Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/22/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci obžalovaného B. K. pre trestný čin

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2005

prerokoval na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2008 v Bratislave odvolanie prokurátora

Krajskej prokuratúry v Trenčíne a obžalovaného B. K. proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 13. septembra 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa v znení neskorších predpisov

prvostupňový rozsudok s a z r u š u j e .

Na základe v znení neskorších predpisov

vec s a v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 13. septembra 2007, sp. zn. , bol

obžalovaný B. K. uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

bez vedomia druhého spoločníka spoločnosti T., ktorý mal v tejto spoločnosti rovnaký

majetkový podiel a v rozpore s čl. VIII ods. 1 bod 1.1. a bod 1.2. a čl. VIII ods. 2 bod 2.2.

spoločenskej zmluvy uvedenej spoločnosti, dňa 12. marca 2002 na Katastrálny úrad Trenčín,

Správa katastra Myjava, bez vedomia Ing. T. podal návrh na vklad vlastníckeho práva

na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa

12. marca 2001, uzatvorenej medzi veriteľom Ing. P. V. a dlžníkom, spoločnosťou T.,

v zastúpení B. K., kde v čl. I. zmluvy uviedol úmyselne nesprávne údaje, vychádzajúc

z fingovanej Dohody o urovnaní zo dňa 5. februára 1995, uzatvorenej medzi B. K.

a spoločnosťou T., v zastúpení B. K., čím uviedol do omylu Katastrálny úrad Trenčín, Správa

katastra Myjava, ktorý dňa 22. apríla 2002 rozhodol o vklade vlastníckeho práva

k prevádzanému nebytovému priestoru č.1, zapísaného na liste vlastníctva č. X. Katastrálneho

úradu Trenčín, Správa katastra Myjava, ktorý sa nachádza v Myjave v budove súpisného čísla

X., postavenej na parcele č. X. a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

budovy v čiastke X. v prospech nadobúdateľa Ing. P. V. ku škode spoločnosti T. vo výške

5 273 440 Sk.

Za to mu bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní dva

roky, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 59 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov.

Podľa poškodený Ing. J. T. bol s nárokom na náhradu škody

odkázaný na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie krajský prokurátor a obžalovaný B. K..

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal odvolanie proti výroku o vine, treste

a náhrade škody napadnutého rozsudku. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,

že krajský súd vykonal všetky dostupné dôkazy, pričom o rozsahu vykonaného dokazovania

i s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2005, sp. zn.

, nie sú pochybnosti. Vykonané dôkazy súd tiež správne vyhodnotil a ustálil

skutkový dej v súlade s požiadavkou naformulovanou v už spomínanom rozhodnutí

odvolacieho súdu. Konanie obžalovaného súd správne subsumoval pod skutkovú podstatu

trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

V ostatnej časti napadnutého rozsudku však, podľa názoru odvolateľa, s rozhodnutím súdu

nemožno súhlasiť.

Krajský súd žalovaný skutok kvalifikoval ako trestný čin podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. i napriek tomu, že výška škody, správne ustálená v skutkovej vete rozsudku,

presiahla hranicu škody veľkého rozsahu. Súd v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil svoj

postup aplikáciou ustanovenia § 88 Tr. zák., avšak nijako sa uvedená argumentácia

neodzrkadlila vo výroku rozsudku, v jeho skutkovej vete. Okrem tohto procesného

pochybenia krajský prokurátor vyslovil i presvedčenie, že s aplikáciou uvedeného ustanovenia

§ 88 Tr. zák. v danom prípade nie je možné súhlasiť. Neprihliadnutie na výšku škody, ktorá

výrazne prevyšovala hranicu škody veľkého rozsahu, ktorá v čase kedy bol trestný čin

spáchaný začínala na hranici 2 460 000 Sk, by bolo možné za splnenia ďalších podmienok len

vtedy, ak by spôsobená škoda len minimálne presahovala hranicu určenú zákonom. Výška

spôsobenej škody ako následok činu je základnou okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej

trestnej sadzby, a preto súd musí pri určovaní právnej kvalifikácie konania obžalovaného

prihliadať práve na výšku spôsobenej škody, ktorá v danom prípade nebola iba minimálnym

prekročením hranice škody veľkého rozsahu. Iné relevantné okolnosti odôvodňujúce aplikáciu

ustanovenia § 88 Tr. zák., a teda kvalifikáciu konania obžalovaného podľa menej závažnej

skutkovej podstaty zistené neboli. Obžalovaný K. svoje konanie nijako neoľutoval a nemal

ani snahu nahradiť spôsobenú škodu.

V náväznosti na uvedené sa nemožno stotožniť ani s trestom, ktorý bol obžalovanému

uložený, keď pri správnom aplikovaní relevantných ustanovení Tr. zák. je určená trestná

sadzba pre tento trestný čin v rozpätí od 5 do 12 rokov.

Krajský súd v konaní ako poškodeného stotožnil subjekt právnickú osobu -

spoločnosť T., ale na občianskoprávne konanie s nárokom na náhradu škody odkázal fyzickú

osobu - Ing. J. T., ktorý v konaní vystupoval iba ako zástupca poškodenej organizácie.

Vzhľadom na tieto dôvody navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovaného B. K. uzná za vinného z trestného činu podvodu

podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., uloží mu nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej

hranici trestnej sadzby so zaradením na jeho výkon do prvej nápravnovýchovnej skupiny

a poškodenú spoločnosť T. odkáže s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal prostredníctvom advokáta

JUDr. J. Š. i obžalovaný B. K.. Uviedol, že je presvedčený že svojim konaním nenaplnil

skutkovú podstatu žalovaného trestného činu, a preto žiadal, aby bol podľa § 226 písm. b/

spod obžaloby oslobodený.

Na základe podaných odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti

ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj postup konania, ktoré rozsudku

predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním vytýkané neboli.

Postupom podľa odvolací súd o podaných odvolaniach

rozhodoval na neverejnom zasadnutí, pretože zistil závady, ktoré nebolo možné odstrániť

ani na verejnom zasadnutí.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že na B. K. bola obžaloba

podaná 10. septembra 2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne rozhodol rozsudkom z 13. septembra 2005 tak,

že obžalovaného uznal za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. b/ Tr. zák., keď v skutkovej vete rozsudku ustálil, že obžalovaný svojim konaním

spôsobil škodu poškodenému Ing. T. vo výške 2 636 720 Sk. Obžalovanému uložil

podmienečný trest odňatia slobody a rozhodol tiež o nároku na náhradu škody.

Na podklade odvolaní krajského prokurátora, obžalovaného a poškodeného, Najvyšší

súd Slovenskej republiky uznesením z 3. apríla 2007, sp. zn. , podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/ napadnutý rozsudok zrušil a podľa vec vrátil

Krajskému súdu v Trenčíne, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd sa už v tomto rozhodnutí veľmi podrobne zaoberal obhajobou

obžalovaného K., ktorá spočívala v tom, že spor medzi ním a druhým spoločníkom

spoločnosti T. Ing. Tybitanclom, ktorý sa týka prevedenej nehnuteľnosti, má obchodnoprávnu

povahu. Po dôkladnej analýze vykonaného dokazovania vyslovil stanovisko, že obžalovaný

K. nebol za existujúceho právneho stavu oprávnený vykonať právne úkony, ktorých

dôsledkom bol prevod vlastníckeho práva zo spoločnosti T. na svedka Ing. P. V. a ktoré boli

ustálené v skutkovej vete rozsudku sám v mene spoločnosti, pretože sa týkali majetku

spoločnosti a boli teda nepochybne zásadnými rozhodnutiami o nakladaní majetku

spoločnosti, o ktorých bolo oprávnené rozhodovať podľa spoločenskej zmluvy výlučne valné

zhromaždenie a v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia mohlo byť rozhodnutie

o takejto zásadnej otázke nahradené len písomným súhlasom vo forme prehlásení

spoločníkov. Vyslovil teda jednoznačné stanovisko, že obžalovaný K. je dôvodne stíhaný,

že podvodným spôsobom na cudzom majetku spôsobil škodu.

V tomto štádiu konania považoval odvolací súd za nedostatočne objasnenú otázku

z akého dôvodu obžalovaný K. vykonal právne úkony týkajúce sa zásadných otázok

spoločnosti T. bez rešpektovania spoločenskej zmluvy. Na tieto okolnosti nariadil opätovne

vypočuť obžalovaného i svedka Ing. T..

Na podklade odvolacích námietok krajského prokurátora odvolací súd v spomínanom

rozhodnutí zaujal i stanovisko k otázke, kto je v posudzovanej veci poškodeným subjektom

a čo je potrebné posudzovať za cudzí majetok v prípade právnickej osoby. Konštatoval,

že cudzím majetkom sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi, alebo nepatrí výlučne

jemu. Cudzím majetkom ja aj majetok právnickej spoločnosti, v ktorej je páchateľ

podielnikom (spoločníkom). V prípade spoločnosti, kde sú spoločníkmi dvaja spoločníci

s rovnakým majetkovým podielom, ako je to v prípade spoločnosti T., nemožno za spôsobenú

škodu považovať len škodu rovnajúcu sa polovici celkom spôsobenej škody. Vyslovil i názor,

že okolnosť, že páchateľ podvodným spôsobom nakladá s majetkom, ktorého je

spoluvlastníkom, môže mať vplyv len na posúdenie stupňa spoločenskej nebezpečnosti

trestného činu pre spoločnosť a na posúdenie okolností v zmysle § 88 Tr. zák.

Krajský súd v Trenčíne na hlavnom pojednávaní po zrušení veci postupoval

v intenciách spomínaného rozhodnutia odvolacieho súdu. Doplnil dokazovanie

v požadovanom smere a rozsahu a opätovne vo veci rozhodol.

Na základe vykonaného dokazovania ani odvolací súd nemá pochybnosti,

že obžalovaný K. svojim konaním naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. po subjektívnej i objektívnej stránke. Ako je to už

konštatované v ostatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2007,

obžalovaný K. konal úmyselne, v rozpore so spoločenskou zmluvou spoločnosti T.,

bez vedomia spoločníka Ing. T., na základe fiktívnej Dohody o urovnaní z 5. februára 1995,

keď podal návrh na vklad vlastníckeho práva na katastrálny úrad, s cieľom zbaviť svojho

spoločníka Ing. T. vlastníctva k tomuto majetku spoločnosti T. Svojim konaním uviedol

do omylu Katastrálny úrad v Trenčíne a v rozpore so zákonom previedol na Ing. V. celý

nehnuteľný majetok spoločnosti T., ku škode tejto organizácie. Motívom jeho konania boli

rozpory oboch spoločníkov pri hospodárení v rámci ich spoločnej firmy.

Vzhľadom na výšku spôsobenej škody, ktorá aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

stále presahuje hranicu škody veľkého rozsahu, konanie obžalovaného K. malo byť správne

právne posúdené podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa

ods. 5 § 250 Tr. zák. Prvostupňový súd pri aplikácii ustanovenia § 88 Tr. zák., ktorá okolnosť

však vyplýva len z dôvodov napadnutého rozsudku, uznal obžalovaného za vinného len podľa

§ 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Ak súd neprihliadne na okolnosti podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby, musí

to vyjadriť vo výroku rozsudku. V posudzovanej veci súd ustálil skutkovú vetu tak,

že zodpovedá právnej kvalifikácii skutku podľa ods. 5 trestného činu podvodu (obžalovaný

spôsobil škodu presahujúcu hranicu určujúcu škodu veľkého rozsahu), avšak právna veta

i paragrafové označenie skutku konštatuje v rozpore so skutkovou vetou, že obžalovaný

spôsobil len značnú škodu. Aplikácia ustanovenia § 88 Tr. zák. nebola premietnutá ani

do výroku o treste.

Krajský súd v súvislosti s použitím § 88 Tr. zák. dostatočne neobjasnil, ktoré

konkrétne relevantné skutočnosti ho viedli k použitiu tohto ustanovenia. Na jednej strane

konštatuje, že stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného vzhľadom na to, že svojim

konaním spôsobil škodu vo výške polovičky celkovo spôsobenej škody aj sebe, je nižší

a umožňuje aplikáciu ustanovenia § 88 Tr. zák., ale v ďalšom odseku považuje konanie

obžalovaného za značne spoločensky nebezpečné, pretože zdravý vývoj ekonomiky

z pohľadu individuálneho i celospoločenského vyžaduje, aby účastníci obchodnoprávnych,

resp. občianskoprávnych vzťahov dodržiavali zákony upravujúce tieto vzťahy. Konštatuje,

že nie je možné pripustiť, aby dochádzalo k neoprávnenému, podvodnému získavaniu

majetku, alebo zbavovania majetku svojho spoločníka. Zdôraznil, že práve vďaka takémuto

konaniu obžalovaného, druhý spoločník sa musí zdĺhavým a komplikovaným spôsobom

domáhať svojich práv.

V tejto časti preto odvolací súd rozsudok krajského súdu považoval

za nepreskúmateľný.

Odvolací súd sa stotožnil i s odvolacou námietkou krajského prokurátora vo vzťahu

k výroku o náhrade škody. Poškodeným subjektom je právnická osoba T., ktorej zástupcom

v tomto konaní je Ing. T., preto o nároku na náhradu škody musí byť rozhodnuté vo vzťahu

k oprávnenému subjektu.

S poukazom na tieto dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podaných

odvolaní zrušil podľa prvostupňový rozsudok a vec mu podľa

vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. decembra 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová