Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f33/377621.f1666d.pdf
PDF · 110.35 KB
No categories available
3Obo/237/2007
Najvyšší súd 3 Obo /237/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa R., IČO: X., zast.
JUDr. M., proti odporcom v 1. rade P., IČO: X., v 2. rade Ing. P. a v 3. rade Ing. E.,
odporcovia všetci zastúpení JUDr. J., o zaplatenie 3 550 000,-- Sk s prísl. zo zmenky,
na odvolanie odporcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
14. mája 2007 č. k. 8 Cb 73/04-532, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
14. mája 2007 č. k. 8 Cb 73/04-532 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a
Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.05.2007 č. k. 8 Cb 73/04-532 rozhodol
tak, že zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Bratislave dňa 08.03.2004
pod č. k. 15 Zm 104/04-20 v časti 2 455 424,70 Sk zmenkovej istiny, spolu so 6%-ným
úrokom od 01.09.2002 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil. Vo zvyšku
1 094 575,30 Sk zmenkovej istiny, spolu so 6%-ným úrokom od 01.09.2002 do zaplatenia
zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcom
v 1. až 3.rade 169 736,30 Sk na náhradu trov konania. Uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré
súdu predložili odporcovia, bolo zistené, že v období od vystavenia zmenky do jej splatnosti,
konkrétne od 13.03.2002 do 12.08.2002 odporca v 1.rade navrhovateľovi zaplatil čiastku
3 203 403,70 Sk a dňa 18.11.2002 celkom čiastku 1 000 000,-- Sk, čo je spolu 4 203 403,70
Sk. Nakoľko navrhovateľ namietal, že išlo o platby, ktoré neboli plnením na zmenku, súd sa
zameral na zistenie, či išlo o platby za dodávky podľa kúpnej zmluvy č. AR/2002/1 zo dňa
06.08.2001, splatných do splatnosti zmenky, na zabezpečenie ktorých bola vystavená.
Z dokladov predložených odporcami súd zistil, že v čase po uzatvorení kúpnej zmluvy, t.j.
po 06.08.2001 boli uhradené faktúry, č. 2013285, č. 2013098, č. 2013262, č. 2013292, č.
2013419, č. 2013541, č. 2014068, č. 2013954, č. 2014102, č. 2014535, č. 2020300, č.
2020338, č. 2020607, č. 2020972, č. 2020970, č. 2020971, č. 2021232, č. 20215518 a č.
2021757 v celkovom objeme 1 338 412,40 Sk. Okrem toho bola podľa dokladov
preukázateľne uhradená faktúra č. 2013101 zo dňa 28.08.2001, teda faktúra za dodávku
realizovanú po uzatvorení kúpnej zmluvy, vystavená na čiastku 1 317 011,90 Sk. Uhradená
bola postupne viacerými platbami, a to zaplatením čiastky 246 270,50 Sk dňa 31.12.2001,
čiastky 200 000,- Sk dňa 25.04.2003, úhradou na účet navrhovateľa ďalšej sumy 200 000,--
Sk dňa 05.05.2003 a čiastka 470 741,40 Sk bola započítaná na základe postúpenia
pohľadávok odporcu v 1. rade voči spoločnosti M., navrhovateľovi. Celkom uhradené čiastky
za faktúry, vyplývajúce z predmetnej kúpnej zmluvy v období do splatnosti zmenky
predstavujú čiastku 2 455 424,30 Sk. Súd považoval za nepreukázané ďalšie platby, ktorými
odporcovia argumentovali v súvislosti s ich tvrdením o zaplatení celej zmenkovej sumy,
okrem iného aj čiastočnú úhradu faktúry č. 2013101, ktorá mala byť realizovaná priamym
vkladom na účet navrhovateľa dňa 29.04.2003. Na bankovom doklade – vkladovom liste – je
uvedený iný variabilný symbol, ktorý nie je zhodný s predmetnou faktúrou, preto nebolo
preukázané, že išlo o platbu na túto faktúru. Okrem toho súd neakceptoval na plnenie zo
zmenky započítanie vo výške 1 935 639,50 Sk podľa dohody o vzájomnom započítaní, a to
z dôvodu, že podľa odporcami predložených dokladov išlo o záväzky odporcu v 1. rade
z obdobia roka 2000, resp. časť zo začiatku roka 2001 pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
06.08.2001. Keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa z tejto
zmluvy, nemohli sa na jej platenie započítať platby z iných zmluvných vzťahov, teda platby,
ktoré sa kauzálne nevzťahujú na zmenku. Žiadne ďalšie platby, ktoré by mohli byť plnením
na zmenku, odporcovia nepreukázali. Odporcovia teda preukázali, že na zmenku čiastočne
plnili. Argumenty navrhovateľa, že keď si odporcovia nedali na zmenke vyznačiť čiastočné
plnenia, neuniesli dôkazné bremeno, sú právne irelevantné. Ust. § 39 ZZaŠ upravuje otázku
postupu pri platení zmenky. Iný postup, ako je v ňom uvedený, nie je možné považovať
za neprípustný a za postup na ťarchu dlžníka zo zmenky. Dodržanie postupu uvedeného
v tomto ustanovení len zabezpečuje právnu istotu účastníkom a lepšiu obranu v konaní
o nárokoch zo zmenky. V žiadnom prípade však nemôže byť akceptovaný názor veriteľa
zo zmenky, že ak na zmenke nie je vyznačené plnenie na zmenku, čo aj čiastočné, že nemôže
iným spôsobom preukázať zaplatenie zmenky alebo časti zmenkovej sumy. V súvislosti
s uznaním záväzku odporcu v 1. rade zo dňa 26.09.2002 voči navrhovateľovi vo výške
7 140 426,20 Sk, ktorý sa stal splatný postupne v období od 02.09. do 02.12.2002 a ktorým
navrhovateľ argumentoval, že aj táto jeho pohľadávka je krytá predmetnou zmenkou, súd
uviedol, že toto uznanie nespája so zmenkou, z ktorej je nárok uplatňovaný. Zmenka bola
vystavená na zabezpečenie nárokov navrhovateľa z Kúpnej zmluvy č. AR/2002/1 zo dňa
06.08.2001. Podľa vyjadrenia účastníkov zmluvného vzťahu, sa pôvodne dohodnutý objem
komodít, ktoré mal navrhovateľ odporcovi v 1. rade podľa zmluvy dodať, podstatne rozšíril.
V zmluve bola dohodnutá odložená splatnosť faktúr za dohodnuté komodity, najneskôr
do 02.09.2002. Zmenka vystavená dňa 03.12.2001 na sumu 3 550 000,-- Sk bola splatná dňa
31.08.2002. Z toho je zrejmé, že táto zmenka mala zabezpečovať všetky splatné pohľadávky
navrhovateľa z kúpnej zmluvy do lehoty jej vlastnej splatnosti. Súd poukázal na ust. § 340
ods.1, 2 Obch. zák. a uviedol, že ak je v zmluve určená lehota plnenia záväzku, pred jej
uplynutím sa účastník zmluvného vzťahu nemôže dostať ani do omeškania. Z toho vyplýva,
že aj zmenka splatná dňa 31.08.2002 zabezpečovala iba pohľadávky navrhovateľa, vzniknuté
z kúpnej zmluvy zo dňa 06.08.2001, ktoré sa stali splatné do splatnosti samotnej zmenky.
Zástupca odporcov v 1. až v 3. rade preukázal, že odporca v 1. rade v prospech navrhovateľa
vystavil ešte dve ďalšie zmenky, ktoré sa mohli týkať aj pohľadávok uvádzaných v uznaní
dlhu. Odporcovia nesporne preukázali, že v rozhodnom období na zmenku zaplatili čiastku
2 455 424,30 Sk. Napriek slovným vyjadreniam zástupcu navrhovateľa, že navrhovateľ mal
viaceré splatné pohľadávky voči odporcovi v 1. rade, ktoré mali byť zmenkou zabezpečené,
tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal, nakoľko, ako sám uviedol, navrhovateľ
je v dôkaznej núdzi pre stratu účtovných dokumentov, resp. sťažené podmienky tieto
zabezpečiť. Súd preto o námietkach odporcov v 1. až v 3. rade rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku rozsudku.
Proti rozsudku v časti výroku, ktorým súd ponechal zmenkový platobný rozkaz
v platnosti, sa odvolali odporcovia v 1. až 3. rade a žiadali jeho zmenu. Majú za to, že
prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia
a tiež, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Uviedli,
že skutočnosti zodpovedá, že započítanie vo výške 1 935 639,50 Sk predstavujú záväzky,
ktoré boli splatné pred podpísaním zmenky. Avšak naprostá väčšina nebola zaplatená pri
podpise zmenky, celkom vo výške 2 950 636,-- Sk, ktorá čiastka bola uhradená od 03.12.2001
do 31.12.2002 a iba čiastka 18 000,-- Sk bola uhradená po 31.08.2002. Teda po podpise
zmenky bolo u faktúr č. 2020300, 2020338, 2020607, 2020970, 2020971, 2020972, 2021232,
2021518, 2021757 uhradené celkom 2 968 636,-- Sk. Pokiaľ sa nevezme zreteľ na časť
záväzku postúpenia pohľadávky medzi A.. a navrhovateľom do splatnosti zmenky vo výške
557 744,-- Sk (ktorá bola uhradená odporcom v 1. rade) od podpísania zmenky do jej
splatnosti nebola splatná ani jedna faktúra, teda zmenka vlastne nepokrývala obchodné
vzťahy, keď splatnosť faktúr z kúpnej zmluvy č. AR 2002/1 zo dňa 06.08.2001 bola
od 02.09.2002 a popritom zmenka bola splatná 31.08.2002. Tento nesúlad spôsobil
navrhovateľ, keď odporcom predložil vypísanú zmenku so splatnosťou 31.08.2002 a popritom
vystavil faktúry s uvedenou splatnosťou. Navrhovateľ z uvedenej kúpnej zmluvy dodal
odporcovi len tovar v hodnote 1 528 625,60 Sk, a to faktúrami č. 2013419, 2013292,
2013285, 2013262, 2013098, 2013101, so splatnosťou 02.09.2002, ktoré boli všetky
uhradené. Pri zaplatení čiastky priamym vkladom na účet navrhovateľa zo dňa 29.04.2003 bol
uvedený variabilný symbol IČO odporcu v 1. rade, ktoré je X. a táto čiastka bola zaúčtovaná
u navrhovateľa, ako aj odporcu v 1. rade na zaplatenie časti faktúr č. 2013101, čo súd
nepostrehol. K podaniu navrhovateľa z 31.03.2007 uviedli, že zoznam úhrad záväzkov, ktoré
boli postúpené, resp. pohľadávok od A. navrhovateľovi, sa k predmetu sporu nevzťahujú,
keďže boli uhradené v celkovej sume 8 868 912,30 Sk. Neskôr boli uhradené aj ďalšie
záväzky, ktoré prešli z A., avšak po splatnosti zmenky. Ďalšie žiadne iné obchodné vzťahy
medzi účastníkmi sporu neboli a popritom odporcovia podpísali ďalšie dve zmenky, ako
pokračujúce nároky navrhovateľa, ktorých splatnosť bola v neskoršom termíne. Tieto dve
zmenky boli v celkovej výške 3 500 000,-- Sk. Odporcovia z podrobného podkladu
z účtovania preukázali, že celkom uhradili záväzky v sume 10 812 137,-- Sk. Navrhovateľ
v celom konaní nenamietal, že by mal ešte iné pohľadávky a nepredložil žiadny doklad, že
medzi navrhovateľom a odporcom boli iné obchodné vzťahy. Odporcovia predložili podrobné
podklady o platení svojich záväzkov, čo súd skutkovo nesprávne vyhodnotil. V spore bolo
jednoznačne preukázané, že všetky zmenky boli podpísané ako obchodné zmenky
a prinajmenšom by bolo nespravodlivé, aby odporcovia zodpovedali za dodávky tovaru, ktoré
sa vôbec neuskutočnili len preto, že navrhovateľ predložil k podpisu zmenky, ktoré sa časovo
nekryli so splatnosťou faktúr. Uviedli, že k dátumu podpísania zmenky navrhovateľ vlastne
žiadny tovar nedodal, a teda vtedy zmenka kryla len dodávky tovaru, ktoré boli dodané pred
podpisom zmenky, ktoré záväzky boli postupne uhradené. Zároveň boli uhradené aj všetky
záväzky, ktoré sa uhradili z obchodného vzťahu z kúpnej zmluvy, na základe ktorej bola
podpísaná zmenka. Samotná zmenka, resp. jej výška prevyšovala záväzky odporcu v 1. rade.
V období od podpísania zmenky do podania žaloby odporca v 1. rade zaplatil navrhovateľovi
čiastky 10 812 137,-- Sk, čo ďaleko prevyšuje čiastku všetkých troch zmeniek, ktoré boli
vystavené. Z uvedených dôvodov navrhujú rozsudok v napadnutej časti zmeniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a 3 a § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti
s prihliadnutím k vadám konania dospel k záveru, že sú tu dôvody na jeho zrušenie.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v námietkovom konaní, na základe
námietok odporcov v 1. až 3. rade, podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu
Krajského súdu v Bratislave z 08.03.2004, tento v časti o zaplatenie zmenkovej istiny
1 094 575,30 Sk spolu so 6%-ným úrokom od 01.09.2002 ponechal v platnosti.
Výrokom uvedeného zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave,
vydaného dňa 08.03.2004 pod č. k. 15 Zm 104/04-20, bola však povinnosť zaplatiť zmenkovú
istinu, spolu s navrhovateľom požadovaným úrokom uložená odporcom neurčito, bez toho,
aby ich procesné postavenie v spojení s úvodnou časťou bolo presne a nezameniteľne
identifikovateľné.
Za danej situácie uloženie povinnosti odporcom zmenkovým platobným rozkazom
nebolo určené presným a nepochybným spôsobom tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné.
Súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vydal opravné rozhodnutie, námietky
odporcov v 1. až 3. rade prejednal a rozhodol o platnosti, takto zjavne nesprávne vydaného
zmenkového platobného rozkazu, i keď na jeho základe nebolo možné vyvodiť účinky, ktoré
zákon spája s doručením riadneho zmenkového platobného rozkazu.
Okolnosť, že súd prvého stupňa nevydal opravné uznesenie, je preto vadou konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím k tejto vade, preto bez toho, aby sa
zaoberal dôvodnosťou argumentácie odporcov v 1. až 3. rade, uvedenou v odvolaní, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave podľa § 221 ods. 1 a 2 O.s.p zrušil a vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 O.s.p. rozhodne o trovách celého
konania.
Pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, je právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa § 226 O.s.p. záväzný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. októbra 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu