Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/88/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. J. L.,

bývajúceho v N., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. S. S., advokátom, so sídlom

v N., proti žalovanému A., Z., a.s., so sídlom v B., o neplatnosť dohody o skončení

pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní

žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2007 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Nitre z 29. novembra 2007 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra čiastočným rozsudkom z 15. februára 2007 č.k. -60

určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú účastníci uzavreli 18.12.2002 a podľa

ktorej mal pracovný pomer skončiť 31.12.2003, je neplatná. Vo výroku rozsudku uviedol, že

o náhrade mzdy a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

Krajský súd v Nitre uznesením z 29. novembra 2007 sp.zn. na odvolanie

žalovaného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, konanie vo veci zastavil

a rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca po tom, ako ho okresný súd vyzval

na doplnenie podania z 22.12.2003, označeného ako „žiadosť o preskúmanie dohody

o skončení pracovného pomeru“, doručil súdu 2.3.2004 podanie z 23.2.2004, ktoré označil

ako stiahnutie uvedenej žiadosti. Vychádzajúc z tohto podania a s prihliadnutím

na skutočnosť, že žalobca doručil okresnému súdu už 2.3.2004 riadny návrh vo veci bez

uvedenia konkrétnej spisovej značky dospel k záveru, že úmyslom žalobcu bolo konanie

na súde o tomto jeho podaní ukončiť a teda, že žalobca vzal svoj návrh v celom rozsahu späť.

Okresný súd mal preto správne konanie vo veci zastaviť. Keďže tak neurobil, jeho rozsudok

zrušil a konanie podľa zastavil. Nevzal do úvahy skutočnosť, že žalobca

doručil súdu do tohto spisu podanie z 27.2.2004 označené ako doplnenie návrhu na

preskúmanie dohody o skončení pracovného pomeru podaného 22.12.2003 a ani skutočnosť,

že vo veci o neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru vedenej na tomto súde pod

sp.zn. , bolo toto konanie zastavené práve pre prekážku už skôr začatého konania

v tejto veci. Neprihliadol ani na podanie žalobcu z 3.3.2004, ktorým žalobca vzal späť

„stiahnutie žiadosti“, lebo nepozná späťvzatie späťvzatia návrhu.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm.c/

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Navrhol

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že nikdy

nebolo jeho úmyslom skončiť prejednávanú vec späťvzatím návrhu na začatie konania. Snažil

sa iba primerane svojmu veku (75 rokov) a „neprávnickým“ vedomostiam reagovať na výzvu

okresného súdu na odstránenie vád jeho pôvodného podania z 18.12.2003. Výslovne za týmto

účelom urobil podania označené ako stiahnutie žiadosti a doplnenie návrhu. Nie jeho vinou sa

stalo, že už doplnený pôvodný návrh nebol zaevidovaný v rámci konania vedeného pod sp.zn.

, ale dostal novú spisovú značku. Doplnenie však urobil aj v pôvodnom konaní.

Podľa jeho názoru odvolací súd nerešpektoval rozumný výklad jeho prejavenej vôle (§ 41

ods. 2 ) tak, ako to pred ním urobil okresný súd (ale aj súd odvolací), ktorá smerovala

iba k zrušeniu niečoho, čo bolo v súlade s požiadavkou okresného súdu. Formalistickým

prístupom výkladu ustanovenia a odvolací súd nerešpektoval jeho právo

na spravodlivý proces a konal tiež v rozpore so zásadou zákazu denegatio iustitae. Súdy totiž

tým, že v oboch prípadoch konanie o tej istej veci zastavili, odmietli prejednať jeho vec

a o veci rozhodnúť v jej merite. Postupom odvolacieho súdu došlo teda k porušeniu čl. 46

ods. 1 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Týmto nesprávnym postupom mu odvolací súd odňal tiež možnosť

konať pred súdom v zmysle , ktorá vada jednak zakladá prípustnosť

dovolania a je tiež dôvodom pre opodstatnenosť jeho dovolania. Dovolanie odôvodnil tiež

tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím krajského

súdu, s jeho výrokom, aj dôvodmi. Navrhol preto dovolanie žalobcu ako nedôvodne podané

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané v lehote určenej v , osobou oprávnenou na tento

procesný úkon skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktoré možno podľa zákona napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie je v danej veci prípustné a tiež dôvodné pre vadu uvedenú v § 237

písm.f/

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu, na to, ako

odvolací súd rozhodol a tiež bez ohľadu na to, aký bol predmet konania. Túto vadu konania je

dovolací súd povinný skúmať z úradnej moci, pričom predpokladom prípustnosti dovolania je

zistenie, že postupom súdu sa účastníkovi odňala možnosť konať pre súdom.

Vo všeobecnosti pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup

súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho

súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany

ich práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen

činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takým

rozhodnutím je napr. uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako

oneskorene podané (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod

č. 23, ročník 1994), rovnako aj uznesenie o zastavení konania pre nedostatok procesnej

podmienky, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom

podmienky konania netrpí (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

SR pod č. 82, ročník 2002). O takéto rozhodnutie môže ísť aj vtedy, ak odvolací súd zastaví

konanie z dôvodu, že žalobca vzal návrh na začatie konania späť ( ), hoci

podmienky pre takýto záver v skutočnosti neboli splnené.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho

začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon

nesprávne označený.

Zákon dáva účastníkom konania možnosť disponovať procesnými prostriedkami

(konaním) nielen tým, že podajú návrh na jeho začatie, ale okrem iného aj tým, že už podaný

návrh môžu vziať účinne späť. Späťvzatie návrhu na začatie konania treba považovať

za procesný úkon urobený voči súdu, ktorým účastník (spravidla žalobca) prejavuje svoju

vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Keďže dôsledkom účinného

späťvzatia návrhu na začatie konania je zastavenie konania, vôľa musí byť prejavená

spôsobom, ktorý nevzbudzuje žiadnu pochybnosť o tom, čo chcel účastník v skutočnosti

urobiť. Každý procesný úkon je súd povinný posudzovať nie podľa toho, ako ho účastník

označil, ale podľa jeho obsahu. Pritom je povinný starostlivo prihliadnuť ku všetkým

okolnostiam, za ktorých k procesnému úkonu došlo (napr. čo úkonu predchádzalo, či účastník

neurobil súčasne s týmto úkonom ďalšie navzájom protichodné podanie, prípadne, čo nastalo

po urobení úkonu). Musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať

v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená

spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Občianske súdne

konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej

upevňovanie a rozvíjanie ( ). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov

účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého

procesu (porov. nález sp.zn. alebo nález pod sp.zn. ).

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd nepostupoval

v zmysle vyššie uvedených zásad, keď z podania žalobcu z 23.2.2004 označeného ako

„žiadosť o stiahnutie žiadosti o preskúmanie dohody o skončení pracovného pomeru“ bez

ďalšieho vyvodil, že žalobca jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť vzal svoj návrh

v celom rozsahu späť. Tento záver odvolacieho súdu a na ňom založené rozhodnutie, nie je

možné považovať za správne.

Z obsahu spisu totiž vyplýva, že žalobca doručil na Okresný súd Nitra 22.12.2003

podanie z 18.12.2003, ktoré označil ako „žiadosť o preskúmanie dohody o skončení

pracovného pomeru podľa “. Keďže toto podanie neobsahovalo

zákonom požadované náležitosti návrhu na začatie konania, okresný súd uznesením

z 23. decembra 2003 vyzval žalobcu, aby toto podanie v lehote 10 dní doplnil o presné

označenie účastníkov konania, aby v ňom opísal rozhodujúce skutočnosti a presne

špecifikoval, čoho sa v konaní domáha. Na túto výzvu žalobca reagoval podaním z 23.2.2004

označeným ako „stiahnutie žiadosti o preskúmanie dohody o skončení pracovného pomeru

podľa “, ktoré doručil okresnému súdu 2.3.2004. Súčasne s týmto

podaním doručil na okresný súd v súlade s jeho požiadavkou uvedenou vo výzve návrh

na zrušenie dohody o skončení pracovného pomeru z 27. februára 2004 (tento nebol založený

do pôvodného spisu, ale bol zaevidovaný pod sp.zn. ) a na nasledujúci deň

obsahovo a aj dátumom rovnaké podanie označené ako „doplnenie návrhu na preskúmanie

dohody o skončení pracovného pomeru podľa “, ktoré bolo založené

do pôvodného spisu. Z obsahu spisu vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn.

nepochybne vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31. októbra 2005

sp.zn. bolo konanie v tejto veci zastavené práve pre prekážku už skôr

(22.12.2003) začatého konania vedeného pod sp.zn. . V odôvodnení

rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že okresný súd bude musieť v konaní

11 vykonať riadne dokazovanie a vec prejednať.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca svojimi podaniami, ktoré doručil

okresnému súdu 2.3.2004, resp. 3.3.2004, reagoval na výzvu súdu na odstránenie vád jeho

pôvodného podania z 18.12.2003. Jeho úmyslom bolo nepochybne vyhovieť tejto výzve tak,

aby jeho návrh obsahoval všetky zákonom požadované náležitosti a teda, aby súd mohol vec

riadne prejednať a v jej merite rozhodnúť. Za týmto účelom urobil podanie označené ako

stiahnutie pôvodnej žiadosti, ku ktorému súčasne pripojil nové, doplnené podanie označené

ako návrh na zrušenie dohody, resp. ako doplnenie návrhu na preskúmanie dohody o skončení

pracovného pomeru. S prihliadnutím na účel, ktorý žalobca týmito podaniami sledoval,

možno usudzovať, že jeho prejav vôle nesmeroval k tomu, aby sa vo veci nekonalo

a meritórne o nej nerozhodovalo a teda nesmeroval k účinnému späťvzatiu návrhu.

Vzhľadom na ich navzájom protichodný obsah, bolo možné z nich vyvodiť len to, aby sa

ďalej nepokračovalo podľa pôvodného podania, ale aby sa konalo podľa nového, v súlade

s požiadavkou súdu doplneného návrhu.

Ak za tohto stavu odvolací súd dospel k opačnému záveru, t.j., že žalobca podaním

z 23.2.2004 vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, ide o nesprávny záver. Vychádzajúc

z tohto nesprávneho záveru rozhodol o zastavení konania v rozpore s ustanovením § 96 ods. 1

Týmto postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle

Treba dodať, že odvolací súd pri posudzovaní žalobcom urobeného procesného úkonu

zvolil príliš formalistický prístup bez toho, aby prihliadol na širšie okolnosti danej veci.

Týmto postupom došlo k tomu, že súd ani v tomto konaní a ani v konaní vedenom pod sp.zn.

, návrh žalobcu o tej istej veci dodnes neprejednal a o veci meritórne nerozhodol.

Nebolo tak rešpektované právo žalobcu na spravodlivý proces a došlo tiež k porušeniu zásady

zákazu denegatio iustitae, čo je v rozpore s a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Keďže výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je zo zákona

dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania a zároveň ide o dôvod, pre ktorý musí dovolací

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( veta tretia ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

Takýto záver nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť ani z dôvodu, že ide po obsahovej stránke o

navzájom protichodné procesné úkony. S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu nebolo

zistené, za ktorých k urobeniu procesného úkonu došlo a vzhľadom na obsah oboch podaní

obsah oboch žalobcom že vyvodiť len to, že Prejav , ale práve naopak.

Keďže,

odvolací súd mal prejav vôle urobený žalobcom v jeho písomnom podaní z 23.2.2004

hodnotiť a vykladať v kontexte z celkovu situáciou, aká tu bola v čase urobenia procesného

úkonu a nielen podľa jeho označenia