Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
504/377550.52e229.pdf
PDF · 92.38 KB
No categories available
2Cdo/268/2007
Najvyšší súd 2 Cdo 268/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. S., bývajúcej
vo V., zastúpenej Mgr. M. K., advokátkou v S., proti odporcovi Š. V., bývajúcemu vo V.,
o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3 C 936/1998,
o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 20. apríla 2007 sp. zn.
3 Co 288/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Kežmarok rozsudkom z 25. apríla 2006 č.k. 3 C 936/98-271 zamietol
návrh navrhovateľky o ochranu osobnosti. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 20. apríla 2007
sp. zn. 3 Co 288/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka a žiadala,
aby dovolací súd zrušil rozhodnutie okresného i krajského súdu. Dovolanie podala podľa
ustanovenia § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., § 238 ods. 2 O.s.p., § 237 písm. g/ O.s.p.
z dôvodu, že súdy prvého i druhého stupňa nesprávne vec vyhodnotili a nebol správne zistený
skutkový stav a dôkazy, ktoré boli vykonané, v dôsledku čoho súdy dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru.
Namietala, že podľa § 237 písm. g/ O.s.p. rozhodoval počas celého konania na prvom
stupni sudca JUDr. A. K., o ktorom by sa dalo povedať, že bol v priebehu celého konania
zaujatý, teda vylúčený. Ďalej uviedla, že podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nebola poučená
a odôvodnenie odvolacieho súdu považuje za právne irelevantné.
Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky poukázal na správnosť
rozhodnutí okresného i krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je
prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p z dôvodu, že odvolací súd sa nemohol
odchýliť od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý vo veci ešte nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
Pokiaľ dovolateľka namietala, že v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. g/ O.s.p.
a teda že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, dovolací súd dáva do pozornosti uznesenie
Krajského súdu v Prešove z 18. apríla 2005 sp. zn. 2 NcC 26/05 v spojení s opravným
uznesením Krajského súdu v Prešove z 12. mája 2005 sp. zn. 2 NcC 26/05, ktorým vylúčil
sudcu Okresného súdu Kežmarok JUDr. A. K. z prejednávania a rozhodovania predmetnej
veci a vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie JUDr. I. J., ktorá vo veci samej aj
rozhodla. Vzhľadom k vyššie uvedenému je preto námietka dovolateľky podľa ustanovenia
§ 237 písm. g/ O.s.p. nedôvodná, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Pokiaľ ide o ďalšiu námietku dovolateľky týkajúcu sa jej nepoučenia súdom
prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. i túto námietku považuje dovolací
súd za nedôvodnú. Z obsahu zápisnice z pojednávania z 20. apríla 2006 totiž vyplýva, že
splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
a teda dokazovanie, keďže viac návrhov na dokazovanie nebolo, bolo skončené.
Ostatné námietky dovolateľky nesúvisia s predmetnou vecou a preto sa dovolací súd
nimi nezaoberal.
Pokiaľ dovolateľka v dovolaní namietala, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
ale len v prípade, ak je dovolanie prípustné.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p, a iné vady konania a vady konania v zmysle
§ 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie dovolateľky v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho
konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. decembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: