Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/13/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu J. Violy Takáčovej a J. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu :

K., K., IČO: 34 109 048, zastúpeného JUDr. Z. Š., advokátkou v K., proti žalovanému:

Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného číslo 422-1167-6020/2003 zo 17. septembra 2003, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -92 z 15. januára 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.

-92 z 15. januára 2008, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 422-1168-6020/2003 zo 17. septembra 2003, ktorým ako

odvolací orgán zmenil platobný výmer Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno č. 700-402-

-2/b z 29. mája 2003 v časti predpísaného penále za oneskorenú úhradu poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré znížil zo sumy 351 428 Sk

na sumu 350 848 Sk a v ostatnej časti platobný výmer potvrdil.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v posudzovanej veci pobočka žalovaného

vykonala v dňoch od 25. apríla 2003 do 7. mája 2003 u žalobcu kontrolu odvodu poistného

na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie od 4. novembra 1994

do 31. marca 2003 a zistila v mesačných výkazoch žalobcu, že v spornom období odvádzal

znížený odvod poistného podľa o Sociálnej poisťovni v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu zamestnávania

I. A. B., ktorého žalobca považoval za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším

zdravotným postihnutím. Toto tvrdenie a uplatnenie zníženej sadzby poistného žalobca

preukazoval rozhodnutím Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia bývalého ONV

v Komárne z 28. júla 1966, podľa ktorého bol Ing. A. B. uznaný za občana so zmenenou

pracovnou schopnosťou (ďalej len ZPS), rozhodnutím z 1. júna 1981 o jeho uznaní za občana

s ťažkým telesným postihnutím (držiteľ preukazu ZŤP) podľa

s priznaním výhod II. stupňa a rozhodnutím Správy sociálneho zabezpečenia 1. októbra 1990

o priznaní čiastočného invalidného dôchodku podľa o sociálnom

zabezpečení. Na základe zistení pobočka žalovaného predpísala žalobcovi ako

zamestnávateľovi platobným výmerom z 29. mája 2003 poistné v sume 193 637 Sk podľa §

14 ods. 1,2 písm. a/, d/, Podľa krajského súdu rozhodujúce

bolo, že žalobca v spornom období zamestnával štyroch zamestnancov v pracovnom pomere

a jeden z nich, Ing. A. B., bol poberateľom ČID. Zdôraznil, že žalobca si mohol uplatniť

zníženú sadzbu poistného na nemocenskom poistení (1,1%) a dôchodkovom zabezpečení

(5,3%), len ak by zamestnával viac ako štvrtinu občanov so ZPS zo všetkých zamestnancov

alebo ak by zamestnával občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným

postihnutím ( ). Keďže žalobca nezamestnával aspoň

dvoch zamestnancov so ZPS k pomeru celkového počtu zamestnancov v pracovnom pomere

a ani občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím,

nespĺňal zákonnú podmienku na znížený odvod poistného. Rozhodnutie žalovaného, ktorým

čiastočne zmenil rozhodnutie pobočky o predpísaní penále podľa

Z.z. za obdobie od januára 1997 do januára 2001, nie je preto podľa krajského súdu v rozpore

so zákonom. Žalobu preto krajský súd zamietol a neúspešnému žalobcovi podľa § 250k ods. 1

náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj platobný

výmer č. 700-402-4222/2003-2b z 29. mája 2003 zrušiť. Krajský súd podľa jeho názoru

nesprávne posúdil skutkový stav a preto vo veci rozhodol nesprávne. Pochybenie súdu

spočíva okrem iného v tom, že najprv rozhodol o penále a až potom rozhodoval o istine. Trvá

na tom, že súd nesprávne posudzoval dôležité dokumenty týkajúce sa zamestnanca

Ing. A. B., ktorý bol v roku 1990 ťažko zdravotne postihnutým občanom podľa ustanovení

, lebo má ťažkú chybu nosného a pohybového ústrojenstva, pre ktorú je

odkázaný na individuálnu dopravu a splňuje podmienky zdravotného postihnutia podľa

prílohy č. 4 vyhl.č. s tým, že ďalšia kontrola nebola potrebná, lebo jeho stav bol

nemenný a nemeniteľný. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie

Z.z. o zamestnanosti, v zmysle ktorého „občan uznaný za občana so zmenenou pracovnou

schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím pred októbrom 1995 sa považuje za občana

so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa tohto zákona

až do rozhodnutia príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Zamestnancovi žalobcu podľa

prevádzkového pokynu Sociálnej poisťovne č. 6 nebolo vydané ani negatívne rozhodnutie, či

je naďalej podľa o zamestnanosti občanom so zmenenou

pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím až do rozhodnutia,

po prerokovaní v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia pobočky Sociálnej poisťovne.

(Toto sa stalo až po vykonaní kontroly). Z uvedených dôvodov trvá na tom, že zamestnanec

Ing. A. B. spĺňa zákonné znaky občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším

zdravotným postihnutím aj v zmysle

Žalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca

v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani

právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného

rozhodnutia. Táto skutočnosť bola potvrdená aj v stanovisku odboru zdravotníckych činností

Sociálnej poisťovne, ústredie z 8. augusta 2003, z ktorého vyplýva, že zamestnanec žalobcu

Ing. A. B. je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa .

Keďže zamestnávateľ nesplnil podmienky ustanovené v ,

odvod poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie znížil neoprávnene.

Zároveň uviedol, že prevádzkový pokyn Sociálnej poisťovne č. 8/1996 bol ako vnútorný

predpis určený zamestnancom Sociálnej poisťovne, a bol zrušený 21. apríla 1997. Preto

odvolávanie sa na prevádzkový pokyn žalovaného, ktorý de facto bol v čase vydania

preskúmavaného rozhodnutia zrušený, považuje za právne bezvýznamné. Rozhodnutie

krajského súdu žiadal ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. § 246c

v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Krajský súd na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti

preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jeho pobočky, ktorými bolo žalobcovi

ako zamestnávateľovi predpísané na úhradu penále vo výške 350 848 Sk v zmysle § 27 ods. 1

Podľa v znení a č.

osobám uvedeným v § 19 ods. 1 až 3, ktoré neodviedli poistné na nemocenské poistenie

a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo v správnej výške,

pobočka predpíše penále vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa

splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie do dňa poukázania

dlžnej sumy na účet pobočky banky alebo v hotovosti v príslušnej pobočke banky, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Z uvedeného ustanovenia zákona o Sociálnej poisťovni vyplýva, že ak zamestnávateľ

neodviedol poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v správnej výške,

pobočka žalovaného mu predpíše penále vo výške 0,2% z dlžnej sumy za každý deň

omeškania odo dňa splatnosti poistného. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalobca

ako zamestnávateľ svoju zákonom stanovenú povinnosť platiť poistné včas a v správnej výške

nedodržal, keď na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v období

od januára 1997 do januára 2001 dlhuje 193 637 Sk.

Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením a názorom žalobcu, že jeho zamestnanca

Ing. A. B., ktorý je od 12. októbra 1994 konateľom žalobcu, je potrebné od roku 1990

považovať za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažším zdravotným postihnutím

až do rozhodnutia príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Zo zápisnice o konaní

Posudkového orgánu sociálneho zabezpečenia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia

v Komárne z 29. novembra 1990 je zrejmé, že Ing. B. bol uznaný za čiastočne invalidného

podľa o sociálnom zabezpečení a súčasne bolo vyslovené, že

je občanom ťažko zdravotne postihnutým podľa a

vyhl.č. , lebo má ťažkú chybu nosného a pohybového ústrojenstva, pre ktorú je

odkázaný na individuálnu dopravu a splňuje podmienky zdravotného postihnutia podľa

prílohy č. 4 vyhl.č.

Ani táto skutočnosť nepreukazuje, že Ing. B. bol občanom so zmenenou pracovnou

schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, lebo pre uznanie čiastočnej invalidity ho bolo

potrebné považovať za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa § 80 cit. zákona,

nie však za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím

podľa cit. zákona. Pokiaľ bol Ing. B. posúdený podľa ,

išlo o posúdenie jeho zdravotného stavu z hľadiska starostlivosti o ťažko zdravotne

postihnutých občanov (§ 86 až 89 cit. zákona), nie však z hľadiska starostlivosti o občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou (§ 70 až 85 cit. zákona). Vzhľadom na to, že Ing. B.

nebol uznaný za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným

postihnutím pred 1. októbrom 1995, nemožno ho ani s poukazom na ust. § 133 ods. 3 zák.č.

o zamestnanosti považovať za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou

s ťažším zdravotným postihnutím podľa tohto zákona až do rozhodnutia príslušného orgánu

sociálneho zabezpečenia, ako sa toho domáha žalobca v odvolaní.

Pokiaľ teda žalobca namietal, že zamestnáva Ing. B., ktorý je občanom

so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím podľa § 31 ods. 2

o zamestnanosti, túto námietku žalobcu nepovažoval odvolací súd za

dôvodnú.

Odvolací súd tak nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné spochybniť správnosť

napadnutého rozsudku, preto ho podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že účastníkom ich

náhradu nepriznal, lebo žalobca nemal úspech a žalovaný právo na ich náhradu nemá (§ 224

ods. 1 a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2008

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová