Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b68/377627.820892.pdf
PDF · 124.22 KB
No categories available
3Obo/183/2007
Najvyšší súd 3 Obo 183/2007 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci
žalobcu C., proti žalovanému V., zastúpenému JUDr. P., o zaplatenie 86 708,-- Sk
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Trnave z 22. mája 2007 č. k. 20NcCb/1/2007-186, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a vo vý-
roku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
7 700,-- Sk.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 19 401,70 Sk zastavil
a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca si uplatnil nárok na peňažné plnenie spolu s 12,5% ročným úrokom
z omeškania na základe zmluvy o obchodnom zastúpení a v nej obsiahnutej dohody o ručení
žalovaného za ním dojednané zmluvy. Uviedol, že účastníci konania uzavreli zmluvu
o obchodnom zastúpení 8. apríla 2002, nedeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné zmluvné
podmienky pre poradcov. V dôsledku výpovede zmluvy žalovaným záväzkový právny vzťah
medzi účastníkmi zanikol 30. septembra 2002. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na § 652
ods. 1, § 658 ods. 1, § 662 ods. 1 až ods. 3 Obchodného zákonníka a konštatoval, že zmluvou
o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca snaží vyvíjať činnosť, aby zastúpený mal
možnosť uzavrieť určitý konkrétny typ zmluvy (v tomto prípade poistnej zmluvy) s treťou
osobou. Uzavretím poistnej zmluvy medzi obchodným zástupcom, a to v mene zastúpeného,
a poistencom vzniká priamy zmluvný vzťah medzi zastúpeným a poistencom. Za ďalší
priebeh a trvanie vzťahu majú niesť plnú zodpovednosť títo zmluvní účastníci. Zastúpený
však zodpovednosť za trvanie zmluvného vzťahu preniesol na obchodného zástupcu po dobu
dvoch rokov, čo je v rozpore s charakterom zmluvy o obchodnom zastúpení. Obchodný
zástupca má vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby zastúpený mal možnosť uzavrieť zmluvu
s treťou osobou, kde zodpovednosť zástupcu je za to, aby tretia osoba bola osoba, ktorá si
riadne bude plniť svoje záväzky z poistnej zmluvy.
Práva a povinnosti žalovaného, týkajúce sa jeho činnosti ako obchodného zástupcu,
mu zanikli dňa 30. septembra 2002. Nárok na províziu vznikal žalovanému samostatným
vykonaním úkonu uzavretím poistnej zmluvy a zánik tohto nároku a prípadné vrátenie
provízie v zmysle citovaného ustanovenia § 662 Obchodného zákonníka nebolo súdu
preukázané. Ak obchodný zástupca vypovie zmluvu o obchodnom zastúpení, nie je už
v žiadnom zmluvnom vzťahu k zastúpenému a vôbec nemá právo riešiť či ovplyvňovať
trvanie zmluvného vzťahu medzi zastúpeným a treťou osobou. To je vyjadrené aj
v ustanovení § 660 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nárok na províziu vzniká aj
v prípadoch, ak k zániku zmluvného vzťahu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá zastúpený.
Z uzavretej poistnej zmluvy vznikajú záväzky len medzi zmluvnými stranami, tie sú
zodpovedné za jej obsah a trvanie a do týchto vzťahov by nemali vstupovať tretie osoby.
V prejednávanej veci však zmluva o obchodnom zastúpení vo všeobecných zmluvných
podmienkach nie je v súlade s vyššie uvedeným, ak žalovanému po vykonaní dojednanej
zmluvnej činnosti ukladá naviac starostlivosť o trvanie cudzieho zmluvného vzťahu
so sankciou vrátiť províziu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu, ktorého nie je
účastníkom. Nárok na vrátenie provízie sa tak javí nedôvodným.
Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok voči žalobcovi z titulu ručenia v zmysle § 658 ods.
2 Obchodného zákonníka, v tomto smere taktiež nepreukázal oprávnenosť a dôvodnosť
nároku, pričom bolo dokazovaním zistené, že žalobca žalovanému žiadnu osobitnú odmenu
za prevzatie záruky neposkytoval.
Podľa názoru súdu žalobca nezvládol dôkazné bremeno svojich tvrdení nielen čo
do opodstatnenosti nároku, ale aj čo do jeho výšky, ktorý si vyčíslil v žalobe sumou 86 708,--
Sk a ktorý činil voči žalovanému po čiastočnom späťvzatí žaloby čiastku 67 306,30 Sk
(a úroky omeškania). Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania v zmysle zmluvy
o obchodnom zastúpení, z ktorej žalobca odôvodňoval svoj nárok, existoval v období
od 8. apríla 2002 do 30. septembra 2002. Žalobca vznik svojho nároku voči žalovanému
ohraničil obdobím od mesiaca december 2002 do apríla 2003. Zo žalobcom predložených
dôkazov však nebolo možné zistiť, ako dospel žalobca k výške svojho nároku voči
žalovanému. Podľa špecifikácie tak, ako ju žalobca súdu predložil na pojednávaní dňa 3. mája
2007, napríklad ešte v mesiaci október 2002 žalobca neevidoval voči žalovanému žiadny dlh
a stornorezerva činila čiastku 62 035,80 Sk. Za sporný mesiac december 2002 žalobca vyčíslil
už dlh sumou 49 724,30 Sk, v zozname pre daný mesiac sa však nachádzajú aj poistné zmluvy
uzavreté pred dňom 8. aprílom 2002, kedy zmluva o obchodnom zastúpení bola medzi
účastníkmi uzatvorená a tiež poistné zmluvy uzavreté iným poradcom a nie priamo
žalovaným, hoci podľa žaloby si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok práve zo zmlúv
dojednaných žalovaným a zo zmlúv dojednaných žalovaným pre žalobcu z právneho vzťahu
vzniknutého zmluvou o obchodnom zastúpení. Pokiaľ chcel žalobca svoj nárok voči
žalovanému súdu preukázať, mal predložiť súdu poistné zmluvy, ktoré v období existencie
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným uzavrel s tretími osobami v prospech
žalobcu a taktiež predložiť dôkazy o zániku týchto zmlúv v období určenom všeobecnými
zmluvnými podmienkami. Vyčíslenie sporného nároku žalobcom v tabuľke, vychádzajúce
z počítača, nie je pre súd relevantným dôkazom, pričom je potrebné poukázať na skutočnosť,
že už aj v čase po čiastočnom späťvzatí nároku žalobca naďalej vyčísloval svoj nárok voči
žalovanému v sume 86 708,- Sk, teda sám nemal potrebný prehľad o tom, v akej výške má
svoj nárok voči žalovanému uplatňovať. Vyčíslenie, teda špecifikáciu nároku, súd posúdil ako
nezrozumiteľnú a ako dôkaz nedostatočnú, preto z dôvodu nezvládnutia dôkazného bremena
žalobcom súd v plnom rozsahu po zastavení konania v späťvzatej časti vo zvyšku žalobu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanému však
náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.
Proti zamietajúcej časti tohto rozhodnutia podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
V odôvodnení odvolania uviedol, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol
založený pôvodne zmluvou o sprostredkovaní zo 4. júna 2000, ktorej súčasťou boli VZP
zo dňa 28. augusta 1998 a následne bol tento záväzkový vzťah nahradený novým záväzkovým
vzťahom medzi žalobcom a žalovaným, založeným zmluvou obchodnom zastúpení zo dňa
8. apríla 2002, ktorej súčasťou boli VZP z 28. augusta 1998. V oboch predmetných zmluvách
si žalobca a žalovaný dohodli, slobodne a dobrovoľne v režime zmluvnej voľnosti
Obchodného zákonníka, jednotlivé práva a povinnosti, pričom uvedenými zmluvami nijakým
spôsobom neporušili kogentné ustanovenia Obchodného zákonníka pre uvedené typy zmlúv
v zmysle § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzájomné záväzky zmluvných strán z oboch
zmlúv, teda aj záväzok „ručenia“ vo VZP z 28. augusta 1998 bod II B 7 a taktiež vo VZP
z 28. júna 2000, II. B 7.1, sú dojednané medzi stranami platne a účinne a dávajú jednoznačný
právny základ žalobcom uplatneného nároku. Poukázal, že ustanovenie § 658 ods. 2
Obchodného zákonníka je dispozitívne, a preto ho môžu strany dohodou vylúčiť, resp.
modifikovať a že žalobca si neuplatnil nárok z titulu zákonnej úpravy, ale z titulu riadne
dohodnutého zmluvného záväzku ručenia, upraveného v zmluve o sprostredkovaní a zmluve
o obchodnom zastúpení a príslušných VZP.
Žalobca mal za to, že v konaní na prvom stupni, či už pred Okresným súdom Dunajská
Streda alebo Krajským súdom v Trnave preukázal opodstatnenosť a výšku uplatňovaného
nároku, a to listinnými dôkazmi – daňovými dokladmi žalobcu (vyúčtovaniami), históriou
vyplatených provízií žalovanému, a ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou spisu, a taktiež
svedeckou výpoveďou. Domnieval sa, že výška nároku a jeho vyčíslenie bola preukázaná
dostatočne. Čo sa týka jednotlivých poistných zmlúv, uzatvorených žalovaným a ich
stornovania tak, ako vyplývali z listinných dôkazov predložených žalobcom, žalovaný tieto
v konaní na prvom stupni nikdy nespochybnil, a to ani v odvolaní proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda (jeho obrana spočívala v úplne iných argumentoch). Preto existencia
a uzavretie poistných zmlúv a ich následné stornovanie nebola skutočnosť medzi stranami
sporná (žalovaný nikdy nerozporoval konkrétne položky jeho histórie provízií, ktorá bola
predložená súdu), a preto podľa názoru žalobcu nevyžadovala ďalšie dokazovanie.
Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti o nepriznaní trov konania žalovanému a aby žalovanému priznal náhradu trov konania
vo výške 7 700,-- Sk, ktoré predstavuje úhrada súdneho poplatku za odpor proti platobnému
príkazu Okresného súdu v Dunajskej Strede a súdneho poplatku vo výške 3 365,-- Sk
za odvolanie voči rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede 10C222/03-104 zo dňa
12. mája 2005. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto odvolacieho konania, vrátane
súdneho poplatku.
Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalovaný stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že
obchodné zastúpenie nie je možné vykonávať mimo zmluvy. Táto situácia nastala
po vypovedaní zmluvy žalovaným. Pokiaľ by žalovaný aj chcel vykonávať nejakú činnosť
v prospech žalobcu, tento mu všetkými možnými spôsobmi znemožnil akúkoľvek aktivitu
v mene a v prospech žalobcu. Bez potrebných informácií o stave veci a bez plnomocenstva
udeleného žalobcom na zastupovanie v jeho mene bolo žalovanému znemožnené akékoľvek
konanie v mene a v prospech žalobcu. Poukázal na to, že odvolávanie sa na zmluvný vzťah
pred uzavretím zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 08.04.2002 je z hľadiska tohto sporu
bezpredmetné, nakoľko uplatnený nárok výslovne vychádza zo vzťahu založeného citovanou
zmluvou. Plne sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa ohľadne
neunesenia dôkazného bremena žalobcu ohľadne výšky uplatneného nároku a súhlasil s tým,
že žalobca mal svoj nárok preukázať tiež predložením poistných zmlúv.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 od. 2 O.s.p. ) po nariadení
pojednávania prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného v napadnutom rozsahu a z uvedených
dôvodov v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
opodstatnené a odvolanie žalovaného je dôvodné.
Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 86 708,-- Sk (po čiastočnom späťvzatí žaloby
je výška nároku 67 306,30 Sk) spolu s príslušenstvom na základe zmluvy o obchodnom
zastúpení a v nej obsiahnutej dohody o ručení žalovaného za ním dojednané zmluvy.
Vzťah medzi účastníkmi konania je obchodným vzťahom podriadeným režimu
Práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú zmluvou o obchodnom zastúpení
a všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poradcov C.
Predmetom odvolacieho konania bolo zistiť, či a s akým obsahom vznikol ručiteľský
záväzok žalovaného.
Nesporným je, že podľa čl. IV. zmluvy o obchodnom zastúpení, uzavretej medzi
účastníkmi konania a podľa čl. II 7 a II 9 všeobecných zmluvných podmienok pre poradcov
sa žalovaný zaviazal starať sa, aby ním dojednané zmluvy zostali zachované a nedošlo k ich
stornovaniu. Súčasne sa zaručil za trvanie týchto zmlúv. V súvislosti s prijatým ručiteľským
záväzkom súhlasil, že v prípade stornovania zmluvy, mu nebude v závislosti od doby trvania
dojednanej zmluvy vyplatená provízia, alebo mu bude provízia krátená. Z dôvodu prevzatia
záruky žalovaným účastníci zmluvného vzťahu nevylúčili právo žalovaného na osobitnú
odmenu.
Podľa § 658 Obchodného zákonníka obchodný zástupca je povinný navrhovať
uzavretie obchodov, alebo uzavierať obchody len s osobami, u ktorých sú predpoklady, že
svoje záväzky splnia. Zástupca ručí za splnenie povinností treťou osobou, s ktorou navrhol
zastúpenému uzavretie obchodu, alebo s ktorou v mene zastúpeného uzavrel obchod, len keď
sa na to písomne zaviazal a ak dostane za prevzatie záruky osobitnú odmenu. V takom
prípade sa jeho práva a povinnosti spravujú podľa ustanovení o ručení.
So zreteľom na ustanovenie § 263 Obchodného zákonníka sa strany (účastníci) mohli
odchýliť od ustanovenia § 658 Obchodného zákonníka, alebo jeho jednotlivé ustanovenia
vylúčiť. Ustanovenie § 658 Obchodného zákonníka je teda dispozitívnym ustanovením
zákona. V prípade dispozitívnych noriem majú účastníci právneho vzťahu možnosť podľa
svojej vôle upraviť svoje vzťahy právnym úkonom buď tak, ako hovorí dispozitívna norma
(obsah tejto normy pojmú do svojho právneho úkonu, alebo tak, že sa o otázke riešenej
v dispozitívnej norme vo svojom právnom úkone vôbec nezmienia a v takom prípade platí
pre tento právny úkon dispozitívna norma priamo), alebo si ich môžu upraviť inak. Možno
teda zhrnúť, že oprávnenia a povinnosti, stanovené v dipozičnom ustanovení zákona, sa
na strany vzťahujú pre prípad, že sa na jeho obsahu samy nedohodli inak.
Z obsahu ustanovení o ručení je zrejmé, že vôbec neobsahujú žiadne ustanovenia
o vyplatení osobitnej odmeny (účastníci sa nedohodli na vyplatení osobitnej odmeny
za prevzatie ručenia). Keďže v zmluve nedohodli pre tento stav inak (aplikáciu ustanovenia
§ 658 ods. 2 Obchodného zákonníka o vyplatení osobitnej odmeny nevylúčili), Najvyšší súd
Slovenskej republiky uzavrel, že ručenie za splnenie povinnosti treťou osobou sa v časti
vyplatenia osobitnej odmeny spravuje ustanovením § 658 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedeného právneho posúdenia veci a skutočnosti, že žalovaný
za prevzatie záruky nedostal osobitnú odmenu, žalobcovi nevzniklo právo na plnenie
z dôvodu ručenia podľa § 658 Obchodného zákonníka, preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky po doplnení odôvodnenia rozhodnutia napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Žalovaný sa odvolal proti výroku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, podľa
ktorého mu nebola priznaná ich náhrada z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli. Z obsahu
spisu, ako aj z odvolania žalovaného však vyplýva, že žalovaný zaplatil súdny poplatok
vo výške 4 335,-- Sk za odpor podaný proti platobnému rozkazu, ako aj súdny poplatok
vo výške 3 365,-- Sk za odvolanie proti rozhodnutiu vecne nepríslušnému okresnému súdu.
Tieto trovy žalovaného boli v konaní účelne vynaložené, preto mu vzniklo právo na ich
náhradu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, že žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 7 700,-- Sk.
Úspešný žalovaný sa trov odvolacieho konania vzdal, preto mu nebola priznaná ich
náhrada.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. októbra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu