Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/87/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v Ž.,

zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. Ľ., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ Z.,

bývajúcej na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou A., zamestnankyňou Okresného

súdu Považská Bystrica, 2/ J., bývajúcemu na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou

A., zamestnankyňou Okresného súdu Považská Bystrica, 3/ J., bývajúcej v L., 4/ O.,

bývajúcej v D., 5/ E., bývajúcej v T., 6/ I., bývajúcemu v L., 7/ I., bývajúcemu vo V., 8/ E.,

bývajúcemu v P., 9/ Ľ., bývajúcemu v P., 10/ M., bývajúcej v P., 11/ V., bývajúcej v N.,

Česká republika, 12/ A., bývajúcej v L., 13/ A., bývajúcemu v L., 14/ V., bývajúcej v L., 15/

A., bývajúcemu v L., 16/ A., bývajúcej v R., 17/ V., bývajúcej v R., 18/ Ľ., bývajúcej v P., 19/

F., bývajúcej v L., 20/ J., bývajúcej v L., 21/ M., bývajúcej v P., 22/ A., bývajúcej v L., 23/

O., bývajúcej v L., 24/ E., bývajúcej v P., 25/ J., bývajúcemu v P., 26/ Š., bývajúcemu v L.,

27/ J., bývajúcemu v P., 28/ M., bývajúcej v P., 29/ E., bývajúcej v S., 30/ A., bývajúcemu

v K., 31/ M., bývajúcemu v S., 32/ N., bývajúcej v P., 33/ J., bývajúcemu v S., 34/ S.,

bývajúcej v T., 35/ M., bývajúcej v M., Š., 36/ O., o určenie vlastníctva

k nehnuteľnostiam, vydanie nehnuteľností a náhradu škody, vedenej na Okresnom súde

Považská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 20. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom z 13. marca 2006 č.k. -520

zamietol žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vydanie nehnuteľností a náhradu

škody. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 6/ a žalovanému 36/ náhradu trov

konania; ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že

žalobca nadobudol kúpnou zmluvou z 1. marca 1951 od M., rod. P. a od J. spoluvlastnícky

podiel 3/10 z PKN parcely X., X. a X., ktoré sú zapísané vo vložke X. pozemkovej knihy kat.

úz. L., ďalej spoluvlastnícky podiel 3/20 z PKN parcely X., zapísanej vo vložke X. kat. úz. L.,

a spoluvlastnícky podiel 2/10 z PKN parcely X., pôvodne zapísanej v pozemnoknižnej vložke

X., ktorá bola odpísaná do vložky X. kat. úz. L., v ktorých vložkách okrem žalobcu sú ako

spoluvlastníci zapísaní aj žalovaní, resp. ich právni predchodcovia. Ustálil, že žalobca

v konaní neniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že je výlučným vlastníkom parciel, ku

ktorým žiadal určiť svoje výlučné vlastníctvo. Keďže neboli splnené zákonom stanovené

podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a súd nezistil ani iný nadobúdací

titul, na základe ktorého by sa stal žalobca výlučným vlastníkom predmetných pozemkov,

žalobu v časti o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zamietol. Ako neopodstatnenú

zamietol žalobu aj v ostatných častiach, t.j. v časti, ktorou sa žalobca domáhal proti

žalovanému 36/ uloženia povinností uvedenia parcely X. do pôvodného stavu a náhrady za

vyrúbané stromy a zabratie časti parcely X.. Vychádzal zo zistení, že tak ako voda tečie teraz,

tiekla na parcelu X. odjakživa a zásah žalovaného 36/ spočíval iba v osadení betónových rúr

pod cestu, aby voda cez cestu nepretekala; že obec nie je vlastníkom cesty, ktorá bola

spevňovaná a rozširovaná za účelom zlepšenia prístupu obyvateľom osady Š. k ich

pozemkom, pričom žalobca ako podielový spoluvlastník súhlasil s úpravou cesty; že žalobca

nepreukázal, že uvedený žalovaný pri spevňovaní cesty vyrúbal 12 ks ovocných stromov

z parcely č. X. a zabral časť z tejto parcely. Výrok o trovách konania odôvodnil aplikáciou

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20. februára 2007 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ( ) a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému 6/ náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd poukázal

na správnosť právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvého stupňa, keď žalobu v celom

rozsahu zamietol. Výrok o trovách odvolacieho konania oprel o § 142 ods. 1 v spojení s § 224

ods. 1

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca a žiadal tento

rozsudok spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci tvrdiac, že zo

strany žalobcu došlo k splneniu zákonom požadovaných podmienok vydržania nehnuteľností,

ako aj predpokladov zodpovednosti za škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným

záberom pôdy pod prístupovú cestu a výrubom 12 ks ovocných stromov. Ďalej namietal, že

ním prednášané návrhy na doplnenie dokazovania boli neakceptované a v rámci

prvostupňového konania nemal možnosť uviesť na správnu mieru dôkazový prostriedok, keď

žalovaný alebo svedok nehovorili pravdu, a že aj na pojednávaní odvolacieho súdu

20. februára 2007 došlo k vade v zmysle

Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok. Ak dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Dovolanie je tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z uvedených rozsudkov,

pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom

rozsudku (výroku) nevyslovil prípustnosť dovolania, a napadnutému rozsudku odvolacieho

súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu, od právneho názoru ktorého by sa

odvolací súd odchýlil.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania vymenované v § 237 písm. a/ až

e/ a písm. g/ neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či postupom

odvolacieho súdu, resp. súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania

(žalobcu) pred súdom konať ( ). K tejto vade malo podľa žalobcu dôjsť

tým, že odvolací súd, resp. aj súd prvého stupňa mu nemali umožniť v dostatočnej miere

vystúpiť na pojednávaniach v spojitosti vykonávaným dokazovaním.

O procesnú vadu v zmysle citovaného ustanovenia, spočívajúcu v odňatí možnosti

konať pred súdom, ide len vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať

práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, napr. predniesť svoje návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom.

Zo spisu nevyplýva, že by dovolateľovi bolo odňaté niektoré z týchto, resp. ďalších

procesných práv. Pokiaľ dovolateľ namietal, že na odvolacom pojednávaní 20. februára 2007

došlo k takejto vade, obsahom zápisnice o tomto pojednávaní, ktoré začalo o 9,00 hod.

a skončilo o 10,00 hod. a na ktorom súd dokazovanie nevykonával, je doložené, že žalobca

ani jeho vtedajší právny zástupca advokát Mgr . V. neboli zo strany súdu nijako obmedzení vo

svojich procesných právach, právny zástupca žalobcu predniesol dôvody písomného

odvolania ako aj procesný návrh (jeho vystúpenie, v ktorom rozvádzal svoje argumenty, je

zachytené na č.l. 649 p.v. spisu), následne dostal priestor k vystúpeniu aj samotný žalobca,

ktorý sa jednak pridržal prednesu svojho právneho zástupcu a jednak zdôraznil ďalšie

skutočnosti. Z obsahu tejto zápisnice napokon vyplýva aj to, že pred odvolacím senátom bolo

zachované i právo žalobcu na záverečný prednes (č.l. 650 spisu). Proti tomuto

zaznamenanému obsahu (zneniu) zápisnice o pojednávaní odvolacieho súdu žalobca ani jeho

zástupca nenamietali. Podľa názoru dovolacieho súdu nie je preto možné vyvodiť záver, že by

žalobcovi alebo jeho právnemu zástupcovi na odvolacom pojednávaní bolo znemožnené

uplatnenie procesných práv, napr. odňatím možnosti vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam

a predniesť procesné návrhy. Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že neboli akceptované žalobcove

návrhy na doplnenie dokazovania, dovolací súd poukazuje, že nevykonaním navrhnutého

dôkazu, resp. dôkazov súd žiadne procesné právo dovolateľa neporušil, keďže nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkmi konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi

možnosť konať pred súdom, ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe (porovnaj napr. R

37/1993, R 125/1999). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané

pre zistenie skutkového stavu, na základe ktorého potom rozhodne o veci samej, patrí totiž

výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (, ). Ak niektorý dôkaz

súd nevykoná, môže to viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom a teda

v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti

účastníkovi konať pred súdom ( ).

Dovolateľ namietal aj nesprávne hodnotenie dôkazov; nejde tu však o dôvod, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania podľa Neprípustnosť takéhoto dôvodu je daná

charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy nevykonávajú (§ 243a ods. 2 druhá

veta ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby prehodnocoval dôkazy vykonané

v základnom konaní. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov preto v žiadnom prípade nezakladá

vadu v zmysle

Žalobca v dovolaní tiež namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ).

K tejto námietke je treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná

vada konania v zmysle ), samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobcu boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto

hľadiska nezaoberal), ním uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny

právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené

procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť

vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalobca namieta.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie žalobcu proti rozsudku

odvolacieho súdu ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, v súlade s v spojení s

odmietol.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ). Dovolací súd však žalovaným náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože v dovolacom konaní žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili (§ 151

ods. 1 ), keď trovy konania im zjavne ani nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. decembra 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková