Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4da/377628.e25a75.pdf
PDF · 119.9 KB
No categories available
3Obo/79/2008
Najvyšší súd 3 Obo 79/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu G., IČO:., o konečnej
správe, na odvolanie konkurzného veriteľa S., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 31. januára 2008 č. k. 6K 105/02-171, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
31. januára 2008 č. k. 6K 105/02-171 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Košiciach na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 31.01.2008 č. k. 6 K 105/02-171 rozhodol
tak, že schválil konečnú správu zo dňa 02.07.2007 a doplnenie konečnej správy zo dňa
10.09.2007 s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že
veriteľ S., v námietkach proti konečnej správe rozporoval, že odmena správcu konkurznej
podstaty nebola vypočítaná správne, nakoľko správca v súlade s vyhláškou č. 493/91 Z.z.
v znení zmien a doplnkov má nárok na odmenu vypočítanú zo základu určeného zo
speňaženia majetku konkurznej podstaty a z inej činnosti po odpočítaní nákladov na správu
a údržbu konkurznej podstaty. Výška odmeny má byť podľa veriteľa určená zo základu
2 280 945,-- Sk, ktorá suma predstavuje príjem zo speňaženia majetku. Príjmy z inej činnosti
správcu sa do základu na výpočet odmeny nemôžu započítať. Súd uviedol, že dňa 01.07.2005
nadobudla účinnosť vyhláška č. 292/2005 Z.z., ktorá neobsahuje prechodné a záverečné
ustanovenia, a preto sa podľa jeho názoru na konania, ktoré začali pred jej účinnosťou,
nevzťahuje. Konanie v uvedenej veci bolo začaté podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
dňa 13.06.2002 a správca konkurznej podstaty bol ustanovený do funkcie dňa 30.01.2003.
Znenie vyhlášky č.493/1991 Z.z. v znení vyhl. č. 389/2001 Z.z. a vyhl. č. 398/2001 Z.z.
upravujú, že sa na odmenu správcu použijú ust. §§ 6 až 9. Jedná sa o dvojzložkovú odmenu.
Jednak je to suma, ktorá bola získaná speňažením konkurznej podstaty a jednak suma získaná
pri výkone funkcie správcu. Súd zistil, že správca konkurznej podstaty vychádzal pri výpočte
odmeny zo sumy 4 709 940,60 Sk, ktorá bola základom pre jej výpočet. Uvedená suma
predstavuje 2 280 945,-- Sk a bola získaná speňažením konkurznej podstaty a 2 428 995,60
Sk, ktorá bola získaná pri výkone funkcie správcu. Keďže druhá zložka je určená na
uspokojenie veriteľov a znenie vyhl. č. 493/1991 Z.z. neupravuje zníženie tejto sumy
o pohľadávky proti podstate, správca správne vyčíslil v konečnej správe svoju odmenu vo
výške 711 100,-- Sk. Čo sa týka ďalšej námietky tohto veriteľa, a to výdavkov na archívnu
činnosť, ktoré sú neúmerne vysoké v porovnaní s príjmami, súd zistil, že správca konkurznej
podstaty uskutočnil za účelom archivácie výberové konanie. Ponuky do výberového konania
na archiváciu doručila spoločnosť A., s ktorou uzavrela správkyňa konkurznej podstaty
zmluvu o prehliadke, vytriedení a vyčlenení spisovej registratúry (bez archivácie) za odmenu
385 230,-- Sk, ktorú uvedenej spoločnosti uhradila s tým, že cena za archiváciu bola
vypočítaná na sumu 5 500 000,-- Sk. Z uvedeného dôvodu správkyňa vzhľadom na cenu za
archiváciu nepristúpila už s uvedenou spoločnosťou k uzavretiu zmluvy o archivácii. Ďalšou
spoločnosťou, ktorá vypracovala cenovú ponuku na úschovu písomností úpadcu, bola
spoločnosť C., ktorá po prehliadke spisov ponúkla po prepočte za úschovu písomností cenovú
ponuku na sumu 3 300 360,-- Sk. Najnižšiu ponuku na archiváciu písomností úpadcu
predložila spoločnosť I., na sumu 2 142 000,-- Sk, s ktorou správkyňa konkurznej podstaty
uzavrela dňa 01.10.2004 Zmluvu o úschove písomností a následne na základe faktúry č.
2004001 zo dňa 01.10.2004 uvedenú sumu aj uhradila. Keďže konkurzný veriteľ o svojich
tvrdeniach, týkajúcich sa neúmernosti výdavkov na archívnu činnosť, v porovnaní s príjmami
neuniesol dôkazové bremeno a nepreukázal, aká mala byť primeraná výška výdavkov
na archivačnú činnosť, preto súd akceptoval náklady správcu na archívnu činnosť na základe
prevedeného výberového konania správcom konkurznej podstaty. Súd preto schválil konečnú
správu a vyúčtovanie odmeny a výdavkov správcu tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.
Proti uzneseniu sa odvolal konkurzný veriteľ S. a žiadal jeho zmenu. Uviedol, že proti
konečnej správe podal námietky, ktorých dôvodom bola nezákonným spôsobom určená výška
odmeny správkyne konkurznej podstaty z nesprávne určeného základu pre výpočet odmeny.
V námietkach považoval výdavky vynaložené na archívnu činnosť za neprimerane vysoké,
vzhľadom na výšku príjmov dosiahnutých z predaja majetku z konkurznej podstaty úpadcu.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení neodôvodnil, prečo neakceptoval námietky
konkurzného veriteľa pri určení odmeny správcu a poukázal len na skutočnosť, že novelu
vyhl. č. 493/1991 Zb. účinnú od 01.07.2005 nie je možné na tento konkurz aplikovať.
V nesúlade s ust. § 29 ods. 3 zák. č. 329/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní považuje tvrdenie
súdu, že vzhľadom na vysoké cenové ponuky ostatných záujemcov o výkon archívnej
činnosti, bol prijatý návrh vybratého záujemcu I., pre nízkosť ceny výhodný. Toto zákonné
ustanovenie ukladá súdu vyžadovať od správcu v prípade podania námietok konkurzného
veriteľa o nepreskúmateľnosti konečnej správy v časti nákladov a nezdokladovaní výdavkov
SKP vysvetlenia a doklady, ktorými sa preukazujú jednotlivé výdavky. ZKV stanovuje
zákonnú povinnosť konkurzného sudcu v konečnej správe odstrániť nesprávnosti vyúčtovania
odmeny SKP a preveriť účtovanie jednotlivých príjmových a nákladových položiek podľa
zákona o účtovníctve. Prvostupňový súd po vznesení námietok konkurzného veriteľa
o neúmernosti nákladov na archívnu činnosť nesprávne v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že veriteľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd akceptoval náklady správcu
ako primerané. Z uvedených dôvodov navrhuje preto napadnuté uznesenie zmeniť.
Správkyňa konkurznej podstaty vo svojom stanovisku k odvolaniu konkurzného
veriteľa uviedla, že po spracovaní záverečnej správy informovala e-mailom poverenú
pracovníčku veriteľa o záverečnej správe, o dôvodoch výdavkov na archivačnú činnosť.
Uviedla, že archív sa nachádzal v priestoroch areálu, ktoré nevlastnil úpadca a ktoré bolo
nutné vzhľadom na zmenu majiteľa v krátkej lehote vypratať. Preto otázku archívu bolo nutné
vyriešiť v čo najkratšom čase jeho odborným prevezením, uskladnením a archiváciou.
Porovnávať výdavok na archiváciu, ktorý bol doložený daňovými dokladmi s celkovými
príjmami bez toho, aby autor námietky poznal veľkosť archívu, je nereálne. Archív bol
tvorený v podstatnej miere osobnými spismi pracovníkov – baníkov, bývalého štátneho
podniku G., ktorú prevažnú časť archívu prevzal úpadca. Ku dňu uzavretia zmluvy
o archivácii je predmetom archivácie okrem iných spisov 2 173 osobných spisov
zamestnancov úpadcu, ktoré majú dĺžku archivácie 75 rokov odo dňa narodenia zamestnanca.
Podľa informácie spoločnosti zabezpečujúcej archiváciu, je najstarším ročníkom
zamestnanec, rok narodenia 1933 a najmladší rok 1975. Už samotná pracovná kategória
baníkov bola a je aj v súčasnej dobe veľmi náročná na archiváciu, a to s ohľadom na to, že
z archívu sa vydávajú rôzne druhy potvrdení na vyplácanie príspevkov baníkov, či iné dávky
a na vyplácanie nárokov pri poškodení zdravia následkom pracovných úrazov či chorôb
z povolania. Celkove prijatých na archiváciu je 9100 cm spisov s rôznou dĺžkou archivácie.
Pretože ide o rozsiahly archív a zákonnú povinnosť ho v zmysle zákona riadne zabezpečiť,
bolo nutné postupovať tak, ako je uvedené v záverečnej správe. Súd skúmal oprávnenosť
výdavkov s osobitným zameraním na archiváciu, a to z účtovných dokladov, namietaných
odvolateľom, vo vzťahu k uzavretým zmluvám o archivácii a následnej fakturácii v zmysle
uzavretého zmluvného vzťahu. Zdôraznila, že pri samotnom výberovom konaní sledovala
oprávnenosť výdavkov, a to aj vo vzťahu k dosiahnutým príjmom pri speňažovaní KP, avšak
suma vynaložená na archiváciu nemôže byť jednostranne posudzovaná spôsobom uvádzaným
odvolateľom, keďže výdavok na archiváciu je výdavkom, ktorého dôvodnosť je zákonom
daná. Namietala tiež, že postupovala v súlade so zákonom o účtovníctve, ktorého
dodržiavanie je tiež spochybnené odvolateľom, v zmysle ktorého výdavky musia slúžiť nielen
na dosiahnutie príjmov, ale aj na ich zabezpečenie a udržanie. Na archiváciu vykonala výber
cenovo najvýhodnejšej ponuky, čo riadne doložila. Po osobnom preverení zistila, že vybraná
spoločnosť spravuje archív s vysokou odbornou starostlivosťou. Skutočnosti nezodpovedá ani
tvrdenie veriteľa, že záverečná správa je nepreskúmateľná a že správca k nej nepriložil
doklady, nakoľko k tejto boli priložené účtovné i daňové doklady, ktoré sú súčasťou
účtovníctva úpadcu. Pokiaľ ide o výšku jej odmeny, túto spracovala podľa pokynov
konkurzného súdu, s ktorým záverom sa stotožňuje. Navrhuje preto odvolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
písm. c/ a e/ O.s.p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre jeho zrušenie.
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu
G., schválil konečnú správu a jej doplnenie s vyúčtovaním odmeny a výdavkov správcu.
Na námietku odvolateľa proti konečnej správe v časti vyúčtovania odmeny správcu
konkurznej podstaty v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že správca vychádzal
pri výpočte odmeny zo základu 4 709 940,60 Sk v súlade s vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení
platnom do 01.07.2005, ktorou sa tento konkurz spravuje, a preto správne vyčíslil v konečnej
správe svoju odmenu vo výške 711 100,-- Sk, pretože pre konanie platná vyhláška
neupravuje zníženie druhej zložky odmeny o pohľadávky proti podstate.
Záver súdu prvého stupňa, pre ktorý neakceptoval dôvodnosť námietky odvolateľa
ohľadne nesprávnosti výpočtu základu odmeny správcu konkurznej podstaty, pri ktorom
neboli zohľadnené rozporované výdavky, je nesprávny.
Je nepochybné totiž, že odvolateľ v námietkach proti konečnej správe nepoukazoval
na nesprávnosť výpočtu z dôvodu nesprávne použitého právneho predpisu, ale z dôvodu, že
tento bol pri výpočte nesprávne vyložený, z ktorého dôvodu je preto i súdom prvého stupňa
schválená výška odmeny správcu konkurznej podstaty v rozpore s právnym predpisom.
Ako vyplýva z ust. § 6 písm. a/ vyhl. č. 493/1991 Zb. v znení, z ktorého vychádzal súd
prvého stupňa a tiež správca pri výpočte svojej odmeny, základ pre určenie odmeny správcu
konkurznej podstaty tvorí suma, ktorá bola v konkurze získaná speňažením konkurznej
podstaty a suma určená na uspokojenie veriteľov, ktorá bola získaná pri výkone funkcie
správcu.
Základ pre určenie odmeny správcu konkurznej podstaty tvorí teda suma, ktorá bola
dosiahnutá speňažením konkurznej podstaty a suma, ktorú správca získal inou činnosťou ako
speňažovaním majetku, napríklad vymožením nájomného, uplatnením nárokov na súde, úroky
z priznaných pohľadávok a pod., a ktorá je určená na uspokojenie veriteľov, čo znamená, že
pre dosiahnutie takto zákonom stanoveného základu je potrebné od nej odpočítať výdavky
potrebné na dosiahnutie základu určeného pre výpočet odmeny.
Skutočnosť, že zákonodarca ust. § 6 vyhl. č. 493/1991 Zb. novelou, účinnou
od 01.07.2005, doplnil o definíciu súm, tvoriacich základ pre určenie odmeny správcu,
uvedenému neodporuje a toto ani nevylučuje, keďže zákonodarca touto prijatou novelou, iba
doposiaľ platnú právnu úpravu precizoval.
Keďže odmena správcu konkurznej podstaty, ktorá bola súdom prvého stupňa
schválená, vychádza z nesprávneho základu pre jej výpočet, je preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa v rozpore s právnym predpisom, z ktorého dôvodu je i odvolanie opodstatnené.
Odvolateľ tiež namieta, že súd prvého stupňa pri schvaľovaní konečnej správy
nepostupoval ohľadne výdavkov za archívnu činnosť v súlade s ust. § 29 ods. 3 zák. č.
328/1991 Zb., keďže tieto považuje za neprimerane vysoké k dosiahnutým príjmom.
Nepochybne tak, ako je povinnosťou správcu konkurznej podstaty postupovať pri
výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, je tiež povinnosťou konkurzného súdu
preveriť účtované výdavky.
Dôvody odvolania konkurzného veriteľa, smerujúce k splneniu uvedených povinností,
sú však všeobecné, nekonkrétne a tiež nepodložené, z ktorého dôvodu na ich základe nie je
možné vyvodiť pochybenie súdu prvého stupňa. Za týchto okolností, nie je preto takto podané
odvolanie spôsobilé privodiť odvolateľom požadovanú zmenu rozhodnutia v tejto jeho
napadnutej časti.
Keďže so zreteľom na už uvedené, napadnuté uznesenie vychádza čiastočne
z nesprávneho právneho posúdenia veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie
Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie
Pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O.s.p. záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. októbra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu