Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/38/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu: 1/ D., a.s., V.,

IČO: X. a žalobcu: 2/ D. s.r.o., P.,

IČO: X., obaja zastúpení advokátom JUDr. R., CSc., T., proti žalovanému: JUDr. O., Z.,

správca konkurznej podstaty úpadcu D. a.s., V., IČO: X., zastúpený advokátom: JUDr. D., T.,

o vylúčenie istiny 980 245,80,-- Sk zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcov

1/ a 2/

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. októbra 2007, č.k. -118, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. októbra 2007, č.k. 7Cbi/166/06-

118 sa p o t v r d z u j e.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému na účet

právneho zástupcu 1 655,-- Sk náhradu trov odvolacieho konania. Zaplatením trov konania

jedným zo žalobcov zaniká povinnosť na platenie druhému žalobcovi.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť

žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného 10 293,-- Sk náhradu trov konania s tým,

že zaplatením jedného zo žalobcov zaniká povinnosť na platenie druhému žalobcovi.

Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Žalobou doručenou

súdu dňa 17.10.2006 sa žalobca v 1. rade domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,

že jeho pohľadávka voči dlžníkovi D., a.s. B. (žalobcovi 1/) vo výške 980 245,80,-- Sk

z titulu neuhradeného nájomného za II. štvrťrok 2002 a presne špecifikovaná faktúrou č.

16372002 je vylúčená zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu D. a.s., v konkurze B.

v konkurznom konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava č.k. . Na základe

návrhu žalobcu 1/ uznesením zo 7. februára 2007

(č.l. 70) súd pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalobcu D. s.r.o. B.

(žalobca 2/). Zo zmluvy o predaji podniku z 19. januára 2004 a časti znaleckého posudku č.

141/2002 zo 6. septembra 2002 mal súd za preukázané, že žalovaný majetok patriaci do

majetkovej podstaty úpadcu ku dňu 31. januára 2002 špecifikovaný v znaleckom posudku

predal obchodnej spoločnosti M. Kupujúci so znením a špecifikáciou predmetu kúpnej

zmluvy súhlasil. Znalecký posudok č. 141/2002 vypracovaný pre účely speňaženia

konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania úpadcu D. a.s., B., obchodnou

spoločnosťou C. tvorí prílohu č. 1 kúpnej zmluvy a je jej neoddeliteľnou súčasťou. V ňom sú

prevádzané - predávané aktíva špecifikované a vyčíslené. V kúpnej zmluve si žalovaný ako

predávajúci a kupujúci - obchodná spoločnosť M. stanovili, dohodli a upravili presné

podmienky predaja a presnú špecifikáciu predávaného majetku. Je nesporné, že kupujúci si

proti predávajúcemu neuplatnil žiadnu reklamáciu uvedeného postupu a nerozporoval

predmet kúpnej zmluvy presne špecifikovaný v zmluve, ako aj v znaleckom posudku č.

141/2002. Rozsah práv a povinností zo zmluvy o predaji podniku v konkurznom konaní sa

riadi dispozitívnymi pravidlami a závisí

od zmluvného dojednania. Všetky ustanovenia a nasledujúce

o zmluve o predaji podniku sa nedajú aplikovať na zmluvu o predaji podniku uzatvorenú

v konkurznom konaní. Niektoré ustanovenia sú priamo podľa zákona o konkurze a vyrovnaní.

Jedná sa napr. o ust. §§ 477, 478, 479 ods. 2, 480, 481, 483 ods. 3 a 488 Obchodného

zákonníka. Predmet (hnuteľný, nehnuteľným majetok, pohľadávky) a podmienky predaja -

majetku v konkurznom konaní (predaj podniku) závisia od zmluvného dojednania zmluvných

strán. Súdu nebol predložený písomný doklad podpísaný oboma účastníkmi zmluvy

preukazujúci, že peňažná pohľadávka v sume 980 245,80,-- Sk bola súčasťou zmluvy.

Preto po práve je zapísaná do majetkovej podstaty úpadcu (žalovaného). O trovách konania

súd prvého stupňa rozhodol podľa a úspešnosti žalovaného v konaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietal, že súd prvého stupňa

pri rozhodovaní vo veci neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Podľa odôvodnenia odvolania žalobcu krajský súd nezisťoval, čo vlastne tvorilo aktíva

prevedeného podniku úpadcu ku dňu 19. januára 2004, t.j. ku dňu účinnosti zmluvy o predaji

podniku. Nevykonal dokazovanie predložením kompletnej účtovnej evidencie úpadcu, z čoho

by mohlo byť jednoznačne určené, čo tvorilo podnik úpadcu ku dňu účinnosti zmluvy.

Žalobca v prvom rade vykonanie takéhoto dôkazu písomne navrhol vo svojom podaní

datovanom 18. júla 2007. Súd sa plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že predmetom

predaja boli len a výlučne aktíva podniku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Úplne ignoroval konkrétne ustanovenia predloženej zmluvy o predaji podniku, z ktorých

vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo bezpochyby previesť odplatne reálny podnik úpadcu,

ktorý existoval ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. k 19. januáru 2004 a nie neexistujúcu fikciu

podniku zo dňa vyhlásenia konkurzu dňa 31. januára 2002. Zo žiadneho z uvedených úkonov

nebolo možné vyvodiť, že by akékoľvek aktívum patriace ku dňu uzavretia zmluvy o predaji

podniku nemalo byť predmetom prevodu, resp. že by malo byť vyčlenené a teda speňažované

inak. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty mohol v súlade so schváleným plánom

speňažovania (ktorým bol viazaný) speňažiť majetok úpadcu výlučne jednou jedinou zmluvou

v zmysle § 27 ods. 7 zákona o konkurze a vyrovnaní. Touto zmluvou bol povinný speňažiť

všetok majetok, ktorý slúžil na prevádzkovanie podniku úpadcu ku dňu jej účinnosti. Takúto

povinnosť mu ukladalo aj opatrenie konkurzného súdu. Žiadne ustanovenie zákona o

konkurze a vyrovnaní neobsahuje osobitnú úpravu, pokiaľ ide o prevod aktív podniku.

Túto oblasť upravuje zákon len nepriamo, a to práve obmedzením zmluvnej voľnosti

predávajúceho ako správcu konkurznej podstaty tým, že tento môže predávať podnik

len za podmienok určených v schválenom pláne speňažovania a navyše spravidla na uzavretie

zmluvy potrebuje súhlas konkurzného súdu. Žiadne ustanovenie zákona neurčuje, že by

v prípade predaja podniku správcom konkurznej podstaty v rámci speňažovania podniku

neboli predmetom prevodu niektoré aktíva. Ustanovenie § 27 zákona o konkurze a vyrovnaní

totiž nepripúšťa kombináciu iných spôsobov speňažovania so speňažovaním formou predaja

podniku. Žiadal, aby odvolací súd po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a žalobe vyhovel. Súčasne žiadal priznať náhradu trov celého konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne

správne. Uviedol, že v zmluve o predaji podniku z 19. januára 2004 sa žalovaný s kupujúcim

M.. s.r.o. B. (teda nie s obchodnou spoločnosťou D. s.r.o., B.) dohodol o predaji len majetku

úpadcu, ktorý bol zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu.

Kupujúci s takto špecifikovaným majetkom súhlasil a neuplatnil si voči žalovanému žiadny

iný nárok na ďalší majetok úpadcu, ani ďalší nárok na rozšírenie súpisu pohľadávok

o pohľadávky neuvedené v súpise, ktorý bol súčasťou znaleckého posudku č. 141/2002

vypracovaného pre účely speňažovania konkurznej podstaty, na ktorý sa kúpna zmluva v čl.

II. ods. 2 odvoláva. Podľa jeho názoru, že žalobca 2/,

ktorý kúpil obchodné podiely obchodnej spoločnosti M. od jej spoločníkov, nemá spôsobilosť

a ani právo do tohto zmluvného vzťahu zasahovať a ani medzi predávajúcim a pôvodným

kupujúcim meniť dohodnutý presne špecifikovaný obsah zmluvy. Pohľadávky vzniknuté po

vyhlásení konkurzu a zapísané do majetkovej podstaty úpadcu (žalovaného), môže žalovaný

predať - postúpiť zmluvou o postúpení pohľadávky. Pod nominálnu hodnotu takéto

pohľadávky môže predať - postúpiť len na základe súhlasu príslušného konkurzného súdu

alebo súhlasu veriteľského výboru úpadcu. Pohľadávka, ktorá je predmetom tohto súdneho

sporu vznikla v priebehu konkurzu, a to nie v súvislosti s prevádzkovaním podniku v priebehu

konkurzu. Tržby z pohľadávok z prenájmu nehnuteľností mali byť uhradené žalobcom vo

výške a v termíne v súlade s uzavretou nájomnou zmluvou. Úhrada takejto pohľadávky sa

považuje za výnos získaný

pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty a slúži na uspokojenie pohľadávok veriteľov

spolu s výťažkom zo speňaženia majetku konkurznej podstaty. Keďže dlžník, žalobca 1/

túto pohľadávku - nájomné neuhradil, správca konkurznej podstaty má právo túto vymáhať.

Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil

a priznal náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a v znení platnom

od 15. októbra 2008 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Podľa obsahu spisu žalobca 1/ neskôr žalobca 2/ (č.l. 70) predmetnou žalobou

sa domáhali vylúčenia peňažnej pohľadávky v sume 980 245,80,-- Sk z konkurznej podstaty

úpadcu. Peňažná pohľadávka predstavuje cenu za prenájom nehnuteľnosti za II. štvrťrok

2002, ktorú žalovaný vyúčtoval žalobcovi 1/ daňovým dokladom (faktúrou) č. 16372002.

Žalobcovia svoje právo odvodzujú zo zmluvy o predaji podniku, ktorú uzavreli

19. januára 2004 žalovaný ako predávajúci a M., s.r.o. B.

ako kupujúci (teraz žalobca 2/ s predchádzajúcim obchodným menom).

Podľa článku II. bod 1. predmetom zmluvy je odplatný prevod vlastníckeho práva

k veciam, nehnuteľnostiam, iným právam a majetkovým hodnotám, ktoré slúžia

prevádzkovaniu podniku úpadcu na kupujúceho.

Podľa článku II. bod 2 majetkovú podstatu tvoria najmä nehnuteľnosti,

cenné papiere a pohľadávky tak ako sú špecifikované v znaleckom posudku číslo 141/2002

a jeho prílohách s tým, že znalecký posudok tvorí prílohu č. 1 k zmluve ako jej neoddeliteľná

súčasť.

Je nepochybné, že peňažná pohľadávka žalovaného voči žalobcovi 1/ vyúčtovaná

faktúrou č. 16372002 v sume 980 245,80,-- Sk, ktorá vznikla za prenájom nehnuteľnosti

za druhý štvrťrok 2002 nebola uvedená v zozname pohľadávok v znaleckom posudku,

pretože znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 31. januára 2002 (č.l. 24).

Z uvedeného teda vyplýva, že predmetom predaja bol podnik s presne

vymedzenými vlastníckymi právami k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty,

ktoré slúžili k prevádzke podniku úpadcu žalovaného ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok

úpadcu t.j. k 31. januáru 2002. Uzavretím zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva

z úpadcu na kupujúceho, a to vo vymenovaných veciach, právach a pohľadávkach

v znaleckom posudku. Takáto dohoda nie je v rozpore so žiadnym ustanovením Obchodného

zákonníka, ani zákona o konkurze a vyrovnaní. Peňažná pohľadávka žalovaného voči

žalobcovi 1/ vznikla v priebehu konkurzného konania. Nebola predmetom predaja podniku,

teda zostala v súpise majetku úpadcu.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, najmä

pokiaľ ide o špecifiká predaja podľa zákona o konkurze a vyrovnaní , s ktorým sa stotožňuje.

Ak súd prvého stupňa zamietol návrh na vylúčenie uvedenej peňažnej pohľadávky

zo súpisu z konkurznej podstaty, tak rozhodol vecne správne. Z uvedeného dôvodu

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie podľa potvrdil.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania ( v spojení s ). Žalovaný bol v odvolacom

konaní zastúpený advokátom, ktorému patrí tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci za

vyjadrenie k odvolaniu vo výške 1 465,-- Sk a paušálna náhrada hotových výdavkov v sume

190,-- Sk, spolu 1 655,-- Sk (, vyhl. č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 11. decembra 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová