Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b68/376344.8e12c9.pdf
PDF · 115.81 KB
No categories available
6Obdo/22/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obdo 22/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: J.CH.Z., s miestom
podnikania U., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. C.S., K., P. proti žalovanému: O.U.,
IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ.SCH., B., Š., o zaplatenie 2 666 093,-- Sk s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod spisovou značkou 7Cb
158/2006, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára
2008, č.k. 26Cob/15/2007-223, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného sa o d m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Okresný súd Topoľčany rozhodnutím z 11. decembra 2006 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 2 658 162,30,-- Sk a náhradu trov konania v sume
196 388,--Sk na účet jeho právneho zástupcu. V časti o zaplatenie 7 930,70,-- Sk žalobu
zamietol.
Rozhodol tak s nasledovným odôvodnením. Účastníci uzatvorili zmluvy o dielo
č. 02/2002 z 11,. mája 2002 a č. 06/2004 z 22. októbra 2004. Žalobca ako zhotoviteľ diela
dielo riadne vykonal a vystavil žalovanému čiastočné faktúry. S ich platením bol žalovaný
sčasti v omeškaní. Žalobca preto dôvodne uplatnil dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške
0,5 % denne za oneskorené úhrady podľa zmluvy o dielo č. 02/2002 a úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne za oneskorené úhrady ceny diela podľa zmluvy o dielo č. 06/2004.
V časti zamietnutej zistil súd naviac účtovanú sumu v troch penalizačných zaťaženkách.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s tým, že žalobca
bol v predmetnom konaní neúspešný len v pomerne nepatrnej časti. Suma 7 930,70,-- Sk
predstavuje 0,3 % z uplatnenej istiny. Preto žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh v sume 159 960,-- Sk a trov právneho
zastúpenia v sume 36 428,-- Sk v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, a to v časti, v ktorej bol
zaviazaný na peňažné plnenie. Namietal, že v žiadnom prípade nebola vôľa zmluvných strán
v zmluve o dielo č. 02/2002 dohodnúť zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy
ale vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Išlo o nevedomú nezhodu vôle a prejavu v dôsledku
omylu v prejave. Ako dôkaz tohto tvrdenia považoval žalovaný prejav žalobcu, ktorý
vo všetkých faktúrach č. 5002, 6202, 6302, 7402, 8002, 9802, 15402, 9103, 9203, 11103,
ktoré vystavil na základe zmluvy o dielo č. 02/2002 z 11. mája 2002 je uvedená doložka:
„Za oneskorené úhrady účtujeme za každý deň omeškania penále vo výške 0,05% z dlžnej
sumy.“ Predmetné faktúry ako daňové doklady podpísal žalobca aj žalovaný. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že vo všetkých spoločných vzťahoch so žalobcom bol vždy dohodnutý
jednotný úrok vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy a takýto úrok žalovaný vždy uvádzal
vo všetkých zmluvách s akýmkoľvek podnikateľom. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo aby ho
zmenil a návrh v napadnutej časti zamietol.
Krajský súd v Bratislava rozhodnutím zo 17. januára 2008 rozsudok Okresného súdu
Topoľčany z 11. decembra 2006 č.k. 7Cb 158/2006-164 2 podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd rozhodol tak s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne svojho tvrdenia, že výška zmluvnej pokuty 0,5 % denne uvedená v zmluve o dielo
č. 02/2002 je iba dôsledkom administratívnej chyby v písaní. V článku IX. bod 3 zmluvy
o dielo č. 02/2002 sa zmluvné strany dohodli, že ak bude objednávateľ v omeškaní
so zaplatením mesačných faktúr alebo konečnej faktúry, je povinný zaplatiť pokutu vo výške
0,5 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Uvedené zmluvné ustanovenie je obsiahnuté
v článku IX. označenom ako Zmluvné pokuty, náhrada škody, z čoho je zrejmý charakter
sankcie v citovanom zmluvnom ustanovení. Je potom zrejmé, že sankcia dohodnutá v článku
IX. bod 3 zmluvy o dielo má charakter zmluvnej pokuty podľa §§ 544 až 550 Občianskeho
zákonníka a §§ 300 až 302 Obchodného zákonníka. Odvolací súd považoval za primeranú
výšku zmluvnej pokuty, pretože táto tvorí len 10,85 % z hodnoty zabezpečovanej povinnosti.
Nebol dôvod aplikovať ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu
znižovať. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil. Úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že tento návrh na rozhodnutie o trovách konania podľa § 151 ods. 1
O.s.p. nepodal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. marca 2008.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (č.l. 229). Podľa jeho
názoru rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k vadám podľa ustanovenia § 237 písm. f),
O.s.p. Žalovanému ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K § 237 písm. f/ O.s.p.
namietal, že právny zástupca žalovaného mal kolíziu termínu pojednávania na odvolacom
súde v tejto veci s termínmi dňa 17. januára 2008 a to pred Krajským súdom v Nitre
o 8,30 hod., pred Špeciálnym súdom v Pezinku o 9.00 hod. a pred Okresným súdom
Bratislava I o 10,30 hod. Z toho dôvodu riadne požiadal o odročenie pojednávania. K žiadosti
o odročenie pojednávania právny zástupca žalovaného doložil súdu kópie predvolaní súdov
vo vyššie uvedených súdnych konaniach a súčasne uviedol, že účastníci konania stále
prejavujú snahu uzavrieť medzi sebou mimosúdnu dohodu, a že je pravdepodobné, že takáto
dohoda by bola do ďalšieho pojednávania uzavretá. Preto stanovisko odvolacieho súdu
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, že splnomocnený právny zástupca žalovaného
nepreukázal že pojednávania boli vytýčené skôr, než tak urobil tunajší súd považoval
za rozpor so základnými princípmi konania. Žalovaný kolíziu dvoch termínov iných
pojednávaní svojho právneho zástupcu považoval za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p. na odročenie termínu pojednávania. Tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím súdu prvého stupňa nespĺňajú podmienku presvedčivosti rozhodnutia
stanovenú zákonom, v ktorom sa má jasne a zreteľne vysvetliť, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žiadal, aby dovolací súd podané dovolanie
zamietol. Uviedol, že v odvolacom konaní nedošlo k žiadnym skutkovým ani procesným
pochybeniam ani k popretiu ústavných a iných zákonných oprávnení žalovaného. Poukázal
na to, že právny zástupca žalovaného 2 krát po sebe požiadal odvolací súd o odročenie
pojednávania, pričom ho ubezpečoval o možnosti vybavenia veci mimosúdnou cestou.
Bol nútený tieto nepravdivé skutočnosti súdu oznámiť, že žalovaný o takéto jednania
s nejakým reálnym výsledkom nemá žiadny záujem a vyvíja nátlak na žalobcu, aby zobral
návrh späť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prejednal
dovolanie v zmysle § 243a ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 a § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Podmienky,
za ktorých ustanovenie § 238 O.s.p. dovolanie pripúšťa splnené neboli, a preto podľa tohto
ustanovenia nie je dovolanie prípustné.
Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu je dovolanie prípustné
aj v prípadoch, ktoré stanovuje § 237 O.s.p. Ide o prípady závažných vád konania,
keď je dovolanie prípustné aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v § 238 a § 239 O.s.p.
Žalobca v dovolaní poukázal na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,
podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatie
možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi znemožnil
realizáciu jeho procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom. Teda ak súd
v priebehu konania nekonal v súlade so zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
Podľa § 101 ods. 2 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
O odňatie možnosti konať pred súdom nastáva v prípade, ak súd vec prejednal
v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. t.j. v neprítomnosti účastníka. O postup
odnímajúci účastníkovi konať pred súdom ide tiež v prípade, ak bez výslovného návrhu
účastníka prejedná vec v neprítomnosti jeho zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (týkajúceho
sa jeho osoby) požiadal o odročenie pojednávania. Ide o prípady, ak súd napr. účastníka
riadne nepredvolá na pojednávanie, aj keď bolo potrebné ho predvolať, ak nebola dodržaná
lehota na prípravu na pojednávanie a pod. Z uvedeného ustanovenia tiež vyplýva, že pokiaľ
tomu nebráni výslovne ustanovenie zákona (§ 110 O.s.p.), tak aj pri nečinnosti účastníkov
súd pokračuje v konaní vo veci. Súd však so zreteľom na okolnosti konania a celej
prejednávanej veci posudzuje dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník žiada o odročenie veci.
Podľa obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd vytýčil tri termíny pojednávania
na prejednanie veci, a to 22. novembra 2007, 4. decembra 2007 a 17. januára 2008.
Účastníci zhodne navrhli odročenie pojednávania z 22. novembra 2007 na ďalší termín
s odôvodnením, že sa nepodarilo uskutočniť stretnutie štatutárnych zástupcov na mimosúdnu
dohodu. Na pojednávanie konané 4. decembra 2007 sa právny zástupca žalovaného
ospravedlnil (č.l. 204) s odôvodnením, že je ešte potrebný dostatočný časový priestor na
uzavretie dohody. Predpokladal jej uzavretia po 15. januári 2008 a súčasne žiadal, aby súd
vytýčil nové pojednávanie na prejednanie veci po tomto dátume. Tretie pojednávanie vo veci
odvolací súd vytýčil na 17. januára 2008, ktoré účastníci konania prevzali 7. decembra 2007.
Právny zástupca žalovaného telexom z 15. januára 2008 ospravedlnil svoju neúčasť
s odôvodnením kolízie termínu pojednávania s termínmi pojednávaní na iných súdoch.
Podľa zápisnice z pojednávania zo 17. januára 2008 (č.l. 215) odvolací súd vydal procesné
uznesenie o prejednaní veci bez prítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
a vo veci vydal napadnutý rozsudok.
Z uvedeného je zrejmé, že dva dôvody na odročenie pojednávania na nasledujúci
termín boli odvolacím súdom vykonané na požiadanie účastníkov konania, resp. ich právnych
zástupcov. Žalovaný mal dostatočný priestor a mal možnosť na týchto pojednávaniach
realizovať svoje ústavné právo a účinne sa brániť voči uplatnenému nároku žalobcu.
Z obsahu spisu je zrejmé, že jedinou obranou žalovaného bola možnosť mimosúdnej dohody
so žalobcom, ku ktorej nedošlo od začatia odvolacieho konania (od 22. januára 2007,
kedy došlo odvolanie žalovaného na odvolací súd) do vydania napadnutého rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva, že zástupca žalovaného bol na prejednanie veci odvolacím súdom
viackrát riadne a včas predvolaný.
Podľa § 119 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa
musia oznámiť. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 1999,
sp. zn. 1 ÚS 68/1998, kolízie dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne
na rozdielnych súdoch nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého
dôvodu“ na odročenie riadne a včas vytýčeného pojednávania.
Ak odvolací súd neuznal dôvod neúčasti zástupcu žalovaného na pojednávaní
17. januára 2008 za dôležitý v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal bez jeho účasti
a rozhodol, neporušil tým procesné práva účastníka konania.
Naviac zo splnomocnenia o právnom zastúpení z 27. septembra 2006 (č.l. 94),
vyplýva, že právny zástupca odvolateľa - žalovaného bol oprávnený ustanoviť si za seba
zástupcu, čo v priebehu celého konania aj využíval. Predvolanie na pojednávanie právnemu
zástupcovi žalovaného bolo doručené viac ako päť týždňov pred termínom konania, takže na
zabezpečenie substitúta mal dostatok času.
Preto ak odvolací súd nevyhovel ďalšej žiadosti žalovaného, resp. jeho právneho
zástupcu o odročenie pojednávania a prejednal bez účasti právneho zástupcu žalovaného,
tak takémuto postupu súdu nemožno vytknúť pochybenie. Z uvedeného dôvodu nedošlo
v odvolacom konaní k vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., pretože procesným postupom
odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom.
Pretože dovolací súd nezistil ani žiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa ďalších ustanovení § 237 O.s.p., dovolanie preto podľa
§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p. odmietol
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4
O.s.p. Úspešnému žalobcovi trovy v dovolacom konaní nevznikli, a preto dovolací súd
mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.