konkurze a vyrovnaní , s ktorým sa stotožňuje.
Ak súd prvého stupňa zamietol návrh na vylúčenie uvedenej peňažnej pohľadávky
zo súpisu z konkurznej podstaty, tak rozhodol vecne správne. Z uvedeného dôvodu
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 124 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný bol v odvolacom
konaní zastúpený advokátom, ktorému patrí tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci za
vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1 465,-- Sk a paušálna náhrada hotových výdavkov v sume
190,-- Sk, spolu 1 655,-- Sk (§ 11 ods. 1, §16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová