Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/183/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci

žalobcu C., proti žalovanému V., zastúpenému JUDr. P., o zaplatenie 86 708,-- Sk

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave z 22. mája 2007 č. k. -186, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a vo vý-

roku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému

7 700,-- Sk.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 19 401,70 Sk zastavil

a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na peňažné plnenie spolu s 12,5% ročným úrokom

z omeškania na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a v nej obsiahnutej dohody o ručení

žalovaného za ním dojednané zmluvy. Uviedol, že účastníci konania uzavreli zmluvu

o obchodnom zastúpení 8. apríla 2002, nedeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné zmluvné

podmienky pre poradcov. V dôsledku výpovede zmluvy žalovaným záväzkový právny vzťah

medzi účastníkmi zanikol 30. septembra 2002. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na § 652

ods. 1, , až ods. 3 a konštatoval, že zmluvou

o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca snaží vyvíjať činnosť, aby zastúpený mal

možnosť uzavrieť určitý konkrétny typ zmluvy (v tomto prípade poistnej zmluvy) s treťou

osobou. Uzavretím poistnej zmluvy medzi obchodným zástupcom, a to v mene zastúpeného,

a poistencom vzniká priamy zmluvný vzťah medzi zastúpeným a poistencom. Za ďalší

priebeh a trvanie vzťahu majú niesť plnú zodpovednosť títo zmluvní účastníci. Zastúpený

však zodpovednosť za trvanie zmluvného vzťahu preniesol na obchodného zástupcu po dobu

dvoch rokov, čo je v rozpore s charakterom zmluvy o obchodnom zastúpení. Obchodný

zástupca má vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby zastúpený mal možnosť uzavrieť zmluvu

s treťou osobou, kde zodpovednosť zástupcu je za to, aby tretia osoba bola osoba, ktorá si

riadne bude plniť svoje záväzky z poistnej zmluvy.

Práva a povinnosti žalovaného, týkajúce sa jeho činnosti ako obchodného zástupcu,

mu zanikli dňa 30. septembra 2002. Nárok na províziu vznikal žalovanému samostatným

vykonaním úkonu uzavretím poistnej zmluvy a zánik tohto nároku a prípadné vrátenie

provízie v zmysle citovaného ustanovenia nebolo súdu

preukázané. Ak obchodný zástupca vypovie zmluvu o obchodnom zastúpení, nie je už

v žiadnom zmluvnom vzťahu k zastúpenému a vôbec nemá právo riešiť či ovplyvňovať

trvanie zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a treťou osobou. To je vyjadrené aj

v ustanovení , podľa ktorého nárok na províziu vzniká aj

v prípadoch, ak k zániku zmluvného vzťahu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený.

Z uzavretej poistnej zmluvy vznikajú záväzky len medzi zmluvnými stranami, tie sú

zodpovedné za jej obsah a trvanie a do týchto vzťahov by nemali vstupovať tretie osoby.

V prejednávanej veci však zmluva o obchodnom zastúpení vo všeobecných zmluvných

podmienkach nie je v súlade s vyššie uvedeným, ak žalovanému po vykonaní dojednanej

zmluvnej činnosti ukladá naviac starostlivosť o trvanie cudzieho zmluvného vzťahu

so sankciou vrátiť províziu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu, ktorého nie je

účastníkom. Nárok na vrátenie provízie sa tak javí nedôvodným.

Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok voči žalobcovi z titulu ručenia v zmysle § 658 ods.

2 , v tomto smere taktiež nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť

nároku, pričom bolo dokazovaním zistené, že žalobca žalovanému žiadnu osobitnú odmenu

za prevzatie záruky neposkytoval.

Podľa názoru súdu žalobca nezvládol dôkazné bremeno svojich tvrdení nielen čo

do opodstatnenosti nároku, ale aj čo do jeho výšky, ktorý si vyčíslil v žalobe sumou 86 708,--

Sk a ktorý činil voči žalovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby čiastku 67 306,30 Sk

(a úroky omeškania). Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania v zmysle zmluvy

o obchodnom zastúpení, z ktorej žalobca odôvodňoval svoj nárok, existoval v období

od 8. apríla 2002 do 30. septembra 2002. Žalobca vznik svojho nároku voči žalovanému

ohraničil obdobím od mesiaca december 2002 do apríla 2003. Zo žalobcom predložených

dôkazov však nebolo možné zistiť, ako dospel žalobca k výške svojho nároku voči

žalovanému. Podľa špecifikácie tak, ako ju žalobca súdu predložil na pojednávaní dňa 3. mája

2007, napríklad ešte v mesiaci október 2002 žalobca neevidoval voči žalovanému žiadny dlh

a stornorezerva činila čiastku 62 035,80 Sk. Za sporný mesiac december 2002 žalobca vyčíslil

už dlh sumou 49 724,30 Sk, v zozname pre daný mesiac sa však nachádzajú aj poistné zmluvy

uzavreté pred dňom 8. aprílom 2002, kedy zmluva o obchodnom zastúpení bola medzi

účastníkmi uzatvorená a tiež poistné zmluvy uzavreté iným poradcom a nie priamo

žalovaným, hoci podľa žaloby si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok práve zo zmlúv

dojednaných žalovaným a zo zmlúv dojednaných žalovaným pre žalobcu z právneho vzťahu

vzniknutého zmluvou o obchodnom zastúpení. Pokiaľ chcel žalobca svoj nárok voči

žalovanému súdu preukázať, mal predložiť súdu poistné zmluvy, ktoré v období existencie

zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným uzavrel s tretími osobami v prospech

žalobcu a taktiež predložiť dôkazy o zániku týchto zmlúv v období určenom všeobecnými

zmluvnými podmienkami. Vyčíslenie sporného nároku žalobcom v tabuľke, vychádzajúce

z počítača, nie je pre súd relevantným dôkazom, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť,

že už aj v čase po čiastočnom späťvzatí nároku žalobca naďalej vyčísloval svoj nárok voči

žalovanému v sume 86 708,- Sk, teda sám nemal potrebný prehľad o tom, v akej výške má

svoj nárok voči žalovanému uplatňovať. Vyčíslenie, teda špecifikáciu nároku, súd posúdil ako

nezrozumiteľnú a ako dôkaz nedostatočnú, preto z dôvodu nezvládnutia dôkazného bremena

žalobcom súd v plnom rozsahu po zastavení konania v späťvzatej časti vo zvyšku žalobu

zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa , žalovanému však

náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.

Proti zamietajúcej časti tohto rozhodnutia podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko súd

prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

V odôvodnení odvolania uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol

založený pôvodne zmluvou o sprostredkovaní zo 4. júna 2000, ktorej súčasťou boli VZP

zo dňa 28. augusta 1998 a následne bol tento záväzkový vzťah nahradený novým záväzkovým

vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, založeným zmluvou obchodnom zastúpení zo dňa

8. apríla 2002, ktorej súčasťou boli VZP z 28. augusta 1998. V oboch predmetných zmluvách

si žalobca a žalovaný dohodli, slobodne a dobrovoľne v režime zmluvnej voľnosti

, jednotlivé práva a povinnosti, pričom uvedenými zmluvami nijakým

spôsobom neporušili kogentné ustanovenia pre uvedené typy zmlúv

v zmysle . Vzájomné záväzky zmluvných strán z oboch

zmlúv, teda aj záväzok „ručenia“ vo VZP z 28. augusta 1998 bod II B 7 a taktiež vo VZP

z 28. júna 2000, II. B 7.1, sú dojednané medzi stranami platne a účinne a dávajú jednoznačný

právny základ žalobcom uplatneného nároku. Poukázal, že ustanovenie § 658 ods. 2

je dispozitívne, a preto ho môžu strany dohodou vylúčiť, resp.

modifikovať a že žalobca si neuplatnil nárok z titulu zákonnej úpravy, ale z titulu riadne

dohodnutého zmluvného záväzku ručenia, upraveného v zmluve o sprostredkovaní a zmluve

o obchodnom zastúpení a príslušných VZP.

Žalobca mal za to, že v konaní na prvom stupni, či už pred Okresným súdom Dunajská

Streda alebo Krajským súdom v Trnave preukázal opodstatnenosť a výšku uplatňovaného

nároku, a to listinnými dôkazmi – daňovými dokladmi žalobcu (vyúčtovaniami), históriou

vyplatených provízií žalovanému, a ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou spisu, a taktiež

svedeckou výpoveďou. Domnieval sa, že výška nároku a jeho vyčíslenie bola preukázaná

dostatočne. Čo sa týka jednotlivých poistných zmlúv, uzatvorených žalovaným a ich

stornovania tak, ako vyplývali z listinných dôkazov predložených žalobcom, žalovaný tieto

v konaní na prvom stupni nikdy nespochybnil, a to ani v odvolaní proti rozsudku Okresného

súdu Dunajská Streda (jeho obrana spočívala v úplne iných argumentoch). Preto existencia

a uzavretie poistných zmlúv a ich následné stornovanie nebola skutočnosť medzi stranami

sporná (žalovaný nikdy nerozporoval konkrétne položky jeho histórie provízií, ktorá bola

predložená súdu), a preto podľa názoru žalobcu nevyžadovala ďalšie dokazovanie.

Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa

v časti o nepriznaní trov konania žalovanému a aby žalovanému priznal náhradu trov konania

vo výške 7 700,-- Sk, ktoré predstavuje úhrada súdneho poplatku za odpor proti platobnému

príkazu Okresného súdu v Dunajskej Strede a súdneho poplatku vo výške 3 365,-- Sk

za odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede -104 zo dňa

12. mája 2005. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto odvolacieho konania, vrátane

súdneho poplatku.

Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaný stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že

obchodné zastúpenie nie je možné vykonávať mimo zmluvy. Táto situácia nastala

po vypovedaní zmluvy žalovaným. Pokiaľ by žalovaný aj chcel vykonávať nejakú činnosť

v prospech žalobcu, tento mu všetkými možnými spôsobmi znemožnil akúkoľvek aktivitu

v mene a v prospech žalobcu. Bez potrebných informácií o stave veci a bez plnomocenstva

udeleného žalobcom na zastupovanie v jeho mene bolo žalovanému znemožnené akékoľvek

konanie v mene a v prospech žalobcu. Poukázal na to, že odvolávanie sa na zmluvný vzťah

pred uzavretím zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 08.04.2002 je z hľadiska tohto sporu

bezpredmetné, nakoľko uplatnený nárok výslovne vychádza zo vzťahu založeného citovanou

zmluvou. Plne sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa ohľadne

neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadne výšky uplatneného nároku a súhlasil s tým,

že žalobca mal svoj nárok preukázať tiež predložením poistných zmlúv.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( od. 2 ) po nariadení

pojednávania prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v napadnutom rozsahu a z uvedených

dôvodov v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je

opodstatnené a odvolanie žalovaného je dôvodné.

Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 86 708,-- Sk (po čiastočnom späťvzatí žaloby

je výška nároku 67 306,30 Sk) spolu s príslušenstvom na základe zmluvy o obchodnom

zastúpení a v nej obsiahnutej dohody o ručení žalovaného za ním dojednané zmluvy.

Vzťah medzi účastníkmi konania je obchodným vzťahom podriadeným režimu

.

Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú zmluvou o obchodnom zastúpení

a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov C.

Predmetom odvolacieho konania bolo zistiť, či a s akým obsahom vznikol ručiteľský

záväzok žalovaného.

Nesporným je, že podľa čl. IV. zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej medzi

účastníkmi konania a podľa čl. II 7 a II 9 všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov

sa žalovaný zaviazal starať sa, aby ním dojednané zmluvy zostali zachované a nedošlo k ich

stornovaniu. Súčasne sa zaručil za trvanie týchto zmlúv. V súvislosti s prijatým ručiteľským

záväzkom súhlasil, že v prípade stornovania zmluvy, mu nebude v závislosti od doby trvania

dojednanej zmluvy vyplatená provízia, alebo mu bude provízia krátená. Z dôvodu prevzatia

záruky žalovaným účastníci zmluvného vzťahu nevylúčili právo žalovaného na osobitnú

odmenu.

Podľa obchodný zástupca je povinný navrhovať

uzavretie obchodov, alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že

svoje záväzky splnia. Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol

zastúpenému uzavretie obchodu, alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď

sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom

prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.

So zreteľom na ustanovenie sa strany (účastníci) mohli

odchýliť od ustanovenia , alebo jeho jednotlivé ustanovenia

vylúčiť. Ustanovenie je teda dispozitívnym ustanovením

zákona. V prípade dispozitívnych noriem majú účastníci právneho vzťahu možnosť podľa

svojej vôle upraviť svoje vzťahy právnym úkonom buď tak, ako hovorí dispozitívna norma

(obsah tejto normy pojmú do svojho právneho úkonu, alebo tak, že sa o otázke riešenej

v dispozitívnej norme vo svojom právnom úkone vôbec nezmienia a v takom prípade platí

pre tento právny úkon dispozitívna norma priamo), alebo si ich môžu upraviť inak. Možno

teda zhrnúť, že oprávnenia a povinnosti, stanovené v dipozičnom ustanovení zákona, sa

na strany vzťahujú pre prípad, že sa na jeho obsahu samy nedohodli inak.

Z obsahu ustanovení o ručení je zrejmé, že vôbec neobsahujú žiadne ustanovenia

o vyplatení osobitnej odmeny (účastníci sa nedohodli na vyplatení osobitnej odmeny

za prevzatie ručenia). Keďže v zmluve nedohodli pre tento stav inak (aplikáciu ustanovenia

o vyplatení osobitnej odmeny nevylúčili), Najvyšší súd

Slovenskej republiky uzavrel, že ručenie za splnenie povinnosti treťou osobou sa v časti

vyplatenia osobitnej odmeny spravuje ustanovením .

Na základe uvedeného právneho posúdenia veci a skutočnosti, že žalovaný

za prevzatie záruky nedostal osobitnú odmenu, žalobcovi nevzniklo právo na plnenie

z dôvodu ručenia podľa , preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky po doplnení odôvodnenia rozhodnutia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej podľa ako vecne správny potvrdil.

Žalovaný sa odvolal proti výroku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, podľa

ktorého mu nebola priznaná ich náhrada z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. Z obsahu

spisu, ako aj z odvolania žalovaného však vyplýva, že žalovaný zaplatil súdny poplatok

vo výške 4 335,-- Sk za odpor podaný proti platobnému rozkazu, ako aj súdny poplatok

vo výške 3 365,-- Sk za odvolanie proti rozhodnutiu vecne nepríslušnému okresnému súdu.

Tieto trovy žalovaného boli v konaní účelne vynaložené, preto mu vzniklo právo na ich

náhradu podľa Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa zmenil

tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 7 700,-- Sk.

Úspešný žalovaný sa trov odvolacieho konania vzdal, preto mu nebola priznaná ich

náhrada.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 16. októbra 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu