Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/79/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu G., IČO:., o konečnej

správe, na odvolanie konkurzného veriteľa S., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 31. januára 2008 č. k. -171, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

31. januára 2008 č. k. -171 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.01.2008 č. k. -171 rozhodol

tak, že schválil konečnú správu zo dňa 02.07.2007 a doplnenie konečnej správy zo dňa

10.09.2007 s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že

veriteľ S., v námietkach proti konečnej správe rozporoval, že odmena správcu konkurznej

podstaty nebola vypočítaná správne, nakoľko správca v súlade s vyhláškou č. 493/91 Z.z.

v znení zmien a doplnkov má nárok na odmenu vypočítanú zo základu určeného zo

speňaženia majetku konkurznej podstaty a z inej činnosti po odpočítaní nákladov na správu

a údržbu konkurznej podstaty. Výška odmeny má byť podľa veriteľa určená zo základu

2 280 945,-- Sk, ktorá suma predstavuje príjem zo speňaženia majetku. Príjmy z inej činnosti

správcu sa do základu na výpočet odmeny nemôžu započítať. Súd uviedol, že dňa 01.07.2005

nadobudla účinnosť , ktorá neobsahuje prechodné a záverečné

ustanovenia, a preto sa podľa jeho názoru na konania, ktoré začali pred jej účinnosťou,

nevzťahuje. Konanie v uvedenej veci bolo začaté podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu

dňa 13.06.2002 a správca konkurznej podstaty bol ustanovený do funkcie dňa 30.01.2003.

Znenie vyhlášky č. v znení vyhl. č. a vyhl. č.

upravujú, že sa na odmenu správcu použijú ust. §§ 6 až 9. Jedná sa o dvojzložkovú odmenu.

Jednak je to suma, ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty a jednak suma získaná

pri výkone funkcie správcu. Súd zistil, že správca konkurznej podstaty vychádzal pri výpočte

odmeny zo sumy 4 709 940,60 Sk, ktorá bola základom pre jej výpočet. Uvedená suma

predstavuje 2 280 945,-- Sk a bola získaná speňažením konkurznej podstaty a 2 428 995,60

Sk, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Keďže druhá zložka je určená na

uspokojenie veriteľov a znenie vyhl. č. neupravuje zníženie tejto sumy

o pohľadávky proti podstate, správca správne vyčíslil v konečnej správe svoju odmenu vo

výške 711 100,-- Sk. Čo sa týka ďalšej námietky tohto veriteľa, a to výdavkov na archívnu

činnosť, ktoré sú neúmerne vysoké v porovnaní s príjmami, súd zistil, že správca konkurznej

podstaty uskutočnil za účelom archivácie výberové konanie. Ponuky do výberového konania

na archiváciu doručila spoločnosť A., s ktorou uzavrela správkyňa konkurznej podstaty

zmluvu o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry (bez archivácie) za odmenu

385 230,-- Sk, ktorú uvedenej spoločnosti uhradila s tým, že cena za archiváciu bola

vypočítaná na sumu 5 500 000,-- Sk. Z uvedeného dôvodu správkyňa vzhľadom na cenu za

archiváciu nepristúpila už s uvedenou spoločnosťou k uzavretiu zmluvy o archivácii. Ďalšou

spoločnosťou, ktorá vypracovala cenovú ponuku na úschovu písomností úpadcu, bola

spoločnosť C., ktorá po prehliadke spisov ponúkla po prepočte za úschovu písomností cenovú

ponuku na sumu 3 300 360,-- Sk. Najnižšiu ponuku na archiváciu písomností úpadcu

predložila spoločnosť I., na sumu 2 142 000,-- Sk, s ktorou správkyňa konkurznej podstaty

uzavrela dňa 01.10.2004 Zmluvu o úschove písomností a následne na základe faktúry č.

2004001 zo dňa 01.10.2004 uvedenú sumu aj uhradila. Keďže konkurzný veriteľ o svojich

tvrdeniach, týkajúcich sa neúmernosti výdavkov na archívnu činnosť, v porovnaní s príjmami

neuniesol dôkazové bremeno a nepreukázal, aká mala byť primeraná výška výdavkov

na archivačnú činnosť, preto súd akceptoval náklady správcu na archívnu činnosť na základe

prevedeného výberového konania správcom konkurznej podstaty. Súd preto schválil konečnú

správu a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Proti uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. a žiadal jeho zmenu. Uviedol, že proti

konečnej správe podal námietky, ktorých dôvodom bola nezákonným spôsobom určená výška

odmeny správkyne konkurznej podstaty z nesprávne určeného základu pre výpočet odmeny.

V námietkach považoval výdavky vynaložené na archívnu činnosť za neprimerane vysoké,

vzhľadom na výšku príjmov dosiahnutých z predaja majetku z konkurznej podstaty úpadcu.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neodôvodnil, prečo neakceptoval námietky

konkurzného veriteľa pri určení odmeny správcu a poukázal len na skutočnosť, že novelu

vyhl. č. účinnú od 01.07.2005 nie je možné na tento konkurz aplikovať.

V nesúlade s ust. o konkurze a vyrovnaní považuje tvrdenie

súdu, že vzhľadom na vysoké cenové ponuky ostatných záujemcov o výkon archívnej

činnosti, bol prijatý návrh vybratého záujemcu I., pre nízkosť ceny výhodný. Toto zákonné

ustanovenie ukladá súdu vyžadovať od správcu v prípade podania námietok konkurzného

veriteľa o nepreskúmateľnosti konečnej správy v časti nákladov a nezdokladovaní výdavkov

SKP vysvetlenia a doklady, ktorými sa preukazujú jednotlivé výdavky. ZKV stanovuje

zákonnú povinnosť konkurzného sudcu v konečnej správe odstrániť nesprávnosti vyúčtovania

odmeny SKP a preveriť účtovanie jednotlivých príjmových a nákladových položiek podľa

zákona o účtovníctve. Prvostupňový súd po vznesení námietok konkurzného veriteľa

o neúmernosti nákladov na archívnu činnosť nesprávne v odôvodnení rozhodnutia

konštatoval, že veriteľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd akceptoval náklady správcu

ako primerané. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zmeniť.

Správkyňa konkurznej podstaty vo svojom stanovisku k odvolaniu konkurzného

veriteľa uviedla, že po spracovaní záverečnej správy informovala e-mailom poverenú

pracovníčku veriteľa o záverečnej správe, o dôvodoch výdavkov na archivačnú činnosť.

Uviedla, že archív sa nachádzal v priestoroch areálu, ktoré nevlastnil úpadca a ktoré bolo

nutné vzhľadom na zmenu majiteľa v krátkej lehote vypratať. Preto otázku archívu bolo nutné

vyriešiť v čo najkratšom čase jeho odborným prevezením, uskladnením a archiváciou.

Porovnávať výdavok na archiváciu, ktorý bol doložený daňovými dokladmi s celkovými

príjmami bez toho, aby autor námietky poznal veľkosť archívu, je nereálne. Archív bol

tvorený v podstatnej miere osobnými spismi pracovníkov – baníkov, bývalého štátneho

podniku G., ktorú prevažnú časť archívu prevzal úpadca. Ku dňu uzavretia zmluvy

o archivácii je predmetom archivácie okrem iných spisov 2 173 osobných spisov

zamestnancov úpadcu, ktoré majú dĺžku archivácie 75 rokov odo dňa narodenia zamestnanca.

Podľa informácie spoločnosti zabezpečujúcej archiváciu, je najstarším ročníkom

zamestnanec, rok narodenia 1933 a najmladší rok 1975. Už samotná pracovná kategória

baníkov bola a je aj v súčasnej dobe veľmi náročná na archiváciu, a to s ohľadom na to, že

z archívu sa vydávajú rôzne druhy potvrdení na vyplácanie príspevkov baníkov, či iné dávky

a na vyplácanie nárokov pri poškodení zdravia následkom pracovných úrazov či chorôb

z povolania. Celkove prijatých na archiváciu je 9100 cm spisov s rôznou dĺžkou archivácie.

Pretože ide o rozsiahly archív a zákonnú povinnosť ho v zmysle zákona riadne zabezpečiť,

bolo nutné postupovať tak, ako je uvedené v záverečnej správe. Súd skúmal oprávnenosť

výdavkov s osobitným zameraním na archiváciu, a to z účtovných dokladov, namietaných

odvolateľom, vo vzťahu k uzavretým zmluvám o archivácii a následnej fakturácii v zmysle

uzavretého zmluvného vzťahu. Zdôraznila, že pri samotnom výberovom konaní sledovala

oprávnenosť výdavkov, a to aj vo vzťahu k dosiahnutým príjmom pri speňažovaní KP, avšak

suma vynaložená na archiváciu nemôže byť jednostranne posudzovaná spôsobom uvádzaným

odvolateľom, keďže výdavok na archiváciu je výdavkom, ktorého dôvodnosť je zákonom

daná. Namietala tiež, že postupovala v súlade so zákonom o účtovníctve, ktorého

dodržiavanie je tiež spochybnené odvolateľom, v zmysle ktorého výdavky musia slúžiť nielen

na dosiahnutie príjmov, ale aj na ich zabezpečenie a udržanie. Na archiváciu vykonala výber

cenovo najvýhodnejšej ponuky, čo riadne doložila. Po osobnom preverení zistila, že vybraná

spoločnosť spravuje archív s vysokou odbornou starostlivosťou. Skutočnosti nezodpovedá ani

tvrdenie veriteľa, že záverečná správa je nepreskúmateľná a že správca k nej nepriložil

doklady, nakoľko k tejto boli priložené účtovné i daňové doklady, ktoré sú súčasťou

účtovníctva úpadcu. Pokiaľ ide o výšku jej odmeny, túto spracovala podľa pokynov

konkurzného súdu, s ktorým záverom sa stotožňuje. Navrhuje preto odvolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

písm. c/ a e/ , bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia

dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

G., schválil konečnú správu a jej doplnenie s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.

Na námietku odvolateľa proti konečnej správe v časti vyúčtovania odmeny správcu

konkurznej podstaty v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že správca vychádzal

pri výpočte odmeny zo základu 4 709 940,60 Sk v súlade s vyhl. č. v znení

platnom do 01.07.2005, ktorou sa tento konkurz spravuje, a preto správne vyčíslil v konečnej

správe svoju odmenu vo výške 711 100,-- Sk, pretože pre konanie platná vyhláška

neupravuje zníženie druhej zložky odmeny o pohľadávky proti podstate.

Záver súdu prvého stupňa, pre ktorý neakceptoval dôvodnosť námietky odvolateľa

ohľadne nesprávnosti výpočtu základu odmeny správcu konkurznej podstaty, pri ktorom

neboli zohľadnené rozporované výdavky, je nesprávny.

Je nepochybné totiž, že odvolateľ v námietkach proti konečnej správe nepoukazoval

na nesprávnosť výpočtu z dôvodu nesprávne použitého právneho predpisu, ale z dôvodu, že

tento bol pri výpočte nesprávne vyložený, z ktorého dôvodu je preto i súdom prvého stupňa

schválená výška odmeny správcu konkurznej podstaty v rozpore s právnym predpisom.

Ako vyplýva z ust. vyhl. č. v znení, z ktorého vychádzal súd

prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny správcu

konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej

podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie

správcu.

Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola

dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako

speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky

z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že

pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od nej odpočítať výdavky

potrebné na dosiahnutie základu určeného pre výpočet odmeny.

Skutočnosť, že zákonodarca ust. vyhl. č. novelou, účinnou

od 01.07.2005, doplnil o definíciu súm, tvoriacich základ pre určenie odmeny správcu,

uvedenému neodporuje a toto ani nevylučuje, keďže zákonodarca touto prijatou novelou, iba

doposiaľ platnú právnu úpravu precizoval.

Keďže odmena správcu konkurznej podstaty, ktorá bola súdom prvého stupňa

schválená, vychádza z nesprávneho základu pre jej výpočet, je preto rozhodnutie súdu prvého

stupňa v rozpore s právnym predpisom, z ktorého dôvodu je i odvolanie opodstatnené.

Odvolateľ tiež namieta, že súd prvého stupňa pri schvaľovaní konečnej správy

nepostupoval ohľadne výdavkov za archívnu činnosť v súlade s ust. § 29 ods. 3 zák. č.

, keďže tieto považuje za neprimerane vysoké k dosiahnutým príjmom.

Nepochybne tak, ako je povinnosťou správcu konkurznej podstaty postupovať pri

výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, je tiež povinnosťou konkurzného súdu

preveriť účtované výdavky.

Dôvody odvolania konkurzného veriteľa, smerujúce k splneniu uvedených povinností,

sú však všeobecné, nekonkrétne a tiež nepodložené, z ktorého dôvodu na ich základe nie je

možné vyvodiť pochybenie súdu prvého stupňa. Za týchto okolností, nie je preto takto podané

odvolanie spôsobilé privodiť odvolateľom požadovanú zmenu rozhodnutia v tejto jeho

napadnutej časti.

Keďže so zreteľom na už uvedené, napadnuté uznesenie vychádza čiastočne

z nesprávneho právneho posúdenia veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie

Krajského súdu v Košiciach podľa a zrušil a vec vrátil tomuto súdu

na ďalšie konanie

Pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa záväzný.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 14. októbra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu