Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c79/377560.cc1c84.pdf
PDF · 104.27 KB
No categories available
3To/22/2007
N a j v y š š í s ú d 3 To 22/2007
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného B. K. pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005
prerokoval na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2008 v Bratislave odvolanie prokurátora
Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného B. K. proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 13. septembra 2007, sp. zn. 22T 3/2004 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/ zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. por.) prvostupňový rozsudok s a z r u š u j e .
Na základe § 259 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.)
vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra 2007, sp. zn. 22T 3/2004, bol
obžalovaný B. K. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti T., ktorý mal v tejto spoločnosti rovnaký
majetkový podiel a v rozpore s čl. VIII ods. 1 bod 1.1. a bod 1.2. a čl. VIII ods. 2 bod 2.2.
spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti, dňa 12. marca 2002 na Katastrálny úrad Trenčín,
Správa katastra Myjava, bez vedomia Ing. T. podal návrh na vklad vlastníckeho práva
na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa
12. marca 2001, uzatvorenej medzi veriteľom Ing. P. V. a dlžníkom, spoločnosťou T.,
v zastúpení B. K., kde v čl. I. zmluvy uviedol úmyselne nesprávne údaje, vychádzajúc
z fingovanej Dohody o urovnaní zo dňa 5. februára 1995, uzatvorenej medzi B. K.
a spoločnosťou T., v zastúpení B. K., čím uviedol do omylu Katastrálny úrad Trenčín, Správa
katastra Myjava, ktorý dňa 22. apríla 2002 rozhodol o vklade vlastníckeho práva
k prevádzanému nebytovému priestoru č.1, zapísaného na liste vlastníctva č. X. Katastrálneho
úradu Trenčín, Správa katastra Myjava, ktorý sa nachádza v Myjave v budove súpisného čísla
X., postavenej na parcele č. X. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
budovy v čiastke X. v prospech nadobúdateľa Ing. P. V. ku škode spoločnosti T. vo výške
5 273 440 Sk.
Za to mu bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní dva
roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodený Ing. J. T. bol s nárokom na náhradu škody
odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie krajský prokurátor a obžalovaný B. K..
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal odvolanie proti výroku o vine, treste
a náhrade škody napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že krajský súd vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom o rozsahu vykonaného dokazovania
i s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2005, sp. zn.
4 To 99/2005, nie sú pochybnosti. Vykonané dôkazy súd tiež správne vyhodnotil a ustálil
skutkový dej v súlade s požiadavkou naformulovanou v už spomínanom rozhodnutí
odvolacieho súdu. Konanie obžalovaného súd správne subsumoval pod skutkovú podstatu
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
V ostatnej časti napadnutého rozsudku však, podľa názoru odvolateľa, s rozhodnutím súdu
nemožno súhlasiť.
Krajský súd žalovaný skutok kvalifikoval ako trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák. i napriek tomu, že výška škody, správne ustálená v skutkovej vete rozsudku,
presiahla hranicu škody veľkého rozsahu. Súd v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil svoj
postup aplikáciou ustanovenia § 88 Tr. zák., avšak nijako sa uvedená argumentácia
neodzrkadlila vo výroku rozsudku, v jeho skutkovej vete. Okrem tohto procesného
pochybenia krajský prokurátor vyslovil i presvedčenie, že s aplikáciou uvedeného ustanovenia
§ 88 Tr. zák. v danom prípade nie je možné súhlasiť. Neprihliadnutie na výšku škody, ktorá
výrazne prevyšovala hranicu škody veľkého rozsahu, ktorá v čase kedy bol trestný čin
spáchaný začínala na hranici 2 460 000 Sk, by bolo možné za splnenia ďalších podmienok len
vtedy, ak by spôsobená škoda len minimálne presahovala hranicu určenú zákonom. Výška
spôsobenej škody ako následok činu je základnou okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby, a preto súd musí pri určovaní právnej kvalifikácie konania obžalovaného
prihliadať práve na výšku spôsobenej škody, ktorá v danom prípade nebola iba minimálnym
prekročením hranice škody veľkého rozsahu. Iné relevantné okolnosti odôvodňujúce aplikáciu
ustanovenia § 88 Tr. zák., a teda kvalifikáciu konania obžalovaného podľa menej závažnej
skutkovej podstaty zistené neboli. Obžalovaný K. svoje konanie nijako neoľutoval a nemal
ani snahu nahradiť spôsobenú škodu.
V náväznosti na uvedené sa nemožno stotožniť ani s trestom, ktorý bol obžalovanému
uložený, keď pri správnom aplikovaní relevantných ustanovení Tr. zák. je určená trestná
sadzba pre tento trestný čin v rozpätí od 5 do 12 rokov.
Krajský súd v konaní ako poškodeného stotožnil subjekt právnickú osobu -
spoločnosť T., ale na občianskoprávne konanie s nárokom na náhradu škody odkázal fyzickú
osobu - Ing. J. T., ktorý v konaní vystupoval iba ako zástupca poškodenej organizácie.
Vzhľadom na tieto dôvody navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného B. K. uzná za vinného z trestného činu podvodu
podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej
hranici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny
a poškodenú spoločnosť T. odkáže s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.
Odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal prostredníctvom advokáta
JUDr. J. Š. i obžalovaný B. K.. Uviedol, že je presvedčený že svojim konaním nenaplnil
skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, a preto žiadal, aby bol podľa § 226 písm. b/
Tr. por. spod obžaloby oslobodený.
Na základe podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa
§ 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj postup konania, ktoré rozsudku
predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli.
Postupom podľa § 263 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odvolací súd o podaných odvolaniach
rozhodoval na neverejnom zasadnutí, pretože zistil závady, ktoré nebolo možné odstrániť
ani na verejnom zasadnutí.
Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že na B. K. bola obžaloba
podaná 10. septembra 2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom z 13. septembra 2005 tak,
že obžalovaného uznal za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. b/ Tr. zák., keď v skutkovej vete rozsudku ustálil, že obžalovaný svojim konaním
spôsobil škodu poškodenému Ing. T. vo výške 2 636 720 Sk. Obžalovanému uložil
podmienečný trest odňatia slobody a rozhodol tiež o nároku na náhradu škody.
Na podklade odvolaní krajského prokurátora, obžalovaného a poškodeného, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením z 3. apríla 2007, sp. zn. 4To 99/2005, podľa § 258 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
Krajskému súdu v Trenčíne, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd sa už v tomto rozhodnutí veľmi podrobne zaoberal obhajobou
obžalovaného K., ktorá spočívala v tom, že spor medzi ním a druhým spoločníkom
spoločnosti T. Ing. Tybitanclom, ktorý sa týka prevedenej nehnuteľnosti, má obchodnoprávnu
povahu. Po dôkladnej analýze vykonaného dokazovania vyslovil stanovisko, že obžalovaný
K. nebol za existujúceho právneho stavu oprávnený vykonať právne úkony, ktorých
dôsledkom bol prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti T. na svedka Ing. P. V. a ktoré boli
ustálené v skutkovej vete rozsudku sám v mene spoločnosti, pretože sa týkali majetku
spoločnosti a boli teda nepochybne zásadnými rozhodnutiami o nakladaní majetku
spoločnosti, o ktorých bolo oprávnené rozhodovať podľa spoločenskej zmluvy výlučne valné
zhromaždenie a v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia mohlo byť rozhodnutie
o takejto zásadnej otázke nahradené len písomným súhlasom vo forme prehlásení
spoločníkov. Vyslovil teda jednoznačné stanovisko, že obžalovaný K. je dôvodne stíhaný,
že podvodným spôsobom na cudzom majetku spôsobil škodu.
V tomto štádiu konania považoval odvolací súd za nedostatočne objasnenú otázku
z akého dôvodu obžalovaný K. vykonal právne úkony týkajúce sa zásadných otázok
spoločnosti T. bez rešpektovania spoločenskej zmluvy. Na tieto okolnosti nariadil opätovne
vypočuť obžalovaného i svedka Ing. T..
Na podklade odvolacích námietok krajského prokurátora odvolací súd v spomínanom
rozhodnutí zaujal i stanovisko k otázke, kto je v posudzovanej veci poškodeným subjektom
a čo je potrebné posudzovať za cudzí majetok v prípade právnickej osoby. Konštatoval,
že cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi, alebo nepatrí výlučne
jemu. Cudzím majetkom ja aj majetok právnickej spoločnosti, v ktorej je páchateľ
podielnikom (spoločníkom). V prípade spoločnosti, kde sú spoločníkmi dvaja spoločníci
s rovnakým majetkovým podielom, ako je to v prípade spoločnosti T., nemožno za spôsobenú
škodu považovať len škodu rovnajúcu sa polovici celkom spôsobenej škody. Vyslovil i názor,
že okolnosť, že páchateľ podvodným spôsobom nakladá s majetkom, ktorého je
spoluvlastníkom, môže mať vplyv len na posúdenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti
trestného činu pre spoločnosť a na posúdenie okolností v zmysle § 88 Tr. zák.
Krajský súd v Trenčíne na hlavnom pojednávaní po zrušení veci postupoval
v intenciách spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu. Doplnil dokazovanie
v požadovanom smere a rozsahu a opätovne vo veci rozhodol.
Na základe vykonaného dokazovania ani odvolací súd nemá pochybnosti,
že obžalovaný K. svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. po subjektívnej i objektívnej stránke. Ako je to už
konštatované v ostatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2007,
obžalovaný K. konal úmyselne, v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti T.,
bez vedomia spoločníka Ing. T., na základe fiktívnej Dohody o urovnaní z 5. februára 1995,
keď podal návrh na vklad vlastníckeho práva na katastrálny úrad, s cieľom zbaviť svojho
spoločníka Ing. T. vlastníctva k tomuto majetku spoločnosti T. Svojim konaním uviedol
do omylu Katastrálny úrad v Trenčíne a v rozpore so zákonom previedol na Ing. V. celý
nehnuteľný majetok spoločnosti T., ku škode tejto organizácie. Motívom jeho konania boli
rozpory oboch spoločníkov pri hospodárení v rámci ich spoločnej firmy.
Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu
stále presahuje hranicu škody veľkého rozsahu, konanie obžalovaného K. malo byť správne
právne posúdené podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa
ods. 5 § 250 Tr. zák. Prvostupňový súd pri aplikácii ustanovenia § 88 Tr. zák., ktorá okolnosť
však vyplýva len z dôvodov napadnutého rozsudku, uznal obžalovaného za vinného len podľa
§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
Ak súd neprihliadne na okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, musí
to vyjadriť vo výroku rozsudku. V posudzovanej veci súd ustálil skutkovú vetu tak,
že zodpovedá právnej kvalifikácii skutku podľa ods. 5 trestného činu podvodu (obžalovaný
spôsobil škodu presahujúcu hranicu určujúcu škodu veľkého rozsahu), avšak právna veta
i paragrafové označenie skutku konštatuje v rozpore so skutkovou vetou, že obžalovaný
spôsobil len značnú škodu. Aplikácia ustanovenia § 88 Tr. zák. nebola premietnutá ani
do výroku o treste.
Krajský súd v súvislosti s použitím § 88 Tr. zák. dostatočne neobjasnil, ktoré
konkrétne relevantné skutočnosti ho viedli k použitiu tohto ustanovenia. Na jednej strane
konštatuje, že stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného vzhľadom na to, že svojim
konaním spôsobil škodu vo výške polovičky celkovo spôsobenej škody aj sebe, je nižší
a umožňuje aplikáciu ustanovenia § 88 Tr. zák., ale v ďalšom odseku považuje konanie
obžalovaného za značne spoločensky nebezpečné, pretože zdravý vývoj ekonomiky
z pohľadu individuálneho i celospoločenského vyžaduje, aby účastníci obchodnoprávnych,
resp. občianskoprávnych vzťahov dodržiavali zákony upravujúce tieto vzťahy. Konštatuje,
že nie je možné pripustiť, aby dochádzalo k neoprávnenému, podvodnému získavaniu
majetku, alebo zbavovania majetku svojho spoločníka. Zdôraznil, že práve vďaka takémuto
konaniu obžalovaného, druhý spoločník sa musí zdĺhavým a komplikovaným spôsobom
domáhať svojich práv.
V tejto časti preto odvolací súd rozsudok krajského súdu považoval
za nepreskúmateľný.
Odvolací súd sa stotožnil i s odvolacou námietkou krajského prokurátora vo vzťahu
k výroku o náhrade škody. Poškodeným subjektom je právnická osoba T., ktorej zástupcom
v tomto konaní je Ing. T., preto o nároku na náhradu škody musí byť rozhodnuté vo vzťahu
k oprávnenému subjektu.
S poukazom na tieto dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných
odvolaní zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. prvostupňový rozsudok a vec mu podľa
§ 259 ods. 1 Tr. por. vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. decembra 2008
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. Jana Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová